História čokolády v Banskej Bystrici a na Slovensku: Od tradičných výrobcov po súčasnosť

Banská Bystrica, metropola stredného Slovenska, ponúka nielen bohatú históriu a kultúru, ale aj rozmanité gastronomické zážitky. Od tradičných chutí až po moderné trendy, mesto sa stáva rajom pre milovníkov jedla a sladkých špecialít. V tomto článku sa pozrieme na históriu, súčasnosť a zaujímavosti spojené s kulinárskym dedičstvom a modernými podnikmi v Banskej Bystrici, so zameraním na čokoládu a jej výrobcov.

Čokoláda, sladká pochúťka, ktorá si získala srdcia ľudí po celom svete, má aj na Slovensku bohatú históriu. Hoci sa článok zameriava na širšiu históriu čokolády na Slovensku, dotýka sa aj Banskej Bystrice v kontexte celoslovenského pivovarníctva, ktoré s mestom súvisí.

Panoráma Banskej Bystrice

Začiatky čokolády v Európe a Československu

História čokolády siaha až do starovekých civilizácií v Strednej Amerike, kde sa kakaové bôby pestovali už pred 3000 rokmi. Označenie kakao bolo odvodené zo slova kakawa z reči mexického národa Olmékov, ktorí ním označovali kakaovník a jeho plody. Aztékovia zase používali slovo xocoatl (kyslá voda) na pomenovanie čokolády.

Moderná európska história čokolády sa začala písať až v roku 1517 pričinením španielskeho objaviteľa Hernána Cortésa pri jeho stretnutiach s aztéckou kultúrou. Po jeho návrate sa Španielsko stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu čokoládovne, v ktorých sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda s pridaním cukru.

K rozšíreniu čokolády v Európe paradoxne prispela aj prvá svetová vojna, kedy sa čokoláda dodávala vojakom. To sa zopakovalo aj počas druhej svetovej vojny.

Približne v 19. storočí sa začala budovať aj dlhá a bohatá tradícia čokoládového a cukrovinkárskeho priemyslu v rakúsko-uhorskej monarchii. „Po vzniku Československa síce čokoládové fabriky stratili veľké množstvo odbytísk i dôležitej konkurencie, no po roku 1920 nastal veľký rozmach v zakladaní nových tovární na výrobu čokolády a cukroviniek," skonštatoval Opáth.

Figaro: Značka s históriou

So značkou Figaro sa spája viacero momentov. Podarené reklamy, ktoré netrvali dlhšie ako samotná rozprávka, či poctivé delenie jednej čokolády medzi všetkých členov rodiny. Dnes je značkou, ktorá zažila nielen dobré, ale aj zlé časy. V roku 1896 vznikla v Bratislave čokoládovňa, ktorá sa ešte vtedy nevolala Figaro. Vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Čokoláda vtedy predstavovala poriadny luxus, a tak väčšina o nej mohla len snívať.

Podnik mal výbornú strategickú polohu, dostal vtedy aj finančnú injekciu vo výške vtedy neuveriteľných 300 000 mariek. Podpora však nevznikla len tak, bratislavská továreň bola pobočkou firmy Stollwerck, ktorá chcela rozšíriť svoju produkciu. Firma vyrábala sladkosti rôzneho druhu. Nielen kvalitnú a luxusnú čokoládu určenú pre samotný cisársky dvor, ale aj obľúbené karamelové „štolverky“, ktoré predstavujú nočnú moru pre nejedného rodiča. Možno aj tebe tento cukrík niekedy uviazol v krku a vieš, že to nie je žiadna sranda.

Koncom 19. storočia sa v podniku začali vyrábať rôzne marcipánové dobroty, čokolády, pralinky aj lacnejšie sladkosti určené pre bežný ľud. Všetko to vyzeralo rozprávkovo. V 30-tych rokoch 20. storočia svetom otriasla silná hospodárska kríza. Tá sa dotkla takmer všetkých podnikov a predchodca Figaro nebol výnimkou. O prácu prišlo množstvo ľudí, no firme sa v roku 1937 podarilo postaviť na nohy. V decembri 1944 sa karta zas obrátila. Továreň bola zbombardovaná Červenou armádou a utrpela obrovské finančné straty. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, avšak ani to ju úplne nezruinovalo.

Podnik opätovne zažíval vzlety a pády. Na firmu sa však opäť usmialo šťastie. V roku 1958 vzniká celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave. Vznikol zlúčením dvoch závodov v Trnave a Piešťanoch. A keďže sme žili v Československu, podnik sa stal súčasťou Československej čokoládovne, ktorá združovala všetky továrne na cukrovinky.

