Alghero a sardínske kulinárske špeciality: Od romantiky po odpudzujúce chute
Sardínia, druhý najväčší ostrov Stredomoria, je destináciou, ktorá si zaslúži viacero návštev. S rozlohou 24 090 km2 je jej rozloha polovicou Slovenska. Ja a moja rodina sme už pristáli na všetkých troch medzinárodných letiskách ostrova.
Alghero je kompaktné prenádherné mestečko položené vo vnútri starých hradieb. Pritom je to 10. najnavštevovanejšie mesto v celom Taliansku a turistami sú často domáci - Taliani, ktorí vedia prečo mesto navštevujú. Janovská rodina Doria (de Auria) začala v meste budovať hradby už v roku 1102 a následne im fakticky mesto patrilo. Alghero bolo dobyté aragonským kráľovstvom (sever Španielska) v 14. storočí (r. 1354).
Sardínia bola zaostalým ostrovom, no práve tu do Alghero vietor zavial aj vzdelanosť a „svetovosť.“ Tá prišla aj doslova keď mesto prestaval aragonský kráľ Ferdinand Aragonský, sponzor výpravy Krištofa Kolumba do Nového sveta. Aragonci tu na Sardínii celkovo vládli 400 rokov a doteraz v Alghero stretnete ľudí (24 %) rozprávajúcich katalánskym dialektom. Potom v roku 1720 prišlo Alpské kniežactvo Savojovcov a tí prevzali vládu nad celou Sardíniou.
Základnou pamiatkou mesta je katedrála, ktorá čnie nad mestom. V katalánčine sa nazýva, Catedral de l'Alguer - Catedral de Santa Maria Immaculada a bola inaugurovaná v roku 1593. Alghero sú však pre mňa uzučké uličky, kde vysoké domy vrhajú tieň, aby ste mohli v meste cez horúci deň žiť. Hlavne Alghero je prístav a úžasné hradby.
Prechádzka po hradbách začne z Piazza Sulis na juhu a bude smerovať do Porta a Mare na severe. Pohodlná prechádzka po hradbách trvá asi jednu hodinu (čas záleží či ste vášnivý fotograf, romantik či radi nakupujete). Brána Torre di Sulis je popri katedrále užitočným orientačným bodom. Je to trojpodlažná valcová veža so stenami širokými 2 metre.
Vydajte sa na sever pozdĺž úseku hradieb známych Bastioni Cristoforo Colombo - áno Krištof Kolumbus a o 15 minút ste pri Torre di San Giacomo. Smerom k Bastioni Marco Polo je nepretržitý prúd reštaurácii a barov - vyskúšajte lokálny nápoj ‘Ichnusa’. Keď odporúčam nižšie jedlo, tak práve v tejto oblasti. Sú tu totižto fantastické výhľady na more a polostrov Capo Caccia.
Múry sa potom križujú a vedú ďalej k Bastioni Pigafetta a Torre della Polveriera („Prašná veža“) ktorá bola skladom munície a strelného prachu. Dosiahnutie stredovekej brány Porta a Mare signalizuje koniec hradieb Alghera - necelých sto metrov odtiaľto sa nachádza Torre della Maddalena. Prechádzku po hradbách som vám popísal podrobnejšie a takto z nej budete mať viac.
Večer sa mesto Alghero zmení a nevýrazné uličky sa premenia na stovky vysvietených a veľmi vkusných obchodíkov a zmrzlinární. Jednou z veľkých špecialít Alghera sú koraly - veď toto pobrežie prezývajú aj „Koralové pobrežie.“
Okolo hradieb starého mesta sa v Alghero vytvorilo nové Alghero a počet obyvateľov dnes dosahuje 45 000. Pláže v blízkom okolí Alghero sú veľmi podobné tým v Bibione či Lido di Jesolo. Alebo sa vyberiete na Costa Smeralda čo je cca 2 hodiny autom.
Costa Smeralda a luxus
Costa Smeralda je najpreslávenejšou časťou Sardínie s morom, ktoré niektorí prirovnávajú ku Karibiku. More tu na Sardínii aj v júli býva studené (to je môj pohľad, ak porovnám Karibik) je nádherne čisté a skutočne na Costa Smeralda smaragdovej farby. Ide o menšie talianske hotelíky (napr. hotel Pitzizza či hotel Romazzino), kde nečakajte najnovšie výdobytky techniky a v žiadnom prípade servis juhovýchodnej Ázie.
Apropo Porto Cervo na Costa Smeralda je jednou z najluxusnejších lokalít v Stredomorí, ktoré pokojne konkuruje Saint-Tropez. Vstupné na diskotéku presahuje 1000 eur, a väčšina barov a klubov vraj patrí Flavio Briatoremu. Nedávno v Porto Cervo otvoril aj Crazy Pizza, kde dostanete priemernú pizzu, ale za päťnásobnú cenu. Poľahky si vygooglite a zistíte, že návštevníkmi klubu sú aj Beyoncè a JAY Z a mnoho hollywoodskych hercov.
