Čierna hniloba vajec: Príčiny a prevencia

Čierna hniloba vajec je vážny problém, ktorý môže znehodnotiť úrodu a poškodiť stromy. Autori knihy Ochrana ovocných rastlín proti chorobám (Ľudovít Cagáň a Sylvia Matušíková) definujú túto chorobu ako najvýznamnejšie hubové ochorenie kôstkovín. Pri silnom výskyte môže znehodnotiť väčšiu časť úrody a vážne poškodiť stromy. Patogény spôsobujú chorobu kvetov, plodov, letorastov, aj väčších konárov.

Ako sa choroba šíri?

Prezimujú mycéliom v mumifikovaných plodoch na strome, v napadnutých pletivách stromu alebo pseudoskleróciami v mumifikovaných plodoch na zemi. Na jar mycélium v mumifikovaných plodoch a infikovaných konárikoch produkuje nové konídiá a na múmiách na zemi sa tvoria plodnice - apotéciá, z ktorých sa uvoľňujú askospóry. Konídiá aj askospóry roznášané vetrom, kvapkami vody alebo hmyzom, spôsobujú skoro na jar, najmä počas teplého, vlhkého počasia infekciu kvetov.

Teplota a dĺžka ovlhčenia rozhodujú o tom, koľko kvetov bude infikovaných. Konídiá a askospóry klíčia a infikujú hostiteľa vo vhodných podmienkach už do niekoľkých hodín. Kvety sú infikované cez čnelku piestika, tyčinky, korunné alebo kališné lístky. Tvoria sa na nich hnedé škvrny, kvety vädnú, niektoré opadávajú, iné zostávajú na strome. Vo vlhkom počasí sa na nich tvoria spóry, ktorými sa patogén šíri ďalej.

Mycélium prerastá na susedné kvety a cez stopku do brachyblastov a konárikov. Pri marhuliach môžu byť infikované aj malé plôdiky. Na napadnutých častiach stromu môžeme pozorovať silný glejotok. Na konárikoch sa tvoria prepadnuté eliptické až vretenovité červenohnedé lézie a na nich neskôr zhluky konídií, ktorými sú infikované dozrievajúce plody. Ak sa rana rozšíri po celom obvode, konárik môže odumrieť. Listy odumretých výhonkov sa sfarbujú do tmavohneda, ale neopadávajú. Lézie zvyčajne neprechádzajú do vlaňajšieho dreva. Tiež nedochádza k ich zväčšovaniu v nasledujúcom roku a ak neobklopia celý obvod konárika, zdravé pletivo vytvorí kalus a rana sa zacelí. Niekedy môžu aktívnu ranu sekundárne kolonizovať agresívnejšie druhy húb.

Patogén môže niekedy vstupovať aj cez prieduchy alebo priamo cez neporušenú pokožku, rozrastá sa vo vnútrobunkovom priestore a vylučuje enzýmy spôsobujúce maceráciu. V mieste vzniku infekcie sa tvorí hnedá škvrna, ktorá sa zväčšuje a rozširuje na celý plod, a ten rýchlo podlieha rozkladu. Neskôr sa na povrchu tvoria typické koncentrické kruhy vankúšikovitých žltosivých až tmavohnedých sporodochií. Napadnuté plody buď zostanú na konároch alebo opadávajú na zem, kde ich rozložia saprofytické huby a baktérie. Plody, ktoré ostanú na stromoch vysychajú, scvrkávajú sa, menia sa na „múmie“. Mumifikované plody sú ku konáru pevne prichytené, pri pokuse ich odlúpnuť dôjde často k poškodeniu kôry konárika.

Ochorenie sa šíri aj v skladoch. Ovocie, ktoré bolo infikované počas vegetácie, podlieha rozkladu a patogén sa z neho mycéliom môže šíriť na okolité plody.

Prevencia a ochrana

K infekcii kvetov a výhonkov kôstkovín dochádza počas kvitnutia stromov, ak prevláda daždivé a chladné počasie.

