Pestovanie karfiolu: Podrobný sprievodca pre úspešnú úrodu
KONEČNE SOM PRIŠLA NA TO, AKO pestovať brokolicu a karfiol
Dôvodom pestovania karfiolu sú silne zdužinatené súkvetia, ktoré sa skladajú z krátkych, nahustených výhonkov s ešte nerozvinutými púčikmi. Ak by ste úrodu včas nepozberali, ružice sa postupne roztvoria, biele sfarbia do zelena, výhonky sa predĺžia na stonky a púčiky rozkvitnú do žltých kvetov. Ružica tak stratí svoju konzumnú hodnotu. Karfiol je ľahko stráviteľný a má mnohostranné využitie v kuchyni.
Nároky karfiolu na pestovanie
Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší na zásobovanie vlahou a živinami. Ak sa rastlinám nedostane potrebná starostlivosť, tvoria malé, riedke ružice s hrubými vláknami. Preto ho môžete s úspechom pestovať len na kvalitnej pôde. Ideálna je hlboko spracovaná piesočnato-hlinitá alebo hlinito-piesočnatá pôda s vysokým obsahom humusu a minerálnych živín. Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri nedostatku sa zle vyvíja, tvorí nekvalitné, hnedé alebo žiadne ružice (vyslepuje). Ideálne je preto prihnojovať viaczložkovými hnojivami, v ktorých nechýbajú stopové prvky, ako je napríklad Cererit.
Príprava pôdy a hnojenie
Na jeseň treba hriadku zrýľovať a do pôdy zapracovať dostatok organického hnojiva, najlepšie dobre vyzretého maštaľného hnoja. Ak ho nemáte, tak použite aspoň kompost, prípadne hnoj granulovaný. Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno- draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie.
Pestovanie priesad
S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. Výhodné je, že rastliny krátkodobo znesú mráz do -5 °C, čo umožňuje dopestovať i neskoré odrody určené na jesenný zber. Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 - 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody.
Výsadba karfiolu
V teplejších oblastiach môžete už po 10. apríli vysádzať silné predpestované priesady s koreňovým balom priamo na voľné hriadky. Úrody sa tak dočkáte už v prvej polovici júna. Priesady si pripravte sejbou v krytých priestoroch v januári až vo februári alebo si ich kúpte na trhu. Pred vysádzaním musia byť dobre otužené, aby zniesli aj prípadný slabší mráz. Istotou však bude ich nočné prikrývanie prenosným fóliovým krytom, bielou netkanou textíliou alebo starými plastovými črepníkmi. Zároveň tak podporíte rast a urýchlite zber o 5 až 10 dní.
- Karfiol zo skorej sejby saďte do sponu 50 x 40 až 50 x 50 cm. Znamená to, že na štvorcový meter budete potrebovať 4 až 5 priesad.
- Skoré odrody saďte len tak hlboko, ako rástli v zakoreňovačoch. V apríli ešte nie je pôda taká prehriata, hlbšia výsadba by preto mohla spomaliť vývin rastlín a oddialiť čas zberu.
Začiatkom mája nezabudnite na dostatočnú výživu, aby ste podporili tvorbu veľkých ružíc. Použite viaczložkové hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý má pozitívny vplyv na výšku úrody z pohľadu hmotnosti ružíc. Po prihnojení rastliny vždy výdatne zalejte. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 - 60 × 40 - 50 cm. Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 - 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 - 50 cm.
Výsadba v máji
S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. V tomto prípade už môžete siať priamo do voľnej pôdy. Zvolená hriadka by však mala byť chránená pred vetrom. Dobré je na jej povrch rozhodiť pred sejbou hrubšiu vrstvu kompostu alebo substrátu na báze rašeliny a jemne ho zapracovať hrabľami. Podporíte tak zdravý vývin priesad a tvorbu silného koreňového systému. Po májovom vysadení priesad na konečné hriadky do sponu 50 x 50 cm ich výdatne zalievajte a pôdu kyprite. V júni rastliny prihnojte prvýkrát a opäť na začiatku tvorby ružíc.
