Ideálna teplota pre pestovanie paradajok: Kompletný sprievodca

Paradajky sú zvyčajne zelenina, po ktorej pestovaní siahajú nielen záhradkári začiatočníci, ale obľúbené sú aj medzi pokročilými pestovateľmi. Fóra, všeobecný záujem aj náš rozhovor pred nahrávaním epizódy naznačujú, že práve pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Je to najmä z toho dôvodu, že spektrum paradajok je tak široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, že záhradkári radi volia túto plodinu.

Každý milovník paradajok preto sníva o tom, že dopestuje dokonalú paradajku: pevnú - ale šťavnatú, sladkú - ale šťavnatú, a ešte k tomu voňavú a bez kazov. Žiaľ, existuje len málo druhov zeleniny, ktorá je náchylnejšia na problémy než paradajky.

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca.

S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré.

Ak premýšľate, kedy zasadiť zeleninu, vedzte, že je to práve teraz! Aby predpestovanie zeleniny a jej následné pestovanie prebiehalo na jedničku, najlepšie s hviezdičkou, treba dodržať niekoľko základných pravidiel:

1. Výber kvalitných semien alebo sadeníc - predpestovávat môžete zo semien a rastliniek, ktoré ste si sami naklonovali alebo kúpili v záhradníctve. Semená vyberajte kvalitné, približne rovnako veľká, nepoškodené a čisté. U sadeníc vyžadujte poriadny koreňový systém.
2. Správna teplota vnútri aj vonku - čo zelenina, to iné požiadavky na teplotu u vás doma i vonku na záhone.
3. Vhodná doba pre výsadbu - väčšinu semienok zeleniny by ste mali zasievať v marci. Ani v prvej polovici apríla ale ešte nie je neskoro.
4. Dostatok svetla - aby ste si mohli vychutnať paradajky alebo papriku odtrhnutú na slnku, musíte jej dopriať dostatok svetla už od chvíle, kedy je ešte semienkom. Svetlo je nevyhnutne dôležité pre správny vývoj rastlín, takže ideálnym miestom pre predpestovanie je okenný parapet. Vyberte okno, kam svieti slnko väčšinu dňa. Že nemáte tú možnosť? Potom doporučujeme rastlinám umelo prisvetlovať.
5. Dostatočná zálievka a prihnojovanie - v čase, keď zo semien klíčia rastliny, ešte nemusíte riešiť hnojenie, vlhké prostredie je ale treba udržiavať neustále.
6. Hĺbka výsadby - rastlinky, ktoré majú koreňový bal, tipujte do rovnakej hĺbky, v akej boli v sadbovacích či iných nádobkách pre predpestovanie. Hlbšie môžete vsádzať tie druhy rastlín, ktoré dobre z koreňového krčku obrastajú (paradajky). Naopak nestávkujte príliš hlboko sadenice s voľnými korienkami.

Paradajky sa radia k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať. Ak by ste sa rozhodli preskočiť tento krok a sadiť paradajky priamo zo semena, narobili by ste si robotu. Ani v tých najhodnejších oblastiach na pestovanie paradajok sa to týmto spôsobom často nevydarí.

Výsev semien paradajok

Je marec a my riešime práve túto tému. Predpokladám, že ide o obdobie výsevu paradajok. Optimálne obdobie je marec. U nás sa traduje, že najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka. Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla.

Potrebujeme si najskôr vybrať našu obľúbenú odrodu. Semienka, ak je to možné, použijeme čerstvé (z čerstvého nákupu) alebo aspoň v záruke, napríklad z minuloročného nákupu. Samotný výsev potom robíme do výsevného substrátu. Nepoužívame domáce namiešané zeminy, pretože by sme si mohli do výsevov zaniesť rôzne pôdne patogény, ktoré by nám potom mohli spôsobovať problémy pri klíčení semienok. Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú pestovatelia môžu urobiť, je použitie klasického záhradného substrátu, ktorý ostal z pestovania minuloročných plodín. Výsevný substrát neobsahuje toľko výživných prvkov a mikroprvkov, pretože tieto mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Semienka primárne potrebujú dobrú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený.

Na výsev paradajok stačia plytké nádoby, ale neodporúčame používať jednu nádobu na výsev viacerých rastliniek. Ideálnou výsevnou nádobou je plastový sadbovač. Substrát v nádobkách ľahko pritlačte, drevenou paličkou urobte malú jamku niekoľko milimetrov hlbokú a do každej vložte jedno semeno rajčiny. Potom zasypte substrátom a jemne ovlhčite. Rozhodne nepoužívajte na polievanie nádobu s vodou, mohli by ste prúdom vody vyplaviť semená.

Pre samotné klíčenie je ďalej dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 stupňov. Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia výsevy priamo na okno, ale práve chlad od okien na parapete môže spôsobiť, že teplota je nedostatočná. Vtedy môže byť klíčenie problematickejšie, takže vhodnejšie je spraviť si poličku, ktorú umiestnime nad radiátor.

