Alergia na bielkovinu kravského mlieka: Diagnostika a prejavy

Už od narodenia je mlieko našou prvou potravou a jeho konzumácia nás sprevádza počas celého života. Od detstva nám rodičia vštepovali pitie mlieka, aby sme boli silní a mali pevné kosti. Niekomu však mlieko viac škodí ako pomáha. Takíto jedinci trpia alergiou na mlieko alebo laktózovou intoleranciou, ktoré sa výrazne od seba líšia.

Pri laktózovej intolerancii telu chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá cukor - laktózu, nachádzajúci sa v mlieku. Alergia na mlieko však spúšťa imunitnú reakciu v našom tele na bielkoviny v mlieku.

Alergia na kravské mlieko (AKM ), je najčastejšia potravinová alergia, ktorá sa vyskytuje u malých detí, no zároveň nie je až taká častá v dospelosti. Alergia je abnormálnou odpoveď imunitného systému tela na mlieko a na produkty, ktoré mlieko obsahujú.

Keďže ide o imunologickú odpoveď na bielkoviny kravského mlieka, ktorá môže, ale aj nemusí byť sprostredkovaná imunoglobulínom E (IgE), môže sa tento typ alergie prejaviť širokou škálou klinických príznakov. Do AKM nepatria nežiadúce reakcie na mlieko, ako je napr. laktózová intolerancia, pretože táto nie je sprostredkovaná imunitne, ale je navodená chýbaním enzýmu (laktázy) spracovávajúceho mliečny cukor (laktóza).

Odhaduje sa, že AKM postihuje asi 2% detí do 4 rokov, pričom medzi jednotlivými národmi sú pozorované rozdiely. Častejšie je pozorovaná u chlapcov a je zodpovedná až za 90% alergii v detstve. U dospelých sa AKM vyskytuje asi u 0,1-0,3%. Predpokladá sa, že sa nejde o „prenesenú“ AKM z detstva, ale ide o nanovo získanú alergiu. Častejšie postihuje ženy.

Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Sú zodpovedné za bielu farbu mlieka a jeho textúru. Ich úlohou je zachytávať vápnik a fosfor, aby sa tieto potrebné minerály dostali k našim kostiam a zubom. Okrem iného je zodpovedný za dodávanie aminokyselín na tvorbu bielkovín v našich svaloch. Preto ste možno videli športovcov kupujúcich kazeínové či srvátkové koncentráty, ktoré im pomáhajú budovať a regenerovať svaly počas náročného tréningového procesu.

Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Tie tiež poskytujú aminokyseliny na rast svalov a podporujú imunitný systém.

Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie. IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka. Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 h až 1 týždeň po konzumácii.

Práve alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roku života. Vyvinúť sa môže vtedy, keď sa bábätkám do stravy zahŕňa kravské mlieko, ako napr. mliečna výživa v prášku či v príkrmoch. Rizikovým faktorom alergie je genetická predispozícia. Ak rodičia trpia alergiou, je pravdepodobné, že dieťa ňou bude trpieť tiež.

Dobrou správou je, že alergia spolu s vekom zvykne ustúpiť, po šiestom roku vie dokonca aj úplne vymiznúť. Neliečená alergia na mlieko spôsobí narušenie rovnováhy imunitného systému dieťaťa a môže zapríčiniť vyššiu náchylnosť k infekciám a iným alergiám v budúcnosti. Deti s alergiou sú nižšieho vzrastu ako ich rovesníci bez alergie.

Na základe symptómov a rodinnej anamnézy sa predpokladaná diagnóza môže potvrdiť rôznymi metódami. Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka.

Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou. Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.

Odporúča sa vylúčiť kravské mlieko a všetky produkty z neho zo stravy. Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára).

Bola vášmu dieťaťu diagnostikovaná alergia na mlieko? Trpíte ňou aj vy v dospelosti? Dôležitým krokom je vyradiť všetko kravské mlieko (a produkty z neho) z vašej stravy. Ak dojčíte, vyhnite sa konzumácii kravského mlieka, nakoľko cez materské mlieko sa vie kravská bielkovina dostať k dojčiatku.

Vysokorizikoví pacienti by mali mať vždy poruke tzv. Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy. Napr.

Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.

Ak nemôže byť vaše bábätko dojčené a vo vašej rodine sa vyskytuje IgE sprostredkované alergické ochorenie (napr. Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.

AKO ALERGIA NA MLIEKO VZNIKA? Akútna alergická odpoveď na mlieko vzniká následkom IgE (imunoglobulíny sú špeciálne bielkoviny, ktoré sú vytvorené v tele ako odozva na cudzie látky), pričom tieto sú „namierené“ voči rôznym alergénom prítomným v mlieku. Potenciálne sú všetky bielkoviny v mlieku alergény.

