Štúdium a zamestnanie: Možnosti pre absolventov

Po absolvovaní školy (maturita, štátna skúška alebo obhajoba záverečnej práce) sa končí váš štatút študenta. Absolventi SŠ majú v princípe rovnaké možnosti ako absolventi VŠ.

Štatút študenta strednej školy zaniká 31. augusta. Štatút študenta vysokej školy zaniká dňom vykonania štátnej skúšky alebo obhajoby záverečnej práce.

Čo teda robiť po ukončení štúdia? Existuje niekoľko možností:

1. Evidencia na úrade práce

Ak po škole ešte nemáte vyhliadnutú prácu, jednou z možností je evidencia na úrade práce. Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení strednej/vysokej školy je dobrovoľné, t.j. nehovoríme o povinnosti, ale o možnosti stať sa evidovaným uchádzačom o zamestnanie.

Prihlásiť sa musíte osobne do 7 kalendárnych dní od skončenia štúdia. Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky. V prípade, ak si absolvent I./II. stupňa vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po vykonaní štátnej záverečnej skúšky, úrad zaradí takéhoto občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom neprihliada na skutočnosť, či občan má alebo nemá podanú žiadosť, resp. prihlášku na vysokoškolské štúdium II./III.

Absolventovi strednej školy stačí podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10. septembra daného kalendárneho roku, nakoľko aj preňho platí 10 dňová lehota, ale absolvent strednej školy je považovaný za nezaopatrené dieťa do 31. augusta a rodičovi ešte za toto obdobie patrí prídavok na dieťa. Absolvent strednej školy si však žiadosť môže podať aj skôr, bezprostredne po vykonaní maturitnej skúšky, ak o to má záujem.

Po prijatí na vysokoškolské štúdium II./III. stupňa je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť úradu rozhodnutie o danej skutočnosti a potvrdenie o zápise na štúdium. Výnimkou je situácia, ak sa zápis na štúdium na vysokej škole uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, t.j. výnimkou je situácia, ak sa zápis uskutoční pred 1. septembrom. V takomto prípade sa uchádzač o štúdium stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, t.j. 1 septembrom, avšak pri sledovaní podmienky, že do 15.

V prípade, ak bude absolvent I./II stupňa vysokej školy súvisle pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na II./III. stupni vysokej školy (bude automaticky prijatý na ďalší stupeň vysokoškolského štúdia, bez povinnosti absolvovať prijímací pohovor), úrad takéhoto občana nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko obdobie od získania vysokoškolského vzdelania I. stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium II. stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium III. stupňa , ak zápis na vysokoškolské štúdium II. stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium III. stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie II.

Ak si absolvent nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie resp. doplatiť si alikvotnú časť.

Výhody evidencie na úrade práce:

• Zdravotné poistenie platí štát.
• Získavate prístup k pracovným ponukám a rekvalifikačným kurzom.
• Zatiaľ nemusíte platiť sociálne odvody.

Nevýhody evidencie na úrade práce:

• Žiadny príjem.
• Čerstvý absolvent často nemá nárok ani na podporu v nezamestnanosti.
• Status nezamestnaného môže mať negatívny vplyv na žiadosť o úver a pôsobiť odstrašujúco na budúceho zamestnávateľa.

2. Zamestnanie

Zamestnanie je po škole tá najčastejšia voľba. Štúdium na vysokej škole nie je prekážkou pre zamestnanie.

Študenti majú možnosť pracovať na základe trvalého pracovného pomeru (TPP) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Výber závisí od individuálnych potrieb a časových možností študenta.

Získate prvé pracovné skúsenosti, pravidelný príjem a istotu. Ako zamestnanec sa nemusíte starať ani o odvody.

Výhody zamestnania:

• Istota a pravidelný príjem.
• Prax a získanie pracovných návykov.

Nevýhody zamestnania:

• Nižšia pozícia a menšia mzda.
• Obmedzená flexibilita v zamestnaní.

Trvalý pracovný pomer (TPP) pre študentov

Áno, študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na trvalý pracovný pomer (TPP). Fakt, že ste študentom, neznamená, že nemôžete pracovať na trvalý pracovný pomer. Dôležité je, aby ste spĺňali kvalifikačné predpoklady pre danú pozíciu, resp. mali dosiahnuté požadované vzdelanie, pričom, ak sú tieto podmienky splnené, tak môžete byť zamestnaná na trvalý pracovný pomer.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. V prípade pracovného pomeru sa na študenta vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške.

