Pestovanie zemiakov: Kompletný sprievodca od výberu odrody po zber úrody

Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu.

V rozhovore nám odborníčka prezradila všetko, čo potrebujete vedieť od výberu odrody a prípravy pôdy až po starostlivosť o rastliny a zber úrody. Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré majú rôzne farby, veľkosť a dokonca záleží, či to bolo v Argentíne alebo v Čile. Niektoré druhy sú viazané aj na vlhkosť a striedanie dňa, ale tie sa k nám nedostali. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí.

Z hodín dejepisu si spomíname, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité - tam patrí aj paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.

Ľudia nedôverovali novej rastline, z ktorej sa malo konzumovať niečo hnedé, čo rástlo pod zemou. Vtedy sa konzumovalo veľa obilnín, rôzne kaše, pohánka bola veľmi obľúbená. A zrazu nejaký zemiak. Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.

Výber odrody zemiakov

Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby:

Raný zemiak - Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
Neskorý zemiak - Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.

Čerstvé zemiaky, či už sú to skoré odrody, ktoré si už v júni/júli/auguste (počas leta) vykopeme, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.

Grow potatoes 🥔 pestovanie zemiakov v nádobách.

Čo sa týka zemiakov, za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného (výnosnosti a odolnosti voči teplu) zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej. Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.

Niektoré odporúčané odrody zemiakov:

‘Anuschka’: veľmi skorá šalátová odroda s peknou žltou šupkou a s plytkými očkami. Má výbornú chuť.
‘Cibared’: poloskorá až skorá odroda s tmavočervenou šupkou a červenou strakatou dužinou. Hľuzy sú oválne, veľké, očká sú stredne hlboké.
‘Agria’: stredne skorá odroda s veľkými oválnymi hľuzami. Dužina je tmavožltá. Veľmi dobre skladovateľná.
‘Ditta’: poloskorá až poloneskorá šalátová odroda s oválnymi hľuzami vhodnými i na dlhodobé skladovanie.
‘Jelly’: stredne neskorá odroda so žltými a veľmi chutnými hľuzami. Na povrchu sú plytké očká.

Začína sa sezóna objednávania sadbových zemiakov. Po kúpe ich vyberieme z obalu, dáme v jednej vrstve do debničiek alebo po jednom do obalov od vajíčok. V južných oblastiach začíname s výsadbou, ale záhon zakryjeme netkanou textíliou.

Príprava pôdy a hnojenie

Vyberáme určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy - tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované.

Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Keď poznáme pestovanie v tratiach, väčšinou sa delia na 1. - 3./1. - 4. trať. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.

Výsadba zemiakov

Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali.

Pokiaľ ich vysádzame, je vhodné natiahnuť si špagát - zatlčieme dva kolíky a natiahneme špagát. Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky.

Základné pravidlá pre pestovanie zemiakov:

Zdravé sadbové zemiaky: Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
Predklíčenie sadbových zemiakov: Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.
Optimálna teplota pôdy: Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C. Hĺbka a vzdialenosť výsadby: Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.
Dostatočná vlhkosť pôdy: Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
Prečo hrnúť pôdu: Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.

Starostlivosť o zemiaky počas rastu

Kedysi, keď som bola ešte dieťa, sme zemiaky nikdy nepolievali. V dnešnej suchšej dobe sa obávam, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.

Zemiaky sme zasadili, vidíme prvé listy a začíname sa tešiť z úrody. Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček.

Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.

Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda.

Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.

Ochrana pred škodcami a chorobami:

Pásavky zemiakové a iní škodcovia: Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky.
Ochrana pred drôtovcami: Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov.

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu zemiakov na tých istých riadkoch aj budúci rok. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.

S akými rastlinami alebo druhmi zeleniny vieme zemiaky striedať? Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

Čo sa týka prvého roka nie je úplne vhodné kombinovať zemiaky s inou rastlinou, napríklad vysadíme zemiaky, vedľa aksamietnicu a ďalšej niečo ďalšie. Závisí to od odrody, ale skôr od lokality.

Zber zemiakov a skladovanie

Zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček.

Zemiaky sú pripravené na zber, keď rastliny začnú kvitnúť (pri raných odrodách), alebo keď listy a stonky začnú vädnúť (pri neskorých odrodách). Skúste opatrne vykopať jednu rastlinu a skontrolovať veľkosť hľúz.

Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.

Pestovanie batátov (sladkých zemiakov)

Batáty (sladké zemiaky) potrebujú dostatok priestoru a veľa slnka - najlepšie sa rozkorenia v ľahkej, piesčitej, mierne kyslej pôde. Naopak, batátom nevyhovujú ťažké, nevzdušné, ílovité a zamokrené pôdy v blízkosti vodných plôch. Kyslosť pôdy (pH hodnota) by mala byť okolo 6. Síce batáty budú rasť aj v ťažšej pôde, ale korene môžu byť hrboľaté.

