Čím nahradiť saturejku: Korenie a bylinky ako alternatívy

Hovorí sa, že dobrá kuchyňa udržuje zdravých pri zdraví a chorých lieči. Viete, že táto predstava je na mieste. Každý správny lekár postupuje ruka v ruke s kuchárom, preto kuchyňa je tak trochu lekáreň, kde sa vlastne vyhotovujú lekárske predpisy, teda recepty. Dôležitú úlohu majú aj bylinky.

Potrava človeka tvorí dve základné skupiny. Prvá dodáva telu potrebné látky pre budovanie a získavanie potrebnej energie a druhá je doplnkom prvej skupiny. Vylepšuje hlavne chuť, arómu, niekedy aj vzhľad. Tieto látky zvyšujú chuť do jedla a napomáhajú tráveniu. Druhú skupinu tvoria koreniny. Možno ich označiť za osobitnú skupinu liečiv - liečivých rastlín.

Podľa chemického členenia sú to predovšetkým silice - éterické oleje, ale aj glykozidy, hlavne horčiny, potom farbivá, niektoré alkaloidy alebo novšie osobitne vyčlenená skupina označovaná ako ostro chutiace látky a minerálne soli. V čerstvom rastlinnom materiáli sú to predovšetkým vitamíny, enzýmy a fytoncídy.

Saturejka, s jej výraznou vôňou a chuťou, je obľúbená bylina s bohatou históriou a širokým využitím. Pestuje sa v mnohých častiach južnej Európy a bežne sa vyskytuje v záhradách. Táto rastlina z čeľade hluchavkovitých je cenená nielen pre svoje kulinárske kvality, ale aj pre liečivé vlastnosti a dekoratívny vzhľad.

Charakteristika Saturejky

Saturejka je jednoročná alebo trváca bylina so zdrevnateným koreňom a kríčkovito rozkonárenou, drsne ochlpenou stonkou. Listy sú úzko kopijovité, drobné a na oboch stranách žlaznatobodkované. Kvety sú pyskaté, biele alebo ružové s fialovým nádychom. Plodom sú tvrdky a rastlina je medonosná, čím priťahuje včely a motýle.

Existuje približne 30 druhov saturejky, ktoré sa vyskytujú najmä v subtropických pásmach sveta. Medzi najznámejšie patria:

Saturejka záhradná (Satureja hortensis): Jednoročná rastlina dorastajúca do výšky približne 30 cm. Je nenáročná na pestovanie a má výraznú vôňu.
Saturejka horská (Satureja montana): Trvalá drevina, ktorá môže dorásť až do 60 cm výšky. Má tmavozelené špicaté listy a silnejšiu chuť ako saturejka záhradná.
Saturejka horská plazivá (Satureja spicigera): Kobercový druh saturejky horskej, ktorý vytvára pekné previsy.

Saturejka záhradná (Satureja hortensis)

Pestovanie Saturejky

Pestovanie saturejky je pomerne jednoduché a vhodné aj pre začiatočníkov.

Podmienky pestovania

Pôda: Kyprá, živná a dobre priepustná pôda. Saturejka neznáša premokrenie.
Stanovisko: Teplé a slnečné miesto. Saturejka miluje slnko a potrebuje dostatok priameho slnečného žiarenia.
Výsev: Saturejku záhradnú vysievame priamo na pole od apríla do júla. Semená sa vysievajú riedko do radov a zľahka sa zahrnú substrátom, pretože potrebujú na klíčenie svetlo. Vzdialenosť medzi riadkami sa odporúča 30 cm.
Rozmnožovanie: Saturejku horskú môžeme rozmnožovať aj delením trsov alebo odrezkami koncom jari. Odrezky zasaďte do črepníka s mokrým pieskom.
Zálievka: Po výsadbe dôkladne zalejeme. Neskôr polievame len vtedy, keď je vrchná vrstva zeminy suchá.
Starostlivosť: Vyhovuje jej častejšie zrezávanie, čím podporíme jej vetvenie a vytvarujeme peknú rastlinku.

Pestovanie v kvetináči

Saturejku môžeme pestovať aj v kvetináči. Vyberieme si kvetináč s dobrou drenážou a naplníme ho zmesou kompostu a piesku.

