Čo je transfer faktor (IMMODIN/Imunor)?

IMMODIN je transferový faktor ľudského pôvodu. Liek je dialyzát homogenátu ľudských leukocytov, ktoré sú získavané z krvi zdravých dobrovoľníkov. Nazýva sa aj prenosový, alebo transfer faktor (TF). Táto zmes nízkomolekulárnych látok s molekulovou hmotnosťou pod 10 000 daltonov (aminokyseliny, malé peptidy, nukleotidy) je schopná preniesť imunologickú reaktivitu od reaktívneho darcu na areaktívneho príjemcu.

IMUNOR, lyofilizát (sušený roztok) na vnútorné použitie, je liek z homogenizátu bielych krviniek bravčovej krvi. Liečivo je rozpustný ultrafiltrovaný extrakt pripravený z leukocytov periférnej bravčovej krvi (transfer faktor). Liečivom je zmes nízkomolekulárnych peptidov a štepov nukleoproteínov s malou molekulovou hmotnosťou (menšou ako 12.000 D), vrátane regulačných produktov T lymfocytov, ktoré sú uvoľňované imunokompetentnými bunkami pri imunitnej odpovedi. Je to historicky významná látka, pripravovaná z bielych krviniek, ktorou sa darí prenášať imunologickú pamäť.

Indikácie lieku IMMODIN/Imunor

IMMODIN je indikovaný pri chorobných stavoch, kde bola preukázaná porucha bunkovej imunity u detí od 6 mesiacov, mladistvých a dospelých. Z pohľadu špecifickej imunity obsahuje IMMODIN bielkovinovú molekulu transfer faktor, ktorá prenáša schopnosť exprimovať bunkami sprostredkovanú imunitu senzibilizovaných darcov na neimunizovaných jedincov a sprostredkovávať tak indukciu tvorby protilátok. Častejšie sú to imunodeficiencie, ktoré súvisia s recidivujúcimi a chronickými infekciami. Úspešne sa používa aj pri akútnych prejavoch, vrátane ťažkých septických stavov najrôznejšieho pôvodu.

Imunor je indikovaný najmä v prípadoch laboratórne dokázanej poruchy bunkovej imunity (zníženie celkového počtu T lymfocytov, odchýlky v zastúpení subpopulácií CD4+ a CD8+ T lymfocytov, ďalej v klinických prípadoch ochorení, o ktorých je známe, že sú zvyčajne spojené s poruchou bunkovej imunity. Ide najmä o nasledujúce ochorenia:

primárne imunodeficity - napr. bežný variabilný imunodeficit s prejavmi chronických a recidivujúcich bakteriálnych infekcií a dôkazom poruchy bunkovej imunity
sekundárne imunodeficity
adjuvantná liečba pri protrahovanej rekonvalescencii po niektorých vírusových ochoreniach
stavy po náročných operačných výkonoch v celkovej anestézii s príznakmi zníženej imunokompetencie
adjuvantná liečba malígnych ochorení vo fáze po aplikácii chemoterapie a rádioterapie pri symptomatológii znížených imunitných funkcií organizmu (recidivujúce infekty, subfebrílie, únavnosť, leukopénia)
rekonvalescencia po septických stavoch
chronické a recidivujúce infekcie ťažko reagujúce na bežnú liečbu
chronický únavový syndróm - prípady s nálezom poklesu parametrov bunkovej imunity
recidivujúce herpetické ochorenia (herpes simplex, herpes genitalis)

Osvedčil sa aj v liečbe niektorých alergických ochorení (astma bronchiale) ako doplnková liečba k štandardnej liečbe (antihistaminiká, preventívne imunofarmaká) alebo k ďalšej imunoterapii (autovakcíny, hyposenzibilizácia).

Účinky transfer faktora

Podanie Imunoru navodzuje v imunitnom systéme celý rad zmien. Dochádza napríklad ku aktivácii bielych krviniek zodpovedných za fagocytárnu obranu (pohlcovanie), zvyšuje sa tvorenie medzibunkových signálnych molekúl (interferón a interleukíny), zvyšuje sa počet a schopnosť aktivácie leukocytov. Imunor má tiež dokázateľný protizápalový účinok. Vždy dochádza ku normalizácii hodnôt, čo je možné sledovať tiež na upravení zložiek krvného obrazu.

