Ako vyzerala strava pred 100 rokmi? Návrat ku koreňom a tradíciám

Kým dnešné predvianočné obdobie je často spojené s nákupmi, pečením a neustálym zhonom, pre našich predkov znamenal advent pravý opak. Bol časom spomalenia, vnútorného stíšenia a vedomého obmedzenia. Advent nebol len čakaním na Vianoce, ale hlbokým obdobím prípravy tela aj mysle. Etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre Dobré jedlo približuje, prečo mal adventný pôst v živote našich predkov nezastupiteľné miesto - a čo si z neho môžeme vziať aj dnes.

Skromnosť na tanieri, ticho v duši a silné rodinné putá. Adventný pôst nebol trestom, ale prípravou. Práve vďaka skromnosti a zdržanlivosti mohli ľudia naplno prežiť radosť z Vianoc, ktoré potom prichádzali ako skutočný sviatok hojnosti.

Jedlo zohrávalo v advente dôležitú symbolickú úlohu. Mäso, mastné a bohaté pokrmy ustupovali jednoduchým jedlám - kašiam, strukovinám, zemiakom, kyslej kapuste či chlebu. Pôst však nebol len o tom, čo sa nejedlo, ale aj o vedomom prístupe k strave. Každé jedlo malo svoj význam a ľudia si viac vážili suroviny aj prácu, ktorá za nimi stála. Práve obmedzenie učilo pokore a trpezlivosti.

Etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre Dobré jedlo vysvetlila, ako sa sviatočný čas niesol v duchu skromnosti, rituálov a tradícií, ktoré formovali nielen jedálny lístok, ale aj vzťah k sebe navzájom.

8.A - Štedrá večera v Zázrivej

Zabudnutý rituál adventného pôstu

"Pôst sa nikdy neviazal na Štedrý deň, ale na celý advent. Ten začínal po Kataríne a končil štedrou večerou. Tá mala ešte dohru na polnočnej omši a na druhý deň už pôst nebol," vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská a dodáva, že čím by sme šli hlbšie do histórie, tak by sme zistili, že pôsty boli dlhšie a prísnejšie. "Advent sa nazýval malý pôst. Pôstnymi dňami boli streda, piatok a sobota. Normálne sa nemalo konzumovať mäso, no ako vieme, mäso studenokrvných živočíchov (rýb) sa konzumovať smelo a preto sa jedli napríklad kyslé rybky, solené ryby, sušené ryby,..." dodáva.

Ak by ste čakali, že sa v tomto čase jedli oblátky, ste na omyle. Tie totiž boli po jednom kuse na člena domácnosti a jedli sa výhradne počas štedrej večere. "Bola to slávnostná chvíľa štedrej večere, ktorá mala svoj význam. Pre nás sú oblátky rôznych druhov dnes bežné, no pre našich predkov symbolizovala oblátka vzácnu chvíľu večera," prezradila pre Dobré jedlo Nádaská. Kedysi pečenie patrilo výhradne učiteľom a každému sa ušla vždy len jedna. Na takéto moderné stroje na oblátky ani nepomysleli.

"Katolíci držali pôst celý advent vrátane štedrého dňa, zatiaľ čo protestanti nedržali pôst vôbec, takže tie večere sa líšili. V protestantských oblastiach sa tesne pred štedrým dňom konali zabíjačky, čiže klobásky, jaterničky, huspenina boli súčasťou aj štedrovečerných jedál," ozrejmila Nádaská. Počas pôstu sa konzumovali napríklad strukovinové kaše, hubové jedlá, fučka, "no nešlo o taký prísny pôst ako na jar," dovysvetlila.

Dnes už pôst nie je ani tak veľmi o mäse, ale skôr si ľudia počas adventu obmedzia svoje neresti ako je napríklad fajčenie, vylúčia alkohol alebo napríklad aj maškrty. "Vždy by to malo byť o zrieknutí sa niečoho, čo nám robí radosť. Pôst sa rokmi mení a dnes už máme iné spôsoby, ako sa pôstiť," hovorí etnologička. Jedlo ľudí vždy spájalo a obzvlášť keď máme krásne prestretý stôl, a keď už dnes máme neobmedzené možnosti ako si vyzdobiť stôl, tak nesmieme zabúdať najmä nato, že by sme sa mali mať naozaj radi a precítiť to vo svojom srdci.