Samozrejme, najlepším spôsobom boja proti monilióze je prevencia. Vždy je ľahšie predchádzať rozvoju ochorenia, ako ho liečiť. Jedným z nevyhnutných opatrení na prevenciu moniliózy je správne umiestnenie ovocných stromov (ak je to možné, vyberte vyvýšené a dobre vetrané miesta), ako aj včasné tvarovanie a sanitárne prerezávanie jabloní, v dôsledku čoho je osvetlenie korún a zlepší sa priepustnosť vzduchu cez ne. Nezabudnite sa starať o kmene stromov, pravidelne uvoľňovať pôdu a hnojiť stromy makro- a mikroelementmi. Tieto opatrenia môžu znížiť riziko poškodenia jabloní nielen hnilobou plodov, ale aj inými nebezpečnými chorobami.

Liečba moniliózy: 3-4 dni pred začiatkom kvitnutia by sa jablone mali opäť postriekať fungicídom. Operáciu treba zopakovať ešte raz, ak spozorujete príznaky v podobe hnijúceho ovocia alebo vetvičiek. Mesiac pred zberom vykonávame preventívny postrek záhrady. Použite roztok jódu (10 ml lieku rozrieďte v 10 litroch vody a stromy rovnomerne postriekajte). Postrek zopakujte po 3 dňoch. Na jeseň, po zbere, ošetrujte stromy roztokom síranu meďnatého (100 g na 10 litrov vody, spotreba - 2-3 litre na strom), ktorý pomôže zničiť zvyšky infekcie.

Ochrana jabloní pred chorobami

Rovnako ako iné rastliny, aj jablone sú náchylné na rôzne choroby. Medzi najčastejšie patria:

• Múčnatka jablone
• Chrastavitosť jabloní
• Bakteriálna spála jadrovín
• Hrdza hrušková
• Monilióza (hniloba) jabloní

Tieto choroby môžu spôsobiť vážne škody na úrode jabĺk a v niektorých prípadoch môžu viesť až k úhynu stromu. Preto je dôležité poznať príznaky týchto chorôb a vedieť, ako ich liečiť a predchádzať im.

Múčnatka jablone

Múčnatka jablone je spôsobená patogénom Podosphaera leucotricha. Prejavuje sa múčnatým povlakom tvoreným hustou spleťou povrchového mycélia s konídiami. Hostiteľské rastliny sú jabloň, hruška, dula a mišpuľa.

Symptómy: Na jar, krátko po vypučaní, sa objavia príznaky napadnutia po primárnej infekcii z púčikov, kde prezimuje patogén vo forme mycélia. Z napadnutých púčikov listy predčasne rašia a sú rozstrapatené. Listy na oboch stranách majú biely múčnatý povlak. Napadnuté listy sú deformované a stáčajú sa smerom hore, neskôr vädnú a zasychajú. Múčnaté povlaky sa objavia aj na mladých vetvičkách, ktoré zaostávajú v raste a sú deformované. Letorasty sa sfarbia, majú belavú až striebristú farbu a v korune stromov sú vyditeľné aj cez vegetačný kľud. Napadnuté letorasty potom postupne usýchajú. Patogén napáda aj kvety, ktoré neskôr usychajú a opadnú.

Múčnatka jablone je popri chrastavitosti jablone najnebezpečnejšou chorobou jabloní. V dôsledku vädnutia napadnutých častí stromy spomaľujú rast a sú náchylné k vymŕzaniu. Mladé napadnuté plody väčšinou opadávajú pri prvej redukcii násady v júni. Redukcia úrody býva 20-40%, ale môže byť aj viac.

Metódy ochrany: Z preventívnych opatrení sa odporúča pestovať odolnejšie odrody. Tiež je potrebné odstraňovať napadnuté výhonky, alebo už výhonky s napadnutými púčikmi. Tieto opatrenia redukujú, ale neodstraňujú úplne zdroje infekcie. V súčasnosti sa uplatňuje chemická ochrana. Používame fungicídne prípravky s rôznymi účinnými látkami. Vzhľadom k možnému vzniku rezistencie patogéna je nutné striedať prípravky s rôznymi účinnými látkami so systémovým a kontaktným účinkom.

