Konšpiračné teórie: Ako sa brániť nezmyslom a dezinformáciám

Zem je plochá, z lietadiel na nás vypúšťajú nebezpečné chemikálie, na ktoré zaberá jedine ocot (najlepšie prevarený), klimatická zmena je podvod a prejavy slovenských politikov sa už nejaký ten rok nepíšu na Slovensku. Ponuka konšpiračných teórií je v súčasnosti naozaj pestrá a kontaminuje už takmer každú oblasť ľudského poznania. Nad niektorými z nich sa môžeme pousmiať, iné však spochybňovaním či prekrúcaním faktov ohrozujú nielen zdravý rozum, ale i celú našu spoločnosť.

Obzvlášť nebezpečnou kombináciou (a to nielen pred voľbami) sú konšpiračné teórie založené na politicky motivovaných dezinformáciách. Ich obeťou sa pritom ľahko môže stať každý z nás, a to bez ohľadu na vek, vzdelanie či sociálny pôvod. Čím to je? Ako sa tomu brániť? Aj na to sme sa opýtali doktora Ivana Brezinu z Filozofickej fakulty UK, ktorý sa ako sociálny psychológ zameriava na oblasť spracovania informácií - konkrétne experimentálne skúma chyby a omyly, ktorých sa pri tomto procese dopúšťame. Okrem toho je jedným z editorov knihy Prečo ľudia veria nezmyslom.

Čo sú konšpiračné teórie?

Skúsme si najprv zadefinovať konšpiračnú teóriu. Konšpiračné teórie možno považovať za opak spoľahlivého a triezveho spracovania a vyhodnocovania informácií. Vo všeobecnosti ich charakterizuje manipulácia so zámerom na pozadí prezentovaných udalostí či skreslené vysvetlenie kauzality, pričom neraz navádzajú na paranoidné vnímanie sveta, využívajúc napríklad motív sprisahania. Následkom toho prehlbujú predsudky a kontaminujú zmysluplnú spoločenskú diskusiu dezinformáciami.

Konšpiračné teórie tiež nezriedka obsahujú schému, v ktorej je nedostatok dôkazov proti konšpirácii prezentovaný ako dôkaz jej pravdivosti.

Prečo sa konšpiračné teórie tak rýchlo šíria?

Internet a sociálne siete umožňujú instantné, globálne a prakticky nekontrolované zverejnenie akejkoľvek informácie v podstate bez nákladov. Napríklad podpora overovania faktov (fact-checking) je u týchto spoločností nízka, priam marginálna, ak ju vnímame v kontexte finančných možností a eventuálnych následkov. To je, samozrejme, iba jedna strana problému.

Ľudí konšpiračné teórie priťahujú od vekov a naďalej budú bez ohľadu na to, či sa ich obsah šíri orálne, na webe, alebo je vyrezaný do palmového listu. Konšpiračné teórie sú totiž efektívnym nástrojom, ako eliminovať neistotu. Vytvárajú nielen skratky v komplexnom a ťažko obsiahnuteľnom svete informácií, ale zároveň nám poskytujú ilúziu kontroly nad udalosťami, ktoré nedokážeme ovplyvniť.

Ako som už spomínal, teórie manipulujú s kauzalitou, pripisujú udalostiam intenciu, zámer niekoho, kto stojí v pozadí. Pokiaľ ide o to, čo ľudí láka na konšpiráciách, sociálna psychológia v tomto smere prináša overené poznanie, že človek si nejednoznačné situácie častejšie vysvetľuje úmyslom, teda intenciou druhých ľudí („oblial ma naschvál, náročky neopätovala pozdrav“ a podobne), než iným faktorom či náhodou. Aj odtiaľ pramení voda na mlyn konšpirácií.

Človek je prirodzene zvedavá bytosť a poznávanie okolitého sveta ho priťahuje. Ak má tento proces v sebe prvky zakázaného ovocia, detektívky, odhaľovania tajných informácií a pred verejnosťou dôkladne skrývanej „pravdy“, o vnady nie je núdza. Tvorca aj konzument teórií sa menia na rebelov, ktorí sa vyčlenili zo slepého stáda, našli odvahu a rozum nenechať sa oklamať. Neraz sa spoločne pohybujú na hrane „veľkého objavu“, cítia sa byť protagonistami historického momentu, zlomu, ktorý zmení svet. Nazdávam sa, že niektoré teórie poskytujú konzumentom zážitok vzrušenia podobný tomu, čo prežívali kacíri, ktorí pred stáročiami priniesli ideu guľatej zeme.

Áno, viaceré pôvodne konšpiračné teórie sa preukázali ako pravdivé. Aj aféra Watergate bola pôvodne považovaná za konšpiračnú teóriu.

Kto je náchylnejší veriť konšpiračným teóriám?