Pre prvé dni klíčenia a rastu je potrebné vytvoriť paradajkám ideálnu mikroklímu. Na to slúžia plastové priesvitné a jemne perforované kryty sadbovačov. Udržujú teplotu a vlhkosť a zároveň dovoľujú drobným rastlinkám dýchať.

Skleníky na pestovanie paradajok

Izbová teplota okolo 22 °C je pre klíčenie paradajok vysoká, ideálne je udržiavať ju medzi 15 a 17 stupňami. Súčasne s teplotou treba prispôsobovať aj množstvo svetla. Ak je v miestnosti menej svetla, je potrebné udržiavať nižšiu teplotu. Ak doprajete rastlinám málo svetla (a v jarných mesiacoch po výseve ho je naozaj menej, sú kratšie dni a slnko býva často skryté za oblakmi) ale v miestnosti je teplo, začnú sa rastlinky vyťahovať za svetlom. V domácich podmienkach je vhodným miestom na pestovanie vlastných priesad zo semien južne orientované okno v izbe, ktorá nie je vykurovaná, len temperovaná.

Čo sa týka klíčenia, tak rajčiny nám vyklíčia za 7 až 10 dní. To znamená, že po tejto dobe by sme mali vidieť prvé rastlinky, ktoré potom pomerne rýchlo vytvoria pevné klíčne lístky - to sú tie dva lístočky, ktoré vyrastú z klíčka.

Ak by ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok.

Pikírovanie (presádzanie) sadeníc

Akonáhle rastlinky vyklíčia, tak po pikírovaní a zakorenení môžeme teplotu znížiť na 20 stupňov.

Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom si rastlinky rozsadíme - do sadbovačov alebo priamo do nejakých malých téglikov a kvetináčov. Tým, že rastlinku vytiahneme, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, a tým sa podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie. Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky. Ak ich aj omylom stlačíme, tak to nevadí, tie poškodiť môžeme. Problémom by bolo nadmerné stláčanie tenkej stonky. Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky. Určite len jednu, nevypláca sa vysádzať po viac, pretože si potom konkurujú.

Otužovanie sadeníc

Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Doma alebo v domácom parenisku majú rastlinky dosť teplo, v jarnom období majú ešte nedostatok svetla. Preto sa snažíme dávať rastliny na čo najsvetlejšie miesta. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá.

Robíme to z dvoch dôvodov. Prvým je prispôsobenie vonkajším teplotám - to znamená, že ich postupne privykáme na nižšie teploty. Buď im vetráme v parenisku, alebo ich počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov, vyložíme von. Druhým dôležitým faktorom otužovania je prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, pretože doma za sklo alebo do pareniska neprechádza UV žiarenie, tým pádom tieto rastlinky nie sú zvyknuté na UV žiarenie.

Ak berieme do úvahy, že vysievame niekedy v polovici marca a otužujeme približne 14 dní pred výsadbou, ktorá je v polovici mája, tak toto obdobie je približne jeden mesiac, kedy máme rastlinky v teple. Potom ich už musíme pripravovať na to, že budú vo vonkajšom prostredí.

Ak úplne nezamrzne, tak sa nič závažné zrejme nestane. Rastlinka ešte nemá vytvorené kvety, takže nedôjde k poškodeniu kvetu a plodnosti. Dôležité je, aby teplota neklesla pod bod mrazu. Horší je prípad, keď nám tie rastlinky zmrznú. Paradajka je však pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky. Už sme sa s tým stretli aj pri vonkajších výsadbách, keď v máji prišli neskoré mrazy a rastlinky pomrzli.

Výsadba sadeníc na záhon

S vonkajšou výsadbou paradajok sa oplatí počkať na druhú polovicu mája.

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.

Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia. Paradajky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach. Optimálna teplota na pestovanie paradajok je medzi 20 a 28 stupňami Celzia.

Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).

Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.

Pri výsadbe je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy. Niektorí záhradníci dokonca schovajú pod zem takmer celú rastlinu, pretože na stonkách vraj vyrastú nové korene a povedú k väčšiemu množstvu ovocia. Potom diery zasypte zmesou kompostu a zeminy.

Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlaky, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.

Pridanie kompostu, keď dozrieva prvé ovocie, podporí nový rast. Pomôcť môže aj zriedené rybie emulzné hnojivo, ale dávajte pozor, aby ste to neprehnali.

Starostlivosť o paradajky

Ak dodržíme všetky dôležité podmienky na predpestovanie, tak následne prichádza starostlivosť v podobe pravidelnej závlahy. Pri paradajkách sa vyhýbame zalievaniu na list, zalievame ich preto ku koreňom. Najlepším spôsobom závlahy sa v posledných rokoch ukazuje kvapková závlaha alebo zavlažovanie pomocou priesakových hadíc.

Dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny je, samozrejme, udržovanie dobrého zdravotného stavu a výživy. Čo sa týka výživy, paradajka je nenáročná plodina a potrebuje len svoju dávku bežných mikroprvkov - dusík, fosfor, draslík, ktoré môžeme dopĺňať napríklad prírodným granulátom. Použiť môžeme granulovaný kravský a slepačí hnoj alebo klasické priemyselné hnojivá. V každom prípade takým „vodítkom“ pre nás je rast a farba listov. Ak sú vitálne a zelené, tak je výživa v poriadku a rastlina nasadzuje plnohodnotné plody.

