Auguste Renoir: Raňajky veslárov - Rozbor diela a vplyv impresionizmu

Pierre-Auguste Renoir (1841 -1919) bol francúzsky maliar. Spolu s Monetom, Sisleym a Cézannom bol spoluzakladateľom impresionizmu. Líšil sa od nich ale motívmi, ktoré s obľubou maľoval. Kým oni sa venovali prevážne krajinomaľbe, Renoira najviac zaujímali ľudia. Rád zachytával šťastné momenty obyčajného života, rodinné motívy a celý život sa venoval maľbe aktov.

Pierre-Auguste Renoir, významný francúzsky maliar, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti impresionizmu, umeleckého hnutia, ktoré transformovalo svet výtvarného umenia v 19. storočí. Renoir bol známy svojou schopnosťou zachytiť krásu a radosť zo života prostredníctvom svojich obrazov, ktoré oplývali svetlom, farbami a ľahkosťou. Jeho diela sú charakteristické jemným spracovaním ženských foriem, intímnych scén a pulzujúcich spoločenských momentov. Jeho maliarske techniky, vrátane krátkych, výrazných ťahov štetcom a brilantného využitia svetla, významne prispeli k rozvoju impresionizmu.

Renoir, na rozdiel od niektorých svojich kolegov, nikdy úplne neopustil klasické umelecké tradície a jeho diela často spájajú realistické detaily s impresionistickým zobrazením svetla a atmosféry.

Jeho meno nesú ulice a inštitúcie po celom svete, a jeho dedičstvo pokračuje v inšpirovaní ďalších generácií umelcov. Renoir priniesol svetu umenia novú perspektívu na krásu každodenného života. Zachytenú prostredníctvom farieb a svetla, ktoré premenili banálne okamihy na nezabudnuteľné vizuálne zážitky.

Detstvo a začiatky

Pierre-Auguste Renoir sa narodil 25. februára 1841 v Limoges vo Francúzsku. Jeho rodina sa neskôr presťahovala do Paríža, kde Renoir prejavil umelecké nadanie už v mladom veku. Rodičia podporovali jeho vášeň pre maľovanie a v trinástich rokoch sa začal učiť za dekoratéra porcelánu. Tu sa prejavil jeho talent a začal pracovať na maľbách čínskeho porcelánu a zároveň vytváral vlastné motívy. Po zavedení mechanického zdobenia porcelánu si musel hľadať prácu inde a stal sa maliarom závesov, vejárov a nástenných dekorácií.

Keďže nemal dosť financií, aby si najal profesionálne modelky, na jeho obrazoch sa prevážne objavujú jeho priatelia alebo ich rodiny. Narodil sa v robotníckej rodine, jeho otec bol krajčír. Svoje detstvo strávil blízko Louvru. Rodičia od malička podporovali jeho vášeň pre maľovanie.

Štúdium a formovanie umeleckého štýlu

Od roku 1862 študoval na umeleckej škole École des Beaux Arts v Paríži a zapísal sa do ateliéru Charlesa Gleyrea. Tam sa zoznámil s ďalšími budúcimi maliarmi, ako Claude Monet, Frédéric Bazille a Alfred Sisley. Spoločne odmietali pompézne umenie a idealizovanú antiku, ktoré boli vtedy uprednostňované. Často sa stretávali s Monetom, Sisleym a Pisarrom, aby spoločne maľovali v plenéri. V roku 1874 založili Société d´artistes, združenie, ktoré usporiadalo prvú výstavu impresionistov. Kritika ich obrazy zmietla a výstava skončila katastrofálne.

V auguste 1870 vypukla prusko-francúzska vojna a Renoir musel nastúpiť do armády. Na front sa však nedostal, vrátil sa do Paríža a začal opäť maľovať. V tomto období sa venoval maľbe rušných promenád. Toto združenie sa rozpadlo, ale napriek tomu sa začalo o ich obrazy zaujímať niekoľko zberateľov obrazov. Patrili k nim manželia Charpentierovci, ktorí podporovali Renoira v ďalšej tvorbe. Predstavili ho významným osobnostiam, ktorí si u neho objednali portréty. Až v roku 1879 prišiel pre Renoira na Salóne úspech - vystavoval obraz Pani Charpentierová s deťmi.

Rané diela a umelecké experimenty

Renoirova tvorba prešla rôznymi fázami. Medzi jeho rané diela patria:

• Esmeralda tančiaca s kozičkou (1864): Prvé dielo vystavované na Salóne. Téma vychádza z diela Victora Huga - Zvonár u Matky Božej. Obraz maliar zničil, nakoľko bol ešte maľovaný s asfaltom.
• Diana ako lovkyňa (1867): Renoir pôvodne namaľoval ženský akt podľa modelu. Až dodatočne postavu ozdobil kožušinou, dal jej do ruky luk a ulovenú srnu k nohám. Ale ani toto doplnenie nezachránilo obraz pred odmietnutím.
• Líza so slnečníkom (1867): Svoju mladú priateľku Lise Tréhotovú ukazuje ako stojacu postavu v životnej veľkosti. Celý obraz je odpozorovaný prirodzene a správne.
• Odaliska (1870): Efektné dielo tej doby tzv. orientálneho maliarstva. Ako model mu stála taktiež Lise Tréhotová.