Dajú sa na základe charakteristík typu vek, vzdelanie či sociálny pôvod identifikovať skupiny ľudí, ktoré sú náchylnejšie veriť konšpiračným teóriám? Imúnni rozhodne nie. Výskum Daniela Kahana z roku 2017 dokonca poukazuje na to, že ľudia s vyššou „vedeckou inteligenciou“ podliehali nepodloženým presvedčeniam a ideologickej zaujatosti ešte viac než ľudia s nízkou „vedeckou inteligenciou“.

Časť konšpiračných teórií má v sebe totiž prvok pseudovedeckého myslenia. Ako uvádza kolega Jakub Šrol vo svojej kapitole, výskumy na túto tému napríklad ukazujú, že zatiaľ čo vzdelanejší a vedecky zdatnejší liberáli viac dôverujú vedeckým poznatkom týkajúcim sa globálneho otepľovania, vzdelanejší a vedecky schopnejší konzervatívci tieto informácie odmietajú silnejšie.

Skepticizmus vs. paranoia

Základným odporúčaním lektorov kritického myslenia je, aby sme k informáciám pristupovali so zdravou skepsou. Je to úplne odôvodnená požiadavka, no tá skepsa sa javí ako dvojsečná zbraň. Ako docieliť, aby neprerástla do paranoje? A ako odlíšiť „konšpirovanie“ od zdravého skepticizmu, ktorý sa vo vedeckom svete považuje za najvyššiu cnosť? Máte pravdu, to skutočne nie je.

Rovnako u nás, ako aj v zahraničí dostupnosť informácií a možnosť zapôsobiť online na masy vytvorila z mnohých laikov „univerzálnych expertov“ na ľadový hokej, Blízky východ, lykožrúta, elektromobily, rakety stredného doletu, emisie CO2 či reguláciu divej zveri. Neraz sme svedkami toho, že diskurz na odbornú tému je degradovaný do suterénu emocionálnych výkrikov až hystérií vo virtuálnom priestore (tu sa kultúrne rozdiely prejavia viac) a je využívaný na politické ciele.

Za posledné roky dôvera v expertov klesla alarmujúcou rýchlosťou, čo je jedným z indikátorov toho, že v práci so zdrojmi informácií sa ako spoločnosť máme čo učiť. Fakt, že bežný človek sa dnes dostane k mnohým donedávna nedostupným informáciám, neznamená, že sa za noc pri vyhľadávači z neho stane odborník.

Ako som sa vo vašej knihe dočítala, výskumy potvrdzujú, že ľuďom, ktorí fandia konšpiračným teóriám, zväčša nestačí ukázať vedecké fakty, ktoré ich vyvracajú - oni totiž často, paradoxne, vedia, aké teórie akceptuje vedecká komunita. Zvlášť v diskusiách na témy, kde hrá nemalú rolu obrana ich kultúrnej identity, však u nich kritické myslenie a racionalita ustupujú do úzadia.

Medzi našimi presvedčeniami a vedomosťami existuje priepasť. Nedostatok tréningu kritického myslenia v dnešnom školstve môže byť tiež jedným z faktorov. V nedávnom výskume realizovanom na reprezentatívnej vzorke Slovákov sme identifikovali veľmi vysoký počet dospelých ľudí, ktorí nie sú schopní ani za finančnú odmenu vytvoriť argument v protiklade k vlastnému postoju.

Efekt kultúrnej identity a strašenie možnosťou jej ohrozenia často zneužívajú aj politici na manipulovanie verejnosti. Tento druh manipulácie funguje v rôznych prestrojeniach prakticky globálne. Kultúrna identita má mnoho vrstiev a u každého človeka je iná vrstva tou citlivou, pričom spojnicou populistických manipulácií (ak dobre chápem vašu otázku) je práca s ľudským strachom z neznámeho. Strach funguje veľmi spoľahlivo, na pozadí silného emocionálneho zážitku aktivuje u človeka skratkovité myslenie.

U nás, v stredoeurópskom priestore to má svoje špecifiká, ktoré vychádzajú z historického kontextu. Niektoré témy súvisia viac s náboženstvom a tu v porovnaní napríklad s našimi západnými susedmi vykazujeme často odlišné presvedčenia. Súhlasím s vami, napríklad mnohí cudzinci žijúci na Slovensku sú prekvapení mierou, do akej dokážu niektoré náboženské otázky aj v dnešnej dobe utvárať náš domáci politický priestor.

Nie je vo svete úplne bežné, že sa otázka interrupcií stane primárnou politickou témou, na ktorej sa lámu preferencie, pričom spravodlivosť, hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo či zahraničná politika sa tak stávajú len akousi vzdialenou ozvenou. Človek zvonka neraz nadobúda dojem, že žijeme v ideálnom svete, kde už všetky praktické problémy máme vyriešené.