Zber a sušenie

Najlepší čas na zber saturejky je počas kvitnutia, zvyčajne v júli a auguste. Ostrým nožom odstrihneme vrcholné časti rastliny, približne 10-15 cm nad zemou. Zbierame saturejku za suchého a slnečného počasia.

Nazbierané zväzky saturejky môžeme zavesiť v tmavom priestore s dobrým prístupom vzduchu, pri teplote do 35 °C a usušiť. Rozložíme vňať do tenkej vrstvy, aby sa jednotlivé stonky rýchlejšie vysušili a nezačali plesnivieť. Po usušení môžeme využiť a uskladniť celé vetvičky, alebo samostatne iba lístky a kvety. Sušenú saturejku uskladníme v tmavých, vzduchotesných sklenených nádobách. Uchovávame ju na chladnom a suchom mieste, mimo dosahu priameho slnečného žiarenia.

Sušenie saturejky

Využitie Saturejky

Saturejka má široké využitie v kuchyni, medicíne a kozmetike.

Kulinárske využitie

Saturejka je veľmi aromatické korenie s chuťou čierneho korenia a výraznejším pálivým podtónom. Používa sa v čerstvej i sušenej podobe na dochutenie rôznych jedál.

Mäso: Saturejka sa používa na dochutenie ťažších jedál, predovšetkým údenín, diviny, králika, hydiny, tučnejšieho baranieho i bravčového mäsa. Pridáva sa do marinád, pri pečení, dusení alebo grilovaní.
Strukoviny: Saturejka sa dobre hodí k strukovinám, ako sú fazuľa, hrach a šošovica. Zlepšuje ich stráviteľnosť a znižuje nadúvanie.
Zelenina: Saturejka sa používa pri nakladaní a konzervovaní zeleniny, do omáčok aj šalátov. Je vhodná do fazuľkových pokrmov, na krúpy i huby. Čerstvá vňať je príjemná v šalátoch, tvarohových pomazánkach, zelených a paradajkových omáčkach, majonézach, zapekaných zeleninových jedlách. Môžeme ju pridať aj do karfiolu, brokolice, na tofu syr i ďalšie syry.
Polievky: Saturejkové čerstvé alebo sušené listy dávame do strukovinových, slepačích a iných mäsitých a zemiakových polievok.
Omáčky: Saturejka sa často používa pri príprave omáčok, najmä tých, ktoré sa hodia k mäsu.
Koreninové zmesi: Saturejka je neodmysliteľnou súčasťou mnohých koreninových zmesí, ako je provensálske korenie alebo korenie čubrica.
Olej a ocot: Zo saturejky si môžeme vyrobiť aj saturejkový olej a ocot macerovaním byliniek v panenskom olivovom oleji alebo slnečnicovom oleji.

Liečivé účinky

Saturejka má aj liečivé účinky. Obsahuje silicu, flavonoidy, horčiny a triesloviny.

Trávenie: Saturejka je tradične používaná na zlepšenie trávenia. Posilňuje žalúdok, uvoľňuje kŕče v črevnom trakte, pôsobí proti plynatosti a podporuje chuť k jedlu. Liečivý čaj pomôže pri problémoch s nadúvaním, sťaženým trávením i nechutenstvom.
Antiseptické účinky: Saturejka pôsobí antisepticky.
Črevné parazity: Saturejka ničí črevné parazity.
Hnačkové ochorenia: Ako liečivá rastlina sa užíva v čaji proti hnačkovým ochoreniam.
Antioxidant: Saturejka je bohatá na antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.

Príprava čaju: Dve čajové lyžičky sušenej saturejky zalejeme v hrnčeku vriacou vodou. Po 10 minútach precedíme.

Ďalšie využitie

Ozdobná rastlina: Saturejku môžeme pestovať aj ako okrasnú rastlinu k chodníkom alebo ku skalke. Je výborná na podporu trávenia. Saturejka je aj ozdobou záhrady vďaka záplave drobných kvetov lákajúcich v hojnom počte včely a motýle.
Sušené listy saturejky sa môžu používať na výrobu voňavých potpourri.

História a zaujímavosti

Saturejka pochádza zo Stredomoria a z južnej Európy. Už v staroveku sa používala kvôli svojim liečebným účinkom. Rimania verili, že saturejka dodáva mužnosť, zlepšuje pamäť a vyjasňuje myseľ. Z toho dôvodu si z nej muži vili vence, ktoré nosili na hlave. Vyhľadávaná bola aj pre svoje účinky v podobe afrodiziaka. Zároveň bola využívaná i v kuchyni.