Mechanizmus účinku Imunoru (transfer faktoru) je komplexný. Vlastný prenosový efekt vedie ku aktivácii naivných lymfocytov, ktoré sú schopné rozpoznať cudzie antigény a reagovať na nich proliferáciou a diferenciáciou. Spočívajú v aktivácii chemotaxie, fagocytárnej aktivity makrofágov a polymorfonukleárov, v indukcii tvorby interferónu a interleukínov, v normalizácii celkového počtu T lymfocytov, v aktivácii cyklických nukleotidov (cGMT), v normalizácii zložiek krvného obrazu, vo zvýšení syntézy nukleových kyselín, v protizápalovom a protiedémovom pôsobení. Uvedené aktivity nevedú k presiahnutiu referenčných hodnôt parametrov.

Na základe výsledkov klinického skúšania je možné konštatovať, že podávanie Imunoru viedlo k úprave znížených a zvýšených hodnôt sledovaných parametrov (mimo referenčných hodnôt) zistených na začiatku štúdie. Tieto hodnoty boli v priebehu štúdie modifikované smerom ku fyziologickému rozmedziu, preto bolo u prevažnej väčšiny sledovaných parametrov na konci štúdie zaznamenané nižšie percento osôb s mimohraničnými hodnotami. Podávanie Imunoru preukázalo priaznivý vplyv na ústup únavy, subfebrílií aj na frekvenciu a závažnosť priebehu infektov.

Dávkovanie a spôsob použitia

Vždy používajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Dávkovanie sa pre jednotlivé vekové kategórie nelíši. Pokiaľ lekár neurčí inak, je základnou kúrou podanie štyroch až šiestich dávok lieku podávaných v jednotýždňových intervaloch (základná liečebná kúra). V prípade akútnej infekcie je možné liečbu začať podaním 2-3 dávok v prvom týždni (napríklad každý druhý deň), s následným podaním ďalších dávok v jednotýždňových intervaloch.

Voľba liečebnej stratégie je individuálna a riadi sa klinickým stavom pacienta a laboratórnym imunologickým nálezom. Zvyčajne sa aplikujú 3-4 liečebné kúry za rok. V ťažších prípadoch, kedy v obdobiach medzi liečebnými kúrami dochádza k častým recidívam, je možné prikročiť ku kontinuálnemu podávaniu lieku.

Obsah jednej liekovky sa pred užitím rozpustí za mierneho pretrepávania v cca 3 ml pitnej vody (liekovka naplnená po hrdlo). Pretože časť prášku môže zostať prilepená na gumenej zátke, po pridaní vody je vhodné liekovku opäť zazátkovať a pretrepať, aby sa celý obsah liekovky vo vode dokonale rozpustil. Obsah sa vypije ráno nalačno, za pol hodiny je potom možné požiť ľahké raňajky.

Ak zabudnete užiť dávku, neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Možné vedľajšie účinky

Vedľajšie účinky sú väčšinou prechodného charakteru a len výnimočne vedú k nutnosti prerušiť liečbu. Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosov a rizík lieku.

Uchovávanie lieku: Uchovávajte v chladničke pri teplote 2 - 8°C. Údaje zo stabilitných štúdií preukázali, že liek je stabilný aj pri dvojtýždňovom uchovávaní pri teplote do 25 °C. Neužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke po „EXP“. Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

Vzhľad lieku: Lyofylizát je porézna biela až žltkastá hmota vo forme koláča alebo rozptýleného prášku.

Imunor moduluje imunitnú odpoveď organizmu v prípadoch, ak je narušená. Základnou kúrou je podanie štyroch až šiestich dávok lieku podávaných v jednotýždňových intervaloch (základná liečebná kúra). Voľba liečebnej stratégie je individuálna a riadi sa klinickým stavom pacienta a laboratórnym imunologickým nálezom. Zvyčajne sa aplikujú 3-4 liečebné kúry za rok. V ťažších prípadoch, u ktorých v obdobiach medzi liečebnými kúrami dochádza ku častým recidívam, je možné prikročiť ku kontinuálnemu podávaniu lieku. Obsah jednej liekovky sa pred použitím rozpustí za mierneho trepania v cca 3 ml pitnej vody (obsah po hrdlo liekovky).

Ako posilniť imunitný systém vášho dieťaťa v 5 krokoch