Vrcholné obdobie a impresionistické majstrovské diela

V 70. a 80. rokoch 19. storočia Renoir vytvoril svoje najznámejšie diela, ktoré ho zaradili medzi popredných impresionistov:

• Lóža (1874): Dvojica divákov očakáva začiatok predstavenia. Gavalier, Renoirov brat Edmond, je v pozadí a jeho tvár je zakrytá z polovice ďalekohľadom. Dáma sa ukazuje v celej svojej kráse. Prúžky jej šiat vedú náš pohľad k jej vznešenej tvári. Bledo-ružová farba kvetov kamélie vo vlasoch a vo výstrihu doprevádzajú farebné tóny jej napudrovanej pleti, ktorá dostáva zelenkavo-žlté tóny od studeného plynového svetla.
• Le Moulin de la Galette (1876): Prvý dojem, ktorý rozmerný obraz vyvoláva, je veľký zmätok. Tento dojem vzniká z toho, že zdanlivo chýba figurálna kompozícia. Tieň, ktorý vrhajú stromy, sa šíria ako svetlo-modrý tón celým obrazom. Slnečné kruhy, sú voľne roztrúsené po tvárach, šatách aj na zemi. Kompozíciu spevnil tým, že vpredu umiestnil takmer klasickú pyramidálnu skupinu troch postáv a do obrazu zabudoval systém vertikál a horizontál. Takáto štruktúra základnej osnovy maliarovi dovolila uvoľniť povrch. Niekoľko postáv sa díva von z obrazu na pozorovateľa, a to najzreteľnejšie tri tanečnice a dve postavy pri stole. Fajčiar fajky a modro-ružovo odetá Estella hľadí bezmyšlienkovite mimo pozorovateľa. Možno je práve tento pohľad mladého dievčaťa, ktorý by sme chceli aby smeroval k nám, osou maľby.
• Ženský akt v slnečnom svetle (1875-76): Tiene na akte prirovnávali ku kusom zhnitého mäsa so zelenými a fialovými škvrnami, ktoré naznačujú úplný rozklad mŕtvoly.
• Raňajky veslárov (1881): Odrážajú izoláciu ľudí.
• Dve sestry (1881): Zábradlie terasy delí priestor obrazu na popredie a pozadie. Kým postavy v popredí sú namaľované výraznými farbami, na zobrazenie pozadia použil Renoir menej sýte farby.
• Dáždniky (1883): Postavy sú v životnej veľkosti. Maliar tu použil modré, sivé a hnedé tóny. Hlavný námet tvoria deti so svojimi klobúkmi a modistka, ktorá je s krabicou na klobúk na ceste k zákazníčke. Pôvab obrazu je v tvaroch dáždnikov, v kráse postojov a tvárí. Z obrazu však vyžaruje pokojná atmosféra a nie ponáhľanie sa ľudí, lebo začína dážď.
• Veľké kúpanie (1887): Zobrazuje dievčatá ako sa kúpu v rybníku pri lese. Gestá dostávajú neprirodzený charakter a spleť kúpajúcich sa nôh uprostred obrazu pôsobí nevyjasnene.

Raňajky veslárov (Le Déjeuner des canotiers)

Medzi jeho najznámejšie diela patrí aj obraz "Raňajky veslárov" (Le Déjeuner des canotiers), ktorý vznikol v roku 1881. Obraz zobrazuje skupinu ľudí z podtatranskej veslárskej komunity pri raňajkách na terase reštaurácie "Fournaise" neďaleko mosta Chatou na ostrove Seina.

Na tomto obraze Renoir prvýkrát zobrazil Aline Charigot, svoju budúcu manželku; maliar ju predstavil ako ženu v klobúku - prvú naľavo, ktorá drží psa. Jeanne Samary si v pravom hornom rohu obrazu zapcháva uši - pravdepodobne už nemôže počúvať mužov, ktorí ju obdivujú. V pravom dolnom rohu vidno Gustava Caillebotta - má na sebe biele veslárske tričko a žltý slamený klobúk. Postava vedľa neho je herečka Angèle. Osoby v pozadí sú bohatý zberateľ a vydavateľ Charles Ephrussi (má na sebe cylinder), úradník Eugène Pierre Lestinguez a umelec Paul Lhote (majú športové klobúky).

Obraz odkazuje na benátske hodové scény zo 16. storočia (Paolo Veronese). Umelec na diele pracoval niekoľko mesiacov, pričom všetky modely mu pózovali individuálne.

Kompozícia a štýl:

• Zábradlie terasy delí priestor obrazu na popredie a pozadie.
• Postavy v popredí sú namaľované výraznými farbami, zatiaľ čo na zobrazenie pozadia použil Renoir menej sýte farby.
• Scéna na terase ožíva vďaka pohľadom, ktoré sa križujú pod plátenou strechou.
• Renoir tu zachytáva šťastné momenty obyčajného života a používa krátke a mäkké ťahy štetca a jemné odtieňovanie farieb, čím dosahuje hmlisté kontúry, ktoré spolu splývajú.