Saturejka

Saturejka je aromatická bylinka používaná najmä v kuchyni. Pestovať ju možno v záhradke na teplom slnečnom mieste. Rastlinka príjemne vonia, má výraznú pikantnú korenistú chuť, no napriek tomu nedráždi žalúdok. Saturejku môžeš používať čerstvú, mrazenú, ale tiež sušenú. Hodí sa do jedál z paradajok, fazule, či kapusty. Vo všeobecnosti ju možno použiť všade tam, kde sa hodí čierne korenie. Dodá príjemnú chuť mäsu, rybám aj gulášu. Pôsobí proti nafukovaniu a prospieva celkovému tráveniu. Rastlina je často súčasťou koreninových zmesí.

Saturejka horská-(PLAZIVÁ, previsnutá )-( Satureja spicigera L.): Každý milovník byliniek a korenia pozná predovšetkým saturejku rastúcu ako vzpriamený kríček. Tento druh saturejky má rast kobercový a ak je umiestnený na okraji múrika alebo v závesnom kvetináči, vytvára pekné kompaktné a husto rozvetvené previsy. Rovnako ako pri saturejke horskej aj tieto aromatické listy je možné použiť v kuchyni ako korenie na prípravu polievok, duseného mäsa, rýb, omáčok, pizzy atď. Pretože má kompaktný rast a malé listy, môže byť zasadená do skaliek alebo trvalkových záhonov. Vyhovuje jej slnečné stanovisko a priepustná hlinito-piesočnatá pôda. Vhodná je zimná prikrývka.

Saturejka je veľmi aromatické korenie. Saturejka horská (plazivá, previsnutá ) , (Satureja spicigera L.) - je to drevnatý hustý vytrvalý kríček s tmavozelenými tuhými listami, kvety má levanduľovo modré alebo biele. Hlavnou zložkou saturejky je 1-2% silica, často premenlivého zloženia, ďalej flavonidy, horčiny, triesloviny a.i. Posilňuje žalúdok, uvoľňuje kŕče v črevnom trakte, pôsobí proti plynatosti, ničí črevné parazity, podporuje chuť k jedlu. Pôsobí antisepticky. Ako liečivá rastlina sa užíva v čaji proti hnačkovým ochoreniam.

Pestovanie tohto druhu saturejky je celkom nenáročné, vhodné pre začiatočníkov. Vyžaduje suchší slnečný biotop a nemá rada prelievanie! Dobre znáša hlbší rez, čím podporujeme jej rozvetvenie. Saturejka je aj ozdobou záhrady vďaka záplave drobných kvetov lákajúcich v hojnom počte včely a motýle. To možné ju vysádzať aj ako okrasnú na lemovanie okrajov chodníkov.

Zbiera sa vňať saturejky a používajú sa hlavne odtrhnuté listy z čerstvej alebo sušenej rastliny. Čaj zo saturejky - rieši problém s nechutenstvom a plynatosťou. Je to skutočne aromatická rastlina, používame ju opatrne. Je možné ju v niektorých diétach nahradiť namiesto soli, pretože rovnako ako soľ zvýrazňuje chuť jedla. Pridáva sa striedmo do mäsitých pokrmov, plniek, do pokrmov s kapustou, fazuľou a hrachom - celkovo je dobrá so strukovinami, aj do studených šalátov - najlepšie čerstvá jemne nasekaná do šošovicového, fazuľového, ale aj zemiakového šalátu. Používame ju podobne ako tymián, má korenistú chuť aj podobnú vôňu.

Na porciu dávame 1 lyžičku čerstvej saturejky, alebo polovicu sušenej. Dlho ju nevaríme. Saturejkové čerstvé alebo sušené listy dávame do strukovinových, slepačích a iných mäsitých a zemiakových polievok, pri príprave zveriny, kurčiat, kačiek, na tučnejšie baranie i bravčové mäso, pri nakladaní mäsa na údenie, do nakladaných uhoriek i kapusty, do fazuľových i fazuľkových pokrmov, na krúpy i huby. Môžeme ju pridať aj do karfiolu, brokolice, na tofu syr i ďalšie syry. Saturejkou sa aromatizuje olej, ocot, víno i čaj.

