Čo je kolitída, jej typy, príznaky a možnosti liečby

Kolitída je jedným z ochorení dolnej časti gastrointestinálneho traktu. Kolitída je zápalové ochorenie hrubého čreva, pri ktorom dochádza k zápalom častí hrubého čreva. Za normálnych okolností, hrubé črevo absorbuje vodu, napomáha množeniu dobrej mikroflóry a tvorbe stolice.

Typy kolitídy

Rozlišuje sa akútna a chronická kolitída.

Akútna kolitída je väčšinou infekčného pôvodu a môžu ju vyvolať baktérie, prvoky, huby a vírusy. Akútna kolitída sa začína náhle a prejavuje sa silnou hnačkou, krvavou stolicou a bolesťou brucha. Akútna kolitída môže spôsobiť zvýšenie telesnej teploty, celkovú slabosť a zimnicu.
Chronická kolitída zahŕňa zriedkavé závažné ochorenie črevného traktu. Chronická kolitída sa prejavuje obdobiami exacerbácie a remisie. Príznakmi chronickej kolitídy sú aj strata hmotnosti, dlhodobá letargia a únava.

Typy chronickej kolitídy čreva:

Crohnova choroba
Nešpecifická ulcerózna kolitída
Nešpecifická neulcerózna kolitída (alergická, spastická)

Ischemická kolitída vzniká pri nedostatočnom prekrvení čreva. Ischemická kolitída môže byť spôsobená trombózou mezenterickej tepny, zauzlením čriev, črevnou obštrukciou alebo kompresiou ciev nádorom.

Antibiotická kolitída vzniká pri narušení črevnej mikroflóry po podaní antibiotík.

Kolitída u detí je častejšie spôsobená bakteriálnou alebo parazitárnou infekciou a môže viesť k dehydratácii (prejavuje sa letargiou, spavosťou, dychom páchnucim acetónom).

Príznaky kolitídy

Príznaky kolitídy sú:

Poruchy stolice (hnačka alebo zápcha)
Plynatosť (nadúvanie, zadržiavanie plynov)
Kŕče a bolesť brucha
Škvŕkanie v bruchu
Falošné nutkanie na vyprázdnenie
Pocit neúplného vyprázdnenia čriev
Náhle nutkanie na vyprázdnenie

Hnačka pri kolitíde je nesformovaná stolica, niekedy s prímesou hlienu a krvi. Pri dlhšie trvajúcom zápale hrubého čreva sa k týmto ťažkostiam môže pridať celková slabosť, únava, strata hmotnosti a u niektorých pacientov aj prítomnosť krvi alebo hlienu v stolici.

Špecifické typy kolitídy a ich príznaky

Ulcerózna kolitída

Ulcerózna kolitída je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa v črevnej sliznici vytvárajú hlboké defekty (vredy). Medzi príznaky ulceróznej kolitídy patrí častá hnačka s krvou v stolici. Chronická hnačka spôsobuje, že telo stráca vodu, soli, kyseliny a živiny.

Enterokolitída

Enterokolitída je kombináciou kolitídy a enteritídy (zápalu tenkého čreva). Enterokolitída sa prejavuje aj bolesťou alebo nepríjemnými pocitmi v bruchu. Enterokolitída vzniká pri potravinových infekciách, ale aj pri Crohnovej chorobe.

Typická hnačka pri kolitíde sa vyznačuje častou, ale nie silnou stolicou. Podozrenie na enterokolitídu môže vyvolať veľmi silná a vodnatá hnačka, s prímesou nestrávenej potravy.

Pseudomembranózna kolitída

Pseudomembranózna kolitída je akútne bakteriálne ochorenie hrubého čreva spôsobené klostrídiovou infekciou. Pri klostrídiovej kolitíde sa na povrchu črevnej sliznice tvoria plaky (pseudomembrány). Príznaky pseudomembranóznej kolitídy zahŕňajú progresívnu hnačku so zelenou stolicou a nepríjemným zápachom. Pseudomembranózna kolitída taktiež spôsobuje intoxikáciu, zvyšuje telesnú teplotu a pri dehydratácii sa môžu objaviť kŕče.

Spastická kolitída

Spastická kolitída vzniká pri poruche peristaltiky (pohybu) čriev, ktorá je charakterizovaná prítomnosťou svalových kŕčov. Medzi príznaky spastickej kolitídy patrí zápcha a kŕčovitá bolesť v bruchu. Spastickú kolitídu môže zhoršiť stres, poruchy stravovania a iné ochorenia.

Ako sa dá vyliečiť kolitída?

Akútnu kolitídu, aj ostatné typy kolitídy je možné vyliečiť odstránením príčiny vzniku tohto ochorenia (napr. kolitída spôsobená antibiotikami). Cieľom liečby chronickej kolitídy je odstrániť príznaky a dosiahnuť dlhodobú remisiu.

Pri podozrení na kolitídu je potrebné navštíviť gastroenterológa, ktorý predpíše vyšetrenie a určí príčinu vzniku zápalu.

Diagnostika kolitídy zahŕňa:

Vyšetrenia (krvi, moču, stolice)
Kolonoskopiu
Ultrazvuk brucha
Röntgenovú a počítačovú tomografia čreva

Hlavnou vyšetrovacou metódou na určenie typu kolitídy je kolonoskopia (prístrojové vyšetrenie sliznice cez konečník). Opuchnutá, začervenaná sliznica je príznakom katarálnej kolitídy. Pri ulceróznej kolitíde vznikajú defekty sliznice. Pri endoskopickom vyšetrení je mikroskopická kolitída diagnostikovaná pri nepatrných zmenách na sliznici.

Liečba kolitídy závisí od typu ochorenia a jeho závažnosti. Gastroenterológ môže predpísať lieky proti zápche a hnačke, antispazmodiká a probiotiká. Hormonálne protizápalové lieky sa používajú na liečbu ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby. Ak sú lieky neúčinné, krvácanie alebo hlboké vredové defekty v čreve pri kolitíde môžu vyžadovať chirurgickú liečbu.

Diéta pri kolitíde

Na zmiernenie príznakov a prevenciu exacerbácie kolitídy je nevyhnutné držať diétu. Exacerbáciu chronickej kolitídy môžu u každého človeka spôsobiť rozličné potraviny, preto gastroenterológ predpisuje eliminačnú diétu, ktorá spočíva v postupnom vyraďovaní rôznych potravín z jedálnička a sledovaní zmien príznakov. Kolitídu môže vyvolať konzumácia mastných, sladkých potravín a potravín obsahujúce alergény (morské plody, med, byliny).

Medzi potraviny, ktoré nie je vhodné konzumovať pri kolitíde patrí čerstvé mlieko, smotana, maslo, tvrdá, nespracovaná zelenina a ovocie (jablká, hrušky), džúsy, rýchle občerstvenie, alkohol a sladkosti. Strava pri kolitíde so zvýšenou plynatosťou by nemala obsahovať potraviny, ktoré zvyšujú tvorbu plynov v črevách, ako napr. pečivo, kapusta, sýtené nápoje. Pri kolitíde nie je vhodné konzumovať ani semená. Rovnako ako pri pankreatitíde, tak aj pri kolitíde by strava nemala obsahovať sladkosti, mastné jedlá, rýchle občerstvenie, pikantné korenie a alkohol.

Pri diagnóze kolitídy sa pacienti často pýtajú „zápal hrubého čreva, čo jesť“, aby jedlo čo najmenej dráždilo črevnú sliznicu a zároveň pokrylo potrebu živín. Jedálniček by mal byť založený na ľahko stráviteľných bielkovinách (chudé mäso, ryby), dobre uvarených obilninách, tepelne spracovanej zelenine a ovocí, pričom je vhodné vyhnúť sa mastným, vyprážaným, veľmi sladkým a silno koreneným jedlám, ktoré môžu zhoršiť príznaky zápalu hrubého čreva. Diéta pri chronickej kolitíde by mala obsahovať väčšie množstvo bielkovín a energie, ako aj vlákniny.

Pri kolitíde je vhodné jesť ryby, chudé mäso, obilniny, varenú zeleninu a ovocie. Pri častých hnačkách pri kolitíde je potrebné konzumovať adstringentný produkt (napr. ryža). Pri kolitíde sa vývar z kosti sa používa na nahradenie straty energie a bielkovín spôsobenej dlhotrvajúcou hnačkou. Obnoviť črevnú mikroflóru pri kolitíde čriev pomáha čerstvý jogurt.

V období zhoršenia ochorenia je potrebné konzumovať mäkké, dobre uvarené, nemastné jedlá v menších porciách, obmedziť konzumáciu surovej vlákniny, semienka a šupky a stravu je potrebné plánovať individuálne v spolupráci s gastroenterológom alebo nutričným terapeutom. Počas diéty pri kolitíde je taktiež dôležité doplniť stratu tekutín a vypiť až 3 litre vody za deň. Pri liečbe miernej kolitídy môže pomôcť držanie diéty a pacient sa tak vyhne užívaniu liekov.

Pri diagnóze ulceróznej kolitídy bývajú odporúčania pre ulcerózna kolitída strava často prísnejšie, keďže sliznica hrubého čreva je poškodená vredmi a je výrazne citlivejšia na mechanické aj chemické podnety. Napriek obmedzeniam môže byť strava pri kolitíde pestrá a chutná.

Odporúčania pre stravovanie:

Jedzte vyváženú racionálnu stravu.
Vo všeobecnosti sa odporúča jesť radšej častejšie a menšie množstvá jedál.
Vyvarujte sa problémových potravín.
Skúste si viesť potravinový denník.
Pite veľa tekutín.
Skúste obmedziť alebo sa vyhýbať nápojom a potravinám, ktoré obsahujú kofeín.
Ak ste chudokrvný alebo ak máte prímes krvi v stolici, zvýšte príjem železa v strave.

Železo sa vo zvýšenej miere nachádza najmä v potravinách živočíšneho pôvodu najmä v mäse a mäsových výrobkoch, vnútornostiach alebo vajíčkach. Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa, čierny čaj ho blokuje. V neposlednom rade, pre deti pacientov s ulceróznou kolitídou sa zdá byť dôležité, aby boli pokiaľ možno dojčené aspoň 6 mesiacov.

Pacienti s ulceróznou kolitídou by sa mali vyhýbať tým chemickým látkam a liekom, o ktorých je známe, že môžu vyvolávať alebo zhoršovať zápal v sliznici čreva. Patria sem napríklad lieky proti bolesti zo skupiny tzv. nesteroidných antireumatík ako sú ibuprofen, diklofenak alebo aspirín. Takisto hormonálna antikoncepcia u žien spôsobuje zhoršenie ochorenia a je dobré sa jej vyhnúť. Ďalšími rizikom je dlhodobé užívanie antibiotík, tj viac ako 10 dní alebo opakovane za sebou.

Ukazuje sa, že pacienti by sa mali vyhýbať aj viacerým potravinovým prísadám ako sú emulgátori, zahusťovadlá a bieliace látky, ako sú je polysorbát 80 (E433), karboxymetylcelulóza (E466), maltrodextríny, karagenan (E407), oxid titaničitý (E171) a siričitany (E221-E228).

PROTIZÁPALOVÉ POTRAVINY | čo jem každý týždeň

Kolitída u psa

Kolitída u psa je častým problémom, s ktorým sa stretávajú majitelia psov bez ohľadu na plemeno či vek. Ide o zápal hrubého čreva, ktorý môže byť akútny - teda krátkodobý a rýchlo vzniknutý - alebo chronický, kedy sa problémy opakujú dlhodobo. Pre psa je tento stav nepríjemný a často bolestivý, pre majiteľa zas stresujúci, pretože hnačka, krv alebo hlien v stolici vyvolávajú pochopiteľné obavy. Aj keď vo väčšine prípadov nejde o život ohrozujúci stav, je dôležité vedieť rozpoznať príznaky a vedome pristupovať k liečbe i prevencii.

Kolitída je zápal sliznice hrubého čreva, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri vstrebávaní vody a formovaní stolice. Ak sa črevná stena zapáli, dochádza k poruchám trávenia a pes začne produkovať riedku stolicu. Typickým znakom je prítomnosť hlienu a niekedy aj krvi, čo je výsledkom podráždenia a drobných poranení zapálenej sliznice.

Príznaky kolitídy sú pomerne výrazné a väčšinou si ich všimne aj menej skúsený majiteľ. Medzi najčastejšie patrí častá hnačka, ktorá sa od bežnej odlišuje tým, že obsahuje hlien alebo pruhy krvi. Pes má časté nutkanie na vyprázdňovanie a môže chodiť von aj desaťkrát denne, pričom vždy vyprodukuje len malé množstvo stolice. To je spôsobené podráždením čreva a jeho zvýšenou aktivitou. Niektoré psy majú zároveň bolesti brucha - môžu byť nepokojné, kňučať alebo meniť polohu tela v snahe uľaviť si.

Príčiny kolitídy u psov

Dôvodov, prečo sa u psa objaví kolitída, je viacero. Častou príčinou sú stravovacie chyby, napríklad náhle zmeny krmiva, príliš mastné jedlo alebo nevhodné zvyšky zo stola. U niektorých psov zohrávajú úlohu alergie a potravinová intolerancia - citlivosť na obilniny, lepok alebo určité druhy bielkovín. Zápal čriev môžu spôsobiť aj parazity a infekcie, napríklad giardie či baktérie, ktoré pes prijme z kontaminovanej vody alebo potravy. Netreba podceňovať ani stres, ktorý dokáže u citlivejších psov vyvolať alebo zhoršiť tráviace ťažkosti, typicky pri cestovaní alebo zmene prostredia. V niektorých prípadoch je kolitída sprievodným javom chronických ochorení tráviaceho traktu, akými sú zápalové ochorenia čriev (IBD), nádory alebo autoimunitné poruchy.

Liečba kolitídy u psov

Liečba kolitídy závisí od toho, čo ju vyvolalo. V miernych prípadoch môže pomôcť krátka hladovka v trvaní 12 až 24 hodín, počas ktorej má pes k dispozícii len dostatok čerstvej vody. Nasleduje ľahko stráviteľná diéta - väčšinou varená ryža s kuracím alebo morčacím mäsom. Veľmi dôležité je doplnenie probiotík pre psov, ktoré obnovujú rovnováhu črevnej mikroflóry a urýchľujú hojenie sliznice. Ak je príčinou infekcia alebo parazity, veterinár predpíše špecifické lieky či odčervenie. Pri bakteriálnom pôvode môžu byť nutné antibiotiká. V prípade alergií alebo chronických problémov je nevyhnutná dlhodobá zmena krmiva a sledovanie reakcií psa.

Domácu starostlivosť možno doplniť prírodnými podpornými prostriedkami - tekvicové pyré, odvar z harmančeka alebo bylinky ako brest červený pomáhajú upokojiť črevá. Správne krmivo dokáže nielen pomôcť pri akútnych ťažkostiach, ale aj predísť opakovaným problémom. Pes so sklonom ku kolitíde potrebuje predovšetkým ľahko stráviteľné bielkoviny, ktoré nezaťažujú tráviaci trakt - ideálne hydinu, jahňacie alebo ryby.

tags: #kolitída #baktérie #masa #čo #to #je