Ako Znížiť Plytvanie Potravinami: Praktické Tipy a Rady

Hoci potraviny tvoria jednu z najväčších položiek nášho rozpočtu, v Európskej Únii skončí v koši cca 88 miliónov ton potravín ročne. Rovnako alarmujúca je skutočnosť, že väčšina vyhodených potravín by sa dala ešte skonzumovať. Hoci vo svete hladuje viac ako desatina ľudí (takmer 1 miliarda), každý občan EÚ vyhodí podľa štatistických odhadov až štyri jedlá týždenne.

Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý sa prejavuje vo všetkých článkoch poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca, od pestovania až po spotrebu. Na celom svete sa vyhodí každý rok 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín. V Európskej únii sa ich vyhodí ročne až 89 miliónov ton. Len priamo z domácností to je približne 37 miliónov ton. Podľa OSN na Slovensku vyhodíme ročne do kontajnerov 900 tisíc ton potravín.

Na jednej strane plytváme potravinami a na druhej si zase viac ako 37 miliónov ľudí v EÚ nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Je to veľká škoda a navyše s negatívnym vplyvom na životné prostredie. Plytvanie je vzhľadom na otázku chudoby vo svete aj neetické. 870 miliónov ľudí na svete trpí hladom. V celej Európskej únii žije na hranici chudoby 79 miliónov ľudí. Na Slovensku je to 715 tisíc ľudí.

Plytvanie potravinami spôsobilo v období rokov 2010 - 2016 až 10 % emisií plynov zodpovedných za globálne otepľovanie. Väčšina odpadu z potravín končí v SR na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Potravinami plytvajú aj farmári, spracovatelia, dodávatelia a nakoniec i my, konzumenti. Reštaurácie, hotely, rýchle občerstvenie, obchody s potravinami - tieto všetky prevádzky produkujú ročne státisíce ton odpadu z potravín. Každý deň sa takto vyhodí veľké množstvo potravín.

Plán predchádzania plytvaniu potravinami, ktorý predkladá agrorezort vláde, upozorňuje, že najväčšia proporcia potravinového odpadu u nás vzniká v domácnostiach. Podľa údajov, na ktoré sa vo svojom materiáli odvoláva ministerstvo pôdohospodárstva, každý človek na Slovensku vyhodí v priemere takmer pol kilogramu potravín denne. Plán predchádzania plytvaniu potravinami preto vo svojom akčnom pláne počíta s viacerými opatreniami orientovanými práve na domácnosti. Súčasťou materiálu je taktiež zoznam desiatich konkrétnych opatrení, ktoré by mali pomôcť nakladať doma s potravinami efektívnejšie.

Dá sa variť bez toho, aby vám zostávali zvyšky potravín? V istých prípadoch áno. Existujú viaceré spôsoby, ako zvyšky potravín nevyhadzovať, ale ich ďalej použiť a spracovať. Nie vždy sa dajú zvyšky potravín použiť pri varení jedál. To však neznamená, že musia skončiť v koši.

Preto pracujeme na vývoji technologických a sociálnych inovácií, ktoré prispejú k tomu, aby sa plytvanie chlebom stalo spoločensky neprijateľným, ekonomicky nevýhodným a znížil sa jeho dopad na životné prostredie. Realitou dnešných dní je, že plytvanie potravinami sa pre mnohých stalo rutinou. Nakupujeme viac potravín, ako potrebujeme, nechávame ich doma pokaziť alebo si naberieme väčšie porcie, ako dokážeme zjesť. Aj náš výskum potvrdil to, čo už asi všetci tušíme - v našich obchodoch sa chlebom a pečivom plytvá najviac práve počas sviatkov. Nesprávne spotrebiteľské návyky totiž vyčerpávajú prírodné zdroje a celkovo poškodzujú životné prostredie.

Keď plytváme potravinami, plytváme prácou, energiou, investíciami a vzácnymi zdrojmi (ako je voda, semená, krmivo a pod.), ktoré sú potrebné na ich výrobu, nehovoriac o zdrojoch, ktoré sú potrebné na ich prepravu a spracovanie. V skutočnosti sa na celom svete každý deň stratia alebo vyhodia tony jedlých potravín. Len medzi zberom a maloobchodným predajom sa stratí približne 14 % všetkých potravín vyrobených na celom svete. Časť potravín, ktorá sa stratí na ceste od zberu na maloobchodnú úroveň, ale nie vrátane, sa nazýva potravinová strata. Časť vyplytvaná na úrovni spotrebiteľov alebo maloobchodu sa označuje ako potravinový odpad. Znižovanie strát a plytvania potravinami je nevyhnutné vo svete, kde milióny ľudí každý deň stále hladujú.

10 jednoduchých trikov na zníženie plytvania potravinami a úsporu peňazí za potraviny

Je na nás, aby sme zmenili svoje návyky, aby sa neplytvanie jedlom stalo životným štýlom!