Význam:

• Obraz "Raňajky veslárov" je považovaný za jedno z Renoirových najvýznamnejších diel a je ukážkou jeho impresionistického štýlu.
• Dielo zachytáva atmosféru radosti, pohody a spoločenského života v Paríži koncom 19. storočia.

Cesty a umelecká kríza

V roku 1881 Renoir odcestoval do Alžírska, Španielska a Talianska, kde študoval diela starých majstrov, ako Diego Velázquez, Tizian a Raffael. Po návrate prežíval umeleckú krízu, hľadajúc nový štýl a inšpiráciu. Nasledoval dielo Augusta Dominiqua Ingresa a vytvoril obrazy "Dáždniky" a "Veľké kúpajúce sa ženy". Po návrate z týchto krajín sa dostal Renoir do umeleckej krízy, spôsobenej dojmami z ciest, pri ktorých hľadal nový štýl a inšpiráciu. Nasledujúcich desať rokov vyvíjal svoju maľbu. Cesty ho obohatili o skúsenosti, ktoré sa prejavili v štýle maľovania a tiež na jeho obrazoch.

Osobný život a neskoré obdobie

V roku 1879 sa Renoir zoznámil s Aline Victorine Charigotovou, s ktorou sa oženil v roku 1890. Mali spolu troch synov, z ktorých jeden, Jean Renoir, sa stal známym francúzskym režisérom. V roku 1892 kúpila Akadémia krásnych umení jeho obraz Dievčatá pri klavíri, čo pre umelca znamenalo veľké vyznamenanie.

V neskoršom období života trpel Renoir silnou artritídou, ktorá mu sťažovala maľovanie. V roku 1907 sa presťahoval do Cagnes-sur-Mer, kde strávil zvyšok svojho života. Aj napriek chorobe pokračoval v tvorbe, často so štetcom priviazaným k ruke. V tomto období sa zaoberal aj sochárstvom, hoci kvôli chorobe svoje návrhy osobne nerealizoval.

Vplyv a odkaz

Pierre-Auguste Renoir zanechal rozsiahle a významné dielo, ktoré obsahuje okolo šesťtisíc obrazov. Jeho prínos do impresionizmu a celkového vývoja umenia je neoceniteľný. Renoir priniesol svetu umenia novú perspektívu na krásu každodenného života, zachytenú prostredníctvom farieb a svetla, ktoré premenili banálne okamihy na nezabudnuteľné vizuálne zážitky.

Impresionizmus ako reakcia na klasicizmus

Klasicizmus sa najprv prejavuje v námetoch (predovšetkým grécka a rímska mytológia) a až neskôr aj v štýle. V maliarstve prevláda plastické stvárnenie, striedmosť kompozície, kresby a farby, dobrovoľné ochudobňovanie. V obľube sú morálne námety z gréckych a rímskych dejín. Maľby boli inšpirované najmä vzormi antických sôch (keďže sa nezachoval ani jeden antický obraz, len veľmi málo fresiek) - postavy majú často skulpturálny charakter → vyzerajú ako sochy.

Impresionizmus, ktorý neoficiálne vznikol v 60. rokoch 19. storočia vo Francúzsku v skupine mladých maliarov, známych ako nezávislí, predstavoval odklon od tradičných umeleckých postupov. Za oficiálny rok vzniku sa považuje rok 1874, kedy sa konala prvá oficiálna výstava v ateliéri fotografa Felixa Nadara. Medzi inšpiračné zdroje impresionizmu patrili: anglická romantická krajinomaľba (Turner), barbizónska škola (práca v plenéri) a vynález fotografie (výsekovosť). Impresionisti vychádzali z objavu, že farebné škvrny vedľa seba sa miešajú až na sietnici oka diváka. Snažili sa zachytiť efemérnosť, teda prchavosť okamihu, a navodiť dojem aktuálnosti. Používali farebnú škvrnu a vylúčili líniu a jasne ohraničenú plochu.

Impresionisti sa zameriavali na výjavy z mestského a dedinského prostredia, divadla, maľovali akty, zátišia, krajinárske motívy (pobrežia, príroda, pláže), výseky katedrál, architektúry a železnice.

Spočiatku bol ovplyvnený Courbetom, no vďaka kontaktom s Monetom začal uplatňovať techniku delenia ťahu farieb, čo bolo jedným z výdobytkov impresionizmu. Na rozdiel od iných impresionistov, ktorí sa venovali najmä krajinomaľbe, Renoir uprednostňoval kompozície a portréty. Oslavoval ľudovú veselosť, venoval sa vysokej parížskej spoločnosti a vytváral nádherné obrazy.

tags: #auguste #renoir #raňajky #veslárov #rozbor

Populárne príspevky:

• Recept na kuraciu pečeň so slaninou
• Recenzie reštaurácií v Košiciach-Ťahanovciach
• Slovenská čalamáda
• Ako pripraviť zapekané zemiaky
• Inšpirácie na torty