Pestovanie neskorého karfiolu na jesenný zber
Neskorý karfiol na jesenný zber treba vysiať do 20. júna, vo vyšších polohách do konca mája na voľný záhon, do pareniska alebo skleníka. Dobré je použiť stredne skoré odrody a spon 5 x 5 cm, pričom do pôdy vždy vložte spolu dve semená aspoň centimeter hlboko. Po vzídení priesady jednoťte a nechajte len najsilnejšiu. Na pestovanie neskorého karfiolu si môžete zvoliť hriadky, z ktorých ste pozberali šaláty, skoré zemiaky alebo strukoviny, určite sa však vyhnite hlúbovinám. Po predplodine ich zbavte všetkých pozberových zvyškov, odburiňte a pripravte na vysádzanie priesad. Ak je pôda kyslá, na vápnenie dolomitickým vápencom myslite už pri pestovaní predplodiny. Deň pred plánovaným presádzaním priesady výdatne zalejte, aby sa po ich vybratí z pôdy na korienkoch udržalo dostatočné množstvo zeminy a vy ste ich tak mohli presadiť spolu s koreňovým balom. Ak si kúpite hotové priesady, posledný termín, keď ich ešte môžete vysadiť, je posledná júlová dekáda. Odporúčaný spon je v závislosti od odrody 50 x 50 až 60 x 50 cm. Priesady do pôdy poriadne zatlačte a výdatne zalejte. Aj pri tomto spôsobe pestovania platí, že v čase tvorby ružíc rastliny vyžadujú prihnojenie viaczložkovým hnojivom s vyšším obsahom dusíka. Karfiol, ktorý do konca septembra nevytvorí dostatočne veľké a na zber vhodné ružice, chráňte pred prvými jesennými mrazmi prenosným fóliovým krytom alebo bielou netkanou textíliou.
Pestovanie karfiolu v skleníku
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie karfiolových priesad do skleníka alebo fóliovníka je začiatok marca. Ideálny spon je 30 x 40 až 40 x 40 cm.
Starostlivosť o karfiol počas rastu
Karfiol potrebuje pravidelné polievanie, aby si pôda udržala rovnomernú vlhkosť. Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť.
Problémy pri pestovaní karfiolu a ich riešenia
- Malé hlávky: Najčastejšie ich spôsobujú kolísavé teploty. Dôležitá je prevencia - vyčkajme so sadením, kým prejdú najvýraznejšie zmeny počasia.
- Dohneda sfarbené ružičky: Sú znakom nedostatku bóru. Otestujte pH pôdy a podľa potreby pridajte síru.
- Nažltnuté hlavičky: Zvyčajne signalizujú priveľa priameho slnka. Bielu hmotu karfiolu prikryte vonkajšími veľkými listami a zviažte ich tak, aby ju chránili.
- Škodcovia: Karfiol je pomerne náchylný na napadnutie škodcami ako vošky, húsenice, slimáky alebo belásci. Vhodné je použitie prípravkov proti škodcom či mechanickej ochrany. Proti polietavému hmyzu sú vhodné lepové dosky či netkaná textília.
- Plesne a hniloba: Tu najúčinnejšia prevencia spočíva v dobrej ventilácii skleníka.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Karfiol je pomerne náchylný na napadnutie škodcami. Najčastejšie sa môžete stretnúť s takými nepozvanými hosťami, ako sú vošky, húsenice, slimáci alebo belásci. Vhodné je použitie prípravkov proti škodcom či mechanickej ochrany. Proti polietavému hmyzu sú vhodné lepové dosky či netkaná textília. S ohľadom na vysoké nároky na zálievku sa však pri pestovaní karfiolu môžete stretnúť aj s plesňou a hnilobou. Tu najúčinnejšia prevencia spočíva v dobrej ventilácii skleníka.
