Cestné komunikácie a rezné techniky na Slovensku

Cestná komunikácia je definovaná ako cesta určená na vzájomné dopravné spojenie medzi sídelnými útvarmi alebo ich záujmovým územím, medzi regiónmi, prípadne krajmi a okresmi a zastavanými oblasťami. Cesty sú spolu s diaľnicami zaradené do cestnej siete.

Podľa dopravného významu sa cestné komunikácie delia na:

• Diaľnice (D)
• Rýchlostné cesty (R)
• Cesty I. triedy
• Cesty II. triedy
• Cesty III. triedy
• Miestne komunikácie
• Účelové komunikácie

Podľa vlastníctva a majetkovej správy sa cestná sieť delí na:

• Cesty I. triedy sú až na ďalej uvedené výnimky vo vlastníctve a správe štátu (výkon správy zabezpečuje Slovenská správa ciest).
• Cesty II. a III. triedy sú vo vlastníctve a správe samosprávnych krajov (VÚC), na území Bratislavy sú vo vlastníctve a v správe mesta, na území mesta Košice sú cesty II. a III.
• Vznikom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. (NDS a.s.) prešli diaľnice, rýchlostné cesty a časť ciest I. triedy do jej vlastníctva a správy.

S diaľnicou a rýchlostnou cestou súvisí aj pojem privádzač. Privádzač je cestná komunikácia s obmedzeným prístupom umožňujúca prepojenie diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá (rýchlostnej cesty) s najbližšou cestou I. alebo II. triedy.

Základné kategórie smerovo rozdelených diaľnic a ciest uvedené v norme sa môžu v prípade potreby rozšíriť o ďalšie jazdné pruhy, čím môžu vznikať ďalšie tzv.

Rozdelenie ciest podľa významu a správy

Osvojenie si rozdelenia ciest má svoj význam. Cesty sa delia nedelia len tak od buka do buka. Majú svoju presnú hierarchiu. Veľký význam v tom zohráva z. č. 135/1961 Zb O pozemných komunikáciách (cestný zákon), ale aj napr.

Cesty sú cestné komunikácie určené na vzájomné dopravné spojenie medzi sídelnými útvarmi alebo ich záujmovým územím, medzi regiónmi, príp. krajmi a okresmi a zastavanými oblastiami. Dĺžka ciest na Slovensku je 17 386 km. Niektoré cestné komunikácie sú zaradené do medzinárodnej cestnej siete (označené sú zelenými tabuľkami s bielym okrajom, na ktorej je napísané písmeno E a dvojmiestne alebo trojmiestne číslo). Dĺžka medzinárodných ciest je 1614 km.

Cesty sa delia na:

1. Cesty I. triedy - 3 263 km (to je 18,77 % z celkového rozsahu cestnej siete). Cesty I. triedy majú význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu a dopravu medzi krajmi. Označujú sa jednomiestnym alebo dvojmiestnym číslom.
2. Cesty II. triedy - 3 729 km (to je 21,45 % z celkového rozsahu cestnej siete). Cesty II. triedy majú význam najmä pre dopravu medzi krajmi a okresmi. Spájajú okresné mestá. Označujú sa trojmiestnym číslom.
3. Cesty III. triedy - 10 394 km (to je 59,78 % z celkového rozsahu cestnej siete). Cesty III. triedy majú spravidla miestny význam. Pripájajú obce na sieť ciest vyšších tried.

Hustotou cestnej siete (362 km/100 km²) zaostávame za európskym priemerom.

Cesty smerovo nerozdelené - majú jeden dopravný pás, na ktorom sú protismerné dopravné pruhy od seba oddelené len bielou stredovou deliacou čiarou. Šírka jedného dopravného pruhu je 3 metre alebo 3,5 metra.

