Čokoláda v tvare pomaranča: Sladká história a výrobný proces

Čokoláda je pre mnohých neodolateľným lákadlom. Je strašiakom pre postavu, ale naše chuťové bunky ju milujú. Už ste dnes mali svoju tabuľku blaženosti? Čokoláda patrí medzi najznámejšie pochúťky, na ktorej si pochutnávajú všetky generácie, od malých detí, ktoré ju dostávajú ako odmenu, až po tých najstarších, ktorí si len chcú osladiť život.

Obchody ponúkajú čokolády rôznych druhov, od klasickej mliečnej, ktorá môže mať vo vnútri nugátovú, mliečnu, kakaovú alebo ovocnú náplň, prípadne oriešky alebo hrozienka, až po pravú horkú, ktorá obsahuje minimálne 60 percent kakaa a v ktorej môžete nájsť aj štipku čili, kandizovaného pomaranča, prípadne sušených malín alebo kokosu. Fantázii výrobcov sa medze nekladú.

Čo robí čokoládu takou výnimočnou? Čokoláda je komplexné chemické potešenie obsahujúce stimulanty, hromadu antioxidantov a viac ako 500 zložiek chuti. Vďaka takému množstvu ingrediencií nie je žiadnym prekvapením, že vyrobiť čokoládu je veda sama o sebe.

Napríklad kakaové maslo má šesť rôznych foriem kryštálov a všetky majú iný bod topenia. Aby toho nebolo málo, na dosiahnutie bezchybnej chuti musia mať tukové kryštály vo finálnom produkte presnú veľkosť a tvar. Toto sa dosiahne temperovaním, čo je dôležitý krok v produkcii čokolády.

História čokolády

Ak vás zaujíma, odkiaľ sa vzala čokoláda, nasledujúce riadky sú práve pre vás.

Kakaové bôby, z ktorých sa táto známa sladkosť vyrába, pestovali už pred 3000 rokmi v Strednej Amerike indiáni kmeňa Olmékov v daždivých pralesoch na rastline, ktorá sa nazýva kakaovník. Lingvisti pri rozlúštení ich jazyka zistili, že obsahuje slovo „cacao“ a kakaovníku sa pri pestovaní najlepšie darí v horúcom a vlhkom prostredí, ktoré obývali práve Olmékovia.

Po zániku civilizácie v 4. storočí sa toto územie stalo súčasťou Mayskej ríše a ich kultúry, kedy prebrali záľubu vo využívaní kakaovníka. Kakao bolo pre nich potravou bohov. Kakaové bôby plnili funkciu platidla, používali sa pri rôznych rituáloch a obradoch a varil sa z nich horúci nápoj, na ktorom si pochutnávali šľachtici a panovníci.

Pôvodná receptúra spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, následným zahustením kukuričnou múkou a dochutením vanilkou a čili korením. Ku kakaovníku sa viaže viacero povestí, keďže podľa Mayov ide o posvätný strom.

Kakaové bôby boli cennými aj pre Aztékov, pretože ich považovali za platidlo a boli súčasťou ich štátneho pokladu. V historických prameňoch sa zachovali dokumenty zo 16. storočia, presnejšie z roku 1545, na základe ktorých boli známe ceny výmenného obchodu. Za 100 bôbov bolo možné kúpiť moriaka, za 30 bôbov králika a za tri bôby rybu.

V niektorých odľahlých krajoch Mexika a Strednej Ameriky boli kakaové bôby menou až do konca 19. storočia. Horúci nápoj z kakaových bôbov bol súčasťou rituálov aj u Aztékov, kedy bol podávaný najkrajším otrokom, ktorí boli vybraní ako ľudské obete za obetné rituály, aby bol zmiernený ich smútok z blížiacej sa smrti. Bôby najprv upražili, potom rozdrvili a pridali do nich vodu a vybrané korenia.

Aj Aztékovia mali legendu, podľa ktorej vznikol kakaovník. Jeho semená priniesol na Zem boh Quetzalcoatl, ktorý vyzeral ako operený biely had s fúzami. Naučil svoj ľud šľachtiť túto rastlinu a z jej plodov sa pripravoval nápoj „xocolatl“ (xococ znamenal kyslý, atl voda).

Táto legenda bola dôvodom, pre ktorý sa švédsky botanik Carl von Linné rozhodol, že v roku 1753 dal rastline latinský názov „Theobroma cacao“, čiže „pokrm bohov.“

Čokoláda v Európe

Kakaové bôby najskôr neurobili na obyvateľov v Európe dobrý dojem. Keď Krištof Kolumbus dostal na svojej štvrtej výprave v roku 1502 na ostrove Guanaja kakaové bôby ako dar od miestnych domorodcov, nebol z nich nadšený, pretože mu vzhľadovo pripomínali mandle. Po návrate do Španielska z nich uvaril horúci nápoj, ktorý dal ochutnať kráľovi Ferdinandovi a jeho manželke Izabele. Lenže nápoj nemal veľký úspech.

