Čo upiecť z kravského mlieka po otelení: Recepty a tradície v slovenskej kuchyni
Ako sa stravovali naši predkovia? Kuchyňa je našim chutiam i srdciam blízka. Objavte s nami bohatstvo chutí a tradícií, ktoré sa spájajú s Horehroním a jeho kuchyňou. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu stravovania v tomto regióne, od dávnych čias až po súčasnosť, s dôrazom na využitie kravského mlieka a tradičné recepty.
História a vývoj stravovania na Horehroní
Javisko dejín sa dostáva Horehronie od polovice 13. storočia do 19. storočia. Území ľupčianskeho panstva sa nachádzali nerastné suroviny. Čo bola predzvesť nového rozvoja tohto kraja. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia pracovalo v podniku už vyše 300 baníkov, hutníkov a kováčov. Hutníckeho závodu vtedajšieho Rakúsko - Uhorska. V poslednej tretine 18. storočia bol hlavným výrobcom železa na Pohroní. Vznikla manufaktúra v Uhorsku s vysoké pece a hámre.
Ľudová architektúra a bývanie
Na prelome 18. a 19. storočia vznikla obec Bystrá. Dôvodov vyžadovala stavať nové domy iba murované. V Jasení možno vidieť ešte krajový typ ľudového domu. Z najstarších objektov je dom č. 1834 dom č. 53. a Španej Doline prišli pracovať robotníci na Horehronie. Dolina - ľudovo Baňa má prastarý pôvod. Jednou z nich je banícka strážnica - Klopačka zo 16. storočia. Bola sídlom banského inšpektora a banských dozorcov. Pod domami na strane od svahu boli pivnice. Dvojdom č. 40 pavlačami a pece v izbách.
Polhora, Michalová. Čerpala zo studne na dvore. Priestor na ukladanie dreva bol pod schodmi. Pitvor slúžil neraz i na priechod hydiny do podstrešia. Časť bola oddelená od pitvora klenutím. pec v izbe, ktorá sa používala aj na pečenie chleba. Sa kúrilo, ak bolo treba väčšie množstvo vody. Pec bývala postavená na podpecí, ktoré vyčnievalo spod telesa pece. Slúžila ako lavica, zadná časť bola obľúbeným miestom detí. miestnosti zariadená zadná izba. Zahriatí na peci.
Základné zložky potravy
Prevládala rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Hlavnou časťou potravy boli obilniny (najmä čierne). Proso, ovos, pohánka a pšeno. Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude. Cesta (posúchy, osúchy). Aj tie. Zbieralo sa väčšinou divo rastúce. jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Rozšírený zber hríbov. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). Druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Sušené mäso. Celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Aj nekvasené pivo. Nápojom bolo mlieko (často kyslé). Žinčica, srvátka, bryndza a pod.
Najčastejšie jedlom dňa boli u našich predkov raňajky. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Zver, raky, slimáky a zemiaky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka. Ovce. Syr a oštiepky. Z nadojeného kravského mlieka sa v nádobe mútilo zo smotánky. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza. Na stole nechýbal med, huby, ovocie.
Spôsoby prípravy jedál
Varilo sa na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Mäso sa chytali ryby, alebo sa ulovila i nejaká zverina. Mäso sa sušilo alebo údením. Na všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Niekde z šošovice, fazule alebo hrachu. S makom a rozličné plnené pirohy. Piekli sa aj záviny z kynutého cesta plnené makom alebo orechmi. Obdobiami sa menila strava. V zime sa jedli najmä obilie, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Víno, surovú kapustu, cibuľu, cesnak.
Spoločenské aspekty stravovania
Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Na tanieri sa mäso objavovalo veľmi zriedkavo. Z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša. Medom, neskôr i cukrom. Tiež slíže či šífliky. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy. Plnkou a varili sa vo vode. Plnkou. I dnes. Pieklo sa nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Používala sa po celý rok. Konzervovanie nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Varila najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Varili sa z nej polievky a rôzne prívarky. Stali zemiaky., ktoré dali základný charakter našej strave. Pripravovali polievky, kaše a prívarky. Placiek, chleba i koláčov.
V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Rukami. Priamo do úst. Ho každý v puzdre za pásom. Trojdielneho príboru ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia. Existovali príbory už v 16. storočí. Ich v minulosti vyrábali. Bolo to drevo a kov. Obklady rúčok. Aj perleť, mušle, kosti či rohovina. Odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí, napr. sezónnych prác v južnom Gemeri a na Dolnej zemi. A ovos, raž sa dovážala. Kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. Kvality múky. V mletí. Múka sa začala dovážať' železnicou z Rimavskej Soboty. V 50. rokoch 19. storočia sa začal piecť zase chlieb. Pripravovala zo strukovín v chudobných rodinách. Kaša sa varila z uvareného prosa. Skôr charakter prívarku zo zemiakov a kyslej kapusty.
Chlieb a pečivo
V rokoch po ll. svetovej vojne sa piekli - bugáče, posúchy, posúšky, priesniky. Pečený na liste kapusty - kapustník. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná. Chleba v skúmanej oblasti začal ovseným chlebom. A ražný (žitný). Zo zvyškov cesta sa piekli pagáčky. (posúšok) sa v príprave veľmi neodlišoval od chleba. Po I. svetovej vojne sa začal piecť koláč s tvarohom. Jedlo - lokše. Cesto vylepšovalo vajíčkom, mliekom, maslom, droždím. Pleteňák, rozhaňaník, rozhaňanec. Mala okrúhly až vencový tvar. Žĺtkami a cukrom. (šišky), ktoré však nemali v regióne dlhú tradíciu. Až po L svetovej vojne. Z toho dôvodu sa po 1I. svetovej vojne zmenila technika ich prípravy.
