Straty nemeckej armády v bitke o Stalingrad (1942-1943)

Bitka o Stalingrad patrila spolu s bojom o Moskvu a stretom pri Kursku k najvýznamnejším udalostiam druhej svetovej vojny na východnom fronte. Boje pri meste, ktoré sa dnes volá Volgograd, sa definitívne skončili pred sedemdesiatimi rokmi, 2. februára 1943. Porážka nemeckých vojsk znamenala obrat v dovtedy prevažne úspešnom ťažení wehrmachtu Ruskom. Bitka pri Stalingrade sa skončila 2. februára 1943. Bola jednou z kľúčových bitiek celej druhej svetovej vojny a predznamenala pád Hitlera.

Stalingradská bitka sa stala prelomovou etapou počas druhej svetovej vojny, ktorú vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR) aj v súčasnej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. Dĺžkou tvrdých bojov, počtom nasadených síl a bojovej techniky prekonala všetky dovtedajšie bitky na svete.

Pred 75 rokmi sa skončila kapituláciou posledných zvyškov nemeckej 6. armády. Bitka o Stalingrad bola jedným z najväčších vojenských stretnutí druhej svetovej vojny. Sovietske víťazstvo v nej prinieslo obrat vo vývoji konfliktu na východnom fronte a nakoniec sa stalo jedným zo symbolov celkovej nemeckej porážky. Bitka sa skončila kapituláciou posledných nemeckých jednotiek 2. februára 1943.

Mapa Stalingradskej bitky

Útok na Stalingrad

Útok na Stalingrad (dnešný Volgograd) bol súčasťou širšej nemeckej ofenzívy, ktorá sa začala koncom júna 1942. Jej hlavným cieľom bolo získať kontrolu nad ropnými poľami na Kaukaze. Spolu s tým chceli Nemci dobyť Stalingrad, priemyselné mesto a dôležitý dopravný uzol ležiaci na Volge. Do veľkej miery prestížnou úlohou obsadiť mesto nesúce meno samotného ruského vládcu Josifa Stalina, bola poverená 6. armáda vedená generálom Friedrichom Paulusom. Aby si poistil víťazstvo, dal Hitler k Stalingradu povolať ješte 4. tankovú armádu generála Hermanna Hotha, ktorá sa mala tiež pôvodne zúčastniť ťaženia na Kaukaz.

Boje okolo mesta, z ktorého sovietska generalita vytvorila centrum obrany, sa začaly 17. júla 1942 a trvali pol roka. Stalingrad bol najprv vystavený ťažkému leteckému bombardovaniu, ktoré zmenilo mesto na trosky. Koncom augusta jeho predmestia postupne obsadzovali vojaci wehrmachtu, ktorí však narážali na húževnatý odpor ruskej armády. Operácia sa tak čoskoro zmenila na zdĺhavý boj o jednotlivé bloky domov.

Obrancovia Stalingradu pod velením generála Vasilija Čujkova boli najprv zatláčaní stále hlbšie k rieke Volge, za ktorú nesmeli podľa Stalinovho rozkazu ustúpiť. V čase najväčšieho nemeckého postupu držal Čujkov z celého mesta iba malý pruh zeme, široký v najužšom mieste len niekoľko sto metrov. Paulus preto nemal dôvod neveriť vo svoj úspech. Z mesta na Volge ostala kopa trosiek.

Stalingrad: Bitka, ktorá zmenila svet

Operácia Urán a obkľúčenie

V snahe zvrátiť nepriaznivý priebeh bitky pripravilo velenie Červenej armády operáciu s názvom Urán. Ráno 19. novembra 1942 zaútočili Rusi na severné a južné krídlo nemeckej armády, hájené jej rumunskými spojencami. Po štyroch dňoch tuhých bojov sa Červenej armáde podarilo dostať Nemcov do zovretia. V tomto "kotli" sa ocitla prakticky celá 6. armáda aj časť 4. tankovej armády, spolu okolo štvrť milióna mužov.

Velenie wehrmachtu márne žiadalo Hitlera o povolenie na vykonanie vyslobodzovacieho manévru. Vodca trval na udržaní si mesta za každú cenu.