Cesty smerovo rozdelené - majú dva jednosmerné dopravné pásy, ktoré sú od seba oddelené stredným deliacim pásom alebo dvojitou deliacou čiarou. Šírka jedného dopravného pruhu je 3,5 metra alebo 3,75 metra.

Cesta III. triedy - cesta, ktorá má spravidla miestny význam a označuje sa štvormiestnym alebo päťmiestnym číslom, podľa číselného označenia najbližšej cesty II. triedy, výnimočne I.

Účelová komunikácia (ÚK) - pozemná komunikácia umožňujúca dopravné spojenie výrobného závodu, uzavretých priestorov, osamelých objektov a pod. so sieťou pozemných komunikácií, napr. aj poľné a lesné cesty alebo vytvárajúca dopravné spojenie vnútri uzavretých priestorov a objektov.

Zákon č. 135/1961 Zb. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych ciest sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich.

(1) Diaľnice a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice a cesty I.

(2) Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III.

(3) Miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.

(4) Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej výstavby diaľnice v celom rozsahu.

(1) Cesty I.

(2) Cesty II. triedy sú krajské cesty, ktoré majú regionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá nižšej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam a cestám I.

(3) Cesty III. triedy sú lokálne cesty, ktoré vzájomne prepájajú ostatné sídelné útvary a pripájajú ich k cestám I. a II.

V rámci plánovania výstavby PK sa prihliada na požiadavku plynulosti jazdy v ucelených ťahoch, bez väčších a náhlych zmien priestorového usporiadania, ovplyvňujúcich jazdnú rýchlosť. Preto sa z hľadiska homogenity ucelených úsekov PK môže meniť kategória len v najnutnejších prípadoch, napr. v blízkosti miest, priemyselných centier, v horských oblastiach a pod. Z dôvodu, že na určitých oblastiach úsekov dochádza k zmenám šírok jazdných pruhov / krajníc atď, sa tieto oblasti v nasledovnej analýze ignorujú. Oblasť križovatky vymedzuje územie na úsekoch RS na ktorých sa nachádzajú križovatky.

Diaľnice a rýchlostné cesty

Diaľnice sa budujú ako pozemné komunikácie smerovo rozdelené s obmedzeným prístupom a pripojením, vyhradené na premávku motorových vozidiel s určenou konštrukčnou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (vyššou ako 50 km/hod), majú križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami len mimoúrovňové. Diaľnice majú minimálne dva jazdné pruhy v jednom smere, s veľkými polomermi zákrut, s minimálnym stúpaním a klesaním tak, aby sa na komunikácii dalo prejsť minimálne rýchlosťou 100 km/hod.

Rýchlostné cesty (cesty pre motorové vozidlá) sú pozemné komunikácie s obmedzeným prístupom a pripojením, vyhradené pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (najvyššia povolená rýchlosť nesmie byť nižšia ako 50 km/hod.), s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými križovaniami a križovatkami s ostatnými komunikáciami.

V súčasnosti je v prevádzke 316 km diaľnic. Vládou schválená sieť diaľnic by mala mať v roku 2020 celkovú dĺžkou 659 km. Diaľnica od Bratislavy po Sverepec je už v prevádzke. Do konca roka 2010 by malo byť hotové diaľničné prepojenie Košíc, Prešova a Bratislavy (severná trasa).

Číslovanie diaľnic na Slovensku vyjadruje ich dopravnú dôležitosť:

Diaľničné ťahy sú súčasťou multimodálnych koridorov:

• D2 v trase koridoru č. IV.
• D1 v trase koridoru č. V/a.
• D3 v trase koridoru č. VI.