Úspech nakoniec dosiahol Herman Cortéz, ktorý po vyvraždení aztéckych obyvateľov a po rozvrátení ich ríše objavil v štátnej pokladnici 25 tisíc metrických centov kakaových bôbov, ktoré pôvodne slúžili ako daň od miestneho obyvateľstva. Porozumel významu kakaovníka ako platidla, keďže videl, že peniaze rastú na stromoch, a tak začal zakladať nové plantáže na pestovanie tohto posvätného stromu.

V roku 1528 pripravil pre španielskeho kráľa Ferdinanda a jeho manželku Izabelu prvú šálku čokolády pripravenú podľa pôvodného aztéckeho receptu. Bol to druhý pokus po neúspechu Krištofa Kolumba. Do napeneného horúceho nápoja pridal vanilku a cukor. Jeho vynález si nakoniec získal úspech.

Mimoriadnu obľubu si získal tento nápoj, až keď Španieli vymysleli úplne iný recept. Z pôvodnej receptúry zachovali vanilku a značne zredukované množstvo čierneho korenia, vynechali čili a ako novinku pridali cukor a iné korenia ako škoricu, klinčeky, mandle alebo aníz. K napeneniu nápoja používali drevenú miešačku Molinillo a k rozdrveniu kakaových bôbov kamennú dosku Metate.

Kakao sa tak stalo obľúbeným po celom Španielsku a v jeho kolóniách. Na expanzii kakaa mali svoj podiel aj misionárky v Mexiku, ktoré v polovici 16. storočia takisto pridali do nápoja cukor, vďaka ktorému sa nápoj stal nielen výživným, ale aj chutným.

Do Talianska sa dostal vďaka benátskemu kupcovi Antoniovi Carlettimu v roku 1606. V roku 1615 si španielska princezná Anna vzala francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. a ako prvá zaviedla pitie čokolády na francúzskom kráľovskom dvore.

V tom čase bola veľkou propagátorkou čokolády markíza de Sévigné, pričom čokoláda s jej menom sa vyrába dodnes. Čokoláde tiež podľahli madam Dubarry a madame Pompadour a aj ďalšie významné osobnosti, ako francúzsky filozof Voltaire, ktorý si miešal čokoládu s kávou, alebo Napoleon Bonaparte.

Do Anglicka sa čokoláda dostala v roku 1650. Mala veľký úspech a tak bol v roku 1657 v Londýne otvorený prvý obchod s čokoládou, tzv. „chocolate houses“. Stalo sa tak ešte pred kaviarňami, čiže „coffee houses“.

Američanom je čokoláda známa vďaka Jamesovi Bakerovi a Johnovi Hannymu, ktorí v roku 1765 vyrobili prvú čokoládu v Novom Anglicku, kedy z bôbov vyrobili čokoládový nápoj. Čokoláda sa v tej dobe predávala iba v lekárňach pre jej liečebné účinky.

Vývoj výroby čokolády

Od roku 1730 sa začalo s výrobou čokolády v továrňach. Tá sa rozšírila zásluhou Španielska, ktoré v roku 1780 predstavilo úplne prvý stroj na výrobu čokolády, a tak začali vznikať továrne aj v ďalších štátoch. V Nemecku otvorili prvú továreň bratia Joštovci v roku 1792 v Berlíne, predtým bola zriadená princom Wilhelmom von der Lippe v Steinhude v roku 1756.

Do Švajčiarska sa čokoláda dostala pomerne neskoro. Prvýkrát sa s ňou síce stretol starosta Zürichu Heinrich Escher v Bruseli v roku 1697, ale prvá švajčiarska čokoládovňa bola založená až v roku 1819 vo Vevey. Jej zakladateľom bol Francois-Louis Cailler.

Čokoláda sa k ostatným vrstvám obyvateľstva dostala až na začiatku 19. storočia. Jej masovú výrobu ovplyvnili tri vynálezy. Za prvý vynález vďačíme holandskému lekárnikovi Conradovi van Houtenovi, ktorý v roku 1828 zostrojil lis na oddelenie kakaového masla od kakaovej hmoty. Vďaka tomuto vynálezu sa čokoláda vyrába v pevnej forme.

Druhý vynález vyvinul v roku 1875 Švajčiar Daniel Peter, ktorý vyrobil prvú mliečnu čokoládu a tým dal základ preslávenej švajčiarskej čokoláde. Do čokolády použil sušené mlieko, ktoré vynašiel ďalší Švajčiar Henry Nestlé.