Kravské mlieko obsahuje kazeín (alfa-, beta-, kapa-kazeín...), ktorý sa nachádza v zrazenom mlieku alebo tvarohu a srvátku (alfa-laktalbumín, beta-laktalbumín, beta-laktoglobulín...), ktorá sa nachádza v tekutej časti mlieka, tá ostane po zrazení. Väčšina pacientov je citlivá na viacero mliečnych bielkovín, pričom kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktalbumín sú hlavné mliečne alergény. Existuje aj precitlivelosť na iné bielkoviny, ktoré kravské mlieko obsahuje. Niekedy je veľmi ťažké sa vyhýbať mliečnym produktom, lebo mliečne bielkoviny sa môžu nachádzať aj rôznych v spracovaných jedlách.

Varenie oslabuje alergénnosť srvátkových bielkovín, pravdepodobne následkom denaturácie (zbaví bielkovinu o jej prirodzené vlastnosti) teplotne labilných bielkovín čo vysvetľuje, prečo značné ohriate mlieka (napr. mlieko v pečených potravinách) je lepšie tolerované. Podobne je to aj s jogurtovými kultúrami ktoré tým, že fermentujú a okysľujú mlieko, znižujú množstvo neporušených bielkovín v mlieku, následkom čoho môžu byť lepšie tolerované.

Aké sú príznaky alergie na mlieko?

Klinické príznaky AKM vznikajú počas prvých mesiacov života, často dni alebo týždne po zavedení kravského mlieka do diéty. Boli popísané aj prípady, kedy deti kravskému mlieku vystavené neboli, boli iba kojené a napriek tomu mali AKM (pravdepodobne následkom diéty matky sa cez materské mlieko dostali bielkoviny aj ku dieťatku).

Príznaky AKM sú rôzne, od pacienta k pacientovi a podľa toho či sú alebo nie sú sprostredkované. IgE sa buď vyskytnú do niekoľko minút po požití mlieka, resp. mliečnych výrobkov alebo až niekoľko hodín po vypití mlieka, prípadne po zjedení mliečnych prípravkov.

Okamžité príznaky zahŕňajú:

• žihľavku
• dýchavičnosť
• pocit svrbenia alebo tŕpnutia okolo perí a úst
• opuch perí, jazyka alebo hrdla
• kašeľ alebo skrátený dych
• zvracanie

Príznaky, ktoré nastanú až po určitom čase sú:

• hnačka
• kŕče v bruchu (u detí kolika)
• z nosa a očí
• prerušovaný kašeľ
• vyrážky na koži
• neschopnosť prosperovať (pomalý nárast hmotnosti a výšky)

AKM vie v krajnom prípade spôsobiť tzv. anafylaxiu, čo je život ohrozujúca reakcia, pri ktorej dochádza k zúženiu dýchacích ciest, ktoré môže viesť až k zablokovaniu dýchania.

Ako sa anafylaxiu prejavuje?

• zúženie dýchacích ciest vrátane opuchnutého hrdla a úst, čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní
• začervenanie tváre
• svrbenie
• šok s významným poklesom tlaku krvi.

Anafylaxia si vyžaduje okamžitý zásah v podobe podania adrenalínovej injekcie a čo najrýchlejší prevoz na urgentný príjem. Aj preto treba všetky prejavy alergie na mlieko konzultovať s lekárom. Práve on potrebuje vstupné informácie na to, aby správne diagnostikoval stav a v prípade potreby pacientovi odporučí spomínané adrenalínové injekcie, ktoré by mal pri sebe vždy nosiť a použiť ihneď ich už pri prvých príznakoch anafylaxie.

Čo spôsobuje alergiu na mlieko?

Podobne ako ostatné alergie na jedlo, aj alergia na mlieko je spôsobená zlým fungovaním imunitného systému, ktorý v prípade AKM identifikuje určité bielkoviny mlieka (kazeín, srvátka) ako škodlivé a spustí proti nim produkciu IgE protilátok s cieľom neutralizovať bielkovinu. A práve tu narušený systém vyhodnotí ako alergén.

Ak dôjde k opätovnému kontaktu s bielkovinou mlieka, IgE protilátky imunitného systému ju ihneď rozpoznajú ako cudziu a imunitnou reakciou dôjde k vylúčeniu histamínu a iných chemikálií, ktoré spôsobia alergické prejavy a príznaky.

Ako delíme príznaky alergie na mlieko?

Podľa spôsobu imunitnej odpovede možno príznaky rozdeliť na IgE sprostredkované, zmiešané a IgE nesprostredkované. IgE sprostredkované reakcie vzniknú väčšinou ihneď, to značí v priebehu pár minút alebo maximálne do 2 hodín po zjedení, resp. vypití produktov kravského mlieka.

