Ako zomrel Ján Langoš: Tragická dopravná nehoda a jej pozadie
V týchto dňoch uplynulo 15 rokov od tragickej smrti zakladateľa a predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa Jána Langoša. Politik zahynul 15. júna 2006 pri tragickej dopravnej nehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec, na križovatke hlavnej cesty z Rožňavy do Košíc a odbočky do drienoveckého kameňolomu. Politik sa presúval na východ vo svojej červenej Octavii. Do cieľa však nedošiel.
Polícia hľadá svedkov tragickej nehody, pri ktorej zahynul predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa a bývalý federálny minister vnútra Ján Langoš. Akékoľvek informácie o nehode možno oznámiť na čísle 09619 26811, prípadne na linke 158. Tragická nehoda sa stala vo štvrtok 15. júna okolo 7.30 h medzi obcou Drienovec a Turňa nad Bodvou.
Osudný stret pri kameňolome
O pol ôsmej ráno narazil na tzv. ceste smrti neďaleko obce Turňa nad Bodvou do multikáry naloženej štrkom, ktorú šoféroval vtedy 27 - ročný Štefan. Zatiaľ čo mladík skončil v nemocnici „len“ s pomliaždeninami kolena a drieku, Jánovi Langošovi už nebolo pomoci, skonal na mieste nehody. Prvotná informácia znela, že vodič malého vozidla, ktorý vchádzal na hlavnú cestu z vedľajšej, nedal politikovi prednosť. Ten to však odmietal.
Podľa doterajších informácií 27-ročný vodič multikáry Štefan H. z Moldavy nad Bodvou vychádzal z vedľajšej cesty a nedal prednosť blížiacej sa Škode Octavia, ktorú šoféroval 59-ročný Langoš. Po náraze J. Langoš zomrel na početné poranenia hlavy. Štefan H. utrpel ľahšie zranenia. Alkohol u mladého vodiča nezistili. Vyšetrovateľ ho obvinil z usmrtenia.
Dopravná nehoda, pri ktorej zomrel Ján Langoš. Foto: TASR
Hrozivé detaily nehody
Auto Jána Langoša ostalo po nehode úplne zničené a zasypané štrkom. Náraz bol taký silný, že odtrhol korbu vozidla, tá skončila za Octaviou na ceste. Druhá časť multikáry sa prevrátila do priekopy.
Veliteľ zásahu Gabriel Gretzmajer z OR HaZZ v Moldave nad Bodvou zhodnotil vtedy situáciu slovami: „Po príchode, sme začali zraneného muža vyslobodzovať z auta zasypaného kamením, mal vážne poranenia hlavy. Po príchode záchranárov však lekár konštatoval jeho smrť.“
Prekvapujúci záver vyšetrovania
Výsledky nehody boli známe až koncom decembra 2006. Vyšetrovateľ tragickej udalosti konštatoval, že vinníkom bol Ján Langoš. Z oficiálnej správy vyplynulo, že pod tragédiu sa podpísala neprimeraná rýchlosť a „nedodržanie povinnosti plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke". Znalec uviedol, že politik v čase nehody jazdil rýchlosťou v rozmedzí od 148,2 až 163,8 kilometra za hodinu na ceste, na ktorej bola maximálna dovolená rýchlosť 90 km/h.
Vyšetrovateľ zároveň podal návrh na zastavenie trestného stíhania vodiča multikáry Štefana H. z Moldavy nad Bodvou, ktorého predtým obvinili.
Okresný prokurátor Košice - okolie opätovne zastavil trestné stíhanie proti Štefanovi H. (1979) z Mokraniec za prečin usmrtenia," uviedol hovorca košickej Krajskej prokuratúry Milan Filičko. V tejto veci už raz bolo podľa hovorcu zastavené trestné stíhanie v januári 2007. Na základe odborného vyjadrenia, ktoré následne predložil zástupca poškodenej strany, generálny prokurátor Dobroslav Trnka nariadil vo veci ďalej konať, keďže spomínané vyjadrenie spochybňovalo niektoré závery znaleckého posudku.