Zo mzdy sa odvádza 13,4 % (sociálne poistenie: 4 % starobné, 3 % invalidné, 1 % nezamestnanosť, 1,4 % nemocenské; zdravotné poistenie: 4 %), zamestnávateľ odvádza ďalších 35,2 %.

Podmienky pre mladistvých študentov

Aj ako študent strednej školy na individuálnom študijnom pláne môžete pracovať na trvalý pracovný pomer, ale platia určité podmienky. Musíte mať aspoň 15 rokov a ukončenú povinnú školskú dochádzku.

Mladiství (do 18 rokov) môžu pracovať maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne, nesmú vykonávať fyzicky či psychicky neprimeranú prácu ani pracovať v noci (22:00 - 06:00), s výnimkou niektorých odvetví. Zamestnávateľ môže vyžadovať súhlas zákonného zástupcu. Vaša práca tiež nesmie narušiť plnenie študijných povinností.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávatelia môžu uzatvárať dva druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer.

Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na rozdiel od pracovného pomeru, uvedené dohody nezakladajú niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka.

Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti. Povinnosti zamestnancov vyplývajúce na základe uzatvorených dohôd upravuje ust. § 224 Zákonníka práce. Zároveň treba konštatovať, že tieto dohody môžu uzavierať aj mladiství zamestnanci, t. j. študenti stredných škôl, za podmienky, že v zmysle § 223 ods.

Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)

Študenti vysokých škôl a žiaci stredných škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Študenti často využívajú služby pracovných či personálnych agentúr, ktoré sprostredkovávajú prácu, avšak z odpracovanej mzdy si vezmú províziu. Na Slovensku ich je vyše tisícdvesto.

Podmienky dohody o brigádnickej práci študentov

• Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov.
• V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia.
• Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia; to neplatí, ak ide o uzatvorenie dohody s fyzickou osobou v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka alebo o fyzickú osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.
• V týchto prípadoch sa štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia.
• Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Na základe „DBPŠ“ môžete vykonávať maximálne polovicu určeného týždenného pracovného času. Tak napríklad ak je v týždni vo firme určený pracovný čas napríklad 30 hodín, tak vy môžete odpracovať najviac 15 hodín. Hodiny sa však môžu kumulovať, dôležitý je koncoročný súčet (takže maximálne za rok, ktorý má 52 týždňov, je to 52×15 = 780 hodín).

Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na túto dohodu.) Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium na strednej škole, zamestnávateľ môže využívať závislú prácu tejto fyzickej osoby na základe dohody o brigádnickej práci študentov do 31.) Ak fyzická osoba riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, zamestnávanie na základe dohody o brigádnickej práci študentov môže pokračovať do 31. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. V opačnom prípade dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.

Mzda a odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Rovnako mzdové zvýhodnenie patrí aj za nočnú prácu. Pre brigádnikov platí určitá výhoda pri výpočte sociálneho poistenia.

Študent si môže uplatniť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením). Ak si študent uplatní túto výnimku, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. V opačnom prípade platil odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny.

U zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %. Ak by žiak, resp. študent v danom mesiaci sumu 200 eur, budú žiak, resp. študent a zamestnávateľ povinní platiť odvody. To znamená, že zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí.

Dohoda o vykonaní práce (DVP)

Túto je možné podpísať, ak Váš predpokladaný pracovný čas na základe rozsahu činností nepresiahne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa. Teda ak podpíšete viac DVP u rôznych firiem, napríklad dve, môžete odpracovať za rok 700 hodín. Nie je obmedzená počtom hodín, ale odpracovať na ňu môžete maximálne 10 hodín týždenne. Je vymedzená druhom vykonávanej práce. Môže byť stanovená na určitý alebo neurčitý čas.

Podpisom dohody sa nestávate „plnohodnotným“ zamestnancom, a to v niektorých oblastiach: nemáte napríklad nárok na stravenky alebo na dovolenku. Avšak od roku 2013 za Vás zamestnávateľ platí odvody na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dohody budú pravdepodobne môcť byť uzatvárané už len na dobu určitú. DVP by mala od júla 2014 byť podpisovaná najviac na 1 rok.

Uvedenú dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohodu o vykonaní práce podľa ust.

• Uzatvára sa na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, t. j. pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy.
• Ide o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo.
• Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj doba práce vykonávanej zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kalendárnom roku na základe inej (ďalšej) dohody o vykonaní práce.

Vzhľadom na uvedené môžu zamestnanci, teda aj študenti, uzatvárať dohody o vykonaní práce aj s viacerými zamestnávateľmi.