Tradičné slovenské jedlá

Dôležitou súčasťou každej kultúry sú tiež charakteristické pokrmy. Aj tie sa, rovnako ako iné súčasti života, vyvíjali od minulosti až po súčasnosť. Slovenská kuchyňa prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale nájdu sa v nej aj pokrmy, ktoré sa tradovali už od prvých ľudí žijúcich na našom území.

V Trnavskom regióne, do ktorého môžeme zaradiť aj Sereď, sa podľa knihy Trnava 1238 - 1938 od Václava Pilousa jedli tieto jedlá:

Polievky: fazuľová, bobová, hrachová, slovincová, cicerová a šošovicová, zemiakové s hubami, rascou, zeleninou a oškvarkami, mliečne s mrvánkou, slížami, drobkami, trhankami, šiflíkami, hrtánkami, rezancami a i., halaficinová, mičincová, šmitková, livancová, rajčinová, slivková, mrvánka a kapustnica, šóšková, obarová, syrová, vinová a pivová pre nemocných, burgyňová, polievka „slepé ryby“ a demikát, polievky sladké a kyselé.
Šiflíky (fliačky) s kapustou a klobásou.
Hrtánky.

Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Jedlo sa to, čo sa dopestovalo na poli a v záhrade. Nesmel chýbať chlieb, ktorý sa piekol doma z takého druhu múky, aký bol akurát dostupný, alebo zo zemiakov. Aj v našom regióne prevažovali múčne a zemiakové jedlá. Na rozdiel od pekára si ľudia doma piekli množstvo sladkých aj slaných jedál.

Ďalej sa vypekali trúbeľky, súkanice, korenáky, ďumbiernik a tenkelová koža, stískance, pagáčky z múky bielej aj kukuričnej, caletky, gerhene, opekance, šušníky a osúšky. Šúľance.

Kaša bola obľúbeným jedlom Slovanov, ktorí ju poznali skôr ako chlieb. Pri zabíjačkách sa pripravujú hurky, krvavnica, katerina, ujec či dedo a klbásky.

Veríme, že prehľad tradičných jedál v minulosti vás zaujal. Ak niektoré zo spomínaných jedál robievate doma, pochváľte sa receptom alebo fotkou v komentári.

Stravovanie v minulosti

Kým sa pred viac ako 10-tisíc rokmi nerozvinulo poľnohospodárstvo, naši predkovia lovili zver, zbierali rôzne plodiny či chytali ryby. Asi v rokoch 9500 až 8000 pred naším letopočtom si obyvatelia Mezopotámie začali pestovať prvé plodiny. Ako však vyzeral jedálniček našich predkov v priebehu jednotlivých historických období?

Ľudstvo v minulosti netrpelo rôznymi ochoreniami, ktoré poznáme dnes, napríklad vysokým krvným tlakom, ochoreniami krčných ciev či kardiovaskulárnymi chorobami, pretože sa živili iba tým, čo im poskytla príroda. Neexistovali modifikované a umelé potraviny, ktoré zdraviu rozhodne neprospievajú.

Niektorí vedci si myslia, že konzumácia mäsa bola rozhodujúca pre vývoj väčších mozgov našich predkov, k čomu došlo zhruba pred dvoma miliónmi rokov. Keďže náš priamy predok, Homo erectus, začal jesť mäso, prijímal pri každom jedle dostatok energie navyše, vďaka ktorej naštartoval mozog.

Predkovia na našom území poznali mnoho druhov plodín, pestovali proso, pšenicu, jačmeň či raž. Čo sa týka ovocia, medzi najstaršie plodiny patria najmä jablká, hrušky či hrozno. Samozrejme, naši predkovia jedli najmä mäso, predovšetkým bravčovinu a baraninu, ktorú nakladali do soli. Takýmto spôsobom pripravovali aj ryby.

