Test kvality detskej šunky: Ako vybrať tú najlepšiu?
Šunka je obľúbená pochúťka, ktorá sa často objavuje na našich stoloch. Jej história siaha tisícky rokov dozadu. Pravdepodobne to boli Kelti, kto zaviedol šunkovú kultúru, či presnejšie tradíciu soliť bravčové mäso, a tak ho konzervovať na dlhší čas. Aj Rimania milovali kusy odležaného nasolého bravčového stehna. Ochutnali ho síce ďaleko od domova počas dobyvačných výprav, ale tak sa doň zamilovali, že sa ho nevedeli dojesť a receptúru nakoniec prepracovali do takej dokonalosti, že prežila do dnešných čias. V našich zemepisných šírkach sa šunka skôr varila alebo údila. Bravčové stehno sa zvyčajne vykostilo, rozdelilo na niekoľko častí, nasolilo, zalialo lakom, varilo, zaúdilo, alebo naopak, najskôr zaúdilo a potom varilo. Prvým výrobcom, ktorý nechal odležať nevykostené stehno, bol údajne pražský údenár František Zverina.
Keď chcete kúpiť šunku dnes, hlava sa vám zatočí z toho výberu. Toľko druhov a toľko výrobcov! Pritom platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. „Presne tak, keď desať výrobcov urobí Pražskú šunku, chutí na desať rôznych spôsobov,“ pritakáva Ignác Bertovič, mäsiar tretej generácie známej mäsiarskej rodiny z Vysokej pri Morave. „Stále platí, že je to šunka od kosti, aj výrobný postup je zachovaný, ale každý výrobca sa snaží zaujať trochu inou chuťou. Lebo platí aj to, že koľko ľudí, toľko chutí. O tom, akú šunku si dáme na slávnostnú tabuľu alebo krajec chleba však okrem vkusu chuťových pohárikov rozhoduje aj naša peňaženka a pozor! - mýty.
Mýty o šunke
Pri výbere šunky sa často stretávame s rôznymi mýtmi a polopravdami. Skúsený mäsiar Ignác Bertovič, a profesionál z firmy Berto, nám pomôžu uviesť veci na pravú mieru.
Mýtus č. 1: Šunka, ktorá púšťa vodu, nie je dobrá
„Ľudia si veľmi často myslia, že keď šunka púšťa vodu, znamená to, že nie je dobrá. Treba si uvedomiť, že voda sa do šunky pri výrobe nielen pridáva, zároveň je však prirodzenou súčasťou mäsa. Dobrá šunka musí byť šťavnatá, ale nie mokrá. Ak ju máte nakrájanú na plátky uloženú v chladničke a po dvoch dňoch pustia trochu vody, môže to znamenať, že výrobca nepoužil toľko chémie na viazanie vody, takže dbá o to, aby jeho výrobky boli čo najviac o mäse,“ vysvetľuje skúsený mäsiar.
Mýtus č. 2: Dlhá trvanlivosť šunky = vysoká kvalita
„Neplatí to absolútne,“ zase krúti hlavou profesionál z firmy Berto. „Je pravda, že trvanlivosť šunky sa umelo predlžuje pomocou prídavných látok a solí, potom vydrží niekoľko týždňov. Podľa mojich skúseností je pri dusenej šunke optimálna doba trvanlivosti niekoľko týždňov, vtedy výrobok neobsahuje zbytočne veľa prídavnej chémie a zachováva sa v prvom rade chuť mäsa.
„Tukové žilky alebo v prípade niektorých šuniek tukový obal sú naopak známkou vysokej kvality šunky,“ hovorí I. Bertovič. „Šunka sa vyrába z mäsa, zvyčajne z bravčového stehna, kde je tuk prirodzenou súčasťou, ale nielen preto k dobrej šunke patrí. Šunky sú dochucované rôznymi koreninami, a tie sú prirodzene rozpustné iba v tukoch. Takže ak chcete kúsok dobrého mäsa s minimom chémie, dajte prednosť šunke so žilkami a tukom. Naopak, zákazník by mal spozornieť, ak sa tuk v šunke nedá rozoznať.