Výsadba poľa sadenicami batátov zvyčajne začína začiatkom mája, alebo keď už nie je šanca, že rastliny zničí mráz, a končí koncom júna. Teplota pôdy v oblasti pestovania by mala dosiahnuť aspoň 18°C v 10 cm hĺbke. Ak sú rastliny vyložené príliš skoro, môže ich zraniť mráz.

Batáty sa pestujú zo sadeníc, pričom sa vysádza ručne alebo strojovo. Na menšej ploche (v záhradách), kde sme nútení šetriť priestorom, vzdialenosť medzi radmi môžeme zmenšiť na cca. 70 - 100 cm.

Bataty sa stávajú čoraz obľúbenejšie aj medzi záhradkármi a je nato hneď niekoľko dôvodov: Sladké zemiaky, ako sa bataty často krát označujú, dokážu byť totižto veľmi produktívne a životaschopné, ich pestovanie nie je zložité a v neposlednom rade je to ich skvelá sladkastá chuť, ktorá obohatí jedálniček o chutný, zdravý a výživný druh zeleniny. Sladký zemiak (povojník batatový) je teplomilná rastlina pestovaná prevažne v subtropických a tropických častiach sveta pretože potrebuje minimálne 4 mesiace tepla na rast, no dostupné sú aj kultivary batatov, ktoré veľmi dobre prosperujú aj v našich klimatických podmienkach (jedna rastlina dokáže vyprodukovať 1,5 až 3 kg sladkých zemiakov).

Batáty sú s klasickými zemiakmi vzdialení príbuzní (rad ľuľkotvaré), no značne sa líšia vo forme a spôsobe rastu (väčšinou sú popínavé), ako aj v nárokoch na pestovanie a skladovanie. Bataty potrebujú na rast a dozretie omnoho viac času ako zemiaky, takže ak by sme ich sadili rovnako ako zemiaky (sadením hľúz do pôdy), síce by vzklíčili, no počas našej krátkej vegetačnej sezóny by nemali dostatok času nato aby vytvorili hľuzy.

Sadenice si najjednoduchšie pripravíme z klíčkov, ktoré vyrastajú z hľuzy batátov vo vlhkom a teplom prostredí. Jednoducho zoberieme sladký zemiak (hľuzu batátu, ktorú si môžeme kúpiť v obchode alebo vypestovať sami) a ponoríme ho do pohára s vodou (24 hodín odstátou kvôli chlóru) hrubším koncom batátu smerom nadol tak, aby bola spodná polovica batátu ponorená vo vode. Pohár umiestnime na teplé miesto (ideálne 27 °C) s dostatkom nepriameho svetla a z hrubšieho konca sladkého zemiaka pod vodou začnú do pár týždňov vyrastať klíčky s listami aj s vlastnými koreňmi. Ak by sme sladký zemiak ponorili do pohára s vodou hrubším koncom nahor, klíčky by vyrastali z hrubšieho konca bez vlastných koreňov čo by predĺžilo čas potrebný na vypestovanie sadeníc.

Rastúce klíčky s listami môžeme zatiaľ pestovať ako atraktívnu izbovú rastlinu, až pokým klíčky nedorastú do 15 - 30 cm, kedy sú pripravené na samostatný rast. Potom klíčky aj s koreňmi jednoducho odlomíme od hľuzy a vložíme na týždeň do pohára s vodou, kde bude pokračovať ich rast až kým nebudú pripravené na výsadbu do kvetináča alebo priamo do pôdy v záhrade. V prípade klíčkov bez vlastných koreňov je ich potrebné nechať po odlomení z hľuzy vyzrieť v pohári s vodou 2 - 3 týždne aby vyhnali korene.

Sadenice batatov vysádzame do pôdy až keď pominula hrozba mrazu (cca polovica mája), pretože sladké zemiaky sú veľmi teplomilné a dlhodobejšie obdobie pod 5 °C ich môže zničiť. Batátom vyhovuje výživná a dobre priepustná (pieskovitá), mierne kyslá pôda, v ktorej sladké zemiaky lepšie prosperujú a vytvárajú väčšie a hladšie hľuzy. V prípade ťažkej ílovitej pôdy je potrebné pôdu dokonale prekypriť minimálne do hĺbky 25 cm ešte pred výsadbou a na vrch pridať vrstvu kompostu, ktorý zabezpečí pôde dostatok živín a vzdušnosti. Následne si vytvoríme vyvýšené hriadky 20 cm vysoké a 35 cm široké do ktorých budeme sadiť sadenice batátov.