Chemické ošetrenie: Prvý postrek - tesne pred kvitnutím vo fenofáze zelený - rúžový púčik, kontaktným prípravkom (Discus) alebo systémovým prípravkom (Clarinet-20 SC). Druhý postrek - tesne pred samotným kvitnutím systémovým prípravkom (Topas C 50 WP) alebo kontaktným prípravkom (Discus). Tretí postrek - o šesť až osem dní, bezohľadu na priebeh kvitnutia mimo náletu včiel, najneskôr po ukončení kvitnutia (Topas C 50 WP, Baycor 25 WP, Rubigan 12 EC, Vectra 10 EC, Systhane 12 EC...). Štvrtý postrek - po úplnom odkvitnutí (Saprol, Score 250 EC, Score Top 20 WG).

V ďaľších ošetreniach od polovice júna prechádzame k prípravkom kontaktným s preventívnym účinkom (Karathane LC) a k sírnatým prípravkom (Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit). Posledný postrek, po ukončení vegetatívneho rastu, asi koncom júla, má zabraniť infekcii terminálnych pukov. Ak pestujete odrody jabloní náchylné na múčnatku, musíte začať s preventívnymi postrekmi - podobne ako proti chrastavitosti - najneskôr tesne pred kvitnutím stromov. Tu však chemickú ochranu kombinujte s mechanickým odstraňovaním napadnutých listových ružíc a koncov výhonkov. Druhý postrek urobte ihneď po odkvitnutí, tretí o 10 až 14 dní neskôr.

Prípravky proti múčnatke: Domark 10 EC, Karathane LC, Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit, Topas 100 EC.

Chrastavitosť jabloní

Chrastavitosť jabloní je spôsobená patogénom Venturia inaequalis. Patogén napáda listy, kvety, plody a výnimočne letorasty.

Symptómy: Prvé symptómy sa tvoria na spodnej strane listu v podobe tmavých škvŕn, ktoré sa často prehliadnú. Postupne sa na vrchnej strane listu objaví zamatovohnedý povlak, dobre vyditeľný pri šikmom pohľade na list proti svetlu. Neskôr sa na listoch objavia ostro ohraničené, oválne, hnedočierne, 3-6 mm veľké škvrny. Stred škvrny, v ktorom mycélium postupne odumiera sa vydúva. Napadnuté listy postupne hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Podobné škvrny sa tvoria aj na kvetoch. Na plodoch sa od začiatku júna objavujú malé, tmavo zafarbené škvrny. V dôsledku nerovnomerného rastu napadnutých a zdravých pletív dochádza k deformáciám a praskaniu plodov. Napadnutie letorastov sa prejavuje na pokožke svetlými škvrnami a prasklinami.

Epidemiológia: Patogén prezimuje na spadnutých listoch, ktoré sú napadnuté. Chladné počasie po opadnutí listov, snehová pokrývka v zime a vlhké počasie na jar podporujú tvorbu plodníc. Ich vývin býva ukončený koncom februára. Askospóry dozrievajú pred pučaním púčikov. Počas dažďov sú hydromechanický vystreľované z vreciek a uvoľňujú sa v závislosti od počasia do konca mája až júna. Askospóry sú unášané hlavne vzdušnými prúdmi, ale aj vodou na listy jablone, kde spôsobujú primárnu infekciu. 90-95 percent askospór sa uvoľní od fázy ružového púčika do obdobia dva týždne po odkvete. Infekcie môžu vzniknúť v rozmedzí teplôt 0,5-30 °C. Optimálne podmienky pre vznik infekcie sú teploty od 17 do 24 °C a dlhotrvajúce, minimálne 9 hodinové ovlhčenie listov. Askospóry sú schopné vyklíčiť len v kvapke vody. Prvá vlna infekcií býva od mája do konca júna a druhá vlna nastáva spravidla ku koncu leta pri častejších zrážkach. Choroba je považovaná za najzhubnejšiu mykózu jabloní. Škodlivosť choroby spočíva v poškodení asimilačného aparátu a najmä plodov, ktoré nedosahujú potrebnú veľkosť.