Rýchlostné cesty R1 a R2, ktoré budú znamenať kvalitné prepojenie Bratislavy, Zvolena a Banskej Bystrice, ako aj Zvolena a Košíc, majú byť hotové do konca roku 2011. Plánovaná sieť rýchlostných ciest na Slovensku má mať celkovú dĺžku 1122 km:

• R1 Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica, dĺžka 168 km
• R2 št. hr. ČR/SR - Drietoma - Trenčín - Prievidza - Žiar nad Hronom - (spoločne s R1) - Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožnava - Košice, dĺžka 349 km
• R3 št. hr. MR/SR Šahy - Krupina - Zvolen - (spoločne s R1) - Žiar nad Hronom - Martin - Kraľovany - Dolný Kubín - Trstená - št. hr. SR/PR - 234 km
• R4 št. hr. MR/SR - Milhosť - Košice - (spoločne s D1) - Prešov - Svidník - Vyšný Komárnik - št. hr.

História výstavby diaľnic

1935 - prvé úvahy o budovaní diaľnice, ktorá by spájala oba konce republiky a tvorila by os štátu.

• 1935 - návrh Československého regionalistického ústredia (ČSRU) na vybudovanie Národnej cesty Plzeň - Košice, ktorá by prišla na Slovensko zo Zlína a viedla by cez Banskú Bystricu do Košíc.
• 1935 - návrh brnenských dopravných expertov predstavovali dve vetvy REGs. a REGj., ktoré mali mať spoločný začiatok v meste Cheb a spojili by sa v Košiciach. Odtiaľ by viedla iba jedna línia na Podkarpatskú Rus cez Užhorod do mesta Chust. Severná vetva mala viesť na Slovensku od Zlína cez Žilinu do Košíc. Južná vetva mala prísť na Slovensko od Brna a viedla by cez Trnavu a Banskú Bystricu. Celá dĺžka návrhu merala 2000 km.
• 1937 - návrh veľkopriemyselníka Tomáša Baťu mal celoeurópsky rozmer. Išlo o napojenie siete na Európu od západu a vybudovanie osi stredom naprieč republikou. Jeho diaľková cesta mala svojimi 700 kilometrami spájať Čechy, Moravu, Slovensko a Podkarpatskú Rus.
• 1939 - začala sa budovať os československej diaľničnej siete, tzv.
• 1993 - 1998 - rozbehnutie výstavby diaľnic a jej súčasné spolitizovanie
• 1998 - 2002 - útlm výstavby diaľnic
• 2002 - 2004 - naštartovanie výstavby diaľnic, spoplatnenie infraštruktúry

Spoplatnenie diaľnic

1. Používanie diaľnic, vymedzených úsekov rýchlostných ciest (ciest pre motorové vozidlá) a pre vozidlá nad 3,5 tony aj vymedzené úseky ciest I. triedy sú spoplatnené formou diaľničných nálepiek. Nálepka sa nalepuje do pravého horného rohu vnútornej strany predného skla motorového vozidla, tak aby bola dobre viditeľná. Diaľničná nálepka pozostáva zo samotnej nálepky a kontrolného kupónu. Kontrolný kupón treba oddeliť a uschovať. V prípade vyžiadania ho treba predložiť kontrolným orgánom. Diaľničná nálepka je určená pre použitie iba na jednom vozidle.

Ak vodič použije vymedzené úseky diaľnic, rýchlostných ciest (ciest pre motorové vozidlá) a ciest I. triedy. Diaľničné nálepky sa dajú zakúpiť na hraničných priechodoch, na vybraných čerpacích staniciach a poštách. Ročná nálepka na rok 2006 je platná od 1. 1. 2006 do 31. 1. 2007. Mesačná nálepka je platná 30 dní vrátane vyznačeného dňa. Týždňová nálepka je platná 7 dní vrátane vyznačeného dňa. 1- dňová nálepka je platná 24 hodín od vyznačeného dátumu a času.

Spoplatňované úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy : D1, D2, R1, cesty I.