V decembri 2007 prokurátor nariadil, aby vyšetrovateľ pribral na podanie znaleckého posudku znalecký ústav a aby ten preskúmal posudok predchádzajúceho znalca. "Na základe uvedeného znalecký ústav podal posudok, ktorý bol spolu z ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi podkladom na opätovné zastavenie trestného stíhania," povedal Filičko. Aj z tohto posudku podľa neho vyplynulo, že nehodu spôsobil poškodený, ktorý šiel vysokou rýchlosťou (140 - 160 km/h) v úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/h. "Vodič Ing. Ján L. nereagoval na situáciu pred svojím vozidlom a obvinený Štefan H.
Ján Langoš
Kto bol Ján Langoš
Narodil sa 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Štúdium v odbore fyzika pevných látok na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ukončil v roku 1969. Po absolutóriu pracoval na Správe diaľkových káblov v Bratislave a v Tesle Piešťany. Od konca sedemdesiatych rokov redigoval samizdatové časopisy, napríklad Kontakt, Altamira a časopisu K. Ján Langoš ako vedúci predstaviteľ Koordinačného centra VPN sa stal po voľbách v rokoch 1990 až 1992 poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
V 80. rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu. Podieľal sa na aktivitách podzemnej univerzity, bojoval proti komunizmu a neslobode. Zaslúžil sa o pád nenavideného režimu. Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, po voľbách 1990 federálnym ministrom vnútra. V tejto funkcii sa výrazne zaslúžil o rekonštrukciu Federálneho ministerstva vnútra, o zrušenie a rozpustenie ŠtB aj o prijatie lustračného zákona.
V roku 1994 KDH ponúklo miesta na kandidátke predstaviteľom menších pravicových zoskupení. Ponuku prijala Stála konferencia občianskeho inštitútu, jej nominant Ján Langoš sa tak dostal do parlamentu. V auguste 1995 vstúpil do Demokratickej strany, ktorej predsedom bol do júna 1998, kedy sa stal členom a podpredsedom SDK. Začiatkom februára 1999 sa vrátil späť do DS a v marca 1999 sa stal jej predsedom.
Ako poslanec predložil zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti komunizmu, o ktorom hovoril ako o zle pre jednotlivca i spoločnosť. Jeho úsilie o odhalenie pravdy o komunistickom režime vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a zriadením Ústavu pamäti národa.
Ľudia si ho opäť pripomínali na bratislavskom Námestí SNP. Na archívnej snímke Ján Langoš. TASR
Ústav pamäti národa
Zákon o vzniku Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorého úlohou je sprístupňovanie dokumentov z obdobia fašistického a komunistického režimu, prijali poslanci Národnej rady SR pred 20 rokmi. Za ten čas úrad sprístupnil tisíce dokumentov, ktoré svedčia o krutosti týchto ideológii.
Pri vzniku ÚPN stál bývalý disident a federálny minister vnútra Ján Langoš. Jeho osobnosť si zamestnanci i verejnosť pravidelne pripomínajú pred budovou, v ktorej inštitúcia sídlila úplne na začiatku - na bratislavskom Námestí SNP. Inak tomu nebolo ani v stredu (15. 6.).
Ján Langoš presadil vznik ÚPN viac ako 10 rokov po páde komunistického režimu u nás. Nová inštitúcia dostala jasné poslanie.
„Sústrediť všetky tajné archívy represívnych orgánov z obdobia nacizmu a komunizmu na Slovensku do jedného archívu pod parlamentnou kontrolou. A otvoriť tento fond verejnosti, ľuďom, bádateľom, historikom. Toto sa mi podarilo presadiť na Slovensku ako v prvej krajine z postkomunistických krajín,“ povedal vtedy Langoš.
Jeho spolupracovník a bývalý poslanec parlamentu František Mikloško pripomína, že inštitúcia na dokumentáciu zločinov bývalých režimov sa rodila veľmi ťažko.
„Bez neho by ústav nebol. Samozrejme, bolo to treba prelobovať. Parlament nebol jednoznačne za to. Vieme, že prezident ho vrátil. Vo vláde aj parlamente bolo strašne veľa bývalých komunistov,“ uviedol Mikloško.
Podľa súčasného predsedu Jána Pálffyho je odkaz Jána Langoša stále aktuálny.
„Preukázal charakter, výsledkom čoho nakoniec bolo, že jeho myšlienka na zriadenie ÚPN sa stretla s pozitívnou odozvou. Napriek tomu, že mnohí boli proti, ÚPN už 20-ročnou činnosťou dokazuje, že to bol veľmi dobrý krok. Som presvedčený, že túto inštitúciu potrebujeme aj do budúcna,“ dodal Pálffy.