Metódy ochrany: Preventívne opatrenia zahŕňajú mechanické odstraňovanie napadnutých listov a vetvičiek. Účinnú ochranu proti infekciám spôsobených askospórami a konídiami poskytujú zatiaľ len fungicídy. Ochranu je možné vykonávať preventívne alebo kuratívne na základe sledovania priebehu infekcií. Pri preventívnej ochrane ošetrujeme priebežne počas celej doby nebezpečenstva vzniku infekcií (od fázy myšieho uška až zeleného púčika), podľa lokality a podmienok, v intervaloch 7-14 dní. Uprednostňujú sa kontaktné fungicídy. Pri kuratívnej ochrane sa prvý postrek vykonáva na jar po vypučaní, ak sú zrelé askospóry a všetky ostatné postreky sa riadia podľa signalizácie na základe priebehu počasia. Na základe sledovania dížky ovlhčenia listov a teploty je možné robiť usmernenú ochranu kuratívne pôsobiacimi fungicídmi, ktoré učinkujú aj 24 až 96 hodín po infekcii. Ošetrovanie sa aj kombinuje.

Postrek: Tesne pred kvitnutím (Euparen Multi, Dithane M 45, Novozir MN 80, Discus - aj proti múčnatke). Pri odkvitaní, alebo tesne po odkvitnutí (Baycor 25 WP - aj proti múčnatke, Hattrick, Chorus 75 WG, Score 250 EC, Rubigan 12 EC - aj proti múčnatke, Zato 50 WG - aj proti múčnatke).

Za daždivého počasia pokračujeme v ošetrovaní v 10-14 dňových intervaloch až do júla. Prípravky treba kombinovať, striedať aby sa zamedzilo vzniku rezistentných kmeňov huby. V prípade daždivého počasia sa odporúča koncom augusta alebo začiatkom septembra urobiť ešte jedno ošetrenie zimných odrôd jabloní a hrušiek proti chrastavitosti. Toto ošetrenie je zvlášť dôležité pri hruškách, lebo vzniknuté chrastičky často osídľuje huba Trichothecium roseum. Na povrchu chrastičiek vytvára ružovkastý hubový povlak a spôsobuje odporne horkú chuť dužiny, ktorá je úplne znehodnotená a nekonzumovateľná.

Bakteriálna spála jadrovín

Bakteriálna spála jadrovín je spôsobená baktériou Erwinia amylovora. Listy počas niekoľkých hodín hnednú až černejú a zvinujú sa. Napadnuté kvety a listy ostávajú visieť na strome. Letorasty vodnatejú, neskôr menia farbu na hnedú až čiernu, usychajú, scvrkávajú sa. Vrcholy letorastov vädnú a hákovito sa ohýbajú. Infikované plôdiky sú vodnaté, svetlohnedé až čierne. Na koniec usychajú a scvrkávajú sa a ostávajú visieť na strome.

Na krátke vzdialenosti do 100 m sa baktérie rozširujú pomocou vetra, dažďových kvapiek, pričom osídľujú najmä poranené časti rastlín; do 5000 m pomocou hmyzu, najmä opeľovačov, pričom spôsobujú najmä primárne infekcie na kvetoch; dlhšie vzdialenosti nad 5000 m baktérie prekonávajú prilepené na vtáčích nohách. Významne napomáha rozširovaniu baktérií svojou činnosťou človek, najmä nekontrolovaným dovozom hostiteľských druhov spály a produkciou množiteľského materiálu, ktoré sú latentne infikované alebo majú nedetekované lézie.

Ochrana: V ochrane proti spále sa odporúča kombinovať použitie chemických prípravkov so sanitárnymi opatreniami, rezom, eradikáciou, výživou a použitím rezistentných alebo tolerantných odrôd. Pre zabezpečenie účelnej a ekonomickej ochrany boli vyvinuté predpovedné systémy založené hlavne na meteorologických údajoch. Perspektívnym postupom je aj použitie niektorých antibiotík alebo biologických prípravkov na ochranu proti ochoreniu.