Mýtus č. 3: Diera v šunke = zlá šunka
„Môžu byť, ale svedčia skôr o kvalite, než naopak,“ vysvetľuje ďalej mäsiar z Berta. „Časť výroby kvalitných a špeciálnych šuniek sa robí ručne. Šunka, ktorú do nádoby natlakuje stroj, má presný, v zásade absolútne pravidelný tvar a kusy mäsa k sebe tesne priliehajú. Ak sa nádoby plnia ručne, pretože iba tak si mäso zachová svoju konzistenciu a kvalitu, môže sa stať, že niekde vznikne vzduchová bublinka alebo vydutina. Je to však len malý kozmetický defekt, ktorý neznamená, že šunka je zlá.
Mýtus č. 4: Diétna šunka je zdravá
„Ak tým myslíte to, že je nekalorická, bez tuku a bez konzervantov, zrejme vás veľmi nepoteším. Je to úplne mylná predstava, ktorá vychádza z podľa mňa zavádzajúceho názvu. Pretože diétna šunka je diétna najmä tým, že je v nej minimum mäsa, je nahradené napríklad rastlinným škrobom. Takže v diétnej šunke je mäsa asi toľko, koľko ho obsahuje jablko s dvoma červíkmi. Treba pridať rôzne látky, aby to vyzeralo ako to, čo to nie je - konzistentný kus mäsa. Skutočná šunka to určite nie je, no a diétna, to nech si každý zváži sám,“ uzatvára debatu o mýtoch I.
Domácí šunka RETRO 1987
Testovanie detských šuniek: Na čo si dať pozor
Ak chcete pripraviť pre svoju ratolesť chutnú desiatu so šunkou, dajte si záležať na správnom výbere. Pri kúpe tejto pochúťky pre deti hľadajte takú, ktorá má čo najvyšší podiel mäsa a, naopak, čo najmenej éčok a najnižší obsah soli. Pokiaľ si myslíte, že potraviny pre deti sú diétnejšie ako potraviny bez tohto označenia, potom vás test šunky môže vyviesť z omylu. Obsahom soli predbehli tieto takzvané „šunky pre deti“ polovicu z ďalších testovaných šuniek. Jedna z nich dokonca bola druhou najslanšou medzi všetkými.
Nedajte sa oklamať a pozorne si prezrite aj zloženie výrobkov, ktoré svojím obrázkovým obalom alebo milým názvom evokujú vhodnosť pre deti. Je totiž pravdepodobné, že kdesi nájdete malým písmom: Nevhodné pre deti do 3 rokov. Mesačník Mamina si vzal pod lupu päť šuniek pre deti. Test ukázal, že na obale výrobku môže chýbať dôležitý údaj o množstve soli! Ak chcete ušetriť, tak radšej na množstve ako na kvalite!
Pri výbere šunky pre deti je dôležité sledovať:
- Podiel mäsa: Šunka by mala mať 90+% obsahu mäsa.
- Zloženie: Čím jednoduchšie zloženie, tým lepšie. Vyhnite sa šunkám s umelými prísadami, konzervantmi a vysokým obsahom soli.
- Výrobcu: Dobrým znakom je, ak ide o slovenskú spoločnosť a aj spracované mäso je pôvodom slovenské.
Ako rozpoznať šunku najvyššej kvality
Ak túžite po skutočne chutnej a zároveň zdravej šunke, siahnite po výrobku najvyššej akosti. Takáto šunka obsahuje aspoň 89 % mäsa a 16 % čistých svalových bielkovín, pričom sa pri výrobe používa minimum prídavných látok. Štandardná šunka musí mať aspoň 55 % mäsa a minimálne 10 % čistých svalových bielkovín. Práve preto má zmysel priplatiť si za produkt z vyššej kategórie. Rozdiel v chuti aj nutričných hodnotách spoznáte veľmi rýchlo a okrem toho máte istotu, že prijímate menej umelých prísad.