Na zvýšenie teploty pôdy a obmedzenie burín môžeme hriadky prikryť čiernou fóliou čo zabezpečí pre rast sladkých zemiakov ideálne podmienky - takto docielime bohatšiu úrodu. Sadenice sadíme pomerne hlboko (1/2 sadenice by mala byť pod zemou) a v 35 - 45 cm rozostupoch (hriadky by mali byť od seba až 80 - 100 cm kvôli priestoru pre ťahavé batáty). Pomedzi hriadky batátov je následne možné sadiť inú zeleninu.

Ako náhle sladké zemiaky zakorenia sú veľmi životaschopné, odolné proti suchu, vysokej teplote a ohrozuje ich len málo škodcov a chorôb. Ak nemáte hriadky prikryté fóliou, bude ich nutné odburiňovať tak ako pri pestovaní zemiakov a udržiavať hriadky v pôvodnom tvare.

Batáty je nutné po zakorenení polievať len veľmi striedmo v prípade dlho trvajúceho sucha a horúceho počasia (skoro ráno alebo neskoro večer), pretože časté polievanie by znižovalo úrodu a spôsobovalo plesne a hnilobu koreňov. Mesiac pred zberom už sladké zemiaky nepolievame vôbec, pretože by to mohlo spôsobiť praskliny na hľuzách.

Sladké zemiaky je možné zberať ako náhle sú dostatočne veľké. Väčšinou potrebujú batáty na dozretie do finálnej veľkosti 100 - 120 dní od vysadenia sadeníc (podľa odrody a klimatických podmienok), takže úrodu môžete zbierať od augusta do októbra. Podobne ako je to pri zemiakoch aj pri batátoch je vhodné ak je pôda pri zbere kyprá, takže ak je vlhká, počkáme kým trochu nevyschne.

Skôr ako začneme so zberom batatov, Nadzemnú časť sladkých zemiakov pred zberom odstránime (pokosíme alebo zostriháme). Hľuzy sladkých zemiakov sú v pôde 10 - 15 cm hlboko, takže je potrebné uvoľniť rýľom alebo rýľovacími vidlami pôdu okolo základne rastliny a až následne opatrne podobrať hľuzy.

Pred konzumáciou sladkých zemiakov je potrebné ich hľuzy nechať vyzrieť na teplom, vlhkom a tmavom mieste (napríklad prikryté miesto v skleníku) zhruba 2 týždne, aby sa ich škrobovitá chuť zmenila na sladkú (škrob sa v batátoch premieňa na cukor). Zrenie zároveň zacelí rany na batátoch, ktoré vznikli pri zbere. Zrenie je dôležité aj v prípade ak chcete zo sladkých zemiakov vypestovať ďalšie sadenice. Sladké zemiaky vydržia najdlhšie (až 6 mesiacov) pri teplote 13 - 16 °C, priemernej vlhkosti vzduchu (50%) a s dobrým vetraním. V chladnejšom prostredí (chladnička, chladná pivnica) by bataty pri skladovaní stvrdli a nevydržali tak dlho. Na predĺženie skladovateľnosti sladkých zemiakov môžete zabaliť každý batat separátne do novín.

Odporúčané odrody batátov:

Centennial: Jedna z najobľúbenejších odrôd sladkých zemiakov. Má hnedo-ružovkastú šupku a dužinu vo farbe mrkvy. Bohato rodí dlhé hľuzy aj v severnejších lokalitách a dobre sa skladuje.
Beauregard: Pôvodom z Louisiany, rastie a plodí výborne aj v našich podmienkach. Má svetloružovú farbu šupky a oranžovú dužinu.
Jewel: Má medenú šupku aj dužinu a strednú veľkosť hľúz.
Bunch Porto Rico: Je veľmi chutná odroda s medenou šupkou a oranžovou dužinou. Je to veľmi dobrá voľba pre menšie záhradky, pretože má neobvyklý kríčkový vzrast.
Murasaki: Japonské bataty s výraznou fialovou šupkou a vynikajúcou bielou dužinou orieškovej chuti.
O'Henry: Výborná sladká chuť svetlo žltej dužiny. Rodí bohato, veľké hľuzy už po 90. dňoch od výsadby a je odolná proti chorobám.
Stokes: Ponúka atraktívnu fialovú farbu a veľmi chutnú dužinu.
Vardaman: Ďalšia kríčkovitá odroda batatov pre menšie záhradky. Má zlatistú šupku a oranžovú dužinu. Plodí dlhé tenké hľuzy.

tags: #americké #zemiaky #pestovanie