Biologická ochrana: Proti spále jadrovín bol pre rok 2009 na výnimku povolený prípravok Blossom Protect. Mechanizmus jeho účinku je založený na pôsobení huby Aureobassidium pullulans, ktorá po aplikácii do kvetov pôsobí antagonisticky proti baktériám Erwinia amylovora.

Hrdza hrušková

Väčšina pestovateľov hrušiek dobre pozná nápadné, niekoľko milimetrov veľké oranžovočervené škvrny na vrchnej strane listov hrušiek spôsobené hrdzou hruškovou. Naopak iba niektorí našli a videli príznaky hrdze hruškovej na konároch borievok, ktoré záhradkári poznajú aj pod názvami chvojka alebo jalovec.

Ochorenie spôsobuje huba Gymnosporangium sabinae, ktorá má zložitý vývinový cyklus. Jej zimnými hostiteľmi sú borievky, predovšetkým borievka netatová (Juniperus sabina) a borievka čínska (Juniperus chinensis), ktoré bežne nájdeme v záhradách i na verejných priestranstvách. Naša domáca borievka obyčajná (Juniperus communis) nie je hostiteľom hrdze hruškovej.

Príznaky a vývinový cyklus: Na konároch borievok sa vytvárajú ložiská veľké 5 až 10 cm, ktoré sú za vlhka obalené rôsolovitou hmotou. V týchto ložiskách sa tvoria takzvané zimné výtrusy, ktoré sa v apríli a máji dostávajú do ovzdušia a ak dopadnú na ovlhčené listy hrušiek, vyklíčia a o niekoľko týždňov sa na líci listov objavia oranžové alebo karmínovočervené škvrny s plodničkami v podobe tmavých bodiek. V druhej polovici vegetácie sa v mieste týchto škvŕn na spodnej strane listov hrušiek pletivá najprv zduria a neskôr sa v nich objaví ecídiové štádium huby vo forme výrastkov. Z nich sa uvoľňujú spóry, ktoré môžu nakaziť konáre borievok, a tým sa celý vývinový cyklus huby uzatvára.

Škodlivosť: Na borievkach spôsobuje postupné odumieranie napadnutých konárov, čo môže trvať niekoľko rokov. Dovtedy však každoročne produkujú spomínané zimné výtrusy a nemusia sa znova nakaziť ako listy hrušiek. Ochorenie na hruškách znižuje asimilačnú plochu, aj to len za predpokladu, že všetky listy sú nakazené a na každom liste sa nachádza niekoľko škvŕn. Citeľnejšie môžu byť poškodené iba mladé stromčeky vysadené v tesnej blízkosti napadnutých borievok. Pri ojedinelom výskyte škvŕn na listoch starších hrušiek je škodlivosť hrdze zanedbateľná a v tomto prípade môžeme hovoriť len o chybe krásy.

Monilióza (hniloba) jabloní

Ak vidíte, že jablkový plod je pokrytý škvrnami, ktoré postupne tmavnú a zväčšujú sa a potom sa spájajú do jednej veľkej hnedej škvrny pokrytej výraznými vyvýšenými kruhmi bielych spór - ide o moniliózu. Čoskoro takéto jablká zmäknú, hnijú zvnútra, plody opadnú alebo mumifikujú na konári.

Na vine je huba, ktorej spóry sa ľahko šíria dažďom, vetrom a hmyzom. Hoci sa choroba prejavuje „v celej svojej kráse“ koncom leta a jesene, k infekcii stromov dochádza, keď sa huba aktivuje skoro na jar, pretože dobre prezimuje v napadnutých plodoch a konároch a nebojí sa nízkych teplôt.

Tabuľka: Prehľad chorôb jabloní a ich ochrana

tags: #cierna #hniloba #vajec #príčiny #a #prevencia

Populárne príspevky:

• Ako pripraviť kuskus
• Nápady pre gril a vonkajšiu kuchyňu
• Tipy na obmedzenie sladkého
• Tradičný recept na bryndzové pirohy
• Sladká vášeň pre motorizmus