Štúdium Etnológie a Gastronómie na Vysokej Škole
Štúdium etnológie a kultúrnej antropológie ponúka jedinečný pohľad na kultúrne dedičstvo a tradície, čo môže byť skvelým základom pre štúdium gastronómie. Gastronómia, ako odbor, ktorý sa zaoberá nielen prípravou jedál, ale aj ich kultúrnym a spoločenským kontextom, môže z etnologických poznatkov výrazne ťažiť. V tomto článku sa pozrieme na to, čo obnáša štúdium etnológie a gastronómie, aké sú možnosti uplatnenia absolventov a aké zaujímavosti táto oblasť ponúka.
Čo Obnáša Štúdium Etnológie a Kultúrnej Antropológie?
Michal Herceg študoval na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Následne si doprial ešte trojročné „rozprávkové“ štúdium na Katedre etnológie a kultúrnej antropológie FfUK.
Absolvent odboru má všeobecný kultúrny rozhľad získaný štúdiom všeobecnovzdelávacích predmetov v spojení s potrebnými odbornými teoretickými poznatkami z oblasti pedagogiky, psychológie, sociológie, teórie a riadenia kultúry a metodiky činností voľného času.
Dôležitou súčasťou profilu absolventa sú jeho vedomosti a spôsobilosti z oblasti hygieny a bezpečnosti práce, starostlivosti o zdravie a jeho ochranu, tvorby a ochrany životného prostredia, vrátane starostlivosti o kultúru práce a pracovné prostredie Dokáže sa orientovať v platnej legislatíve a konať v súlade s ňou.
V správaní absolventa tohto odboru dominuje tolerancia, empatia a prosociálne cítenie. Je komunikatívny a zručný v nadväzovaní a sprostredkovaní kontaktov, má kultivované vystupovanie a prejavy. Vyznačuje sa vysokým stupňom sebaregulácie a sebakontroly, schopnosťou spolupráce.
V záujmových činnostiach aktívne rozvíja svoje zručnosti, schopnosti i vedomosti. Má vytvorený návyk ďalšieho vzdelávania a sebavzdelávania. Má predpoklady na ďalší odborný, profesionálny i osobnostný rozvoj, inováciu práce i prehlbovanie vedomostí a zručností.
Čo vás priviedlo k štúdiu etnológie? Ako stredoškoláčka som bola s rodinou na folklórnom festivale. Po skončení programu som pri odchode zbadala skupinku krojovaných ľudí, ako si za pódiom pre seba hrajú, spievajú, tancujú. Tak ma ten obraz uchvátil, že som o to dlho rozprávala. Bol plný krásy, emócii, života. Neskôr som sa dozvedela, že sa to (folklór) dá študovať na vysokej škole a bolo rozhodnuté.
Počas prípravy na prijímacie skúšky na vysokú školu som si študovala knihy, ktoré som našla v knižnici k našej tradičnej kultúre. Mali sme k prijímačkám priniesť aj zoznam prečítanej literatúry. Skúšajúca komisia sa ma k môjmu zoznamu spýtala, čo ma najviac zaujalo pri čítaní. Odpovedala som pravdivo: techniky ľúbostnej mágie. Netušila som vtedy, že niečo také môže existovať a že také bizarné úkony môžu ľudia vykonávať. Prvý rok štúdia som sa ale venovala spomienkovému rozprávaniu na druhú svetovú vojnu. Neskôr ma zaujal predmet o ranných náboženských formách a ideách, medzi ktoré patrí aj mágia. A tak som si ako tému bakalárskej práce vybrala používanie amuletov a talizmanov. Potom sa to už nabaľovalo ako snehová guľa.
Uplatnenie Absolventov
Absolvent odboru má vedieť organizovať voľný čas detí, dospelých i seniorov tak, aby ich činnosti boli obsahovo hodnotné, pre adresátov žiaduce a príťažlivé a spoločensky prospešné. Dokáže skúmať a rozoznávať potreby a záujmy svojich zverencov, ich úroveň a možnosti rozvoja. Je schopný podnecovať a podporovať ich jedinečné vlohy a rozvíjať ich tvorivosť. Vie poradiť ako optimálne využívať voľný čas a podporiť vytváranie správnych návykov v režime dňa. Vie si stanoviť ciele, prostriedky a postupy práce, sprostredkovať aktivity umožňujúce relax, zábavu i rozvoj osobnosti klientov.