Dôležité je sledovať vzhľad: farbu a štruktúru:
- Farba: Kvalitná šunka má jemnú ružovú farbu podobnú uvarenému mäsu. Ak je farba príliš sýta až krikľavá, môže to naznačovať prítomnosť väčšieho množstva umelých farbív. Naopak, našednutý či nevýrazný odtieň môže signalizovať buď starší produkt, alebo nedostatok mäsa v surovine.
- Dlhé svalové vlákna: Na plátkoch kvalitnej šunky by mali byť viditeľné dlhé, neprerušované svalové vlákna. Tie prezrádzajú, že ide o mäso s vysokým obsahom svaloviny. Ak vlákna takmer nevidíte alebo sú rozsekané na kúsky, je to varovanie, že šunka pravdepodobne nie je prvotriedna.
Na čo sa pozrieť v nutričných hodnotách:
- Obsah bielkovín: Mal by byť viac ako 16 g na 100 g výrobku.
- Obsah tukov: Kvalitná šunka má zvyčajne menej ako 5 g tuku na 100 g.
- Obsah soli: Ideálne je, ak šunka obsahuje menej ako 1,5 g soli na 100 g.
Šunkovary na domácu šunku - ako fungujú a ako si vybrať?
Šunka je pre mnohých z nás neodmysliteľnou súčasťou chutných raňajok, desiatej či večere. Ak si neviete predstaviť deň bez kvalitnej a chutnej šunky a chcete mať kontrolu nad tým, čo šunka obsahuje, možno uvažujete nad domácou prípravou tejto pochúťky. Na to budete potrebovať šunkovar, zariadenie na prípravu domácej šunky, ktoré funguje veľmi jednoducho a nie je ani cenovo náročné.
Ako si vybrať šunkovar?
Pri výbere šunkovaru by vás malo zaujímať viacero parametrov, a tak sa na tie dôležité spolu poďme pozrieť.
- Materiál šunkovaru: Jedným z prvých parametrov, ktorý by vás pri výbere šunkovaru mal zaujímať, je materiál, z ktorého je vyrobený. Natrafiť môžete na hliníkové, nerezové alebo plastové šunkovary, pričom každý z nich má svoje výhody i nevýhody. Materiály splňajúce túto normu sú bezpečné a máte istotu, že nie sú zdravotne závadné. K materiálom, z ktorých sa šunkovary vyrábajú najčastejšie, patrí nerezová oceľ, plast alebo hliník. Šunkovary z nerezovej ocele sú veľmi odolné, bezpečné a pevné. Ide o drahší materiál, a tak je cena nerezových šunkovarov vyššia. Môžete sa však spoľahnúť, že takýto šunkovar je odolný a dlho vám vydrží. Navyše má dobré schopnosti z hľadiska rozloženia tepla, a tak je šunka uvarená rovnomerne. Plastové šunkovary sa rýchlo zohrievajú, a tak je príprava šunky pomerne rýchla. Plast je menej odolný a ľahšie sa môže poškodiť, no na druhej strane je ľahký a veľmi dobre sa s ním manipuluje a tiež sa jednoducho čistí. Hliník je pri šunkovaroch celkom účinným materiálom, pretože sa rýchlo zohrieva a tým sa stará o dobré prehriate šunkovaru. No a vďaka tomu sa šunka pripraví za kratší čas. K výhodám hliníkových šunkovarov patrí aj to, že je ľahký a dobre sa s ním manipuluje.
- Veľkosť zariadenia: Zodpovedá tomu, akú veľkú šunku si v šunkovare môžete pripraviť. Menšie šunkovary pripravia okolo 500 gramov šunky, no nájdete aj také veľké šunkovary, v ktorých na jeden raz uvaríte pokojne aj 3 kilá šunky. Veľkosť šunkovaru, čiže jeho kapacita, je veľmi dôležitým parametrom. Ide o údaj, ktorý hovorí o tom, koľko šunky viete pripraviť na jeden raz. Zvyčajne je kapacita od 0,5 kg až do 2 kg, no profesionálne šunkovary majú kapacitu aj 3 kilá. Niektoré šunkovary sú vybavené redukciou, pomocou ktorej si viete zmenšiť porciu pripravovanej šunky na polovicu, čo môže byť veľmi užitočné.