Servis je tu celkovo v hoteloch na Sardínii pomalší a nikto si to ani neuvedomuje. No ak si trošku počkáte a nedáte sa vytočiť nájdete otvorených a príjemných Talianov a ich pohoda vstúpi aj do Vás. Je veľmi fajn, ak viete zopár slov a viet po taliansky. Ak nebývate v meste, tak sem príďte okolo 18.00 až 19.00 a ešte za svetla sa poprechádzajte uličkami. Ide o najmenší bar na celej Sardínii. Vlastní ho sympaťák z Alsaska ktorý žije na Sardínii už 15 rokov. Jeho Aperol Spritz je v meste preslávený a dôvod je ten, že používa kvalitné Prosecco .
Okolo 20.30 sa presuňte do reštaurácie. Odporúčam Kings, alebo Angedras. Teraz si viete ešte obsadiť ten najlepší stôl čo je v tomto prípade dôležité. Ak je reštaurácia o 20.00 úplne prázdna a bude sa Vám zdať že som Vám zle poradil tak o 21.00 si už nesadnete. Obidve reštaurácie sú tie lepšie, ale stále nie sú tými najdrahšími. Sedíte na hradbách, na korze, na tom najkrajšom mieste kde Taliani prevádzkujú tzv. passeggiata (pasedžáta), hlavne ak je nedeľa večer. Alghero je situované na západ a slnko práve schádza z oblohy.
Ak si dáte menu za cca 50 eur, dostanete dve predjedlá morských plodov, raju a šalát s chobotnicou. Hlavným jedlom sú sardínske „špagety“ fregola s homárom. Potom “dolče” a kávička - tu v Taliansku o 22.00 kávička musí byť, veď noc tu býva dlhá. V cene je aj pohár vína, ale odporúčam objednať si fľašku lepšieho, toto domáce víno nie je bohviečo. Ak vám menu nevyhovuje alebo nemáte radi morské príšery, je tu aj výber prasiatka, syrov a pod. Základom tohto uloveného gastronomického zážitku je však západ slnka, ktorý sa deje presne pred vašimi očami. Ak by pršalo, respektíve chcete reštauráciu na druhý večer, odporúčam Al Tuguri na treťom poschodí historickej budovy. Ide o michelinský zážitok. Slušnou konkurenciou tejto TOPke je Il Pavone na Piazza Sulis.
Jedlo ako zážitok
Jedlo je v celom Taliansku, nevynímajúc Sardíniu, súčasťou cesty a jedným veľkým zážitkom. Pre Talianov je jedlo posvätné a ak nejakú taliansku rodinu poznáte, viete, ze raňajkujú vždy v rovnaký čas, obedujú vždy o 13.00 a do 15.00 majú siestu a večerajú o 21.00. Neexistuje nič vynechať, neexistuje jesť inde bez rodiny. Ostatné hriechy sú odpustené, ale jesť bez rodiny to nejde. Čo je úžasné, Sardínia má svoje špeciality a tak nebude táto vaša skúsenosť zhodná s tou v Neapole, Ríme či Florencii.
Morské špeciality sú tým, po čom máte ísť, a keď hovoríme o Alghere, tak je to homár (aragosta). Homár na katalánsky spôsob s rajčinami je skvelý. Ak ste v Taliansku dlho, práve v Alghero dostanete paellu, ktorá vás prenesie do Barcelony, až na to, že tu v Alghere, je to omnoho romantickejšie. Paellu si nedávajte v reštauráciách hneď pri vstupe do starého mesta od prístavu (na Plaza Civica), ale prejdite opäť až na hradby, kde nájdete reštauráciu Mirador - la Fortezza del Sole. Tu je paella najlepšej chuti a zároveň s najkrajším výhľadom a reštaurácia je aj vkusnejšie zariadená - lepšie ambiente.
Ak nie homár, tu v Alghere som ja mal trikrát krevety na rôzne spôsoby a štyrikrát sépiu. Určite ochutnajte rybu dňa, ktorá je čerstvá. Keď ide o klasiku, je to dobrý tip. Ak máte radi kaviár, vyskúšajte Bottarga, ktorá sa natiera na Pane Carasau. Sú to ikry mreny (Barbus barbus), ktorú som tu mal aj na jedálnom lístku. Mal som tu aj carpaccio z pesce spada, teda surového mečiara (mečúňa). Popri gambero (krevety) som ochutnal aj rasa (raja) a mušle.