Za tretí vynález vďačíme takisto Švajčiarovi Rodolphovi Lindtovi, ktorý v roku 1879 vyrobil prvú čokoládu, ktorá sa rozpúšťala na jazyku, tzv. fondant schokolade. Kúpil továreň so zastaranými strojmi a spolu so svojim bratom Augusteom, ktorý bol farmaceutom, hľadali spôsob, ako čokoládu urobiť jemnou a vláčnou. Stalo sa tomu tak v jedno pondelkové ráno, kedy Rodolphe zistil, že jeden z jeho učňov zabudol v piatok večer vypnúť stroj, ktorý tak pracoval nepretržite počas víkendu. Výsledkom, ktorý sa našiel v miešacej nádobe, bola jemná, lesklá a voňavá čokoláda.

Švajčiari sa zaslúžili aj o vynález orieškovej čokolády (Amedeo Kohler v roku 1830) a plnenej čokolády (Jules Séchaud v roku 1913). Vtedy bola po prvýkrát uvedená na trh slávna čokoláda Milka (jej názov pochádza z dvoch slov, ktoré sú základom pravej čokolády, Milch, čiže mlieko, a Ka ako kakao).

Na konci 19. storočia strácali na význame Španielsko a Taliansko, vtedajšie svetové kakaové veľmoci, a nastal rozmach Švajčiarska, Nemecka a ďalších európskych krajín. Nastala industrializácia výroby, vymysleli sa efektívne postupy výroby a nové marketingové stratégie predaja.

K rozšíreniu čokolády paradoxne prispela aj prvá svetová vojna, kedy sa čokoláda dodávala vojakom. To sa zopakovalo aj počas druhej svetovej vojny. Následkom toho sa po oboch svetových vojnách začala skutočná masová spotreba čokolády.

Horúca čokoláda | Viktor Nagy | Vianočné recepty

Zdravotné benefity čokolády

Aj keď čokoládu zvykneme považovať za nezdravú, niektoré jej zložky môžu byť pre nás v skutočnosti prospešné. Kakaové bôby sú bohaté na organické látky flavonoidy. Obzvlášť flavonoid epikatechín zlepšuje krvný obeh v mozgu a narúša proteínové zhluky, ktoré sú typické napríklad pre Alzheimerovu chorobu.

Výskum publikovaný v marci 2014 zistil, že tmavá čokoláda je prospešná pre baktérie v tráviacom trakte. Treba však podotknúť, že väčšina štúdií o zdravotných benefitoch čokolády využívala ako výskumnú vzorku hlodavce. Potrebujeme teda ešte ďalšie prieskumy, aby sa potvrdilo, či rovnaký blahodarný vplyv platí aj pre človeka.

Na konečný verdikt, či je čokoláda naozaj zdraviu prospešná, si budeme musieť teda ešte počkať. Kakao obsahuje veľké množstvo zložiek ovplyvňujúcich náladu. Niektoré sú stimulanty urýchľujúce mentálne aj fyzické funkcie, iné sa dokážu správať ako hormóny šťastia.

Tajomstvo čokolády nespočíva len v jej chuti. Pravá čokoláda, s minimálnym podielom 60 percent kakaa a vyššie, obsahuje antioxidanty (flavonoidy), minerály ako vápnik, horčík, draslík, fosfor a železo, vitamíny B1, B2, PP, E či vlákninu. Je známa blahodarnými účinkami na ľudský organizmus. Stimuluje nervový systém, podporuje dobrú náladu, znižuje krvný tlak, zlepšuje krvný obeh, niekedy zmierňuje migrénu, rozširuje cievy, má diuretické účinky, pôsobí ako afrodiziakum, pôsobí proti stresu a depresii, posilňuje imunitu, znižuje riziko ochorení srdca a výskumy tiež ukázali, že u fajčiarov zlepšuje elastickosť ciev.

Zložky čokolády a ich účinky

Pozrime sa bližšie na niektoré zložky čokolády a ich vplyv na naše telo:

Kofeín: Kakaové bôby obsahujú malé množstvo kofeínu - približne 0,2 až 0,4 %. Oproti tomu kávové zrná obsahujú do 1,4 % kofeínu.
Teobromín: Jemný stimulant, ktorý je štruktúrovo príbuzný kofeínu - obidva patria medzi alkaloidy. Teobromín prispieva k horkej chuti kakaa.
Flavanoly: Môžu spomaľovať starnutie ciev, a to zrejme aktiváciou syntázy oxidu dusnatého.
Tryptofán: Čokoláda obsahuje vysokú koncentráciu aminokyseliny tryptofán, ktorá je základnou látkou pre tvorbu serotonínu - hormónu šťastia. Príliš nízka hladina tohto hormónu môže súvisieť s depresiami.
Fenyletylamín: Hormón zo skupiny amfetamínov. Vylučuje sa, keď sme zamilovaní, preto sa často označuje za „drogu lásky”.