Uplatňuje špecifiká edukačnej práce a integrácie detí zdravotne, telesne, zmyslovo či duševne postihnutých i špecifiká edukačnej práce s deťmi zo sociálne menej podnetného prostredia, s osobitným zreteľom na rómske deti.
Gastronómia a Etnológia
Dávid Šmotlák je podnikateľ, bývalý michelinský kuchár, ktorého bavilo spoznávať svet cez gastronómiu. Pracoval v Škótsku, Švajčiarsku, Nórsku a Dánsku, kde tri mesiace pobudol na stáži v najlepšej reštaurácií sveta Noma. Odtiaľ sa vrátil domov na Slovensko, kde ešte dva roky pôsobil ako zástupca šéfkuchára v reštaurácií Irin, predtým ako sa pustil so spolužiakom zo strednej do svojho projektu prémiovej kombuche eliksir drinks.
Jakub pochadza z Novej Dubnice. Od 14-tich žil mimo domu - najprv to bol internát bilingválneho gymnázia v Sučanoch, potom Bakalárske štúdium biochémie na Karlovej univerzite v Prahe a pokračoval štúdiom na Dánskej Technologickej Univerzite v Kodani, kde vyštudoval odbor Biotechnológie. Aj svoje štúdium zasvetil kombinácii lásky k jedlu a k vede - fermentácii. Diplomovú prácu vypracoval vo firme Chr. Hansen vývojom bakteriálnych kultúr, na ktoré môžete natrafiť napríklad v jogurte Activia a v tejto práci naďalej pokračoval 5 rokov ako zamestnanec.
Mini (ne)konferencia Gastrolove sa 11. apríla 2025 prvýkrát konala v meste po Zoborom. Hoci sme sa stretli v komornejšej atmosfére, posolstvá boli veľké, stretnutia priateľské a zážitky nezabudnuteľné. Nitra je mesto dýchajúce históriou a naša (ne)konferencia nemohla mať krajšiu a unikátnejšiu lokáciu ako v nitrianskej synagóge. Svojou nezameniteľnou akustikou a jedinečným genius loci dala hosťom priestor vychutnať si skvelý program a odísť s pocitom, že gastronómia na Slovensku ešte stále má čo ponúknuť.
V mini (ne)konferencii Gastrolove preto vidí obrovský zmysel. „Gastronómia a s ňou súvisiace služby v dnešnej dobe potrebujú podporu, čo je úlohou našej oblastnej organizácie destinačného manažmentu. Verím tomu, že skúsenosti odborníkov a ochutnávky toho najlepšieho z nášho regiónu na dnešnom podujatí ukážu, že náš kraj má čo ponúknuť.“
Na jej slová plynule nadviazala Zuzana Palenčíková, projektová manažérka a výkonná riaditeľka KOCR. Vyzdvihla skutočnosť, že Gastrolove je aj o interakcii. „Som rada, že sa tu spolu stretneme v rámci cestovného ruchu, odovzdáme si skúsenosti a zosieťujeme sa. Mini (ne)konferencia je pilotný event, ktorým by sme radi nadviazali dlhodobú spoluprácu.“
Nitriansky vicežupan Jozef Stankovský ǀ Foto: Ondrej BobekNitrianska synagóga doslova ožila v atmosfére mini (ne)konferencie Gastrolove. Privítala mnohých zo segmentu HoReCa a tiež študentov nitrianskych škôl, ktorí mali na podujatí možnosť nielen predviesť svoje schopnosti, ale aj dozvedieť sa niečo nové. Genius loci miesta podčiarkla aj sprievodná hudba klavíra, na ktorom hral Peter Šiller a svojím hudobným majstrovstvom rozozvučal celý priestor. Neďaleko pódia sa vynímal nádherný prezentačný kútik Penzióna Artin z Nitry, ktorý návštevníkom ukázal, ako môže u nich vyzerať výzdoba na svadbe či oslave. Všetci zúčastnení sa tešili na zaujímavé diskusie, ktorými nás sprevádzala moderátorka podujatia Zuzana Kukučová.V prvej diskusii sme si vypočuli „know how“ šéfkuchára Jaroslava Žídeka. Ten aktuálne pôsobí v reštaurácii RIVERBANK v Bratislave. Má za sebou už 30 rokov v profesionálnej kuchyni a jeho rukami prešli desiatky nádejných kuchárov. V minulosti bol zapojený do viacerých gastroprojektov a vlastnil aj vlastnú reštauráciu, takže jeho diskusia na tému „Podnik, ktorý zarába. Prežijú reštaurácie rok 2025?“ vychádza z vlastných zažitých skúseností.
