Ako sa robia vločky: Snehové a ovsené
Vločky sú fascinujúce útvary, či už ide o krehké snehové kryštály alebo výživné ovsené vločky. V tomto článku sa pozrieme na proces vzniku snehových vločiek a výrobu ovsených vločiek, ich zloženie, výhody a využitie v strave.
Vznik snehových vločiek
Na vznik jednej snehovej vločky treba asi milión ľadových kryštálov. Sneh je pevné skupenstvo vody. Snehové kryštály vznikajú z podchladených vodných kvapôčiek obsiahnutých vo vlhkom vzduchu pri nízkej teplote a menia sa na ľad. Dej, pri ktorom vzniká z vodnej pary ľad, sa nazýva depozícia.
Snehové kryštály rastú ako prizmy, hviezdy, paličky, platničky alebo stĺpy vždy zo šesťuholníkovej základnej formy von. Tento tvar vzniká usporiadaním molekúl, keď dosiahnu pevné skupenstvo a tvoria ľad. Kryštál má tvar pravidelnej hexagonálnej mriežky.
Ľadové kryštály sa stále menia od ich vzniku až do roztopenia. Počas padania rastú za podpory vodnej pary v atmosfére a vzniká kryštalická teplota, ktorá sa musí odvádzať a tým ľadové kryštály stále rastú. Pri chladnom počasí majú počas padania na to dosť času. Teplo môže najlepšie pôsobiť na rohy šesťhranu a preto tu rastú kryštály najrýchlejšie. Čím je vyššia vlhkosť vzduchu a čím bližšie je teplota blízko nuly, o to jemnejšie a rozvetvenejšie sú kryštály.
Každý kryštál má svoju vlastnú cestu cez rôzne vzduchové vrstvy s rozdielnou vlhkosťou a teplotou. Vietor navyše môže predĺžiť jeho cestu. Tak vzniká nekonečné množstvo striedaní podmienok a preto má každý kryštál iné podmienky a tým aj tvar. Pri teplotách pod nulou sa kryštály navzájom spájajú (zaháknu) a tvoria spolu snehové vločky. Geometria pre zaháknutie kryštálov je niekedy priaznivá, niekedy menej.
Počas svojho pádu podlieha snehová vločka ustavičnej premene. Mení sa aj po dopade na zem. Okamžite po dopadnutí je tvárnou masou.
V prípade, že sa do snehovej vločky dostanú kvapôčky hmly, tieto vločky zamrznú a padajú vo forme drobných krúp. Na zem dopadajú kryštály, vločky alebo krúpy. Vrstvy sa ukladajú na seba a tak vzniká snehová pokrývka.
Krúpy majú dobrú priľnavosť, pri menšom množstve robia pokrývku pevnejšiu, pri väčšom množstve obrusujú kryštály a spojenie je menej pevné. Kryštály neskoršie viac uľahnú a vytvárajú nebezpečnú ľadovú vrstvu. Pri snežení sa každá nová snehová pokrývka pokúsi spojiť so starou.
Biela snehová pokrývka vyzerá len zdanlivo pokojná. Opakovaným snežením sa vytvárajú nové vrstvy s rôznou hrúbkou, s rozdielnymi vlastnosťami a rozdielnou súdržnosťou. Rozdielne tepelné podmienky vo vrstvách menia kryštály snehu. Vločky sa lámu, topia, sublimujú, spojujú sa navzájom. Tieto zmeny sa nazývajú metamorfóza snehu a buď vytvárajú stabilnú snehovú pokrývku alebo naopak vedú k jej nestabilite.
Čím sú vlastnosti jednotlivých vrstiev (tvrdosť, vlhkosť, druhy kryštálov) podobnejšie, tým je medzi nimi pevnejšia väzba. Pri rôznych vlastnostiach vrstiev vznikajú v snehovej pokrývke rôzne druhy napätia. Rozdielna priľnavosť snehových vrstiev má hlavný vplyv na vznik lavín.