Voľba medzi TPP a dohodou

Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer. Ak by sa študent rozhodol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, môže využiť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (mesačný príjem do stanovenej hranice je oslobodený od odvodov na dôchodkové poistenie).

Tabuľka: Porovnanie TPP a DBPŠ

3. Vlastné podnikanie

Čoraz viac mladých ľudí si po škole volí slobodu. Vlastné podnikanie v sebe nesie voľnosť pracovať odkiaľkoľvek, cestovať a preskúmať svet a pritom zarábať. Nastaviť si podľa seba pracovný režim, vybrať si s kým a na čom chcem pracovať.

Obmedzenia v podstate neexistujú a nie je potrebné sa prispôsobovať zamestnaneckému režimu alebo šéfovi. Mladí majú výhodu, že nemajú často záväzky, kvôli ktorým sú nútení siahnuť po “istotách” zamestnania.

Podnikanie formou živnosti je najobľúbenejšia forma medzi mladými. Založenie živnosti už od 1 € - napríklad elektronicky cez Firmáreň. Sociálne odvody začínate platiť až od júla nasledujúceho roka, a len ak zarobíte nad 7 626 € ročne. Zdravotné poistenie si platíte sami, ale máte možnosť si ho optimalizovať.

Pre živnosť je typická maximálna flexibilita. Ste pánmi vlastného času aj ceny práce. Máte možnosť zarobiť viac ako v zamestnaní.

Ak si otvoríte živnosť a rozhodnete sa ďalej študovať, má to pre vás viacero výhod. Podnikať sa dá aj popri štúdiu. „Daňová optimalizácia“ cez paušálne výdavky. Skúsenosti z podnikania využijete pri ďalšom rozvoji a výborne sa hodia aj do životopisu. Už vo veľmi mladom veku môže vaša vlastná firemná identita a značka prosperovať.

Nezáleží na tom, či ste absolventom strednej alebo vysokej školy, dávate si od štúdia pauzu, alebo ste sa rozhodli pre zahraničnú stáž, cestovanie či oddych. Živnosť je vhodným riešením, ak si chcete počas tejto pauzy privyrobiť. Ak práve teraz túžite rozbehnúť niečo vlastné, rok 2025 vám ponúka ideálne podmienky na štart.

Viete v čom najčastejšie podnikajú mladí ľudia?

1. IT služby a programovanie: Absolventi technických škôl si často zakladajú živnosti a ponúkajú svoje programátorské alebo analytické schopnosti firmám na projektovej báze.
2. Predaj cez vlastný e-shop: Často ide o predaj produktov v úzko špecializovanej oblasti (tzv. Dropshipping: Model, pri ktorom podnikateľ tovar fyzicky nevlastní, iba sprostredkováva objednávky od zákazníka k dodávateľovi.
3. Handmade výrobky: Výroba a predaj šperkov, sviečok, keramiky, oblečenia alebo prírodnej kozmetiky je veľmi častou cestou, ako premeniť tvorivé hobby na podnikanie.

Vo všeobecnosti platí, že mladí ľudia dnes preferujú podnikanie, ktoré je flexibilné, má zmysel, odráža ich osobné hodnoty (napr. udržateľnosť, pocit slobody) a umožňuje im udržiavať rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Dominujú preto nápady z digitálneho sveta, ktoré si nevyžadujú veľký kapitál a umožňujú rýchly štart.

4. Kombinácia možností

Buď sa prihlásite na úrade práce, nájdete si krátkodobú brigádu (či už na SR alebo v zahraničí) alebo začnete podnikať. Nezabudnite, že so živnosťou môžete prerušiť štúdium aj kvôli zahraničnej stáži či oddychu a vycestovať. Vďaka živnosti môžete kombinovať brigádu, vlastné podnikanie a zároveň aj študovať.

Avšak, ak nebudete mať štatút študenta tak zdravotné poistenie si budete musieť hradiť sami. Živnosť so sebou prináša predovšetkým finančné výhody.

Vlastné podnikanie je však aj možnosťou na osobný rast. Živnostníci majú vytvorené výborné podmienky na vzdelávanie a budovanie siete kontaktov, a získavajú tak náskok pred rovesníkmi.

Štúdium popri zamestnaní

Štúdium popri zamestnaní je bežnou realitou mnohých ľudí, ktorí sa snažia skĺbiť pracovné povinnosti s túžbou po získaní vyššieho vzdelania alebo rekvalifikácie. Táto kombinácia prináša nielen nové možnosti, ale aj množstvo otázok týkajúcich sa práv a povinností zamestnanca, odvodov, či možností pracovných úľav. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o štúdiu popri zamestnaní z pohľadu zamestnanca, s dôrazom na jeho nároky a možnosti.

