Čo robiť s chorými orechami: Praktické rady a tradičné vianočné zvyky

Posledné roky záhradkárom robia vrásky na čele sčerneté orechy, ktorých príčinou je malá muška − vrtivka orechová, pričom prvýkrát bola prítomnosť tohto škodcu na Slovensku zaznamenaná až v roku 2018. V článku sa pozrieme na to, ako sa s týmto problémom vysporiadať, ako aj na tradičné vianočné zvyky spojené s orechmi na Slovensku.

Pestovateľské škody spôsobené vrtivkou orechovou

Larvy vrtivky orechovej nedokážu preniknúť cez škrupinu orechov, takže jadro nepoškodzujú. Následkom poškodenia oplodia však môže dochádzať k sekundárnym infekciám, ktoré spôsobujú hnedé až čierne škvrny. Hlavným zdrojom potravy pre larvy na 3 až 5 týždňov je zelené oplodie. To vplyvom ich činnosti napádajú baktérie. Kým larvy sa k jadru nedostanú, hniloba áno.

Mechanické opatrenia proti vrtivke orechovej

Z týchto spôsobov ochrany sa odporúča najneskôr v júni prikryť pôdu pod stromami netkanou textíliou, ktorá zabráni vyletovaniu dospelých jedincov z pôdy. Je potrebné ju tam ponechať až do jesene - do opadu všetkých orechov, aby sa zabránilo zavŕtaniu lariev do zeme. Odporúča sa spadnuté orechy priebežne zbierať a málo napadnuté plody očistiť od oplodia, ktoré môže obsahovať ešte larvy. Takýto odpad aj úplne sčerneté orechy je potrebné zlikvidovať. Pred zimou je vhodné plochu pod stromom zrýľovať.

Čo robiť s napadnutými plodmi orecha? 3 praktické tipy

1. Najvhodnejšie je dať napadnuté orechy do suda s vodou, čiastočne poškodené ešte očistiť a oplodie dať tiež do suda (larvy sa vo vode utopia).
2. Po utopení lariev môžete vodu zo suda vyliať pod orech a plody dať do nádoby určenej na zber záhradného odpadu alebo na kompost.
3. Adekvátny spôsob likvidácie je aj vykopanie hlbšej jamy, do ktorej napadnuté orechy priebežne vhadzujete a potom ju zasypete. Larvy neprežijú vo väčšej hĺbke, ako je 10 až 15 cm.

Čo robiť s opadaným orechovým lístím?

Na internete často nájdete odporúčania, ktoré nie sú ani dostatočne účinné, ani environmentálne vhodné v boji proti vrtivke. Najčastejšie sa propaguje spaľovanie opadnutých a napadnutých plodov a tiež všetkých opadaných častí stromu vrátane lístia.

Zapaľovať orechové lístie je nelogické aj z rastlinnolekárskeho hľadiska, pretože život a činnosť vrtivky vôbec nesúvisí s listami orecha. Pri spaľovaní biologického odpadu zo stromov vznikajú oxid uhoľnatý, dechtové látky a rôzne polyaromatické uhľovodíky.

Orechový kompost

1. Zmiešajte orechové lístie s trávou alebo iným zeleným materiálom v objemovom pomere 1 : 1 (hmotnostný pomer je 30 percent orechového lístia a 70 percent zeleného materiálu).
2. Udržiavajte správnu vlhkosť kompostu. Dosiahnete to umiestnením tejto zmesi do kompostovacieho zásobníka alebo prekrytím kopy netkanou textíliou, ktorá bude prepúšťať vzduch.
3. Dostatok vzduchu zabezpečíte aj tým, že kompost niekoľkokrát do roka prekopete.

Špalda a jej využitie

Zo všetkých druhov obilia je práve špalda najkvalitnejšia. Vzhľadom pripomína pšenicu a konzumenti najviac oceňujú, že je teplá, mastná, dodáva silu a príjemne chutí po orechoch. Teplá znamená, že po jej konzumácii v zohriatom stave telom začne prúdiť príjemné teplo, pocitovo sa to dá prirovnať k miernejšej reakcii po kalciovej injekcii. Mastná preto, že dodáva telu správny zdravý tuk bez toho, aby sme z neho priberali.

Špalda zabezpečuje telu prísun vitamínu B1 thiamínu, B2 riboflavínu, a betakaroténu, thiokyanát v nej obsiahnutý zas regeneruje telové bunky a chráni proti infekciám. Špalda má pozitívne účinky na zlepšenie imunitného systému a obrovskou výhodou je jej ľahká stráviteľnosť, ktorú zabezpečuje vysoký obsah vlákniny. Takisto obsahuje najviac bielkovín zo všetkých obilnín a tuky s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, sacharidy a minerálne látky. Je tiež bohatá na draslík, horčík, fosfor a železo.

Veľkým pozitívom tejto mimoriadne zdraviu prospešnej obilniny je najmä jej širokospektrálne využitie v kuchyni. Bielu múku nahradí špaldová plnohodnotne úplne všade - možno z nej robiť zápražky, prívarky, omáčky, piecť chlieb, buchty a rôzne koláče, pripravovať knedle, či cestoviny. Samotná špalda sa pritom pripravuje veľmi jednoducho. Napriek jej tvrdosti varením veľmi rýchlo zmäkne. Dokonca sa variť ani nemusí, ak máte čas, stačí špaldu zaliať horúcou vodou, utesniť nádobu a nechať ju pol hodiny nabobtnať. V obchode tiež nájdete veľkú škálu špaldových polotovarov a hotových výrobkov. Obľúbené sú najmä špaldové chlebíčky, kaše, či cestoviny. Špaldové pukance sa môžu podávať zaliate jogurtom s nakrájaným čerstvým ovocím. Ak vám škodí kofeín, môžete vyskúšať kávu zo špaldy, a zo zelených zŕn sa zasa vyrába tzv. zelený kaviár.