Ďalším míľnikom sa stal rok 1992, kedy v rámci privatizácie vznikla spoločnosť Figaro tak, ako ju poznáme dnes. Až 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe.

História čokolády Figaro a "štolverky"

Dnes je to Figaro, ale pred 60 rokmi to boli štolverky. Firmu založila rodina Štolverk, ktorá mala fabriky v Poľsku, Maďarsku a v Rusku, dnes ich vlastní spoločnosť Mondelez.
Koniec 19. storočia - V bratislavskej továrni vyrábajú mliečne karamelky, tzv. štolverky. Okrem toho sa vyrába aj marcipán a pepermintové cukrovinky.
1913 - Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni je 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty.
1918 - 1938 - V období 1. republiky sa vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tu mám rád“. Kilogram tohto dezertu stojí pre veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala na 85 korún.
1930 - 1945 - Vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov je prevádzka redukovaná. V roku 1937 však firma opäť hospodári so ziskom. svetovej vojny sa závod orientuje na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. Je tu vybudovaná i moderná konzerváreň, spracovávajúca 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek je obmedzená.
1945 - V decembri 1944 je továreň poškodená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády, ktorej trojmesačný pobyt spolu s prechodom fronty znamená pre závod väčšie škody ako samotné bombardovanie. Našťastie už v júli 1945 odovzdáva Červená armáda továreň štátu.
1948 - Bratislavský závod sa stáva súčásťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Konzerváreň je presunutá do Rimavskej Soboty a závod zostáva čisto cukrovinkovým.
1958 - Bratislavský závod je premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa FIGARO stáva súčásťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združuje všetky československé cukrovinkárske továrne.
1960 - Figaro spracováva kakaové boby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patria ako čokoládové, tak nečokoládové cukrovinky, prestávajú sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky a oplátky.
1960 - 1970 - Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou. Objavujú sa motívy hradov, rozprávky, kreslené postavičky, autá, ale aj nezabudnuteľné postavičky Lena, Dana a Jana, ktoré sa dajú z obalov vystrihnúť a prezliekať do papierového oblečenia.
1985 - Ročná produkcia prekračuje 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36% podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20% podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou ide o takmer osemnásobný rast.
1992 - 1993 - Založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraft General Foods Europe.
1992 - Rozdelením spoločnosti Kraft Foods na dve spoločnosti vzniká v roku 2012 spoločnosť Mondelez Slovakia.

Riaditeľ bratislavskej továrne Martin Hric hovorí:

Vyrobíme 40-tisíc ton čokolády.
Okolo 90 % výroby sa exportuje. Ale tým, že čokoláda obsahuje jeden z najstabilnejších tukov, má čokoláda výborné skladovacie schopnosti.

Aké príchute idú v zahraničí? Líšia sa od našich? Tie chute sú špecifické. Francúzi majú radšej tmavú, Nemci mliečnu čokoládu. Angličanom chutí pomarančová príchuť, ktorá u Slovákov nemala úspech. Naopak oriešková je obľúbená všade.

Začínate od spracovania kakaových bôbov?Áno, začíname kakaovými bôbmi, ktoré dovážame z Pobrežia Slonoviny, z Južnej Ameriky. Tekutá 100-percentná čokoláda sa zmiešava s kryštáľovým cukrom, mliekom, tukmi a arómami. Po prevalcovaní sa zjemní. Potom to ide do veľkej konše (obsahuje asi 6 ton čokolády), kde sa mieša 6 až 8 hodín. Pri miešaní dochádza k uvoľneniu energie arómy, znižuje sa množstvo vody a čokoláda dostáva svoju chuť a stáva sa tekutou. Potom sa odčerpá do zásobníkov a ide do linky, kde ju nalejú do formy.

Kakaový likér je 100 - percentná tekutá čokoláda. Má horkú chuť a trochu zapácha. V ďalšom procese sa zmieša s čokoládou v rôznom pomere. Závisí od toho, či je to mliečna alebo tmavá čokoláda.

Robíme všetky bežné druhy - biela, mliečna, horká. Často sa stretávame s názorom, že biela čokoláda nie je čokoláda. Ale je to omyl, je to jedna z najdrahších čokolád. Do bielej čokolády musíte dať kakaový tuk, pretože je priesvitný, takže čokoláda sa nezafarbí na hnedú. Tuk je však dvakrát tak drahý ako prášok.

Platí, že čím je čokoláda tmavšia, tým je kvalitnejšia, lebo je tam viac toho likéru. Čokoláda je ako víno. Môžete mať rôznych gurmánov, ktorí majú radi tmavú čokoládu. Typickým tvarom je tabuľka čokolády, čo je tvar, v ktorom sa robí asi 90 percent čokolády. Zvyšné tvary sú tyčinky či pralinky. Bratislavský závod sa má v budúcnosti už viac špecializovať len na výrobu praliniek, teda malým kúskom špeciálnej čokolády náročným na výrobu.