Neskôr skúšali konzervovať bryndzu a tvaroh, ovčie syry nakladali do slaných nálevov, údili či sušili. Okrem toho potraviny aj sušili, najmä na zemi, slnku, v peci či na povale. Ovocie krájali na plátky a vešali do priestoru či ukladali na papier. Koreniny a liečivé rastliny sušili zavesené vo vzduchu.

Obľúbenou pochúťkou jesene našich predkov bol slivkový lekvár, ktorý skladovali v keramických nádobách. Na Slovensku sme do 17. storočia nepoznali zemiaky, ktoré k nám prišli z Ameriky. Tie ľudia zvykli jesť najmä s kyslou kapustou a pripravovali z nich rôzne múčne jedlá ako párance, slíže či šúľance.

Možno ťa prekvapí, že bryndzové halušky sa u nás rozšírili až v 17. storočí, keď k nám prišli nielen zemiaky, ale aj Valasi z Balkánu.

Poľnohospodárstvo drasticky zmenilo náš spôsob života. Objavili sme jačmeň, pšenicu, kukuricu či ryžu, čo sa odzrkadlilo na zdraví, ale aj vyššej pôrodnosti našich predkov. Avšak, prví farmári ešte nepoznali rôznorodosť pestovaných plodín, preto väčšinou jedli jeden a ten istý druh pokrmu, väčšinou išlo o múčne jedlá.

Keď farmári začali domestikovať zvieratá, dobytok, ovce a kozy sa stali zdrojom mlieka a mäsa, ale aj parazitov a nových infekčných chorôb. Strava farmárov nebola až taká zdravá ako strava lovcov a zberačov.

Ľudia žijúci v okolí Arktídy, najmä Inuiti a ďalšie skupiny, tradične získavali až 99 percent kalórií z mäsa tuleňov, narvalov a rýb. Pokiaľ mali lovci nedostatok mäsa, ovocia alebo medu, jedli rôzne rastlinné potraviny, najmä hľuzy, orechy, gaštany či maniok.

Naše zuby, čeľusť a tvár sa však evolučným vývojom zmenšili. Všetci trávime materské mlieko ako dojčatá, ale kým sa pred 10-tisíc rokmi nezačal domestikovať dobytok, deti po dojčení nemuseli tráviť mlieko. Keď ľudia začali chovať dobytok, tak sa medzi pastiermi dobytka v Európe, na Strednom východe a v Afrike vyvinula tolerancia laktózy samovoľne.

Farmári nepoužívali pesticídy či geneticky modifikované semená, nepasterizovali mlieko. Na konzervovanie potravín používali skôr prirodzené fermentačné procesy ako chemikálie. Až za posledných 100 rokov, čo je veľmi malý čas vo vývojom procese ľudstva, priemyselné procesy dramaticky zmenili naše potraviny.

Takisto máme vďaka evolučnému vývoju schopnosť získavať cukry z potravín s obsahom škrobu. V závislosti od genetickej dedičnosti existujú obrovské rozdiely v potravinách, z ktorých máme nejaké prospešné živiny.

Až do 50. rokov 20. storočia sme prakticky nepoznali cukrovku, po konzumácii stravy s vysokým obsahom cukrov sa jej výskyt prudko zvýšil. Až do pádu Sovietskeho zväzu, keď sa mnohí usadili v mestách, však nemali takmer žiadne srdcové choroby.

Hoci ľudia jedli červené mäso už pred dvoma miliónmi rokov, jeho nadmerná konzumácia zvyšuje riziko výskytu aterosklerózy a rakoviny, vinníkom nie sú len nasýtené tuky alebo cholesterol. Naše črevné baktérie trávia živinu v mäse nazývanú L-karnitín. Trávenie tejto živiny podporilo upchávanie tepien.

Paleo diéta ako návrat ku koreňom?

Tak trochu prehistorická „diéta“, to je paleo. Má napodobňovať, čo jedli naši predkovia - lovci a zberači. Aké potraviny jesť a prečo je pre naše zdravie paleo strava potenciálne prínosná?