Na Slovensku o pár rokov prestanú platiť diaľničné známky. Zavedie sa elektronický výber mýtneho - jazda po diaľnici bude spoplatňovaná spätne podľa toho, koľko kilometrov motorista počas roka na diaľniciach najazdil. Ako prvá začne mýto na slovenských cestách platiť nákladná doprava, pre ktorú bude nový zákon platiť od 1. júla 2007. Vodiči osobných áut začnú účty za používanie diaľnic platiť neskôr. Malo by sa tak stať do roku 2012.

Zatiaľ čo v prvých rokoch od zavedenia mýta budú platiť kamionisti účty za požívanie ciest na základe hlásení pozemného monitorovacieho systému, v čase, keď sa k nim pripoja aj osobné autá, bude na pohyb vodičov po diaľniciach sledovať satelit Galileo. V súčasnosti elektronické mýto platia kamionisti podľa počtu najazdených kilometrov len v Nemecku a Rakúsku. Do dvoch rokov sa k nim pridajú aj ostatné európske krajiny. Spoločný postup všetkých štátov európskej únie je plánovaný až na druhú etapu, keď sa uvedie do prevádzky družicový navigačný systém Galileo.

Zimná údržba a bezpečnostné zariadenia

Odstraňovanie snehu pluhovaním, frézovaním posyp vozoviek chemickým prípadne inertným materiálom riešenie kalamitných situácií rozloženie a zloženie zásnežok zabezpečenie dispečeriska - spravodajskej služby pre potreby štátu.

Zimné obdobie je od 1. 11. do 31. 3. nasledujúceho roku. Mimo zimné obdobie je obdobie od 1. 4. do 30. 4. a od 15. 10 do 31. 10. v roku, kedy správca diaľnic zabezpečuje pohotovosť jednej kompletnej súpravy zimných mechanizmov aj s obsluhou k zabezpečeniu výkonu zimnej údržby.

Záchytné bezpečnostné zariadenia sa umiestňujú v miestach zvýšeného nebezpečenstva zídenia vozidla z cesty, prípadne pádu chodca na vozovku.

• zvodidlá - svojimi rozmermi musia zodpovedať silám, ktoré môžu vzniknúť nárazom vozidla. Môžu sa na ne umiestňovať odrazky, ak vymedzujú voľnú šírku cestnej komunikácie. Na diaľniciach môže byť umiestnené v strednom deliacom páse zdvojené zvodidlo.

Vodiace bezpečnostné zariadenia slúžia na optické vedenie vozidiel najmä v noci a za zníženej viditeľnosti.

• Vodiace prúžky - ohraničujú šírku dopravného pruhu, majú bielu farbu.
• Zvislé - umiestňujú sa na stĺpikoch alebo konštrukciách vedľa alebo nad dopravnými pruhmi. Na diaľniciach a medzinárodných cestách musia mať reflexnú úpravu.

Cestný telefón sa umiestňuje na diaľniciach a v tuneloch.

Diaľničné tunely

Na Slovensku je v prevádzke len jeden diaľničný tunel - Branisko. Postavený je aj tunel Horelica na obchvate Čadce, ktorý bude súčasťou diaľnice D3. V budúcnosti budú postavané aj ďalšie diaľničné tunely ako napríklad tunel Sitina v Bratislave (plánovaný rok otvorenia je 2006) a tunel Višňové na Dubnej Skale (začatie výstavby tunela bude v roku 2007 a plánované ukončenie v roku 2012) a mnohé ďalšie. Celkovo bude na Slovensku po dobudovaní celej diaľničnej siete 17 diaľničných tunelov.

Tunel Branisko patrí do úseku diaľnice D1 Behárovce - Branisko, ktorá je súčasťou medzinárodnej európskej cesty E 50 tvoriacej hlavný komunikačný ťah v smere západ - výc...

tags: #cestná #komunikácia #rezné #techniky

Populárne príspevky:

• Rez jednoduchých plôch v prezentácii terénu
• Výhody tekvicového proteínu
• Krémová špargľová polievka
• Potraviny v Boji Proti Rakovine
• Recepty na Zdravšie Sladenie