Zaujímavosť: V niektorých štátoch, ako napríklad vo Švajčiarsku, sa robia obrovské bloky čokolády meter krát meter pre prípad kritických situácií a v prípade vojny.

Proces výroby čokolády

Deva: Čokoláda s dievčaťom v červenej šatke

Čokoládové tyčinky s dievčaťom s červenou bodkovanou šatkou na hlave pripomínajú starším generáciám nostalgiu ich detstva. Čokoláda z čias socializmu oslávila vlani 70 rokov svojej existencie a patrí medzi najznámejšie slovenské značky.

Vyrába sa v čokoládovni spoločnosti ChocoSuc Partner na okraji Trebišova pri priemyselnom parku. Jej majiteľmi sú bratia Juraj a Jaroslav Kaiferovci z Košíc. Fabriku odkúpili v roku 2013 a značku Deva oživili.

Za predchodcu trebišovskej čokoládovne sa považuje továreň Lipka, ktorá vyrábala prášok do pečiva a pudingy. Výrobu spustila prvého mája 1951.

Moja Srdcovka: Rodinná tradícia

Ďalším zaujímavým príkladom je rodinný podnik Moja Srdcovka. Všetko sa to začalo v roku 1925, kedy sa starý otec ako 15-ročný presťahoval na územie Československa z dôvodu nepokojov 1. svetovej vojny a začal si privyrábať brigádou vo výrobe zmrzliny a gumených cukroviniek. 1925 Muharem Hajrula otvoril prvý podnik v Želiezovciach. Zmrzlinu predával v letnom období formou stánku, čiže išlo o ,,stánkový predaj”. Zmrzlinový základ obsahoval mlieko, cukor, vajcia a varila sa až do 150 stupňov Celzia. Táto zmrzlina neobsahovala žiadne konzervanty ani emulgátory. Rodinná tradícia zachovaná srdcom. To je Moja Srdcovka.

Prevádzky Moja Srdcovka:

Želiezovce (1925)
Lučenec (1969)
OC Galeria (2015)
Zvolen (2019)
Bratislava (2020)

Sásovská uhorka: Netradičná história z Banskej Bystrice

Málokto vie, že časť Banskej Bystrice, konkrétne sídlisko Sásová, bola v minulosti významným miestom pre pestovanie uhoriek. História siaha až do 17. storočia, kedy sa uhorkám pripisovali liečivé účinky. Sásová bola známa tromi lokalitami, kde sa uhorky pestovali - Jelšiny, Močar a Úhrad.

V roku 1872 sa sásovské uhorky presadili na banskobystrickom zeleninovom trhu natoľko, že vznikol pojem "Sásovská uhorka" a miestni obyvatelia dostali prezývku "uhorkári". Tento rok si pripomíname 145. výročie vzniku tohto pojmu.

Na počesť tejto tradície sa v Sásovej koná "Deň Sásovskej uhorky", podujatie, ktoré má priblížiť túto historickú zaujímavosť obyvateľom. Súčasťou osláv je ochutnávka uhoriek, čerstvých aj zaváraných, a tradičná studená uhorková polievka. Podujatie sa koná na ihrisku Rudohorská a ponúka aj kultúrny program.

Deň Sásovskej uhorky

Stará Tržnica: Moderný komunitný priestor

Stará Tržnica v Banskej Bystrici prešla revitalizáciou a stala sa moderným komunitným priestorom. Mladý Banskobystričan Vlado Kováč sa rozhodol vdýchnuť nový život chátrajúcej tržnici a vytvoril priestor pre gastro, kultúru, rodiny a oddych.

Citlivá rekonštrukcia prepojila staršiu generáciu s mladými ľuďmi a prilákala do svojich priestorov silné značky a prevádzky. Stará Tržnica sa nachádza v centre mesta a tvorí rušné jadro, ktoré opäť plní svoj účel.

Gastrokoncepty v Starej Tržnici

V Starej Tržnici nájdete rôznorodé gastrokoncepty, ktoré uspokoja chute každého návštevníka. Remeselná pekáreň Chlieb a láska láka na čerstvé pečivo, mäsiarstvo ponúka farmárske mäsko, Pán Pagáčik zas domáce slané a sladké pečivo. Nechýba ani palacinkáreň so širokou ponukou.

Pre milovníkov talianskej kuchyne je tu Mlsnacava s výbornou kávou a Langone Pizza Art s netradičnou rímskou pizzou. Na záver môžete ochutnať streetfoodové špeciality v Nhabe (vietnamská kuchyňa) a Mäsaker (kuracie krídelká a tex-mex).