Agroturizmus Nitrianskeho kraja má podľa neho potenciál byť malým slovenským Toskánskom. Recept na otvorenie vlastného podniku (nielen) v Nitrianskom kraji nám dal nasledovný: „Základ je konzistentná kvalita. Musíte vymyslieť koncept, ktorému veríte. V dnešnej dobe však funguje najmä silný marketing. Myslím si, že dnes môžu fungovať podniky (a ukazuje sa to aj v praxi) s čo najmenším počtom personálu. Preto dnes ekonomicky dobre fungujú najmä bistrá s menšou kapacitou.“
Jaroslav Žídek zdôraznil aj dôležitosť motivácie mladých ľudí, ktorých láka gastro. „Sieťový a hlavne kvalitný hotel je výborný začiatok kariéry pre mladých. Dostane sa im pod kožu veľa vecí, ktoré sa v reštaurácii nestíhajú.“ V téme pokračoval poukázaním na význam kooperácie šéfkuchára a personálu. „Šéfkuchár by mal mať dosah na servis v reštaurácii, lebo práve personál je most medzi hosťom a kuchyňou. Jeho úlohou je priblížiť personálu filozofiu reštaurácie, lebo práve tá sa na konci dňa premieta na tanieri.“
Ďalšia diskusia poukázala na to, že „To najlepšie z kraja máte niekedy priamo pred očami“. V diskusii vystúpili traja spíkri: Chulud Abbasová z pekárne ROH, Robert Góra z Ekofarmy GÓRA a Rudolf Kotrusz z OZ Zoborské včely.
Chulud Abasová z pekárne ROH precestovala celý svet a jej poslaním bolo vrátiť sa domov a všetky skúsenosti uplatniť práve tu. „Byť pekárkou je pre mňa pýcha a rada motivujem mladých ľudí k tomuto remeslu. Chlieb spája ľudí a nikdy nechýba na stole,“ Chulud hneď na úvod zdôraznila krásu a dôležitosť typického slovenského pekárskeho remesla.
Neďaleko Štúrova v obci Salka nájdete Ekofarmu GÓRA, kde chovajú zvieratá, ktoré slúžia na výrobu ekopotravín. Robert Góra, majiteľ ekofarmy, hľadá nielen v podnikaní, ale aj v osobnom živote harmóniu: „Som obdivovateľ prírody a rád sledujem jej fungovanie. Panuje v nej rovnováha, a ak do nej zasiahneme, vznikne problém. My na našej ekofarme nezasahujeme do jej chodu a nechávame to na prírodu.“
Rudolf Kotrusz z OZ Zoborské včely poukázal na činnosť združenia, ktoré šíri povedomie o včelárstve a učí začínajúcich včelárov, ba dokonca sa venuje aj apiterapii. „Včelárstvo patrilo k histórii rodiny. Ide o poctivé remeslo a je krásne, že po ňom vidieť výsledok práce,“ podotkol Rudolf Kotrusz, ktorý je povolaním ítečkár, a práve práca so včelami je príjemným spestrením jeho profesijného života.
Simona Budinská, zakladateľka portálu kávičkári.sk a (ne)konferencie Gastrolove si pripravila prezentáciu na tému: „Ako to robia najlepší. Posuňte úroveň hospitality u vás na iný level.“ Na reálnych príkladoch z prevádzok poukázala na piliere kvalitných podnikov. A podľa nej sú nimi koncept, priestor, sortiment, servis, tím, vzdelávanie, marketing, spolupráca a dobré srdce. A práve tieto piliere vás podľa nej posunú ďalej v podnikaní.