Hovorí sa jej tiež vtipne „diéta jaskynného muža“. Slovo ,,diéta” je v tomto zmysle ale možno trochu zavádzajúce. Ide o stravovací štýl, nie diétu, pri ktorej sa nutne chudne (aj keď niektoré štúdie napovedajú, že chudnutie je jej príjemným benefitom). Inšpirovaná je životom ľudí žijúcich pred tisíc rokmi. Jedli celé potraviny a veľa sa hýbali.

Ľudia žijúci v paleolite sa stravovali podľa toho, čo bolo v danej dobe dostupné a kde presne žili. Jedno ale mali spoločné - jedli to, čo si práve natrhali alebo ulovili. Paleo sa teda zameriava na zvýšenie príjmu plnohodnotných potravín, ovocia a zeleniny, zdravých bielkovín a taktiež tukov. Naopak znižuje spotrebu spracovaných potravín, cukru a soli. Pre tých, ktorí sa snažia jesť zdravo, je tento opis pravdepodobne povedomý bez toho, aby nad ním premýšľali ako o „paleo“.

Čo odporúča paleo diéta jesť:

Mäso
Ryby a morské plody
Čerstvé ovocie a zeleninu
Vajcia
Orechy a semená
Zdravé oleje (napr. olivový, kokosový)

Hlavnú časť jedla má tvoriť živočíšna bielkovina. Dopĺňa ju extra dávka zeleniny, prípadne ryže. Strava založená na veľkom množstve ovocia a zeleniny znižuje šance na ochorenie srdca, rovnako tak ako odháňa obezitu a cukrovku 2. typu. Soľ je v paleo zakázanou látkou. Keď nesolíme, máme menší príjem sodíka, teda aj nižší krvný tlak.

Strava založená na celých potravinách a jednoduchosti ale môže byť len ťažko krokom vedľa. Všetky civilizačné choroby sú výsledkom, podľa zástancov palea, úplného odklonu spoločnosti od prirodzeného jedenia a žitia.

Prelomový bod v našich dejinách je neolitická revolúcia, kedy človek - lovec začal pestovať obilie a stal sa človekom - farmárom. Paleo jedlíci tvrdia, že i napriek niekoľko tisícom rokov sa ľudský organizmus stále neprispôsobil strave bohatej na sacharidy, „éčka“ či sedavý spôsob života.

Po dobu 2,6 milióna rokov boli naši predkovia zberači a lovci. Základom ich stravy boli najmä tučné potraviny, ako mäso, vnútornosti a vajcia, príležitostne ich jedálníček spestrilo bobuľovité ovocie, orechy či hľuzy. Ich organizmus dokázal v čase núdze metabolizovať vlastný tuk, aby ochránil svaly, ktoré potrebovali na ulovenie koristi. Tukový metabolizmus im zabezpečoval stáli prísun energie, nejedli niekoľko krát denne, a predsa vládali skoliť bizóna či mamuta.

Éra takýchto obyvateľov zeme skončila pred 10 000 rokmi neolitickou revolúciou, kedy sa ľudstvo zmenilo na usadlú spoločnosť, ktorá sa venuje najmä poľnohospodárstvu. Začali sme pestovať jačmeň či pšenicu, tým sa zmenila od základov naša pôvodná skladba potravy. Do popredia sa dostali sacharidy. Došlo k radikálnej zmene stravovacích návykov a rozšíreniu mnohých ochorení, ktoré boli v minulosti skôr výnimkou- obezita, diabetes II.

Moderný paleo lovec však neje surové mäso, ani nechodí s oštepom na medveďa. Paleo stravovanie sa podstatne líši od v médiách prezentovaného životného štýlu.

V reklamách vídať vysmiatych členov rodiny pri raňajkách, mlieko lejúce sa do misky s cereáliami, rastlinné maslo kĺzajúce sa po plátku chleba. Tuky tvoria vrchol známej potravinovej pyramídy, čo znamená ich nízke zastúpenie v jedálníčku moderného človeka. Slanina, maslo a vajíčka sú považované za hlavné príčiny srdcovo cievnych ochorení. Postupne sa však ukazuje, že tak ako sa lekári mýlili v obsahu železa v špenáte, i teraz urobili krok vedľa.

Ako vyzerá skladba jedálnička paleo stravníka?