Aby sa tejto situácii aspoň čiastočne predišlo je potrebné zabrániť rozptýleniu sa prachu (pôdnych častíc) na rastliny karfiolu, čo je veľmi významné preventívne opatrenie:
- pri zakladaní porastu nepoužívať kompost, do ktorého boli zapracované zvyšky rastlín z čeľade kapustovité (okrem karfiolu aj brokolica, kapusta, kaleráb), ale taktiež nevykonať zelené hnojenie napr. v mieste vysadeného porastu
- zabrániť pôsobeniu silných vetrov, pretože spôsobujú pôdnu eróziu a tým nasadanie prachu na rastliny.
- spozorovaním prvého výskytu a stôp plesní je chemická ochrana nevyhnutná. Ihneď vykonať ošetrenie systémovými fungicídmi, pretože prenikajú do celej rastliny, čo je významné i u tých karfiolov, ktoré majú ružice prekryté listami.
Blanšírovanie karfiolu
Na zachovanie bielej farby ružíc bolo treba pri odrodách so sklonom k žltnutiu zalamovať alebo zväzovať listy. Dnes sú však už mnohé vyšľachtené tak, že prirodzene uzavretá listová plocha ružice zakrýva. Pri pestovaní bielych odrôd karfiolu je dôležité zakryť hlávky, aby si zachovali bielu farbu a jemnú chuť. Tento proces sa nazýva blanšírovanie. Keď hlávky dosiahnu veľkosť približne 5-7 cm, jemne ohni listy rastliny nad hlávkou a zviaž ich, aby zakryli hlávku pred priamym slnkom. Blanšírovanie by malo trvať 7-14 dní, v závislosti od teploty.
Zber karfiolu
Karfiol sa zberá vo chvíli, keď sú hlávky pevné, držia tvar a dosiahnu požadovanú veľkosť. Tá sa v priemere pohybuje medzi 15-20 cm. Pri príhodných podmienkach sa však môžete stretnúť aj s mohutnejšími karfiolmi. Hlávky zberajte ostrým nožom. Rez by mal byť čistý a vedený tak, aby bola hlávka oddelená aj s niekoľkými vonkajšími listami. Vďaka tomu bude karfiolová hlávka lepšie chránená pri skladovaní. Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Priemer by mal byť pri zbere okolo 16 - 25 cm. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením.
Skladovanie a využitie karfiolu
Hoci je po zbere najlepšie konzumovať karfiol čerstvý, je možné ho tiež skladovať. Hlávky vám v chladničke vydržia zhruba 1-2 týždne. Odporúčame nevynechať vyprážaný a zapečený karfiol či karfiolové placky. Nestarnúcou klasikou je potom samozrejme karfiolová polievka či karfiolový mozoček. Jednoduchý a efektívny spôsob, ako si karfiol uchovať na neskoršie použitie, je zmraziť ho. Pri zmrazovaní karfiol nezabudnite umyť a odstrániť všetky listy a drevnaté časti.
Farebné varianty karfiolu
Vedeli ste, že existujú aj fialové či zelené odrody karfiolu? Okrem tradičných bielych alebo krémových karfiolov existujú odrody s nápadnými fialovými, oranžovo-žltými alebo limetkovo-zelenými hlávkami pre pridanú okrasnú príťažlivosť v záhrade aj na tanieri. Ak zostávame pri zmene farby, ktorá u väčšiny odrôd je najčastejšie biela, tak zisťujeme, že existujú i iné farebné varianty karfiolu a to zelená, oranžová a fialová. Práve tieto sú indikátorom určenia obsahu biologicky účinných látok. U zelených karfiolov je vyšší obsah železa a vitamínu K. Oranžové karfioly majú mierne vyšší obsah cukrov a beta karoténu priaznivo pôsobiaceho na regeneráciu slizníc tenkého a hrubého čreva.