Ďalším prezentujúcim bol Karol Stýblo z LYRA chocolate s témou „Ako sa dedinka pri Nitre dostala na svetovú gurmánsku mapu“. Prelomový moment v chápaní čokolády však prišiel s ochutnávkou kolumbijskej čokolády. „Vnímam ako profesijný dar, že som mohol pracovať na plantáži kakaa v Kolumbii. A vtedy sme sa rozhodli robiť čokoládu práve z tohto kakaa,“ vysvetlil a priblížil nám koncept výroby čokolády „tree to bar“. Dnes Karol Stýblo sám školí čokolatiérov v Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, kde aj sám študoval. V prednáške sa na chvíľu vrátil aj k začiatkom podnikania, keď sa stretol s úspechmi, ale aj neúspechmi. Všetky míľniky LYRU doviedli až k dnešnej podobe, ktorá prekročila hranice nitrianskeho regiónu.
Po chutnom obede sa k slovu dostala Katarína Lukáčová, hoteliérka EHM, s témou prednášky „Ako zvýšiť obsadenosť hotela a zdvojnásobiť tržby“. Venovala sa téme reveneu manažmentu, pričom poslucháčom priblížila 11 pilierov revenue manažmentu. Opierala sa o dáta z reálnych hotelov a obchodné stratégie, s ktorými v praxi s klientmi pracujú.
Zo sveta hotelierstva sme plynule prešli na tému o víne, cestovaní a prinášaní toho najlepšieho zo sveta domov. Na víno nás „pozvala“ Slávka Raškovič Gašperová z reštaurácie Gašperov Mlyn. Ako someliérka absolvovala zaujímavé cesty po svete do Malajzie, Japonska, Amsterdamu či Belehradu, ktoré v mnohom posunuli nielen ju samotnú, ale aj reštauráciu Gašperov Mlyn, kde zužitkovala svoje skúsenosti. Slávka sa stotožňuje s hláškou seriálu The Bear: „Dobré jedlo nestačí.“ Spravidla musí zahŕňať celú hospitality, čiže pohostinnosť. A práve o dôležitosti hospitality, work balance v rámci tímu a o tom, že stále sa je čo učiť, hovorila vo svojej prezentácii.
Ľuboš Rácz, majiteľ nitrianskeho „american“ baru Záhir, ktorý odovzdáva svoje skúsenosti na školeniach v School of Barkultur, je doslova legendou slovenskej barovej scény. A čo teda podľa Ľuboša Rácza robí dobrého barmana dobrým? „Je dôležité dať hosťovi to, čo očakáva, alebo ešte prekonať jeho očakávania. Hostia si dnes viac vychutnávajú a chodia za zážitkom. Kvalita produktu musí byť prirodzená. Barman vytvára atmosféru, hneď ako hosť vojde do dverí.“ V diskusii ďalej priblížil veľmi autentické zážitky, ako to chodí za barom i pred barom.
Monika Pekarčíková, študentka UKF, nám priblížila životnú skúsenosť zo stáže v michelinskej reštaurácii Story v Londýne „V živote je možné všetko“. Monika pochádza z gastronomickej rodiny a v minulosti dokonca prešla praxou v Grand Hotel Kempinski. Jej snom však bola stáž v londýnskej reštaurácii Story s dvomi michelinskými hviezdami. Sen sa stal skutočnosťou a Monika sa na tri týždne stala súčasťou jej servisu.
Zdôraznila, že signifikantné heslo reštaurácie Story bolo „focus“ - čiže sústredenie a koncentrácia na činnosť, ktorú práve robíte. „Servis v michelinskej reštaurácii bol naozaj na diametrálne odlišnej úrovni a bez predošlej „michelinskej“ skúsenosti to nebolo jednoduché. Pracovala som šesť dní v týždni, aby som sa naučila čo najviac,“ spomenula skúsenosti zo stáže Monika. Z jej prejavu bolo cítiť obrovské nadšenie a radosť z toho, čo zažila a čo ju ešte bezpochyby čaká vo svete gastronómie.