Tuky tvoria 50-60%, cukry 20-30% a proteíny 20-30%. Rozdielny je aj prístup ku cvičeniu, či k dennému režimu vôbec. Ako som písala vyššie, naši predkovia neboli vytrvalostní bežci, svoju korisť ulovili vďaka rýchlemu a silnému útoku, nie že si okolo nej dávali svoju hodinku kardia. V súčasnej dobe je veľmi populárny cross-fit. No len málokto vie, že pravý cross-fit nadšenec je zároveň aj paleo stravník. Sila, rýchlosť, zdatnosť, to všetko sa rozvíja práve vďaka cross-fit tréningom. Silní, rýchli a zdatní boli aj lovci z minulosti. Bežné je aj dodržiavanie pôstu, no nie je podmienkou.

Súčasťou paleo diéty je stav ketóza. Ide o stav, ktorý je možné vyvolať prísnou hladovkou alebo príjmom sacharidov pod 50 g na deň. Pri paleo diéte sa využíva ten druhý- zdravší a efektívnejší spôsob. Pri dlhodobom nedostatku sacharidov v strave a naopak, vysokom príjme tukov, organizmus prepne väčšinu svojich buniek tak, aby boli schopné namiesto glukózy využívať ketóny- sú to látky, ktoré začne pečeň vytvárať z tukov pri nedostatku glukózy. Prechod do ketózy trvá aj 8 týždňov, a vyžaduje si pripravenosť jedinca na bolesti hlavy, studené končatiny, či búšenie srdca. No i napriek zdĺhavej adaptácii metabolizmu väčšina ľudí tvrdí, že im to stálo za to. Ketózu možno chápať aj ako podpornú liečbu epilepsie, autoimúnnych ochorení, inzulínovej rezistencie.

Ak sa rozhodnete pre paleo stravovanie, musíte počítať s radikálnou zmenou jedálnička. Do nákupného vozíku už viac nedáte nič čo obsahuje lepok, sóju, strukoviny, konzervanty, dochucovadlá, žiaden cukor. Dopriať si môžete dostatok zeleniny, tučných rýb, mäsa, orechov, semiačok, bobuľového ovocia a samozrejme kvalitných olejov a tukov.

Samotné paleo má viac verzií, jedna, ktorá dovoľuje konzumovať zemiaky, bataty, ryžu a mliečne výrobky, a druhá, čo tieto potraviny odmieta. Jedno majú však spoločné - tuky tvoria najväčší percentuálny podiel stravy. Veľký dôraz kladú aj na pôvod potravín. Uprednostňujú mäso z bio alebo domácich fariem, ani vajíčka či zelenina nie sú výnimkou.

Paleo je skôr životný štýl než diéta. Vďaka vylúčeniu lepku sa mnohým ľuďom zlepšil zdravotný stav, znížil sa cholesterol, zmiernili alergie, upravili sa hormonálne reakcie v tele.

Stravovanie starých Slovanov

Vo veľkej väčšine sa starí Slovania živili prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Ak už jedli mäso, za vhodnejšie považovali voľne žijúce zvieratá. Verili, že konzumácia mučených zvierat človeka oslabuje. Zabité zviera obetovali posvätnej sile. Táto obeť nebola samoúčelná, lebo ju nakoniec zjedli s uvedomením si posvätnosti života a životnej sily.

Súčasťou tohto obradu bolo rozjímanie alebo modlitba (pred jedlom), ktorá bola určená nejakému božstvu alebo samotnému zvieraťu (bolo to odprosenie za násilnú smrť).

Jednou z najdôležitejších častí potravy boli obilniny (najmä čierne). Naši predkovia pestovali raž, pšenicu, proso, ovos, pohánku a pšeno. Chlieb sa piekol hlavne celozrnný, až od 19. storočia z miešanej múky (raž so pšenicou), alebo čierny. Niekedy sa do chleba pridávali sušené, pomleté rastliny - kôra stromov, mach, korene a hľuzy.

Obľúbené bolo praženie nedozretých obilných zŕn (pražmo) na ploských kameňoch (pražnice). Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude.

Častou zložkou stravy boli cestoviny - halušky (s bryndzou, s kyslou kapustou), šúľance, rezance, knedle a pod. Slovania s obľubou piekli placky z nekysnutého cesta (posúchy, osúchy).