Ako Môžeme Znížiť Plytvanie Potravinami v Domácnosti?

Dobrou správou je, že s tým môžeme niečo urobiť. Aj malé kroky u nás doma môžu mať obrovský vplyv. V rámci miniseriálu venovanému cirkulárnej ekonomike v Pezinku vám dnes prinášame tipy, ako neplytvať potravinami v domácnosti. Každý z nás môže znížiť plytvanie potravinami, ušetriť peniaze a zároveň prispieť k ochrane životného prostredia. Je to jednoduché.

Tu je niekoľko konkrétnych tipov a trikov, ako odľahčiť svoju domácnosť a planétu od biologického odpadu:

  1. Plánujte si svoje nákupy. Naplánujte si, aké jedlo budete variť počas týždňa, skontrolujte svoje zásoby a kúpte iba tie potraviny, ktoré vám skutočne chýbajú. Spontánne nakupovanie často vedie k tomu, že nakúpime viac potravín, než skutočne potrebujeme. Ak nakupujeme hladní, tiež väčšinou nakúpime viac vecí, ktoré potom nestihneme spotrebovať a skončia v koši. Urobte si jednoduchý plán toho, čo budete variť, a podľa toho si pripravte nákupný zoznam. Nekupujme potraviny zbytočne do zásoby. Neoplatí sa nakupovať, keď sme hladní, lebo vtedy sa len ťažko odoláva príjemným vôňam potravín a do košíka sa nám dostane viac ako potrebujeme. Ak nevieme odolať zvýhodneným rodinným baleniam, tak sa dohodnime vopred so susedmi a priateľmi a ihneď po nákupe si potraviny rozdeľme.
  2. Dávajte si pozor na tzv. „super výhodné“ akcie, ktoré supermarkety neustále ponúkajú. Nepodľahnite lákavým ponukám typu „kúp dva, tretí dostaneš zadarmo“, ak viete, že dané potraviny nestihnete zjesť.
  3. Ako a čo nakupujeme, má priamy vplyv na plytvanie potravinami a životné prostredie. Predtým, ako pôjdete do obchodu, prejdite si chladničku, špajzu a pivnicu aby ste zistili, čo vám chýba a čo naozaj potrebujete kúpiť. Čo najčastejšie kupujme nebalené potraviny. Takto si môžeme nabrať len toľko, koľko potrebujeme napr. ovocia, zeleniny, rožkov a znižujeme tak aj množstvo odpadov z obalov. Potraviny s krátkym dátumom spotreby nakupujme iba vtedy, ak ich chceme okamžite spotrebovať.
  4. Dajte šancu nedokonalým potravinám. Často sa stáva, že ovocie a zelenina končí v koši pre minimálne poškodenie, respektíve nesplnenie „ideálu krásy“. Krivá mrkva alebo príliš malá cibuľa chutia rovnako dobre ako tie dokonalé.
  5. Naučte sa rozoznať rozdiel medzi „dátumom spotreby“ a „dátumom minimálnej trvanlivosti“. Dátum minimálnej trvanlivosti uvádza dátum, do ktorého si potraviny pri správnom skladovaní uchovávajú svoje špecifické vlastnosti (aróma, chuť, konzistencia). Údaje "dátum minimálnej trvanlivosti" sú uvedené na širokej škále mrazených, sušených (cestoviny, ryža), konzervovaných a iných potravinách (rastlinný olej, čokoláda atď.). Aj po uvedenom dni "dátumu minimálnej trvanlivosti" je potravina bezpečná na konzumáciu za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môžete ich jesť aj po uplynutí tohto dátumu. Dátum spotreby/Spotrebujte do sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu ich nejedzte, pretože môžu ohroziť vaše zdravie. Sem patria napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso, mlieko. Na pultoch nájdete aj potraviny, ktoré nemajú na obale uvedený žiadny dátum, pretože to legislatíva nevyžaduje. O nich totiž platí, že ak sú správne skladované, nepokazia sa.