Polievky a omáčky
Závarkové cestoviny do polievok i tzv. pirohy, pekance, škorce. Rezance na sucho, trhance alebo ,šúľky, šúľance. Guľky z haluškového cesta s nakrájaným údeným mäsom. Oddávna hrali dôležitú rolu polievky v strave Horehroncov. Do kategórie najstarších hustých polievok patrí kapustnica alebo šošovicová polievka. Na husto sa bežne varievali i krumple. V kuchyni na Horehroní mali miesto polievky z mlieka a smotany. Na stole sa objavovali mäsové polievky. Polievku, pripravovanú i v polovici 20. storočia. (drobková) a barania polievka. Medzi omáčkou a hustou polievkou bol v minulosti minimálny rozdiel. A múkou. A papsún. Pripravoval z mlieka a zápražky. Cukru a octom. V tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť. Masť' a maslo.
Mäso a mliečne výrobky
Tukmi, mliekom a mliečnymi produktmi, ako aj vajciami. Na stole nenachádzalo veľa mäsa. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. Na prelome 19. a 20. storočia bolo zvykom ešte chytanie žiab do 19. "keď' sneh skape". Slanina a sadlo. Mlieka. Z urdy ,kyslá žinčica, hrudové syry a bryndza. Vodu si obyvateľstvo bralo z Hrona až do prvej svetovej vojny. Domov si vystavali studne s príklopom. Bola pálenka. Fefermincka, drienkovica, či chabzovica. Pálenka. Jej povzbudzujúci a liečivý účinok. Záznamu kroniky sa dozvedáme, že v r. 1700 sa dovážalo až z Poľska. Sa konzumovalo na Horehroní v malej miere. A čaj patrili tiež medzi novšie nápoje.
Slávnostná a príležitostná strava
Slávnostná a príležitostná strava sa vždy odlišoval od celotýždenného. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu. maslo. Krúpy, chlieb, väčšinou čierny a kde mali kravu aj mlieko. Predchádzajú pôsty - očistné kúry. Od 11. týždne pred Štedrým dňom drží advent. Štedrovečerná večera sa v porovnaní s tradičnou príliš nezmenila. Zaznamenal život aj vo svadobnej hostine. Jednoduchá hostina. V druhej polovici 19. storočia sa na svadbách viac pilo a jedlo mäso vo väčšej miere až koncom 19 storočia. Pálenka, na prelome storočí pribudli i koláče.
Život v Podbrezovej
Veľkého odbytu železiarskych výrobkov, ktoré tieto stavby, resp. roku 1836 navrhol hlavný komorný gróf G. Lobkowitz výstavbu. Tvorili G. Svaiczer, M. A. Lobkowitz výstavbu. Valcovňa plechu, tyčového železa a koľajníc. Svoje meno. Asi 500 m. dve krídla, uprostred s dúchadlom. Plechov. Budovou sušiace komory dreva a píla. Maštale a skladové priestory pre drevo. Vodu pre dúchadlo, valcovne a ostatné stroje závodu. Nachádzame tento názov v ľudovom prejave:„...robím pod Brezovou...“, teda pod brezovou horou, t.j. ako i v mnohých hutách v Rakúsko - Uhorsku. (robotnícka kasáreň), byty pre úradníkov a hostinec. Objektov možno klasifikovať ako založenie osady pod horou Brezová, t.j. Podbrezovej. Sa s Podbrezovou stretávame od roku 1849. Významné priemyselné centrum. Prirodzeným prírastkom pribudlo iba 5 ľudí. Robotníkov, r. 1900 asi 2300 robotníkov. Striedali na dve zmeny po 12 až 16 hod. družstvo, ktoré malo svoju filiálku aj v Podbrezovej. Sa viedlo dobre, takže hneď po roku vstúpili doň aj úradníci. 1592 účastín v hodnote 15.420 zlatých. 2 zlatky, takže akcie boli dosť vysoké. Zaopatriť si lacnejšie a lepšie potravinové články a šatstvo. Členom na knižku tovar za výhodných podmienok. Každý deň a celý deň nakupovať. Č. ako bola múka, slanina, soľ, cukor, korenie, tabak atď. Výhradne len na úver a nákup za hotové peniaze bol celkom zakázaný. Potom zrážali za nakúpený tovar v družstve. Sa začalo predávať denne aj za hotové. Svoje stanovy. Účastiny v ňom mali hodnotu po 10 ft. Dostala samosprávu v r. 1955. Ale priniesol aj veľké zásadné zmeny do života novovzniknutej osady. (dnešných garáží). Remeselnícke potreby. 14 Nemcov, 22 Čechov. Z nich videli svoje rodiny iba dva krát v roku. Vznikla robotnícka kolónia. Štvorčlennú) pozostávali z kuchyne a izby. Kolónie dokončili v septembri 1853. Bystrice, Podkoníc, Žarnovice, Vrútok a pod.). Jelenec, Sliačany, Ulmanka, Kalištie. Valaská, Podkonice, Hiadeľ a ďalších. Cudzinci najmä z Rakúska a poľskej Haliče. V 60 rokoch 19. storočia sa rozširovalo zázemie pracovných síl. Prevádzok. Základným životným podmienkam robotníkov v Podbrezovej patrilo bývanie a stravovanie. Denne do práce z okolitých dedín. So 100 posteľami a v roku 1...
tags: #čo #upiecť #z #kravského #mlieka #po