Mikulášske balíčky

Mikulášske balíčky sú neodmysliteľnou súčasťou slovanskej kultúry a mnohých európskych tradícií. Tento zvyk má hlboké historické korene a jeho podoba sa v priebehu storočí výrazne menila.

História a Tradícia Mikulášskych Balíčkov

História mikulášskych balíčkov siaha až do stredoveku, keď sa sviatok svätého Mikuláša začal sláviť ako deň dobročinnosti a obdarúvania. Svätý Mikuláš, biskup v Myre (dnešné Turecko), bol známy svojou štedrosťou a tým, že pomáhal chudobným, čo sa prenieslo do tradície obdarúvania detí.

Jedna z najznámejších legiend hovorí o troch dcérach chudobného muža, ktorý nemal peniaze na ich veno. Mikuláš tajne hodil do jeho domu tri mešce plné zlata, čo je základom tradície dávania darov do čižmičiek alebo pančúch, ktoré deti nechávajú v noci na sviatok svätého Mikuláša v okne.

Tradícia obdarúvania na sviatok svätého Mikuláša sa postupne rozšírila po celej Európe a získala rôzne lokálne podoby. Na Slovensku a v okolitých krajinách si deti večer 5. decembra vyčistili čižmičky a položili ich na viditeľné miesto, zvyčajne na parapet okna. Do čistých čižmičiek Mikuláš v noci vložil drobné darčeky, ako orechy, jablká alebo medovníky. Ak však dieťa nebolo počas roka poslušné, namiesto sladkostí našlo uhlie alebo zemiak.

V minulosti, bežnou súčasťou balíčkov boli orechy, sušené ovocie, jablká či medovníky. Cukor a sladkosti boli luxusom, ktorý si mohli dovoliť len najbohatšie vrstvy. Mandarínky, ktoré sú dnes považované za jednu z typických súčastí mikulášskych balíčkov, sa stali populárnymi v socialistickom období v bývalom Československu. V 70. a 80. rokoch 20. storočia patrili mandarínky medzi exotické ovocie, ktoré sa do našich končín dovážalo len sezónne, najmä v predvianočnom období.

Čo Obsahujú Dnešné Mikulášske Balíčky?

Dnešné mikulášske balíčky predstavujú kombináciu minulosti a súčasnosti. Či už je to mandarínka, čokoláda, alebo orech, každý prvok balíčka nesie v sebe kúsok histórie a príbehu.

Podľa ľudových tradícií by v balíčku nemalo chýbať ovocie, orechy a drobná hračka. Kedysi sa do mikulášskych balíčkov vkladali jablká či sušené ovocie. Deti sa veľmi tešili aj orechom, čo je, mimochodom, tiež veľmi zdravý darček. Dnes si už môžeme vyberať zo širokej ponuky orechov a okrem vlašských môžeme vhodiť do balíkov aj kešu, mandle, pistácie či arašidy. Sladkosti v balíčkoch (čokolády, cukríky, lízanky) sú skôr novodobou záležitosťou.

Trendy v Pečení Vianočných Cukroviniek

Na Vianoce nemusí byť na stole vždy len klasika. Čokoláda je pre mnohých neodolateľným lákadlom. Je strašiakom pre postavu, ale naše chuťové bunky ju milujú.

Recepty na tradičné aj moderné vianočné sladkosti

Linecké Koláčiky
Vanilkové Rožteky
Medovníčky
Domáca Slivková Nátierka s Čokoládou

Čo by nemalo chýbať v zdravom mikulášskom balíčku?

Ovocie: Jablká, hrušky, mandarínky, pomaranče, banány.
Orechy: Vlašské orechy, lieskové orechy, mandle, kešu, pistácie.
Sušené ovocie: Hrozienka, datle, figy, marhule, slivky.
Raw tyčinky: Tyčinky bez pridaného cukru a konzervačných látok.
Orechové maslá: Maslá bez pridaného cukru, palmového oleja a konzervačných látok.
Domáce keksíky a medovníčky: Pripravené z kvalitných surovín a s menším množstvom cukru.
Čučoriedkové guľky: Ovsené vločky, čučoriedky a maslo rozmixujete, vytvarujte guľky a obaľujete v kokose.
Domáca čokoládová nátierka: Orechy, kakao, cukor, maslo a mlieko.

tags: #čokoláda #v #tvare #pomaranča #história #a