Reakcia môžu nastať na koži, v ústno-krčnej oblasti, v horných alebo dolných dýchacích cestách, v tráviacom trakte alebo sú príznaky v srdcovocievnom systéme. Reakcie môžu byť mierne až život ohrozujúce (spomínaná anafylaktická reakcia).

Náhodné vdýchnutie mlieka, resp. výparov z mlieka (kvapôčky mlieka) počas jeho prípravy v kuchyni, môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti. Kontakt dotykom zase môže navodiť kožné príznaky (lokalizovaná urtikária).

Zmiešané a IgE nesprostredkované reakcie sa môžu prejaviť akútnymi alebo chronickými príznakmi. IgE nesprostredkované reakcie majú neskorší nástup príznakov ako 2 h.

Mlieko je aj jedným z hlavných alergénov navodzujúcich tzv. alergickú eozinofilnú ezofagitídu, chorobu charakterizovanú eozinofilným zápalom pažeráka. Pacienti s touto chorobou síce majú príznaky podobné pacientom s refluxovou chorobou pažeráka, ale na rozdiel od nich na bežne používanú antirefluxovú liečbu nereagujú.

U detí sa časom vo väčšine prípadov vytvorí tolerancia na bielkoviny kravského mlieka. IgE nespostredkované reakcie pritom ustúpia rýchlejšie. IgE sprostredkovaná AKM naopak môže pretrvávať až do dospelosti.

Rizikové faktory a komplikácie alergie na mlieko

Rizikové faktory pre vznik alergie na mlieko sú prítomnosť inej alergie, atopická dermatitída a rovnako aj alergia na mlieko, ktorá sa už v rodine vyskytuje. Komplikácie AKM môžu byť vznik alergie na iné potraviny (ako napr. vajcia, oriešky alebo sója), ako aj vznik sennej nádchy.

Diagnostika alergie na mlieko

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických ťažkostí a laboratórnych nálezov. V prípade podozrenia na alergickú reakciu je presné určenie konkrétnej potraviny, ktorá alergiu vyvoláva, niekedy veľmi ťažké. V krvi sa totiž dajú zistiť iba IgE sprostredkované AKM a to stanovením mliečnych špecifických IgE. V prípade, že príznaky nie sú navodené IgE, je samozrejme vyšetrenie špecifických IgE z krvi negatívne.

Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj tzv. eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní (týždňov) vysadí zo stravy mlieko, všetky výrobky z neho a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú a po znovu nasadení mlieka a mliečnych výrobkov sa objavia, diagnóza je jasná.

Iné testy (kožné testy, expozičné testy pri ktorých sa podávajú potraviny obsahujúce mlieko alebo mliečne produkty) treba realizovať cestou imunoalergologickej ambulancie, nakoľko pri nich môže dôjsť k vyvolaniu vážnych alergických reakcií. Manažment AKM sa nelíši od manažmentu iných potravinových alergií. Vyžaduje si vždy starostlivé poučenie pacienta a monitorovanie.

Liečba alergie na mlieko

Najpriamejšou cestou v liečbe akejkoľvek potravinovej alergie, je úplne vyhýbanie sa vyvolávajúcemu činiteľovi. V prípade alergie na mlieko teda ide o vylúčenie mlieka a mliečnych produktov zo stravy. Je to jediná cesta, ktorou sa dá preventívne zabrániť aby nevznikla alergická reakcia.

Úplné vylúčenie kravského mlieka z diéty však môže byť pomerne ťažké a teoreticky vie mať aj výživové následky, nakoľko kravské mlieko je alebo často býva prísadou v rôznych pečených jedlách, cereáliách, čokoládach, cukrovinkách, vaječných krémoch, pudingoch, údeninách, šalátových dresingoch, polievkach, cestovinách... Uvedené má často aj za následok, že môže dôjsť k náhodnému vystaveniu sa mliečnemu alergénu.

Preto je potrebné, najmä ak ide o pacienta s predchádzajúcou anafylaktickou reakciou, poučiť ho o možnosti „znečistenia“ jedla malými prísadami mlieka, čo sa môže udiať kdekoľvek (napr. použitím jedného noža na krájanie mliečnych výrobkov a mäsa...). U každého potravinového výrobku je dôležité starostlivo si prečítať štítok informujúci o prísadách. Taktiež treba hľadať v informáciách o jedle, či konkrétna potravina neobsahuje kazeín alebo mliečne deriváty. Tieto totiž možno nájsť na najmenej očakávaných miestach, ako napr. konzervovaný tuniak, klobása alebo iné nemliečne produkty.