Vianočné tradície na Slovensku

Hoci sme malá krajina, slovenské Vianoce môžu byť aj v dvoch domácnostiach v rámci jednej rodiny úplne odlišné. Zvyky a vianočné tradície na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu. Medový krížik na čelo, hádzanie orechov do kútov izby, vykrajovania jabĺčok, ale aj zvyky, ktoré pôsobia viac pohansky než kresťansky. Napríklad liatie olova do vody či tzv. luciový stolček.

Rodiny, ktoré majú blízkych rozviatych od západu na východ, by vedeli rozprávať aj o tom, že štedrák a kapustnica sú tradičné na západe, prestieranie navyše pre zosnulých sa dodržiava na strednom Slovensku a prísny adventný pôst a podávanie oblátky s chlebom a soľou sa praktizujú na východe.

Potom existujú spoločné vianočné zvyky, ktoré si osvojili domácnosti po celom Slovensku a nezávisia od regiónu:

• Vo väčšine domácností nechýba mesiac pred Vianocami adventný veniec.
• Tesne pred Vianocami, najmä po dedinách, sa chodí koledovať.
• Azda žiadna rodina si nevie predstaviť Vianoce bez pečenia medovníkov.

Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života.

Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.

Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri nájdeme pod vianočným stromčekom. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne!

Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.

Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky.

Vianočné tradície v rôznych regiónoch Slovenska

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.

Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov:

Vianočné obdobie v minulosti

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. Na Barboru chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá.

Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva.

Vianočné povery a zvyklosti

Až do večera sa udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, pretože by to znamenalo nešťastie. Zlým znamením bolo tiež, ak bolo potrebné si niečo požičať. Pôst sa ukončil, keď sa na oblohe objavila prvá hviezda Ľudia sa snažili práve v tento deň kontrolovať svoje správanie a konanie, pretože verili, že ako tento deň prežijú, tak budú žiť a robiť celý nasledujúci rok.

V tento deň sa nesmela zavesiť opraná bielizeň. Verilo sa totiž, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Ak mala gazdiná sliepky, nesmela počas štedrovečernej večere obsluhovať, aby sliepky nevstávali z nevysedených vajec. Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu. Často z upečeného pečiva dávali aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Večer pred Štedrým dňom sa k posteli pokladal orech. Po prebudení sa rozlúskol a zjedol. Po celý rok sa vďaka tomu mali domu vyhýbať blchy, ploštice, komáre a kliešte. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva malo byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku.

Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile. Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom.

Zima síce v rôznych oblastiach Slovenska začína odlišne, niektoré dni mali však naši predkovia rovnaké - a to tzv. stridžie dni. Považovali sa za nebezpečné, pretože boli plné stríg, démonov, bosoriek a zlých síl, ktoré chceli škodiť dobytku, jednotlivcom, celým rodinám a spoločenstvám, dedinám.

Začínali sa na Katarínu 25. novembra (prvý zo stridžích dní - praskalo sa bičmi, mládenci trúbili na trúbach, aby sa vyhnali strigy z dedín) a trvali až do Vianoc. Strach umocňovali aj predlžujúce sa noci a krátenie dní - podľa povier démoni prinášajú tmu a chlad.

Aby sa ľudia chránili, vykonávali rôzne rituály, stretávali sa, trávili čas spolu: dievčatá na priadkach, obliekanie sa do masiek, využívanie magických byliniek, predmetov, znakov, rešpektovanie zákazov a príkazov. A čakalo sa na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo zla nad dobrom a svetla nad tmou.

Po svätej Kataríne sa napríklad nemohli konať svadby, oslavy, nehrala sa hudba, neozýval spev až do polnoci Štedrého dňa. Jedli sa prísne pôstne jedlá bez mäsa a tuku, pretože nastal advent (adventus - príchod Ježiša Krista): varilo sa zo strukovín, múky, zemiakov, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, sušených húb a ovocia, rýb. Najčastejšie husté polievky, kaše, prívarky, trhance, mrvenice, cestoviny ako rezance, fliačky či šmýkance.

Aj na Luciu 13. decembra sa vykonávali rôzne magické, ochranné rituály, veď to bol najvýznamnejší stridží deň! Voľakedy (pred zavedením gregoriánskeho kalendára) sa považoval tento deň za najkratší deň v roku. Luciu videli naši predkovia na Slovensku ako najväčšiu z bosoriek. Preto podľa nich ožívali magické, démonické bytosti, tancovali strigy. V predvečer Lucie tak mládenci obchádzali dediny a trúbilo sa na všetko, na čo sa dalo. Jedol sa cesnak vo veľkom.

„Predkovia pripisovali magické vlastnosti aj cesnaku - chránil ich proti polodémonom a bosorkám. Tak ho jedli, aby boli zdraví a vyhýbalo sa im zlo,“ povedala pre Najmama.sk aj uznávaná etnologička Katarína Nádaská.

Po domoch kráčali dievčence s namúčenými bielymi tvárami, v biel...

tags: #čo #robiť #s #chorými #orechami

Populárne príspevky:

• Ako si pripraviť domáce pirohy
• Ako si vyrobiť domácu čili omáčku?
• Objavte Hamburg
• Skúsenosti s plechmi na pečenie Mora
• Súčasnosť výroby zápaliek