  6. Veľa potravín sa pokazí len preto, že sú zle skladované. Skladovanie v chladničke je odporúčané medzi 1- 5 stupňami Celzia. Uložme potraviny v chladničke podľa zón teploty. V chladničke skontrolujme tesnenie a teplotu. Aby potraviny ostali čo najdlhšie čerstvé, uchovávajme ich pri teplote 1 až 5 °C. Využívajme rôzne teplotné zóny v chladničke a riaďme sa návodom od výrobcu. Zväčša sa uvádza, že vo vrchných poličkách chladničky sa majú skladovať syry, vajcia, maslo, v stredných poličkách ostatné mliečne výrobky, údeniny a polotovary, na spodných poličkách jedlo, ktoré sa rýchlo kazí napr. zvyšky vareného jedla, mäso, ryby. Potraviny z otvorených balení preložte do uzatvárateľných nádob a tak ich vložte do chladničky.
  7. Uchovávajte potraviny dlhšie čerstvé, napríklad v našom Zembagu. Vďaka viacvrstvovému dizajnu a náplniam z prírodných silíc chráni Zembag potraviny pred svetlom a udržiava okolo zemiakov a zeleniny ochrannú atmosféru a ideálnu vlhkosť. Napríklad zemiaky uložené v Zembagu neklíčia, nezelenejú a zostávajú pevné aj niekoľko mesiacov. Potraviny rozdeľte podľa druhu. Napríklad jablká produkujú etén, ktorý urýchľuje dozrievanie ostatných plodín. Okrem jabĺk etén riadi aj dozrievanie banánov, paradajok a väčšiny druhov kôstkového ovocia.
  8. Držme sa pravidla, že dopredu v poličkách si uložme potraviny so starším dátumom spotreby a dozadu s novším. Aby sme stihli všetky potraviny včas skonzumovať. Na balených potravinách výrobcovia odporúčajú správny spôsob skladovania. Riaďme sa ním a potraviny tak uchováme v najlepšej kvalite.
  9. Naučme sa variť správne veľké porcie jedla. Vyhľadajte si, aké sú tie správne veľké porcie jedla pre vás podľa zdravotného stavu, veku či aktivity. Aké sú tie správne veľké porcie jedla, nájdeme v odborných odporúčaniach podľa nášho zdravotného stavu, veku, aktivity. Radšej si naberme na tanier menej a potom, keď sme ešte hladní, si doložme.
  10. Spotrebujme všetky potraviny. Ak nám po celom týždni zostane viacero načatých potravín a kúskov zeleniny alebo ovocia, urobme guláš, ražniči, ovocný šalát. Nebojme sa experimentovať. V kuchárskych knihách nájdeme veľa inšpirujúcich receptov. Starší chlieb sa dá zapiecť, prezreté ovocie je výborné do nepečeného jogurtového dezertu a zvyšky vareného mäsa môžeme pomlieť a použiť do nátierky či omáčky na cestoviny. Fantázii sa v tomto smere medze nekladú.
  11. Zvyšky môžete doma využiť aj naďalej. Ošúpte klíčiace zemiaky, odstráňte klíčky a spracujte ich na pyré, knedle alebo hranolky. Starší chlieb môžeme nakrájať na tenké plátky, položiť na ne tvrdý syr, dať na 10 minút zapiecť na sucho do rúry na 200 °C a máme výbornú pochúťku. Prezreté ovocie môžeme použiť do nepečeného jogurtového dezertu s piškótami alebo spraviť výborný mliečny kokteil. Zosušený syr môžeme zapekať.
  12. Konzervujme, sušme a mrazme potraviny. Ak nám zostanú potraviny a vieme, že ich nebudeme v najbližšej dobe používať, môžeme ich konzervovať zavarením, sušením alebo mrazením. Chlieb, mäso, ryby, zeleninu, ovocie, vňate, bylinky, mliečne výrobky veľmi dobre znášajú mrazenie.
  13. Ani zvyšky jedla nemusia skončiť v koši. Domáci kompostér môžete mať dokonca aj v mestskom byte. Na balkóne tak môžete ľahko kompostovať šupky a zvyšky zeleniny. Správna recyklácia je základ!
  14. Premeňme odpad z potravín na kompost. Šupy zo zeleniny, ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka, ktoré našli mole môžeme skompostovať v domácom kompostovisku. Získame tak kvalitné hnojivo - kompost.
  15. Buďme solidárni. Ak zistíme, že máme doma prebytok nejakých potravín, včas ich ponúknime známym, darujme sociálne slabším ľuďom alebo organizáciám, ktoré varia napr.