Na Sardínii žije vraj trikrát toľko oviec než ľudí a jahňacina je bežnou záležitosťou. Ak však chcete jahňacie, odporúčam vyslovene zavítať do inej reštaurácie a to spomínané agriturismo. V blízkosti letiska je jedna skutočne skvelá Sa Mandra. Je to sardínska inštitúcia, kde si deti môžu vyskúšať, ako to na vidieckej farme chodí, a dospelí sa môžu prihlásiť do kurzu pečenia. Okrem jahniatka si dajte malú mliečnu svinku porceddu, ktorá je synonymom Sardínie. Taktiež ochutnajte miestne salámy, prošutá a jedol som tu moju najlepšiu pančetu v živote. A k tomu syry - tu nie parmezán, ale pecorino a nič mladšie než 6 mesiacov nejedzte! Rátajte, že odídete s veľmi veľmi veľkým bruchom.
Okrem Fregola, ktorá až neskutočne pripomína tarhoňu zo školskej jedálne, je Sardínia preslávená ravioli. Na Sardínii sa k jedlu zakusuje sardínsky chlieb Pane Carasau, vtipne prezývaný Carta di musica. Ak Pane Carasau potriete olivovým olejom a upečiete, dostanete Pane Guttiau a to je trošku chutnejšie. Inak mi priveľmi sardínske klasické pečivo nechutí.
Do jedál tu pridávajú šafran, do žemlí kurkumu, no ako hovorím, sardínske pečivo je priemer. Vyskúšal som sekt priamo z oblasti Alghero, ale nemôžem odporučiť. Naopak vínko odporúčam a mne chutí viac biele. Vždy bolo lepšie, ak som si objednal celú fľašku, než to, čo rozlievajú po pohároch. Klasickými sortami sú Vermentino a Vernaccia. Vermentino je úžasné biele vínko a vychladené je Váš najlepší sprievodca v teplých sardínskych dňoch. Vermentino je často nasadené na severných svahoch a profituje z toho, že sa...
Tabuľka typických sardínskych jedál:
| Názov jedla | Popis |
|---|---|
| Fregola | Sardínske "špagety" pripomínajúce tarhoňu |
| Pane Carasau | Sardínsky chlieb, tenké chrumkavé pláty |
| Porceddu | Malé mliečne prasiatko |
| Bottarga | Sušené ikry mreny |
Čo nemusím jesť?
Pri otázke, čo nemusím jesť sa názory rôznia, ale často sa opakujú určité jedlá a chute, ktoré sú pre niekoho ťažko stráviteľné. Často ide o jedlá, ktoré sú silne aromatické, majú zvláštnu textúru alebo sú spojené s nepríjemnými spomienkami.
Niektorí ľudia neznášajú špenát, kým iní majú averziu voči vnútornostiam alebo morským plodom. Mnohí sa zhodujú na tom, že nemajú radi olivy, nivu, pečeň, držkovú polievku, tlačenku, jaternice, huspeninu a rôzne iné hnusnosti - ble mliečka hrachová polievka - asi nejaká averzia z detstva, nechutí zle ale odpudzuje ma jej vona a vyzor a ďalej nemusím varené a vyprážané zeleniny... keď si dam zeleninu tak surovu a z varených max. hrášok, kukuricu a mrkvu, ale kadejaké baklažány a cukiny a karfioly - ee, radšej surové, keď to príjemne chrumká a osvieži, a nie takéto mŕtve.
Niektorí ľudia majú problém s jedlami, ktoré im pripomínajú nepríjemné zážitky z detstva, ako napríklad mliečna polievka s písmenkami. Iní zas nemajú radi jedlá, ktoré obsahujú určité ingrediencie, ako napríklad cibuľu, rascu alebo kôpor.
Medzi ďalšie jedlá, ktoré ľudia často neznášajú, patria: treska v majonéze, kvasené uhorky, špagety s kečupom a syrom, pečené kura, zajac na smotane, šližky, noky, pečená svina, zabíjačkové veci, hmyz, ovčí syr, kaviár, býčie gule, slimáky, chobotnice, francúzske zemiaky, udenáče, tuhý alkohol, mrkva (surová), cvikla, sladké chobotiny (buchty, šišky, osie hniezda, palacinky, dukátové buchticky, ryžový nákyp, mliečna ryža), halászlé, vianočka s hrozienkami, makovo jablková štrúdľa, jedlá so surovou cibuľou, křenová omáčka, tarhoňa, ryby, mlieko, med, špenát, brokolica, olivy, niva a údené syry, pečenka, držková polievka, tlačenka, jaternice, huspenina, mliečka hrachová polievka, varená a vyprážaná zelenina, plnená paprika, ryba, perkelt, orechy vlašské, šampióny a všeobecne hriby, ananás (kompót), tekvicový prívarok, mak, torty, mliečna polievka s ryžou, veľkonočný koláč, krvavnicka a teraz uz aj obycajna jaternica, krem do kolacov, vlazske orechy, palacinky z lekvarom a masove jedla.
Je dôležité rešpektovať preferencie a chute iných ľudí a neodsudzovať ich za to, čo im nechutí. Každý má právo na svoje vlastné kulinárske preferencie.
tags: #akw #jedlo #čo #najviac #smrdí