Paulus preto vydal rozkaz vytvoriť uprostred obkľúčenej zóny "pevnosť Stalingrad", ktorá mala byť prechodne zásobovaná zo vzduchu a nakoniec vyslobodená úderom vedeným zvonka. Decembrový pokus maršala Ericha von Mainsteina o prelomenie ruskej blokády však stroskotal. Rovnako plán na zásobovanie obkľúčenej armády pomocou vzdušného mostu. Namiesto sľubovaných päťsto ton munície a proviantu denne dokázala Luftwaffe do "kotla" dopraviť ani nie pätinu životne dôležitých zásob.

270 000 nemeckých vojakov bolo obkľúčených už 22.11.1942. O dva dni neskôr Hitler vydal rozkaz, aby sa obkľúčené jednotky opevnili a vytrvali. Pritom už na jeseň 1942 bitka stratila svoj význam. Dobytie ropných polí v okolí Baku, považované Hitlerom za hlavný cieľ, sa už nemohlo uskutočniť. Cieľom nemeckých vojsk teraz malo byť vyrovnanie fronty. Miesto toho však Hitlerov rozkaz prinútil 6. armádu k zotrvaniu v obkľúčení. 25.11. bolo zahájené letecké zásobovanie obkľúčených vojsk. Napriek sľubom veliteľa letectva ríšskeho maršála Hermana Goringa bol tento letecký most úplne nedostatočný. Do kotla mohla byť dodaná len tretina potrebného materiálu. Koncom roku 1942 umreli hladom prvý vojaci, lekárska starostlivosť bola nedostatočná a chýbala munícia. 12.12. síce podnikol poľný maršal Erich von Manstein vyprošťovací útok, jeho skupina armád Don však bola 24.12. porazená a stiahnutá.

Zničený Stalingrad

Kapitulácia a straty

Nedostatok potravín, liekov i ďalšieho materiálu znamenal v kombinácii so silnými mrazmi pre odrezaných Nemcov pohromu. Hitler vedel, že sa Paulus dostal do bezvýchodiskovej situácie, napriek tomu však odmietal kapituláciu. Dokonca na diaľku povýšil Paulusa do hodnosti poľného maršala, čím ho chcel zaviazať na boj do posledného dychu. Posledný januárový deň roku 1943 sa však Paulus ako prvý poľný maršal v nemeckej histórii vzdal. Menšia časť jeho jednotiek, ktorá bola odrezaná v severnej časti mesta, pokračovala v odpore ešte dva dni. Definitívnu kapituláciu podpísal 2. februára 1943.

Obkľúčený generál poľný maršal Friedrich Paulus nepodnikol žiaden pokus o prielom z kotla, ktorý by snáď mohol časť vojakov zachrániť. Neodvážil sa postupovať proti Hitlerovým rozkazom. Dňa 31.1. 1943 sa vzdal.

Z približne 91 tisíc nemeckých vojakov, ktorí začiatkom roka 1943 padli do ruského zajatia, sa ich po vojne do vlasti vrátilo len päť až šesť tisíc. Obrovské straty utrpela aj Červená armáda, počet mŕtvych, zranených alebo nezvestných podľa všetkého prekročil jeden milión. Počas bojov, trvajúcich 5,5 mesiaca bolo mesto celkom zničené. Zomrelo asi 46 000 obyvateľov, 64 220 bolo Nemcami odvlečených na nútené práce. Vojenské straty činili podľa sovietskych údajov 146 300 mužov na nemeckej a 46 700 na sovietskej strane. Luftwafe stratila asi 8 000 mužov. Mnohí historici považujú túto bitku za najdrsnejšiu bitku histórie. Viac ako 90 percent budov v meste bolo zničených.

Strana	Straty
Nemecko	146 300 mŕtvych
Sovietsky zväz	46 700 mŕtvych
Luftwaffe	8 000 mŕtvych

Dôsledky bitky o Stalingrad

Hlavným dôsledkom bitky o Stalingrad bola strata dovtedajšej strategickej iniciatívy nacistického Nemecka, ktorú v podobnej miere už nikdy viac nedosiahlo. Stalingradská bitka znamenala zlom vo vývoji druhej svetovej vojny. Porážkou pri Stalingrade vošla zlá vojenská situácia Nemecka do povedomia obyvateľov. Pre mnohých znamenala začiatok konca druhej svetovej vojny.