Štúdium popri zamestnaní ponúka možnosť pokračovať vo vzdelávaní bez toho, aby ste úplne zmenili svoj doterajší životný štýl. Ale nielen nové zručnosti možno získať, pretože ponúka aj kariérne príležitosti prostredníctvom odborného vzdelávania. Okrem rozširovania vlastnej siete o spolužiakov a lektorov, ktorí sú odborníkmi vo svojom odbore, je výhodou externého štúdia manažment voľného času a samostatné navrhovanie fáz učenia, ktoré môže byť aj nevýhodou z dôvodu potreby vysokého stupňa disciplíny a organizácie.

Takýmto priebehom štúdia však trpí predovšetkým voľný čas, keďže voľný čas slúži na dochádzku do štúdia, plnenie úloh a učenie sa. Zvládnuť prácu a zároveň štúdium môže byť veľkou záťažou, keďže tým trpia aj voľnočasové aktivity. S mimopracovným štúdiom však môžete svoje nové poznatky uplatniť priamo v praxi a preukázať vytrvalosť. Získavanie nových vedomostí nie je zaujímavé len pre zamestnancov, ktorí vo svete práce len začínajú a chcú zároveň študovať, ale aj pre tých, ktorí už pracujú dlho. Mimopracovné štúdium je preto zaujímavé aj po niekoľkých rokoch praxe, ak sa chcete ďalej vzdelávať a získavať nové poznatky vo svojom odbore.

Štúdium prispôsobené pracujúcim ľuďom je len prvou výhodou štúdia popri zamestnaní. Odborné vzdelávanie v tejto forme zamestnávatelia dobre prijímajú. Vo všeobecnosti získate nové vedomosti a odbornosť, čo vám dáva výhodu v profesionálnom svete. Navyše to, čo ste sa teoreticky naučili, môžete hneď v práci pretaviť do praxe.

Existuje niekoľko spôsobov, ako skĺbiť prácu a štúdium. Klasicky je v štúdiu popri zamestnaní veľa učenia na diaľku, ale stále sú tam prezenčné stretnutia v pravidelných intervaloch, kde treba ísť osobne na vysokú školu. Alternatívou k tomu by bolo dištančné vzdelávanie, kde sa učíte z domu pri samoštúdiu. Flexibilita je tu ešte vyššia ako pri štúdiu popri zamestnaní, ale vyžaduje si ešte viac organizácie, disciplíny a časového manažmentu.

Je tu aj možnosť duálneho štúdia, ktoré spája prax a teóriu. Teoretické a praktické fázy - napríklad vo forme stáží alebo odbornej prípravy - sa striedajú a sú zastúpené rovnomerne. Pri štúdiu popri zamestnaní sa môžete venovať aj dennému zamestnaniu - nie je to však vhodné. Viac ako 30 hodín týždenne sa vám môže rýchlo stať osudnými pre vaše štúdium, pretože čím viac hodín odpracujete, tým menej voľného času budete mať na štúdium.

Skĺbenie práce a štúdia zahŕňa veľkú dávku stresu, čím trpí voľný čas a súkromný život. Píšte si zoznamy úloh, aby ste nezabudli na žiadnu z nich. Veľké úlohy (napr. bakalárska alebo seminárna práca) si rozdeľte na podpoložky a pracujte na nich jednotlivo, aby ste neboli „zavalení“ veľkosťou úloh. Naplánujte si deň v stresujúcich časoch, aby ste sa vyhli stresu v práci a pri štúdiu.

Pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie

Účasť zamestnanca na školení alebo štúdiu popri zamestnaní, v ktorých má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve, s považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokmi na pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.

Poskytovanie pracovných úľav a hmotné zabezpečenie na školení alebo štúdiu popri zamestnaní závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, či bude vyžadovať zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca v súlade so svojou potrebou. Preto zamestnanec nemá na ne právny nárok. Zamestnávateľ je povinný kontrolovať priebeh a výsledky zvyšovania kvalifikácie zamestnanca. Môže zastaviť poskytovanie pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, ak zamestnanec bez zavinenia zamestnávateľa po dlhší čas neplní bez vážneho dôvodu podstatné povinnosti pri zvyšovaní kvalifikácie.

tags: #štúdium #a #zamestnanie #možnosti

Populárne príspevky:

• Realita života bez jedla?
• Tipy na dokonalý korpus
• Recept na steaky z bravčovej panenky
• Výzvy a možnosti slovenskej produkcie zeleniny
• Recepty s tvarohovo-jogurtovou plnkou