Čo sa týka zdravotného stavu, tam je táto téma už zložitejšia. U rajčín si musíme dať často pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy.

Choroby a škodcovia paradajok

Často skloňovanou chorobou je aj pleseň zemiaková. V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných odrôd alebo odrôd tolerantných voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Rezistencia nie teda je úplne spoľahlivá.

Dnes sa dá povedať, že rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany. Vieme to dosiahnuť dodržaním niekoľkých zásadných faktorov, a to je správna hustota výsadby - neprehusťujeme výsadby, rastliny vysadíme na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.

U kolíkových odrôd je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody. V prípade, že by sme zálistky nevylamovali, rastlina by bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, rastlina by mala menší počet kvetov a ani dozrievanie by nebolo tak rýchle, ako by sme očakávali. Negatívne by to ovplyvnilo aj veľkosť plodov. U kolíkových rajčín je teda vylamovanie zálistkov štandardom, rastlinu vedieme na jeden výhon a bočné zálistky vylamujeme čo najskôr. Kým sú zálistky mladé, nepotrebujeme na to žiadne nožnice, stačí vylomiť. Rastlina po takomto ošetrení vloží všetku energiu do hlavného výhonu, strapcov s plodmi, kvetov a do ďalšieho rastu. Spravidla nám na paradajkách počas sezóny dozreje tak sedem-osem strapcov s plodmi, v skleníku možno deväť-desať. Výnosy závisia aj od odrody.

Na zvýšenie produkcie ovocia by ste mali rastliny pravidelne strihať. Začnite tým, že čo najskôr odstránite všetky malé výhonky vychádzajúce zo stoniek v spodnej časti každého listu. Tie totiž rastlinku zbytočne vyčerpávajú. Rastlinám to pomôže zostať vo zvislej polohe, zlepšiť cirkuláciu vzduchu a vám pestovať lepšie produkty.

Ak sa chystáte pestovať paradajky na balkóne, použite špeciálny substrát určený na paradajky. Na výsadbu zvoľte dostatočne veľký hrantík alebo črepník vhodný na pestovanie paradajok.

Kedy sadiť paradajky?

Prvá vec, ktorú treba pochopiť, keď pestujete paradajky, je, že majú radi teplé počasie. Aj keď sa veľa ľudí pokúša zasadiť paradajky čo najskôr, faktom je, že táto metóda sa nevypláca. Paradajky zasadené skôr než je vhodné sú zbytočne vystavované riziku skorých mrazov a rastline hrozí úhyn.

Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C.

Napriek tomu, že poznať čas výsadby paradajok je užitočný, mnoho ľudí zaujíma, ako najneskôr môžu zasadiť paradajky a napriek tomu získať úrodu. Odpoveď na to sa líši v závislosti od odrody paradajok, ktoré máte. Kľúčom k otázke „Je príliš neskoro na sadenie paradajok?“ sú však dni zretia. Keď si kúpite rastlinu, na štítku budú uvedené dni do zretia (alebo zberu). Približne určte dátum prvého mrazu v oblasti, v ktorej žijete. Pokiaľ je počet dní do zretia menší ako počet dní do očakávaného prvého mrazu, môžete svoje paradajky stále sadiť.

Všeobecne platí, že väčšina odrôd paradajok potrebuje na úplné dozrievanie 100 dní, ale existuje mnoho veľmi dobrých odrôd paradajok, ktorým na dozretie postačí 50-60 dní.

Ideálna teplota pre klíčenie a rast

Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Každá rastlina totiž vyžaduje iné teplotné podmienky. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že ideálna teplota pri klíčení je 20 až 25 °C. Počas noci by mala byť približne o 3 °C nižšia. Niektoré druhy, ako napríklad paprika, vyžadujú ešte vyššiu teplotu klíčenia, až 30 °C. Následný rast zvládne pri teplote okolo 20 °C.

Dôležité je, udržiavať teplotu na stálej hodnote počas celého predpestovania a zabrániť výrazným teplotným výkyvom.

Tabuľka: Ideálne teploty pre pestovanie paradajok

Najideálnejším miestom na predpestovanie priesad je skleník. Vládne v ňom pomerne stála teplota, ktorú rastlinky na svoj rast potrebujú. Skleník im zabezpečí aj dostatok svetla prúdiaceho z každej strany.

Aj pestovanie priesad vo fóliovníku rastlinám poskytuje vhodné podmienky. Na rozdiel od skleníka, v závislosti od použitej fólie, prepúšťa dnu aj slnečné UV žiarenie, ktoré je dôležité pre správny vývoj priesad, ktoré budú neskôr vysádzané na vonkajšie záhony.

tags: #ideálna #teplota #pre #pestovanie #paradajok

Populárne príspevky:

• Recepty na guľáš z bravčového a diviny
• Výpočet trapézového plechu
• Čo variť na obed?
• Chutné kuracie nugetky
• Božský krémový cheesecake