V reštaurácií je dobré už pri objednávaní sa opýtať na každý chod, či nebol pripravovaný za pomoci mlieka, resp. mliečnych produktov (napr. či nepripravujú steak na masle alebo pred varením nenamáčajú ryby do mlieka...).

A čo iné druhy mlieka?

Väčšina pacientov s alergiou na kravské mlieko, má aj skríženú reaktivitu čo znamená, že netolerujú mlieko ani z oviec, kozy, vysokej zvery alebo z byvola. Niektorí pacienti s AKM ale tolerujú mlieko z cicavcov, ako sú napr. ťava, prasa, sob, kôň alebo somár. Taktiež niektorí pacienti s AKM vedia tolerovať mlieko v upravenej forme, ako napr. prípravou v horúcej peci alebo ako jogurt.

Väčšina pacientov s IgE sprostredkovanou AKM toleruje sóju. Keďže je kravské mlieko dôležitým zdrojom tukov a bielkovín, vhodné je pridať do stravy jeho náhradu vo forme ktorú uvádzam aj na záver v tabuľke. Taktiež je potrebné myslieť aj na neočakávané zdroje mlieka, ako sú napr. lieky, poprípade kozmetika, ktoré môžu obsahovať zložky z kravského mlieka.

Zdroje mliečnych bielkovín, ktoré spôsobujú alergie

• mlieko (aj nízkotučné)
• smotana, cmar
• maslo
• jogurt
• zmrzlina
• syr alebo čokoľvek čo syr obsahuje

Prítomnosť mlieka je niekedy ťažké identifikovať, najmä ak je použité ako prísada pri tvorbe spracovaných jedál. Treba preto vylúčiť potraviny s obsahom:

• žinčice, srvátky
• kazeínu
• prísady, ktoré majú predponu „lakto“, ako napr. laktóza, laktát...
• cukrovinky, ako napr. čokoláda, nugát a karamel
• proteínové prášky
• umelé príchute do masla
• umelé príchute do syra.

Čítať, čítať, čítať

Jediná cesta, ako neurobiť chybu, je naozaj pozorne čítať zloženie potravy, ktorú kupujeme. Pacienti s AKM by mali byť vždy obozretní, nakoľko boli opísané prípady, kedy potravina bola označená ako „nemliečna“, ale napriek tomu obsahovala malé časti mliečnych bielkovín. Čiže napriek takémuto „nemliečnemu“ označeniu sa odporúča vždy dôkladne preštudovať celý príbalový leták, kde sú jednotlivé prísady vypísané.

Ak napriek starostlivo stráženej diéte dôjde k požitiu mlieka alebo mliečnych prípravkov a dostaví sa mierna alergická reakcia, namieste je podanie antihistaminík.

Alergia na celý život?

Ak má niekto IgE nesprostredkovanú alergiu, môže sa pokúsiť opatrne a pomaly o zjedenie alebo vypitie malého množstva kravského mlieka v spracovanej forme (najmä pečenej, ako napr. mafin). Uvedené je vhodné realizovať pod dozorom ošetrujúceho imunoalergológa. Pacienti s AKM by sa mali strániť spracovanému mlieku vo forme pudingov, jogurtov alebo mliečnych čokolád, pokiaľ samozrejme tieto nevyskúšali a dokážu ich tolerovať.

Ak nie je úplne jasné či pri ťažkostiach po požití mliečnych produktov išlo o ozajstnú alergickú reakciu, je nápomocné asistované (pod kontrolou imunoalergológa) zavedenie spracovaných mliečnych potravín. Pacienti s IgE sprostredkovanou reakciou majú zvýšené riziko vzniku ťažších reakcií (tabuľka č. 2), ktorých závažnosť je rôzna od reakcie ku reakcii.

Je preto dobré aby takýto pacient mal vždy so sebou adrenalínovú injekciu a v prípade začínajúcej reakcie ju aj ihneď použil a následne sa čo najrýchlejšie dostavil na urgentný príjem. Ide najmä o pacientov, ktorí už raz mali anafylaktikú reakciu na mlieko. V takomto prípade sa odporúča pacientom aby v peňaženke alebo mobile nosili informáciu o tom, že majú potravinovú alergiu.

Tabuľka č. 1

Živiny, ktoré je potrebné nahradiť pri bezmliečnej diéte a náhradné diétne zdroje

Tabuľka č. 2

Príznaky a známky anafylaxie

tags: #alergia #na #bielkovinu #kravskeho #mlieka #diagnostika

Populárne príspevky:

• Ľahké zeleninové jedlá
• Recepty na Karamelové Rezy
• Kváskový chlieb: Magalovej tajný recept
• Smernica rektora UK
• Inšpirácie na vyrezávanie tekvíc