Ako prezentovať fakty fanúšikom dezinformačných kampaní?

Viaceré médiá sa snažia dezinformáciám kontrovať faktmi, reálnymi štatistikami a podobne. U svojich názorových oponentov, ktorí sa majú tendenciu informačne zabarikádovať v kruhu ľudí s rovnakým videním sveta, si tak však zväčša len vyslúžia nálepku liberálnych zapredancov. Treba si uvedomiť, že v hre je viacero faktorov. Napríklad už spomínaná kultúrna, ako aj individuálna identita každého jedného z nás, pričom obe sú prepojené so systémom presvedčení. A v neposlednom rade je to často boj proti sklonu k sebapotvrdzovaniu.

Pri kúpe tak podvedome ignoruje signály o jeho chybovosti, ktoré sa nezainteresovaným pozorovateľom javia ako pomerne zjavné. Ako sa dostať von z tohto matrixu? Ako sa nechcene nestať konšpirátorom? Zázračná pilulka tu neexistuje, kognitívnych omylov sa dopúšťame v istej miere všetci a akceptovať tento fakt plus všimnúť si konkrétne príklady na sebe (ako sa hovorí, vlastné chyby sú najlepšia škola a prevencia najlepší liek) a pokúsiť sa im do budúcna vyvarovať isto neuškodí. Znie to jednoducho, no v praxi je to, samozrejme, zložitejšie.

Návodov je však viacero a technológie nám v tomto smere dokážu byť veľmi nápomocné. Napríklad vo vzdelávaní, pri stimulácii vedeckej zvedavosti u žiakov či študentov. Dnes nie je zložité nájsť inšpiráciu na webe a správnym výberom podporiť u študentov sklon vyhľadávať zaujímavé a prekvapivé informácie. Viesť ich k tomu, že sa budú zaujímať aj o poznatky v rozpore s ich presvedčeniami. Tréning kritického myslenia považujem za dôležitý bod študijného programu, a to tak na základnej, ako aj strednej či vysokej škole. Za efektívne považujem aj využiť potenciál ľudskej histórie a pokúsiť sa porozumieť kognitívnym omylom v kontexte konkrétnych udalostí a ich dôsledkov.

Príklad konšpiračnej teórie: Pristátie na Mesiaci

Napriek tomu, že konšpiračné teórie o tom, či ľudia skutočne pristáli na Mesiaci opakovane vyvracajú odborníci, pretrvávajú medzi nami už viac ako 50 rokov. A to najmä s nástupom sociálnych médií. Najnovšie sa do tejto diskusie zapojila i svetoznáma americká podnikateľka Kim Kardashian (45). Kim sa k tejto téme vyjadrila v najnovšej epizóde ich televízneho programu The Kardashians, keď herečke Sarah Paulson povedala, že podľa nej k pristátiu na Mesiaci nikdy neprišlo.

Televízna hviezda ukázala Paulson rozhovor s astronautom Buzzom Aldrinom (95), ktorý sa práve spolu s Neilom Armstrongom († 82) prešiel prvýkrát po mesačnom povrchu počas misie Apollo 11. Neskôr Kardashian povie producentovi celej šou: „Stále sa zaoberám konšpiráciami.“ Na otázku prečo uverila konšpiračnej teórii uviedla: „Na Mesiaci nie je gravitácia - prečo vlaje vlajka? Topánky, ktoré majú v múzeu a ktoré mali na sebe na Mesiaci, majú iný odtlačok chodidla ako na fotografiách. Prečo tam nie sú hviezdy?“

Verí, že pristátie na Mesiaci bolo sfalšované, pripomína BBC. „Myslím, že to bol podvod. Videla som pár videí o Buzzovi Aldrinovi, kde hovoril o tom, ako sa to nestalo. Vraví to teraz stále, v rozhovoroch. Možno by sme mali nájsť Buzza Aldrina,“ uvažovala Kim.

Úvahy Kardashian nenechali chladným ani zastupujúceho riaditeľa Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Seana Duffyho. Ten na jej slová reagoval pár hodín po odvysielaní spomínanej epizódy: „Áno, na Mesiaci sme už boli... 6-krát! A ešte lepšie: (NASA Artemis) sa vracia pod vedením (prezidenta Donalda Trumpa). „Od druhej svetovej vojny existovala raketová technológia, ktorá bola aspoň teoreticky schopná dostať sa na Mesiac. NASA priviezla späť 382 kilogramov lunárnych hornín.

tags: #denník #sme #ovocie #konšpiračné #teórie

Populárne príspevky:

• Všetko o vajciach
• Ako si pripraviť nátierku z pečenej cvikly
• Dokonalý čokoládový dezert: Brownies
• Aprílový horoskop pre Ryby
• Recept na pita chlieb