Saturejka sa dobre kombinuje s bazalkou, cesnakom, levanduľou, majoránkou, oregánom, bobkovými listami, mätou, petržlenovou vňaťou, rozmarínom a tymiánom. Sušením na tienistom a vetranom mieste. Saturejkový ocot alebo olej - pripravíme vyluhovaním byliniek v panenskom olivovom oleji alebo slnečnicovom oleji.

Alternatívy saturejky v kuchyni

Saturejka je v kuchyni vítaným pomocníkom, či si ju už dopestujete doma, alebo zakúpite v obchode. Jej vôňa je výrazná a chuť korenistá až ostro pikantná, preto sa s ňou pri varení a pečení oplatí skôr šetriť. V tých správnych pokrmoch však dokáže fantasticky zvýrazniť všetky chute. Do jedál sa ju však oplatí používať nielen kvôli jej chuti a aróme, ale práve aj pre jej priaznivý vplyv na trávenie a zažívací trakt.

Ak potrebujete nahradiť saturejku, môžete zvážiť nasledujúce alternatívy:

Tymián (Dúška tymianová): Pochádza z podobných suchých stredomorských biotopov ako saturejka. Má tiež podobne aromatickú vňať, ktorá odoláva silnému slnku. Podobné sú aj jeho priaznivé účinky na trávenie, dýchací systém a obehovú sústavu. Na konci jari a počas leta vytvára pôvabné drobné bielo-ružovkasté súkvetia.
Rozmarín: Výborný do marinád, bylinkového masla a najmä k pečenému mäsu. Na vzrast mohutnejšia rastlina obľubuje teplejšie miesto, ľahšiu pôdu a sucho.
Majorán: Obidve bylinky sú si podobné nielen arómou, ale aj podmienkami na pestovanie. Majú radi slnečné miesto v závetrí a suchšiu pôdu s prídavkom piesku.
Oregano (Pamajorán)
Pažítka pravá (Allium schoenoprasum): Je veľmi obľúbená bylinka, známa svojou nenáročnosťou. Ak chceme predĺžiť obdobie ich zberu, môžeme pažítku počas vegetačného pokoja v zimnom období umiestniť do tepla bytu. Ak jej zabezpečíme zdravý substrát a primeranú zálievku, poskytne nám počas celej sezóny nové listy. Pažítka dokáže prezimovať aj v exteriéri, netreba sa o ňu báť.
Čínska pažítka (Allium tuberosum): Známa aj ako „cesnaková“, je nenáročný, ale stále málo známy druh. Je blízkou príbuznou klasickej pažítky, no na rozdiel od nej má ploché listy, ktoré chuťou a vôňou pripomínajú medvedí cesnak. Táto pažítka dorastá až do výšky 40 - 50 cm v závislosti od podmienok. Kvety v súkvetiach sú biele a objavujú sa na konci sezóny. Rastlina veľmi ochotne vytvára početné semená, no môžeme si ju rozmnožiť aj delením trsov.
Bazalka (Ocimum basilicum): Je obľúbenou rastlinou, ktorej sa pestuje viacero typov - drobnolisté, veľkolisté, červené i zelené. Prináša nám svoju osobitú vôňu, ktorú máme v jedlách tak radi. Bazalku pestujeme zvyčajne ako jednoročnú. Môžeme ju vysievať vo viacerých vlnách počas sezóny. Keď začne vytvárať súkvetia, je lepšie ich v zárodku odstrániť, aby sa nevyvíjali ďalej na úkor listov. Bazalka patrí zároveň k rastlinám, ktoré majú priaznivé účinky na naše zdravie.
Vňaťový petržlen (Petroselium crispum): Je známa, ale trochu nedocenená bylinka, ktorú môžeme umiestniť na balkóny a okná. Delíme ho na hladký a kučeravý petržlen. Zatiaľ čo niektorí záhradkári preferujú kučeravý druh pre jeho nápadný ozdobný vzhľad, iní zase hladký petržlen, ktorý nie je tak tuhý a poskytuje výraznejšiu arómu.
Kapucínka: Je jednoročná rastlina, no nie vždy docenená ako jedlá bylinka. Je známa ostrou, žeruchovo chutiacou vňaťou, ktorá zahŕňa nielen listy, ale aj jedlé žiarivo farebné kvety. Tieto kvety sú výrazným osviežením šalátov a ozdobou rôznych jedál.