Snehové vločky pod mikroskopom
Výroba ovsených vločiek
Ovsené vločky sa vyrábajú lúpaním ovsa a naparovaním zrna. Po vyčistení hrubého zrna sa obilné zrno na niekoľko hodín vystaví najprv vlhku, potom suchému teplu v sušiarni. Pri tomto ošetrení vzniká typická orechová aróma budúcich vločiek. Teplom sa tiež inaktivujú látky štiepiace tuky (enzýmy), ktoré by inak pri skladovaní spôsobili nepríjemnú horkú pachuť.
Plevy sa pri sušení uvoľnia a dajú sa ľahko oddeliť v bubnovom alebo odstredivom lúpači (v minulosti sa odierali medzi mlynskými kameňmi). K výrobe ovsených vločiek sa ovsené jadrá sparia a na stláčacej stolici sa rozlisujú naplocho pomocou rotujúcich kovových valcov. Pri výrobe drobných vločiek sa jadrá pred valcovaním narežú na kúsky (ovsenú krupicu).
Ovos (Avena) je rod rastlín z čeľade lipnicovité. Je tradičnou obilninou severnej Európy. Je to taktiež potravina pre zdravie a silu. Dnes sa v strednej Európe pestuje okolo 50 druhov ovsa. Ovos je zo všetkých obilnín najmladší, už v rannom stredoveku jeho prednosti objavili Slovania. Ľudoví liečitelia ovos doporučujú nielen ako chutné jedlo, ale tiež ako liek. Pomáha pri liečbe krčných problémov, prsných chorobách, žalúdočných problémov, pri liečbe kožných ekzémov. Je vhodný pre celkové posilnenie organizmu, pri rekonvalescencii.
Zloženie ovsa
Zrná ovsa obsahujú škrob, bielkoviny, tuky, vlákninu, vitamíny a minerály. Z vitamínov sú najvýznamnejšie vitamíny skupiny B, E a K. Obsahujú priemerne 66,5% sacharidov, 14,4% bielkovín a 6,8% tuku. Majú vysoký obsah bielkovín, nenasýtených mastných kyselín, balastných látok, vitamínov B1, B6 a E, železa a vápnika. Obsahujú tiež fosfor a lecitín.
Výhody ovsených vločiek
- Ovsené vločky sú ľahko stráviteľné a známe svojim obsahom ľahko rozpustnej vlákniny, ktorá reguluje cholesterol a cukor v krvi.
- Často preto tvoria základ výživy atlétov, predovšetkým vzpieračov. Tvrdí sa, že ovsené vločky pomáhajú znižovať krvný tlak.
- Približne od začiatku 60. rokov 20. storočia rastie záujem o ovsené vločky v súvislosti s ich blahodárnym pôsobením na ľudské zdravie.
- Štúdie dokazujú, že každodenná konzumácia jednej misky ovsených vločiek môže znižovať hladinu cholesterolu v krvi.
Hlavnou výhodou ovsených vločiek je rozpustná vláknina, ktorá sa volá Betaglukán. Je rozpustná vo vode a dokáže v tenkom čreve vstrebať tekutiny, a tým prispieť k zvýšeniu viskozity. To spôsobuje predĺženie trávenia, vďaka čomu sa hladina cukru v krvi pomalšie zvyšuje. Pomalší nárast glukózy nám zabezpečí dlhší pocit sýtosti. Zvyšovaním viskozity sa vláknina postará o neutrálnu hladinu cholesterolu. V hrubom čreve vláknina preberá funkciu probiotík, čo ma za následok zlepšenie trávenie.
Ovos ako plodina je bohatý na ľahko stráviteľné proteíny a nenasýtené mastné kyseliny (vrátane kyseliny linolovej). Prevaha nenasýtených mastných kyselín pomáha znižovať tvorbu cholesterolu.