- Tvar šunkovaru: Najčastejšie nájdete šunkovary valcovitého tvaru, avšak dostupné si aj modely v tvare kvádru. Podstatné je, aby ste vedeli šunkovar umiestniť do veľkého hrnca. Z hľadiska tvaru najčastejšie na trhu natrafíte na valcové šunkovary, no nejde o jediný typ, s akým sa môžete stretnúť.
- kvádrové šunkovary - ide o šunkovary v tvare kvádra, ktoré majú zvyčajne kapacitu kilogram šunky a viac
- zvislé valcové šunkovary - tento typ šunkovaru sa najčastejšie odporúča do domácnosti, pretože ich nájdete aj s kapacitou okolo 500 gramov. Ich výhodou je, že sa zmestia aj do menších hrncov.
- vodorovné valcové šunkovary - ide o šunkovary využívané na profesionálne účely, pretože dokážu vyvinúť veľký tlak pri stláčaní mäsa a okrem toho ich kapacita môže byť aj viac ako dve kilá
- Cena: Samozrejme, aj cena je často rozhodujúcim parametrom, a tak zvážte pri kúpe šunkovaru aj tento parameter. Tak, ako pri väčšine zariadení, aj pri šunkovaroch platí, že cena ide ruka v ruke s kvalitou.
Ako funguje šunkovar?
Šunkovar je nádoba vybavená prítlačným piestom, ktorého úlohou je pomocou pružiny stlačiť mäso tak, aby sa počas prípravy spojilo. Vďaka tomu bude šunka, ktorú vyberiete zo šunkovaru po skončení prípravy držať dobre pohromade a následne sa vám bude dobre krájať. Mäso určené na prípravu šunky môžete umiestniť priamo do nádoby šunkovaru, prípadne môžete použiť vrecko, ktoré býva súčasťou niektorých modelov šunkovarov. Vrecko vám potom zjednoduší vyberanie hotovej šunky.
Šunkovar naplnený mäsom umiestnite do hrnca s vodou, ktorá má teplotu okolo 70 až 85 stupňov, a necháte šunku dusiť približne 1,5 hodiny. Dĺžka dusenia, ale aj teplota varenia je závislá od mäsa a receptu, aký ste si vybrali. Šunkovary sú zvyčajne vybavené aj teplomerom, ktorý vám umožňuje mať kontrolu nad teplotou, pri akej šunku dusíte. Vo všeobecnosti však platí, že teplota, pri akej šunku pripravujete, by nemala byť vyššia ako 85 stupňov.
Šunkovar nemusíte použiť len na prípravu šunky, ale môžete si v ňom urobiť aj chutné paštéty, terrinu či paté, alebo dokonca chutné zemiaky na smotane a mnoho iných zaujímavých receptov.
Ako pripraviť šunku v šunkovare
Príprava domácej šunky pomocou šunkovaru nie je nijako zložitá, avšak je potrebné dodržiavať určité zásady, aby bol výsledok podľa vašich predstáv. V niektorých receptoch na prípravu domácej šunky sa uvádza, že mäso môžete ochutiť tzv. rýchlosoľou, čo je dusitanová alebo aj mäsiarska soľ. Tá však okrem soli obsahuje aj dusitan sodný a často aj iné konzervačné látky, vďaka ktorým bude šunka dlhšie čerstvá a chutná. Na druhej strane však dusitany nie sú nášmu zdraviu prospešné, a preto ak už si dáte tú námahu a pustíte sa do výroby domácej šunky, použite radšej klasickú soľ. Šunku s dusitanom sodným si totiž bez problémov môžete kúpiť v obchode.
V prípade, že si chcete v šunkovare pripraviť chutnú a kvalitnú domácu šunku, použite na jej ochutenie klasickú kuchynskú soľ s čerstvé mäso. Takto pripravenú šunku budete musieť zjesť za niekoľko dní, no máte istotu, že neobsahuje žiadne škodlivé pridané látky. Kvalitu šunky robí kvalitné mäso, a tak ak chcete dať do svojej domácej šunky skutočne to najlepšie, odporúčame vám zakúpiť si mäso priamo od mäsiara. Šunku si môžete pripraviť nielen bravčovú, ale aj hydinovú, či dokonca z hovädzieho alebo králičieho mäsa. Ak máte prístup k divine, šunku si viete vyrobiť aj z nej. Čo sa týka výberu bravčového mäsa, najvhodnejšie je pliecko alebo stehno. Ak by ste chceli šunku s vyšším obsahom tuku, môžete použiť aj bôčik, prípadne skombinovať bôčik so stehnom či plieckom.