Zaujímavosti z Etnológie
Aké rituály a obrady ponúkate? Obrady tvorím pre ľudí na mieru, teda aby napĺňali ich aktuálne potreby. Toto je zaujímavá otázka, pretože väčšinou sa tieto dve slová berú ako synonymá. Ale sú medzi nimi rozdiely.
Obrad je všeobecne súbor ustálených úkonov, ktoré sa vykonávajú pri špeciálnych príležitostiach. Napĺňajú pre ľudí rôzne funkcie od zábavnej a spoločenskej, cez poučnú až po naplnenie potreby psychohygieny či emočného prejavenia sa. V etnológii sa pojem rituál používa v kontexte náboženskom, pri obradoch na mieru ide o naplnenie jedinečných potrieb klientov súvisiacich s ich vierou. A moje služby vyhľadajú najmä v situáciách, keď existujúce náboženské rituály v našej spoločnosti nenapĺňajú ich potreby.
Aké miesto majú tradičné rituály v dnešnej modernej spoločnosti? Myslíte si, že ľudia majú stále potrebu prežívať prechodové udalosti symbolicky?
Adam František Kollár
Najvýznamnejší slovenský osvietenec. Vedec, knihovník, pedagóg a výborný publicista. Adama Františka Kollára prezývali Sokrates. Rodák z Terchovej patril medzi radcov Mária Terézie.
Podľa denníka Sme bol považovaný za popredného odborníka nielen na živé a orientálne jazyky, ale takisto na otázky týkajúce sa dejín a štátneho práva. Aj po smrti je veľkou osobnosť pre Slovákov.
Kollár po svojom pôvode pátralAdam František sa narodil v skromnej rodine. Rudolf II. jeho predkom udelil cisársky titul v roku 1593. V 70. rokoch sa osvietenec nemohol dopátrať k svojmu pôvodu. Mnohé písomnosti sa stratili a zapadli prachom. Príčinou bolo delenie samotného rodu.
Denník Sme získal informáciu z varínskej matriky, ktorá hovorí o tom, že bol pokrstený 17. apríla 1718 v Terchovej. Nastúpil tam na základnú školu a následne na jezuitské gymnázium. Neskôr však prestúpil na kolégium do Banskej Štiavnice, a štúdium ukončil na jezuitskom kolégiu v Trnave. Ovládal niekoľko východných jazykovRok 1736 sa niesol v duchu nástupu do jezuitského rádu. Príprava na prijatie do rehole trvala jeden rok, tak vstúpil do jezuitského kolégia v Trenčíne. O tri roky sa vydal na Viedenskú univerzitu, kde sa zaevidoval na filozofickej fakulte.
Na vysokej škole bol dva roky. Tam naňho čakala pedagogická-misijná prax, ktorá bola určená pre pátrov jezuitov. Viedeň mu však prirástla k srdcu, a po roku sa tam rozhodol vrátiť.
Začal sa naplno zaoberať štúdiom východných jazykov. Ovládal hebrejčinu, turečtinu, perzštinu, základy taliančiny i francúzštiny.
Vo Viedni, meste monarchov, to skúsil aj na teologickej fakulte, no prepadla ho psychická kríza. Vďaka tomuto udatnému kroku sa jeho životné ciele zmenili. Vystúpenie z rádu nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to súhlas samotného pápeža. Na všetko mal šikovného pomocníka, riaditeľa Dvorskej knižnice v Hofburgu.
Gerard je hlavnou postavou v Adamových nasledujúcich rokoch. Bol nielen osobným lekárom Márie Terézie, ale i radcom. Za mnohými zdravotníckymi reformami stojí práve jeho meno. Kollára si vybral za svojho spolupracovníka v knižnici a slovenský Sokrates viedol vďaka nemu prednášky z grétčiny.
Práca v knižnici ho veľmi bavila. Vytvoril katalóg teologických tlačí, priniesol námet na viazanie kníh do pevnej väzby. Publikoval prácu ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, ktorá sa zaoberala ranými dejinami.