Použitie alternatívnych bylín v jedlách

Do mäsitých pokrmov: Tymián, rozmarín, majorán, oregano.
Do strukovín: Tymián, majorán, oregano.
Do šalátov: Pažítka, petržlen, kapucínka, bazalka.
Do polievok: Pažítka, petržlen.
Do omáčok: Bazalka, petržlen.

Pestovanie byliniek na balkóne

Pestovanie alternatívnych bylín

Tieto spomenuté druhy byliniek sa nám osvedčili na pestovanie v obmedzených podmienkach, akými sú malé pôdne objemy typické pre balkóny a okenné záhradky. Pri bežnej starostlivosti nám dokážu spoľahlivo poskytovať osoh takmer počas celého roka. Pre väčšinu z týchto byliniek, okrem tymianu a saturejky, je vhodné použiť klasické záhradné substráty. V kuchyni je bylinkám nevyhnutné poskytnúť dostatok svetla. Ideálne je ak sa k nim dostanú aj slnečné lúče. Je to dôležité pre tvorbu charakteristickej arómy. Nevyhnutný je tiež pravidelný prísun čerstvého vzduchu. Zabezpečiť sa to dá pravidelným vetraním priestorov kde bylinky rastú.

Čím viac čerstvého vzduchu a svetla tieto rastliny budú mať k dispozícii, tým rýchlejšie sa rozrastú, budú husto olistené a aromatické. Ideálne pre bylinky a koreniny sú slnečné kuchynské okenné parapety, rovnako to môžu byť aj okenné poličky prípadne rôzne stolíky a skrinky, vždy samozrejme v blízkosti okien. Nie každá bylinka obľubuje rovnakú intenzitu svetla, teda jeho dostatok alebo nadbytok. Petržlen, pažítka, žerucha, mäta, či medovka sa uspokoja s tým, ak svetla bude menej. Bylinky sú pri adekvátnej starostlivosti vysoko atraktívne rastliny. Kuchyňu rozvoňajú, vhodne doplnia a zútulnia.

Saturejka má tiež priaznivé účinky na zdravie - na trávenie, dýchaciu sústavu, zlepšuje činnosť srdca a pôsobí protizápalovo. Na Balkáne je známa pod názvom „čubrica”, kde sa teší veľkej obľube ako rovnomenné korenie. Vňať saturejky záhradnej si pre svoje liečivé vlastnosti a priaznivý vplyv na zdravie človeka našla uplatnenie v tradičnej ľudovej medicíne. Droga obsahuje viaceré účinné látky, napríklad triesloviny i slizovité látky. Vo všeobecnosti možno saturejke pripísať blahodarný vplyv predovšetkým na tráviaci trakt človeka. Úľavu totiž prináša pri mnohých zažívacích ťažkostiach.

Saturejka pochádza zo suchých oblastí južnej Európy a severnej Ameriky. Ako korenie ju ľudstvo používa už dvetisíc rokov. Pre Egypťanov bola ingredienciou v nápojoch lásky, starovekí Rimania ju už však pridávali do octov a omáčok. Stredoveká Európa ju používala napríklad v dezinfekčných zásypoch. Dodnes je v ľudovom liečiteľstve používaná ako liečivo na včelie pichnutie. Čajové nálevy majú zlepšiť trávenie a obmedziť nadúvanie. Toto sú, mimochodom, dôvody, prečo saturejku pridávame pri varení k strukovinám, najmä k fazuli. Nielenže ju prevonia a ochutí, ale tiež zlepšuje jej stráviteľnosť.

Pomáha pri hnačkách, nadúvaní, pôsobí proti črevným parazitom, proti kŕčom v žalúdku a črevách, celkovo pri poruchách tráviaceho ústroja a pri nechutenstve.

Saturejka sa pýši bohatým zastúpením minerálov ako: sodík, vápnik, draslík, fosfor, horčík, selén, vitamín A.

Najvoňavejšími, a teda najvhodnejšími druhmi sú: saturejka záhradná, saturejka montana. Tá prvá má najpikantnejšiu príchuť a dokáže do istej miery nahradiť korenie aj soľ. Je mimoriadne vhodná pri neslanej diéte. Skvelým dochucovadlom je saturejka naložená do kvalitného rastlinného oleja alebo octu.