Aktivity a podujatia v Starej Tržnici

Okrem gastronómie ponúka Stará Tržnica aj bohatý kultúrny program. Na streche tržnice sa konajú farmárske trhy, popupové akcie, prezentácie vín a remeselných produktov. Pravidelne sa tu konajú koncerty, DJ sessions, pikniky, výstavy a diskusie.

Svetový deň čokolády

Ako inak, aj čokoláda, obľúbená sladkosť mnohých z nás, má svoj deň v kalendári. Práve na 7. júla pripadol Svetový deň čokolády, ktorý by sme mali patrične osláviť. Patríte k ľuďom, ktorí si hľadajú zámienky, aby si bez výčitiek mohli dopriať čokoládu? Na tento prístup zabudnite. Žiadne jedlo samo o sebe nie je zlé, ani čokoláda. Niektoré potraviny sú pre nás nutričnejšie, iné nám zas dodajú radosť a robia nás šťastnými. Načo to podstupovať, keď si kúsok tejto maškrty môžete dopriať kedykoľvek?

Deň čokolády si pripomíname dvakrát ročne. Dňa 7. júla 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh a stala sa tak dostupnejšou aj pre tunajšie obyvateľstvo. Niektorí však čokoládu oslavujú aj 13. septembra, čo je deň narodenín Roalda Dahla, autora populárnej knižky Charlie a továreň na čokoládu.

Zaujímavosti o čokoláde

Na čokoláde, respektíve na plodoch kakaovníka, si ľudia pochutnávajú tisíce rokov. Tomuto nápoju hovorili chocolātl a používali ho ako náboženský dar aj obchodný artikel.
Do Európy sa čokoláda dostala až v 16. storočí, na trh bola uvedená práve 7. júla 1550. Zo svojich objavných ciest ju priniesli Španieli vo forme nápoja horkej chuti.
Mliečna čokoláda vznikla v roku 1875. Proces jej výroby zdokonalil Rodolphe Lindt, ktorý zjemnil jej chuť a spravil z nej nevídanú pochúťku.
Strom kakaovníka je pôvodom z Ameriky, dnes sa bežne vyskytuje na 5 kontinentoch. Na to, aby rástol, potrebuje vlhké rovníkové prostredie.
V roku 2010 vytvorili v Taliansku najväčšiu tabuľku čokolády na svete.
Najväčší konzumenti čokolády sú Švajčiari.

Druhy čokolády:

Horká čokoláda - v jej zložení nájdete iba kakaové bôby, kakaové maslo a cukor.
Mliečna čokoláda - obsahuje aj mlieko a viac cukru.
Biela čokoláda - keďže neobsahuje kakaové bôby, je celkom diskutabilné, či vôbec ide o čokoládu.
Ruby čokoláda - je prirodzene ružová, keďže pri výrobe sa vynecháva proces fermentácie a praženia kakaových bôbov.

Takto se vyrábí Studentská pečeť. Projde vibrátorem i klepačem

BB puding

Azda najsilnejší príbeh stojí za ikonickým čokoládovým BB pudingom z Piešťan. Je úzko spätý s vojenskou históriou a keď si prečítate jeho príbeh, bude vám celý koncept práškovej lahôdky ešte viac sympatický. Jeho vynálezca Ľudovít Winter pracoval pôvodne v piešťanských kúpeľoch, ktorým pomohol v rozkvete. V roku 1947 však priniesol na trh aj sušený puding s usmiatym chlapcom na obale, ktorý nájdete (v upravenej verzii) vo všetkých obchodoch dodnes. On sám bol počas druhej svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Terezín. Po návrate z Terezína podľa vlastných slov vyzeral ako „kostra“, mal problémy s konzumáciou tuhej stravy a zároveň vnímal, že na trhu je akútny nedostatok dostupných a kvalitných výživných potravín. Chodil s otvorenými očami a všimol si, že nedostatkom výživy po vojne trpia najmä malé deti. Práve pre ne začal v roku 1945 vyvíjať nový produkt, BB puding. Bol špecifický najmä vysokým obsahom ľahko stráviteľnej keksovej múčky a určený na posilnenie organizmu pre slabé, chudokrvné a rachitické deti, ženy v tehotenstve, dojčiace matky a všeobecne aj pre posilnenie organizmu dospelých. Predával sa najprv v lekárňach a drogériách, až sa postupne stal obľúbeným pokrmom v bežných domácnostiach a prepracoval sa na predné pulty potravín.

Roxové lízanky

Kto si pamätá sladké tvrdé lízanky v celofánovom obale s obrázkom uprostred? Milovali sme ich a prosili mamy,...

tags: #banská #bystrica #čokoláda #história #výrobcovia