Kollár bol v knižnici veľmi aktívny, no čas mu ostával aj na tvorbu vlastného vedecko-výskumného diela. Zaujímal sa o témy, ktoré blízko súviseli s históriou Uhorka, nepohrdol ani oblasťami práva, pedagogiky či etnológie.
O histórii Uhorska napísal a publikoval dielo, ktoré sa nazýva Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských. Ku Kollárovej významnej tvorbe patrilo aj dielo O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku. Táto tvorba je zaradená medzi prvé dejiny uhorských Rusínov.
Ďalším veľkým Adamovým úspechom je charakterizovanie etnológie. Definoval ju ako: „Vedu o národoch a obyvateľoch, ktorá skúma ich pôvod, jazyk, zvyky a inštitúcie ako v domovskej krajine, tak aj v starších sídlach“.
Iniciatívny bol v oblasti lingvistiky. Zaviedol gramatiku tureckého jazyka a angažoval sa pri antológii perzskej literatúry.
Po smrti Geralda v 60. rokoch sa stal dvorným radcom Márie Terézie a riaditeľom Dvorskej knižnice. Cisárovná ho nominovala aj za člena Dvorskej študijnej komisie.
Mal vypracovať návrh, vďaka ktorému by sa zriadila vedecká akadémia a reforma gymnázií. Po pár mesiacoch prišiel s učebnou osnovou pre gymnáziá a o rok predstavil nápad týkajúci sa výchovy stredoškolských učiteľov.
Pomáhal však nielen v oblasti školstva. Podujal sa aj na zostavení jej reformného programu. Bránil ho a vypracoval písomné znenie reformných návrhov. Adresoval ich Štátnej rade, ktorú si napokon pohneval.
Vo svojej tvorbe sa zaoberal právomocami panovníka v štátnom práve. Kritizoval a neprajne sa vyjadroval na adresu šľachty, vytýkal im neplatenie daní.
Svojej kritike podmanil zbierku obyčajného práva, ktorá sa nazýva Tripartitum. Píše tam o útlaku poddaných zo strany šľachty.
Kollár sa veľmi dotkol dobovej spoločnosti, ktorá v tom čase vládla. Vytvoril si množstvo nepriateľov. Z knihy, ktorou znevážil šľachtu, ostal len popol. Musela byť spálená.
Napriek týmto nepriateľom ho Mária Terézia naďalej uznávala. Cisárovná si vážila jeho vedomosti. Obnovila mu šľachtický titul a darovala mu dedinu nazývanú Keresztény v Šopronskej stolici. Okrem toho mu venovala bývalý jezuitský majetok a stala sa krstnou mamou jeho dcéry.
Nápadov mal neúrekom, no nebolo možné uviesť ich všetky do praxe. Mnohé z nich však kreovali systém štátneho školstva. Zaoberal sa širokým spektrom obdivuhodných aktivít. Patril medzi veľavýznamné osobnosti 18. storočia v Rakúsko-Uhorsku.
Na vedecké bádanie po celý svoj život nezanevrel. Vyčerpanosť z práce mu dávala zabrať a tým sa zhoršoval jeho zdravotný stav. Vo veku 65 rokov napokon zomrel.
Po slovenskom Sokratovi je pomenovaná základná škola v Terchovej a tiež ulica. Podľa denníka Plus 1 deň logo školy zobrazuje jeho štylizovaný portrét. Škola v jeho rodnom mesta má dokonca vlastnú hymnu.
Tabuľka: Prehľad Možností Štúdia Etnológie a Gastronómie
| Odbor | Popis | Možnosti uplatnenia |
|---|---|---|
| Etnológia | Štúdium kultúry, tradícií a zvykov spoločnosti | Múzeá, galérie, kultúrne inštitúcie, výskum, cestovný ruch |
| Gastronómia | Štúdium prípravy jedál, kulinárskych techník a kultúrneho kontextu jedla | Reštaurácie, hotely, cateringové spoločnosti, potravinársky priemysel, vývoj produktov |
| Kombinované štúdium | Spojenie etnologických poznatkov s gastronomickým umením | Kultúrne festivaly, gastronomický turizmus, výskum tradičných receptov, propagácia regionálnej kuchyne |
tags: #štúdium #etnológie #a #gastronómie #na #vysokej