Čo Môžu Urobiť Obchody s Potravinami?

Plytvanie potravinami sa netýka len bežných spotrebiteľov, ktorí každodenne nakupujú, stravujú sa mimo domu, ale i samotných farmárov, poľnohospodárov, výrobcov, dodávateľov a prevádzok, kde sa jedlo pripravuje a ponúka. Tu je niekoľko tipov pre prevádzky:

  • Pravidelne sledujte a zaznamenávajte si množstvo vznikajúceho odpadu z potravín. Podľa presných štatistík sa Vám bude lepšie manažovať celý proces príjmu a predaja potravín, prípadne prípravy a výdaja jedla.
  • Objednávajte menšie množstvá pečiva a chleba v kratších intervaloch. Takto lepšie odhadnete záujem kupujúcich a zabezpečíte tak neustále čerstvý tovar, rozšírte sortiment chleba o menšie bochníky.
  • Skladujte potraviny správne. Zabezpečíte tak ich čerstvosť a zamedzíte ich pokazeniu.
  • Potraviny so skorším dátumom spotreby umiestňujte dopredu v policiach. Potraviny v policiach pravidelne kontrolujte.
  • Potraviny, ktoré sa nepredali alebo hrozí, že sa nepredajú a sú požívateľné, darujte Potravinovej banke Slovenska, občianskym združeniam alebo charitatívnym organizáciám, ktoré pomáhajú sociálne slabším ľuďom. Potravinová banka Slovenska je občianske združenie s humanitárnym zameraním. Zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. Činnosť potravinovej banky spočíva v darovaní a rozdeľovaní a jej práca sa opiera o dobrovoľnú bezplatnú pomoc a darcovstvo. Náklady na distribúciu prebytočných potravín znáša potravinová banka (www.pbs.sk).
  • Vytvorte si prípadne vlastné projekty na darovanie nepredaných a požívateľných potravín. Sociálne slabších ľudí v našej spoločnosti pribúda. Im pomôžete a potraviny neskončia na skládkach odpadov.
  • Trieďte odpad z potravín podľa jeho ďalšieho zhodnotenia. Rastlinný odpad, t. z. odpad z ovocia a zeleniny môžete odovzdať do kompostárne alebo bioplynovej stanice. Vytriedené pečivo a chlieb je možné ponúknuť na skrmovanie alebo energetické zhodnotenie. Ak vytriedite vedľajšie živočíšne produkty bez obalov napr.
  • Ide to aj bez zbytočných obalov. Znížte množstvo odpadu z potravín už pri jeho príprave. Vyhnite sa zbytočným orezom mäsa, rýb, zeleniny i ovocia (napr. v ozdobných misách). Zo zvyškov potravín pripravte iné jedlo, napr. nátierky, karbonátky, polievky a pod. Zo zvyškov chleba si pripravte strúhanku alebo krutóny. Nerobte veľké šupy.
  • Plánujte si starostlivo menu. Naplánujte si denné menu tak, aby ste pri jeho príprave vedeli využiť zvyšné potraviny z predchádzajúceho dňa napr.
  • Zaveďte v jedálnom lístku rôzne veľkosti porcií - veľké, stredne veľké a malé. Ak je to možné, zamerajte sa na rezervácie obedov a večerí.
  • Pozorne počúvajte pripomienky zákazníkov na kvalitu vami pripravovaného jedla a nebuďte k nim ľahostajní. Ak sa jedlo často vracia alebo zostáva veľa zvyškov, tak prehodnoťte jeho veľkosť a kvalitu.
  • Ak návštevník nedoje svoje jedlo, zabaľte mu ho do ekologického obalu, aby si ho mohol odniesť domov.

Dôležitosť Zníženia Plytvania Potravinami

Znížiť plytvanie s potravinami sa oplatí. Okrem toho, že ušetríme peniaze, predchádzame tak vzniku ďalšieho odpadu z potravín, ktoré by inak skončili na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Aj malé kroky môžu mať veľký vplyv. Každá maličkosť, ktorú urobíme pre zníženie množstva potravinového odpadu, zníži našu záťaž pre planétu. Plánujte si nákupy, skladujte zemiaky a zeleninu v Zembagu a recyklujte odpad. Aj jedna malá zmena vedie k veľkému rozdielu. Vyskúšajte niektoré z našich tipov a staňte sa súčasťou pozitívnej zmeny.

Keď znížime svoj podiel na plytvaní, vyjadrujeme solidaritu s 830 miliónmi ľudí, pre ktorých nie je každodenný prístup k jedlu samozrejmosťou. Je to dôležité tak pre nás ľudí, ako aj pre našu planétu. Záleží na každom jednom z nás. Organizácie sa pri tejto príležitosti prihovárajú širokej verejnosti aj verejnému a súkromnému sektoru, aby upozornili na dôležitosť tohto problému a jeho možné riešenia. Na to, aby sme do roku 2030 naplnili globálny záväzok znížiť potravinový odpad na obyvateľa o polovicu na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni a výrazne znížiť potravinové straty v celom potravinovom reťazci, je potrebná súčinnosť všetkých sfér našej spoločnosti. Vo svete, kde milióny ľudí každý deň hladujú, je prevencia a znižovanie plytvania potravinami nevyhnutnosťou.

Nikdy v histórii ľudstva sa neplytvalo viac potravinami, ako je tomu teraz. Ak prihliadneme na všetky dôsledky takéhoto správania, tak zistíme, že je to nemorálne. Nájdime spôsob, ako to zmeniť. Začnime od seba - znížme plytvanie potravinami z našich domácností.

Pamätajte, že aj malé zmeny v našich každodenných návykoch môžu mať obrovský globálny dopad. Konajte. Zastavte plytvanie jedlom!

tags: #ako #znížiť #plytvanie #potravinami

Populárne príspevky: