Chlieb a hry: História a súčasnosť starovekého konceptu

Heslo "chlieb a hry" (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes.

Gladiátorské zápasy boli jednou z foriem zábavy v starovekom Ríme.

Staroveký Rím: Pôvod a význam

Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu. Rimania rozširovali hranice svojej ríše, na dobytých územiach zakladali provincie. Jednou z nich bola Panónia. Horná Panónia sa rozprestierala na území dnešného Maďarska, Rakúska, Slovinska a malej časti Slovenska - zadunajskej časti Bratislavy (Rusovce, Petržalka). Na ochranu severnej hranice Rímskej ríše bol vybudovaný tri tisíc kilometrov dlhý obranný systém Limes Romanus, jeho časť ležala na Dunaji. V mestskej časti Bratislavy, v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata, jeden z opevnených bodov slávnej rímskej hranice. Ide o dve tisíc rokov starú históriu. Treba si ju pripomínať? Určite.

Chlieb

V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom. Latinské slovo panem, panis znamená chlieb vo všetkých jeho podobách.

Hry

Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa a patrili k antike takisto ako umenie. Slovo circenses, circensis môžeme preložiť ako patriaci k cirkusu, cirkusový, konaný v cirkuse, pričom circus je v mnohom nepodobný tomu, čo dnes pod slovom cirkus poznáme. V základnom význame ho preložíme ako prsteň, kruh.

Rímske dedičstvo v súčasnosti

Kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes. Chlieb si dnes už každý kúpi v obchode či v pekárni, avšak hry - rozumej kultúrne podujatia - nestratili na svojej popularite. V dnešných časoch plných politiky a politikárčenia, keď normálny človek je denno-denne konfrontovaný s negatívnymi dopadmi hospodárskej krízy, s ťaživou prítomnosťou a neľahkou predstavou budúcnosti, zapôsobilo vystúpenie našej reprezentácie na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike ako balzam na dušu každého fanúšika. Po tejto reprezentačnej eufórii prichádza s novým ročníkom 2010/2011 klubová realita. Týždeň čo týždeň budeme všetci zažívať to zvláštne chvenie v žalúdku - ako asi budú hrať naši. Týždeň čo týždeň budeme stáť za svojím mužstvom v dobrom i zlom. Po úspechu sa budeme tešiť a po neúspechu veriť, že ďalší zápas to zvládnu chlapci lepšie. Áno, futbal je veľký fenomén, ktorý dokáže ľudí aj národy nielen spájať, ale aj poriadne rozhádať.

Kultúrne podujatia ako "hry" dnešnej doby

V moderných interpretáciách sa koncept "chlieb a hry" často používa aj v modernej politike a spoločnosti. Napríklad Kultúrne leto v Trstenej ilustruje modernú podobu "hier". Trstenský primátor Jozef Ďubjak po pol roku svojho pôsobenia na radnici spôsobil v meste menší kultúrny rozruch. Slovné spojenie Kultúrne leto do bodky vystihuje, čo sa uplynulé dva mesiace v Trstenej dialo. Prvý výrazný posun v kultúrnom dianí spôsobil koncert operných spevákov z Bratislavy, venovaný životu a dielu zakladateľa slovenskej operety a tanga Gejzu Dusíka. Po tradičných každoročných podujatiach - Trstenská krídlovka, Škapuliarsky jarmok a Spievame Márii - prišla na rad augustová šnúra piatich koncertov so širokým žánrovým záberom. Ľudia si vypočuli folk v podaní hudobnej skupiny Skalka, oravského repeťáka Milana Hrčku, temperamentný ľudový folklór predviedol FS Skorušina z Liesku a stovky Trstenčanov si prišli vypočuť nestarnúcich kovbojov z country kapely Kredenc. Peter Bažík a Katka Koščová, speváci zo súťaže Slovensko hľadá SuperStar, zabávali divákov na trstenských brehoch Oravskej priehrady. Podľa štatistiky MsKS Trstená, sa v júli a v auguste zúčastnilo kultúrnych podujatí približne 13 000 ľudí.

Ľubomír Fedorák, riaditeľ MsKS Trstená, uvádza: „Aj keď sa, samozrejme, nedá vyhovieť všetkým, odozvy na Kultúrne leto v Trstenej sme zaznamenali výlučne kladné. Bolo to vidieť a cítiť aj na poslednom koncerte skupiny Kredenc. Šesť stovák divákov vydržalo v hľadisku pod holým nebom aj napriek zime až do konca.“ Kultúra v Trstenej kráča ďalej aj po lete: „Od 23. septembra pripravujeme Trstenskú organovú jeseň, tri po sebe idúce nedele v kostole sv. Martina, každú nedeľu od 16.00 hod.“

Futbal ako moderná forma "hier" a apel na samosprávy

Panem et circenses (chlieb a hry) platilo už v starom Ríme. Už rímski cisári vedeli, že ľudom treba dať chlieb a hry. Sledujme pozorne, s akým programom nás oslovia kandidáti v blížiacich sa komunálnych voľbách a podpoorme tých, ktorí sa nebudú stavať k športu bokom! Nedovoľme, aby sa mládežnícke mužstvá odhlasovali zo súťaží, aby oravský futbal strácal svoje pozície v regionálnych súťažiach. Veľká škoda vypadnutia Tvrdošína zo IV. ligy či Žaškova z V. ligy. Aj ostatné oravské mužstvá, hlavne v V. lige, sa zachraňovali len tak-tak. Jedným z mála pozitív je účinkovanie Dolného Kubína v I. lige. História si to určite bude pamätať. A to, že reprezentuje celú Oravu, už snáď netreba pripomínať. Uvidíme, ako sa mu bude dariť v druhej sezóne, ktorá, ako sa hovorí, býva najťažšia. Verím, že jesenná časť vo všetkých súťažiach prebehne úspešne. Verím, že nás účinkovanie našej reprezentácie správne nakoplo k lepším výkonom, ale aj k lepšiemu a svedomitejšiemu prístupu k futbalu. I keď ten niekedy nemá logiku, nedá sa oklamať. Preto vám všetkým, ktorí sa krútite okolo futbalu prajem, aby ste si ho na zápasoch svojho mužstva predovšetkým vychutnávali.

Rímske hry ako moderná forma popularizácie histórie

Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach. Už 20. ročník sa uskutočnil druhý septembrový víkend (v sobotu 9. septembra 2017). Dramaturgička celého podujatia a vedúca oddelenia komunikácie Múzea mesta Bratislavy PhDr. Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov. Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku.

Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus. Jedinečné archeologické nálezy Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave dokazujú umnosť Rimanov a ich vplyvu na ďalšie kultúry. A dejiny sa zobrazujú oveľa zrozumiteľnejšie, ak sa môžu návštevníci prechádzať po autentických miestach. Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií. Projekt vznikol ako malá rodinná aktivita Rimania a Dunaj. Projekte rástol a hľadal stále originálnejší program celých 20 rokov. Dôležitá zmena nastala v rokoch 2006 - 2007, kedy Rímske hry prekročili hranice našej republiky a získali hlbší spoznávací charakter. Prebehla napríklad rozsiahla revitalizácia Múzea Antickej Gerulaty v Rusovciach. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr.

Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia. Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy.

Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová.

Limes Day a snaha o zápis do UNESCO

Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Divadlo ako forma "hier"

Divadlo je kolektívne umenie (na rozdiel od literatúry a pod.), čiže spoločné dielo niekoľkých tvorcov (dramatik, režisér, herec atď.) a dielo vnímané kolektívne (čiže publikom). Nijaké umenie nie je v takom úzkom vzťahu k spoločnosti ako divadlo. Divadlo je umením opticko-akustickým a časovo-priestorovým. Do divadelnej štruktúry vstupujú viaceré druhy umenia ako jej zložky.

bábkové divadlo (príp. demokratické divadlo (divadelná epocha inklinujúca k ľudovosti): napr. Staroveké Grécko, staroveké mystériá, pašiové hry, španielske divadlo krčiem, alžbetínske divadlo, commedia dell'arte, francúzska fraška a morality, nemecké jarmočné divadlo, komická opera (okolo r. dvorské alebo aristokratické divadlo (divadelná epocha inklinujúca k izolovanosti): napr. Osobitným poddruhom je Ľudové divadlo , čiže celá škála dramatických prvkov v rôznych javoch ľudovej kultúry (zvykoch a obradoch, rozprávkach, detských hrách, tancoch, piesňach) a samostatné ľudové dramatické útvary (rôzne vianočné koledné hry, hra o Dorote a pod.).
Napríklad v rozprávkach ľudový rozprávač vlastne sčasti hrá divadlo (svojim prejavom dramatizuje dej rozprávky, používa mimiku a pod.). Pokiaľ ide o zvyky, divadelné prvky možno nájsť najmä pri svadobnom obrade (pytačky obrazným vyjadrovaním, výstupy maskovaných postáv počas svadby) a iných obradoch (chodenie Mikuláša a Lucie, chodenie masiek na konci fašiangov, vynášanie Moreny a pod.). Azda najvyspelejším ľudovým divadelným útvarom sú vianočné koledné hry (betlehemská hra s námetom narodenia Krista, hra chodenia s hadom prezentujúca vyhnanie Adama a Evy z raja, chodenie s kolískou po Troch kráľov, chodenie s hviezdou na Troch kráľov).

Najpravdepodobnejšie divadlo vzniklo z mimicko-magických hier primitívneho človeka. Praveký človek nerozumel mnohým prírodných javom ako sú blesk, hromobitie, dážď a preto ich zariekal a snažil sa získať ich priazeň rituálnym tancom. Pri týchto rituáloch človek používal zvieracie masky, aby sa čo najviac pripodobnil lovenému zvieraťu. Počiatky divadelného umenia antického Grécka siahajú do polovice 6. storočia pred Kr. Divadelné umenie sa vyvinulo z náboženských slávnosti, ktoré doprevádzal zborový spev, živé obrazy a tanec a neskôr ich doplnil dramatický dej zobrazujúci a oslavujúci život a skutky boha vína - Dionýza.

Divadlo starovekého Ríma je pokračovaním starogréckeho divadla. Divadlo sa v Ríme hralo podľa štátnického hesla: panem et circenses - chlieb a hry. Účelom divadelných predstavení nebolo učiť a povznášať, ale predovšetkým zabávať. Latinský termín herec (histriones) pochádza z mena profesionálnych aktérov (ister) etruských predstavení, ktoré zahŕňali pantomímu, spev, tanec a neskôr aj improvizovaný dialóg. Herci prestali používať masky a namiesto toho sa po vzore Etruskov líčili. Herci nedávali dôraz na správnu výslovnosť a precítené deklamovanie, ale na výrečnú a presvedčivú mimiku a gestikuláciu, keďže nepoužívali masky.

Rimania neobmedzovali počet hercov na javisku, vystupovalo toľko hercov, koľko hra vyžadovala. Rimania predovšetkým inscenovali latinské preklady gréckych drám; komédie prebásnené podľa gréckych predlôh, tzv. fabulae palliatae a komédie čerpajúce námety z rímskeho života, tzv. fabulae togatae. Najznámejšími tvorcami rímskych komédií sú Titus Maccius Plautus a Publius Terentius Afer. Medzi publikom boli najobľúbenejšie tzv. Rímske divadlo nikdy nedosiahlo tak vysokú úroveň ako divadlo grécke. Jeho význam však spočíva v tom, že Rimania sprostredkovali grécke divadelné umenie a jeho výdobytky ďalším národom žijúcim na území rímskeho impéria.

Rozvoj stredovekého divadla trval vo feudálnej Európe od 9. storočia do polovice 16. Feudalizmus spolu s cirkvou sa snažili o vybudovanie novej, kresťanskej civilizácie. Cirkev sa usilovala zničiť všetko, čo pretrvávalo z minulosti a nevyhovovalo jej učeniu a potrebám. Zničila aj antické divadlo, pre jeho pohanský pôvod. V 9. storočí sa divadlo začína rodiť znova, tentoraz však z kresťanského kultu. Cirkev potrebovala osloviť ľudové masy, ktoré nerozumeli latinčine a priblížiť im biblické príbehy a postavy. V tomto čase pôsobilo divadlo zo všetkých umení najviac na ľudové masy, ktoré boli negramotné. V kostoloch sa začínajú hrať latinské dramatické výstupy pri veľkonočných bohoslužbách (tzv. Vznikali aj ďalšie náboženské žánre ako mystérium, mirákulum a moralita. Hlavnou budovou pre stredoveké divadlo bol kostol. Dramatické výstupy sa odohrávali najprv pri hlavnom, neskôr pri vedľajších oltároch. Neskôr prešlo na verejné priestranstvá - na tzv. simultánne javisko, simultánne preto, lebo bolo spoločné pre všetky výstupy. Na javisku boli malé domčeky, tzv.

Obdobie humanistického a renesančného divadla vymedzujeme približne začiatkom 16. a polovicou 17. storočia. Celé obdobie sa nieslo v duchu znovuzrodenia antických ideálov, pričom sa zdôrazňovalo právo človeka na šťastný život, zmyslové poznanie a lásku. Bojovalo sa proti nadvláde teológie a presadzoval sa rozvoj prírodných vied a vied o človeku. V Taliansku vznikajú nové divadelné žánre - a to opera a balet. Menia sa aj inscenačné techniky - simultánne javisko vystriedalo javisko s pohyblivými dekoráciami. Pri výrobe dekorácií Taliani využili ich objav perspektívy. Dekorácie boli maľované na plátne, ktoré bolo napnuté na trojbokých hranoloch, tzv. telari. Boli predchodcami kulís.

V 17. storočí prenikol barok do všetkých umeleckých sfér. Divadlo obohatil najmä o vonkajší prepych, monumentálnosť a technické vymoženosti. Javisko sa premenilo na kulisové, nazývané aj kukátkové. Malo veľký priestor pred oponou, zvaný rampa. Tento javiskový systém pozostáva z viacerých maľovaných bočných stien (kulisy), ktoré sú zoradené v pároch rovnobežných k rampe a oddelených uličkami. Vzadu uzatvára priestor zadná stena - prospekt a hore sufity - závesné pásy látky, ktoré tvoria hornú časť javiskovej dekorácie. Objav kulís umožnil využiť celú hĺbku javiska a niekoľko krát zmeniť scénu počas predstavenia. Tento javiskový systém sa využíval 250 rokov až do polovice 19.

Klasicizmus vzni... V období Ríma na to stačila aréna Kolosea, kde gladiátora pojedával lev a tak zabávajúci sa občan v kľude mohol pojedávať chlieb, ktorý mal dokonca zadarmo. Takýmto spôsobom riadili v Ríme vyššie kruhy svoje mocenské manévre. Fungovalo to. A páni v rukách s mocou mali o všetko postarané. Človek veru má túto svoju aj animálnu tvár, keď nemusí rozmýšľať. Jedny riadia druhých, veď bude o vás postarané a my namiesto vás budeme aj rozmýšľať. Aj opica sa zaraduje svojmu chvostu, keď mu ju ukážete alebo sa poteší ak jej podáte banán. Chytré!

A keď si to celé premietneme na súčasnosť platí to aj dnes. Nie tak dávno sme chodili na prvomájové sprievody, kde boli balóniky, zástavky, mávanie a prikyvovanie ujovi prezidentovi, spevy, sedenie v tankoch - všetko bolo v systéme a v uhle a ľudia sa tvárili veselo. Všetci boli šťastní - ľud i vláda. Silne pochybujem o jednotlivcovi, ktorý má dnes postarané o seba a aj o zábavu, že by myslel na moc, ktorá ho riadi alebo na ostatných, ktorí sú bez chleba. Dnešná spoločnosť sa topí presne v tomto oportunizme, pretože je spokojná so svojou animálnosťou, keď nemusí používať svoj intelekt.

Koloseum v Ríme, miesto gladiátorských zápasov.

Myslím, že dosť to vystihol P. Nádasi, keď povedal: „Veď sadni si trošku, dôležitý si vtedy, keď nechceš byť dôležitý. Nikoho nechci naprávať, zabávaj sa - zasmej sa alebo plač to je jedno. Porozprávaj radšej nejaký dobrý príbeh. Uskromni sa, ako len vieš, aby si už zabudol, kto si. Prečo by si mal byť v tomto svete normálny?“ Myslím si, že mocenské štruktúry sú „dosť chytré“ a sebecké na to aby to mali všetko pod kontrolou. Je tu však jedna základná civilizačná požiadavka, zásada demokracie, čo keď sa objavia iné myšlienky, názory, možno nesúhlas s riadiacou mocou. Alebo čo by sa stalo, keby existovala pokrytecká, demagogická, klamstvá vyžadujúca a zaliečanie odmeňujúca moc, ktorá nechce chápať inakosť, alebo nevie na ňu odpovedať?