Zdravotnícke štatistiky sú neúprosné a varujú pred stálym nárastom srdcovocievnych ochorení obyvateľstva, pri ktorých sa odporúča znížiť konzumáciu slaných jedál. Vzniká však otázka, čím dochutiť jedlo? Jedným z riešení môže byť ochutenie potravín koreninovými a aromatickými rastlinami, ktoré si dopestujeme v záhradke. Okrem úžitku poskytujú aj pekný pohľad a príjemnú vôňu.

Medzi najčastejšie pestované bylinky v záhrade patrí kôpor voňavý, tymián, materina dúška, petržlen, zeler, pažítka šalvia, saturejka, yzop, bazalka, levanduľa, oregano, estragón, šalvia, mäta, borák, rasca, medovka, ligurček či majorán záhradný. Niektorí záhradkári pestujú aj iné menej známe druhy, ako je napríklad krvavec lekársky, kapucínka väčšia, ibiš lekársky, marinka voňavá, chren dedinský, trebuľka, koriander alebo rozmarín.

Dnes spomenieme saturejku, ktorá je u nás rozšírená v dvoch druhoch. Najčastejšie je to jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis), milovníci skaliek často pestujú vytrvalú saturejku horskú (S. montana). Obom druhom sa dobre darí na ľahších, humóznych, mierne vápenatých pôdach a slnečných polohách. Po predpestovaní (sejba začiatkom apríla) sa vysádza v druhej polovici mája na hriadky dobre vyhnojené kompostom. Počas vegetácie pôdu udržiavame kyprú. Veľmi dobre znáša sucho, kedy sa aróma zvyšuje, rastliny polievame len pri pretrvávajúcom suchom počasí. Na ochucovanie mastných jedál a strukovín používame byľ.

Vhodná je tiež pri príprave zveriny, smotanových omáčok, do nakladaných uhoriek, šalátov, hubových jedál. Tvorí základ bulharskej čubrice (so senovkou gréckou, pálivou paprikou, praženou kukuričnou múkou a siľou). Odpudzuje vošky, najmä na fazuli, šaláte a kapustovinách. Priaznivo pôsobí na cibuľu. Silica zvyšuje vylučovanie žalúdočných štiav, uvoľňuje napätie hladkého svalstva a reguluje peristaltiku čriev. Má i mierne antibakteriálne a protizápalové účinky.

Toto korenie môže osviežiť aj slovenskú kuchyňu, dokonca aj také jedlo, ako sú zemiakové placky. Ozvláštni aj chlieb s maslom, keď si ňou krajec jemne posypeme. Tip: Do bieleho jogurtu môžeme vmiešať trošku čubrice. Necháme v chlade chvíľu odležať. Medzitým si nakrájame paradajky a šalátovú uhorku. Zmiešame s pripraveným jogurtom. Čubrica môže obohatiť aj chuť pizze alebo dusenej zeleniny.

Ľudovo sa jej hovorí tak šibalsky šťúbrik či čibr. Oficiálne je to saturejka, v našej kuchyni nie príliš používaná bylinka. Nebolo to tak vždy. Rastlinku s úzkymi listami a so svetlofialovými drobnými kvetmi bylinkárske knihy spomínajú už v 16. storočí ako korenie aj liečivú rastlinu. Chuť saturejky pripomína čierne korenie, aj jej vôňa je korenistá. Môžete ňou nahradiť tymian.

Saturejku nedávajte do jedla na začiatku varenia, ale až ku koncu. Pridávajte ju opatrne, lebo môže jedlu dodať horkosť.

Kam sa hodí saturejka?

do jedál zo strukovín (fazuľovej polievky, fazuľového prívarku, šošovicového šalátu)
ku kelu (do kelových fašírkok)
do klobások
k údenému mäsu
k zverine
do smotanových omáčok (do lahodnej sviečkovej)
do zemiakovej, hrachovej či tekvicovej polievky
do bylinkového masla
do paradajkovej omáčky
k hubám
na hydinu
do bylinkového pesta
k pstruhovi (grilovanému, pečenému, dusenému)

Dokonalá zhoda: Sprievodca bylinkovou záhradou - Sprievodca spoločným pestovaním vašej bylinkovej záhrady

tags: #čím #nahradiť #saturejku #koreniny