Karfiol Romanesco
Výnimku tvorí iba karfiol romanesco, ktorý nepredstavuje typický druh karfiolu, ale kríženca karfiolu a brokolice. To sa prejavilo v pyramídovitom tvare ružice, ktorej kužeľovité ružičky sú usporiadané do špirály. Hybridizácia sa manifestovala i zmenou farby, ktorá býva najčastejšie žltozelená. Poznáte Romanesco? Je to zlváštny druh hlúboviny. Tvorí prechodnú formu medzi karfiolom a brokolicou. Botanikom ani jazykovedcom zatiaľ nie je celkom jasné, či ho zaradiť medzi odrody karfiolu alebo brokolice.
Zelený karfiol (kríženec karfiolu a brokolice)
Možno ste už počuli o zelenom karfiole, ktorý na prvý pohľad pripomína kužeľovité hlavy so svetlozeleným až limetkovým odtieňom. Ide o hybrid medzi klasickým karfiolom a brokolicou, ktorý spája to najlepšie z oboch druhov. Zelený karfiol má jemne sladkastú chuť s náznakom brokolicovej sviežosti. Zelený karfiol obsahuje viac železa, kyseliny listovej a vitamínov B, C a K ako klasický biely karfiol. Na pestovanie zeleného karfiolu si vyberme slnečné a teplé miesto s priepustnou pôdou bohatou na živiny. Pred výsadbou odporúčame pôdu na jeseň pohnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú šalát, reďkovka alebo špenát - teda druhy so skorým zberom a krátkou vegetačnou dobou. Vyhnime sa výsadbe po iných hlúbovinách ako kapusta či kaleráb. Výsev prebieha v májových až júnových týždňoch priamo na záhon. Používame spon približne 5 x 5 cm. Predpestované priesady sadíme v júni až júli, keď majú 3 - 5 pravých listov. Zelený karfiol potrebuje pravidelnú a hlbokú zálievku, najmä v období horúčav. Najvhodnejšie je viaczložkové hnojivo s obsahom dusíka, ktoré aplikujeme v čase tvorby ružíc. Skyprenie pôdy zvyšuje prístup vzduchu ku koreňom a zlepšuje absorpciu vody a živín. Zelený karfiol je skvelý aj ako estetická a výživná príloha.
Nutričná hodnota a zdravotné benefity karfiolu
Karfiol záhradný je veľmi obľúbenou potravou z chuťového i nutričného hľadiska. Za zmienku stojí vláknina, ktorá má protirakovinové účinky tráviacej sústavy a spolu s obsahom fytoestrogénov inhibuje vstrebávanie cholesterolu. Vysoký obsah draslíka vplýva na optimalizáciu činnosti srdcovo-cievneho systému a vitamín C pre podporovanie imunity. Na vitamín K je potrebné pozerať sa z dvoch pohľadov a to, že priaznivo vplýva na zrážanlivosť krvi, ale u ľudí, ktorí sú liečení preparátmi potrebnými na jej riedenie sa konzumácia neodporúča. Pozitíva, ktoré prevažujú chcú šľachtitelia a pestovatelia neustále rozširovať, a preto k zvyšovaniu obsahu významných živín sa šľachtia karfioly, ktoré sú odlišné nielen morfologickými znakmi ružice - stavbou resp. jej farbou, ale hlavne obsahom biologicky účinných látok. Nutričná hodnota karfiolu je vysoká. Okrem bielkovín a zdravých sacharidov, obsahuje vitamíny C, K, A, B, E, betakarotén, luteín, kyselinu listovú, ale tiež bioflavonoidy a protivredový S-metylmetionín. Nájdeme v ňom aj vlákninu a cenné minerálne látky: vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík zinok a mangán. Dokonca obsahuje aj omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Ďalšími cennými látkami sú: indol-3-karbinol a sulforafán.
Tabuľka nutričných hodnôt karfiolu (na 100g):
| Živina | Hodnota |
|---|---|
| Energia | 25 kcal |
| Sacharidy | 5 g |
| Vláknina | 2 g |
| Vitamín C | 48.2 mg |
| Vitamín K | 15.5 mcg |
| Draslík | 303 mg |
tags: #celad #kapustovite #karfiol #pestovanie