Bude tolerantná? Buďme k sebe úprimní, asi nie. Pretože bude určovať radšej sama podmienky, aby sa mala podľa požiadaviek riadiť, veď sú predsa len pri moci. Tak čo teraz?! Keď ani chleba nám už zadarmo nedávajú, (ale aspoň sľubujú) a cirkusu je tiež iba na politickej scéne (ale tam už poznáme každého šaša). Lákavé a vzrušujúce predstavenia mali odpútať pozornosť zbedačených más a nespokojných občanov od politiky. Vládnutie pomocou chleba a hier sa osvedčilo. Otázne, samozrejme, je, do akej miery zaberá na verejnosť.

Pri pohľade na vyjadrenia niektorých mienkotvorných osobností zisťujeme, ako účinne na ľudí pôsobila v podmienkach Slovenska. Ako príklad môže poslúžiť rozhovor istého trnavského arcibiskupa o blahobyte Tisovej republiky. Aj komunistom sa podarilo stratégiu chleba a hier realizovať v úplnej dokonalosti. Kto by vo svojom okolí ešte aj dnes nepoznal aspoň jedného človeka, ktorý rád spomína na sociálne výdobytky diktatúry jednej strany.

Lenže napríklad taká masová výstavba panelových domov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nebola výsledkom úprimného záujmu komunistov o lepšie sociálne zabezpečenie obyvateľov Československa, ale len náhrada frustrovaným ľuďom za okupáciu krajiny v auguste 1968 a za stratu nádeje na slobodu. Komunistom tento ťah vyšiel.

Čas odvtedy pokročil a stratégia chleba a hier nadobudla nové podoby. Chlieb dnes reprezentujú na verejné financie nenáročné sociálne balíčky od cestovného (vraj) zadarmo, vianočných dôchodkov alebo zníženej dane na vybrané druhy potravín a liekov. Pod hrami sa nerozumejú len rôzne druhy športov, v ideálnom prípade futbal, ale aj dekadentné formy mediálnej zábavy či jednoduchého televízneho spravodajstva.

Ani Robert Fico sa osvedčenej politickej stratégii nevyhýba, skôr naopak. Pozná tento národ skutočne veľmi dobre. Vie, čo naň platí a čím sa nechá kúpiť. Štátna podpora výstavby futbalových štadiónov na jednej strane a s veľkou sledovanosťou prezentované sociálne balíčky na strane druhej sú realizované presne v súlade s pravidlami stratégie chleba a hier. Často sú ohlasované práve počas intenzívnych škandálov z politickej korupcie, ale s finálnou realizáciou v predvolebnom období, keď sa slávnostne prestrihávajú kolaudačné stužky na mnohokrát predražených stavbách.

Stratégiou chleba a hier Robert Fico oznámil tému kampane pred parlamentnými voľbami. Nepôjde o Váhostav, politickú korupciu, oligarchizáciu slovenskej politiky, pokles záujmu zahraničných investorov o Slovensko, ako by si možno želala súčasná opozícia. Nepôjde ani o marihuanu, interrupcie, homosexuálne partnerstvá, imigračné kvóty, prípadne nejakú tému importovanú z Bruselu, na ktorých si postavia svoj program amatéri z opozície.

Na jednej strane tak bude stáť mohutný a mimoriadne stabilný kolos s jasnou predstavou o zásluhách slovenského dôchodcu, študenta, matky na rodičovskej dovolenke, na strane druhej impotentná a rozdrobená opozícia bľabotajúca čosi o akýchsi nesystémových opatreniach. Opäť tu budeme mať osvedčený scenár z volebnej kampane 2012. Fico situovaný do roly ochrancu chudobných (kto sa dnes necíti chudobný?), opozícia ako netvor útočiaci na sociálne istoty. K tomu milé úsmevy v záberoch z otvorenia trnavského futbalového štadióna (pred voľbami pre istotu bez doktorandov z UCM). A čo stratégiou chleba a hier získa tá takzvaná stredná trieda? Opýtal by sa možno jej typický predstaviteľ. Hlúpa otázka. Vyhrnúť rukávy a ide sa makať.

Rímske hry v Rusovciach.

tags: #chlieb #a #hry #história