K veľmi dôležitým potravinám patrili strukoviny - predovšetkým bôb, fazuľa, šošovica, cícer a slovjenka. Z divokých strukovín sa používal hrachor lúčny a núdzovo konský (vlčí) bôb.

Po prieniku zemiakov na naše územie sa začali používať v mnohých podobách aj tie. Okrem varených sa podávali aj na kyslo alebo v podobe zemiakových placiek (baba, haruľa a pod.).

Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Neskôr začali Slovania pestovať jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. Vyrábal sa z nich lekvár a iné sladidlá. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Ten sa najskôr používal iba pri obradoch a ako liek.

Okrem zberu ovocia bol veľmi rozšírený zber hríbov.

Na mastenie, liečenie, svietenie a iné účely sa používali rastlinné oleje z ľanu, konope, maku, repky, slnečnice, orechov, lieskovcov žaluďov a bukvíc. Známym využitím konope je použitie na výrobu kaše zo semien.

Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. Slovania začali pestovať vyšľachtené odrody.

Na uskladnenie boli vhodné obilniny, strukoviny, sušené ovocie, údené a sušené mäso. Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky.

Okrem medoviny Sloveni pili aj nekvasené pivo. Dôležitým nápojom bolo mlieko (často kyslé). Vyrábali sa z neho syry, žinčica, srvátka, bryndza a pod.

Medzi typické slovanské koreniny patrí rasca, cesnak, cibuľa, majorán, kôpor, pamajorán, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška, a huby rôznych druhov.

Prvým jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Jedli sa spoločne z hrncov. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. S obľubou jedli v polosede alebo pololeže v tráve.

Naši predkovia pili z drevených črpákov, jedli drevenými lyžicami, neskôr z drevených tanierov, na varenie používali hlinené a kovové hrnce. Stravu ako zelenina a ovocie jedli Slovania surovú.

Varilo sa pomocou horúcich kameňov, ktoré sa prenášali drevenými kliešťami z ohniska do nádoby s vodou. V neskoršom období sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. Pečenie prebiehalo na kameňoch alebo na peci, v popole alebo v peciach. Mäso sa pieklo pod pahrebou v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny.

Slovanský národ sa vyznačoval vždy skromnosťou. Toto správanie platilo i pre jedlo. V staroslovanskej spoločnosti neexistovalo obžerstvo. Na prasknutie sa naši predkovia najedli väčšinou len v prípade ovocia. Vtedy to vyzeralo tak, že vyliezli napr. na čerešňu a zliezli až keď mali plné bruchá. Všetko s maximálnou úctou a ohľadom na nepoškodenie stromu.

Slovania vedeli, že zvieratá sú vnímavé a v mnohých smeroch i viac ako ľudia. Boli si vedomí toho, že sú to mysliace bytosti, aj keď myslia ináč ako ľudia. Pokladali ich za tvory hodné porozumenia, dokonca sa od nich mnohé veci učili.

Naši predkovia chovali domáce zvieratá zásadne voľne, nie v klietkach alebo chlievoch. Bolo im jasné, že mäso z uväznených, umučených a týraných zvierat by bolo bez zdravej vyváženej životnej sily. Ešte v 19-om storočí sa u nás svine pásli voľne (vtedy toto zviera vôbec nemalo povesť smradľavého tvora - žiť vo vlastných výkaloch ho donútil až človek).

Keď už mali Sloveni zabiť nejaké divé zviera (lebo v našom podnebí sa dá len ťažko vyžiť výlučne z rastlinnej stravy), tak si vybrali najslabšieho jedinca zo stáda (podobne ako vlci a medvede). Ich úcta k prírode im nedovoľovala narúšať prirodzený výber prírody (tak ako to robia niektorí súčasní poľovníci zabíjaním najsilnejších, najkrajších jedincov). Každé zviera je v prírode dôležité, má tam svoj význam a preto je neprípustné ich vraždenie iba z rozmaru. Niektoré druhy zvierat boli viac uctievané napr.

tags: #ako #vyzerala #strava #pred #100 #rokmi