Ovsené vločky
Obsah balastných látok
V tabuľke je uvedený priemerný obsah celkových (CBL), rozpustných (RBL) a nerozpustných (NBL) balastných látok v sušine v percentách.
| Potravina | CBL (%) | RBL (%) | NBL (%) |
|---|---|---|---|
| Ovos | 10-12 | 3-4 | 7-8 |
Ovsené vločky bezlepkové
Ovos je prirodzene bezlepkovou surovinou, a tak nie je rozdiel v tom, ako sa pestuje, ale v spôsobe, ako sa ďalej spracováva. Veľa spoločností okrem ovsa spracováva aj iné suroviny, ktoré obsahujú lepok, ako napríklad pšenicu. Na trhu sú dostupné aj ovsené vločky, ktoré sú označené ako bezlepkové. Pri kúpe ovsených vločiek si vždy skontrolujte, či sú označené ako bezlepkové.
Ovos prirodzene obsahuje iný typ lepku než iné obilniny. Je to menej časté, no aj on môže spôsobovať zdravotné problémy. Navyše ovos, ktorý sa pestuje v blízkosti pšenice, jačmeňa alebo raže, sa nimi môže ľahko kontaminovať.
3 dôvody, prečo by mali mať ovsené vločky v jedálničku aj celiatici: Ovos prirodzene neobsahuje lepok, ale avenín, ktorý väčšine celiatikov nespôsobuje problémy. Ovsené vločky sú bohaté na vlákninu, ktorá je dôležitá pre zdravé trávenie. Ovsené vločky sú zdrojom energie a živín. Ovos je síce bezlepkový, avšak pri spracovaní môže byť kontaminovaný inou lepkovou obilninou, čo môže u citlivých jedincov vyvolať reakciu.
Ako pripraviť ovsenú kašu | Nie je kaša ako kaša
Využitie ovsených vločiek
Ovsené vločky sa dajú jesť a spracovávať na mnoho spôsobov. Najjednoduchší a najefektívnejší spôsob je fermentovanie alebo namáčanie. Je to spôsob, ako z vločiek vyťažiť maximum, nakoľko fermentáciou prichádza k ľahšej stráviteľnosti.
Fermentáciu vločiek je najlepšie robiť cez noc 5-8 hodín, ak si napríklad chceme spraviť na raňajky ovsenú kašu. Pomer vločiek a tekutiny je 1:2. Vločky dáme do misky, zalejeme tekutinou, prikryjeme tak, aby vločky dýchali a necháme pri izbovej teplote fermentovať. V prípade, že vločky chceme fermentovať v chladničke, tak je to 10 hodín. Pri fermentovaní je dôležité dbať na čistotu a hygienu.
Z ovsených vločiek sa pripravuje predovšetkým ovsená kaša, v súčasnosti najčastejšie nasladko; môže však byť i slaná. Vločky sa krátko povaria v mlieku a kaša sa môže obohatiť nakrájaným čerstvým alebo sušeným ovocím, škoricou a dosladiť medom či cukrom. Vločky sa môžu pre spestrenie aj opražiť.
Pripravíte si z nich rýchle, zdravé a výdatné raňajky, zahustíte polievky, nátierky a zeleninové placky, vyrobíte ovsené mlieko či upečiete chrumkavé sušienky.
Recept: Medovo-orechové ovsené sušienky
Potrebujeme: 160 g OVSENÝCH vločiek, 300 g ORECHOV (VLAŠSKÉ ORECHY, MANDLE alebo LIESKOVCE), 2 PL jablčného octu, 150 g medu, 60 g kokosového oleja, 2 ČL škorice cassia.
Postup: V miske zmiešajte tuhé suroviny, VLOČKY, drvené ORECHY a škoricu. Pridajte med, ocot a kokosový olej. Vypracujte cesto a vložte ho na hodinu do chladničky. Následne ho vyvaľkajte medzi dvoma obaľovacími fóliami a povykrajujte tvary podľa ľubovôle. Sušienky dajte na plech, ktorý je vystlaný papierom na pečenie. Pečte pri teplote 180°C 10 až 15 minút.