Ak si chcete pripraviť šunku z kila mäsa, odporúča sa použiť 25 gramov soli. Okrem toho ide na kilo mäsa aj 1 dcl vody a 4 gramy práškového cukru, čo je asi jedna čajová lyžička. Niektoré recepty kombinujú klasickú kuchynskú soľ s rýchlosoľou, iné odporúčajú len rýchlosoľ, a tak je na vás, po akom recepte siahnete.
Všeobecný postup na prípravu základnej šunky odporúča mäso nakrájať na stredne veľké kocky, ktoré uložíte do väčšej misy vo viacerých vrstvách a každú vrstvu posolíte. Poslednú vrstvu mäsa posypete práškovým cukrom a mäso poriadne premiešate rukami a pridávate vodu. Mäso je potrebné miešať dosť dlho, niektoré recepty uvádzajú 20 minút ručne, prípadne na miešanie môžete použiť aj kuchynský robot s hnetacími hákmi, s ktorým stačí miešať mäso o polovicu kratšie.
Potom mäsovou zmesou naplňte šunkovar asi jeden centimeter pod okraj, šunkovar uzatvorte a dajte na 48 hodín do chladničky. Šunku potom duste podľa daného receptu a po uvarení nechajte vychladnúť a až potom krájajte. Šunku je potrebné skladovať v chladničke, kde vydrží zhruba dva až tri dni.
3 tipy na recepty
Pripraviť si chutné jedlo v šunkovare nie je nič zložité a ako sme už spomenuli, nemusíte ho použiť len na prípravu domácej šunky. Máme pre vás tri tipy na recepty zo šunkovaru.
Paštéta zo šunkovaru
Pečeňová paštéta s prosciuttom
Budeme potrebovať: 700 g kuracích pečienok, 10 plátkov prosciutta, 70 g masla, 50 g portského vína, 50 ml olivového oleja, menšia cibuľa, cesnak podľa chuti, vetvička čerstvého rozmarínu, soľ, korenie
Ako na to: Očistené pečienky osoľte, okoreňte a orestujte na olivovom oleji s cibuľou, nasekaným rozmarínom a cesnakom. Potom podlejte vínom, pridajte zmäknuté maslo a potom dohladka rozmixujte. Dno a steny šunkovaru vysteľte prosciuttom a potom šunkovar naplňte paštétovou zmesou a navrchu prikryte ďalšími plátkami prosciutta. Potom uzatvorte a vložte do vodného kúpeľa s teplotou 85 stupňov a varte polhodinu. Hotovú paštétu nechajte vychladnúť do druhého dňa a podávajte napríklad s brusnicovým lekvárom.
Smotanové zemiaky
Budeme potrebovať: kilo zemiakov, 300 ml šľahačkovej smotany, 50 g parmezánu, 1 strúčik cesnaku, trochu nasekanej petržlenovej vňatky, štipka muškátového oriešku, soľ a čierne korenie
Ako na to: Očistené zemiaky nakrájajte na veľmi tenké plátky a osušte ich. Smotanu a pretlačený cesnak dajte do hrnca a priveďte k varu, potom pridajte soľ, korenie, plátky zemiakov a varte za stáleho miešania aspoň 30 minút. Potom pridajte parmezán a petržlenovú vňať a zmes dajte do šunkovaru. Vložte do vodného kúpeľa a varte pri teplote 85 stupňov 60 minút. Stlačené zemiaky nechajte v šunkovare vychladnúť do druhého dňa a pred podávaním posypte syrom a zapečte v rúre pod grilom.
Kuracia šunka s olivami
Budeme potrebovať: 1 kg kuracích pŕs, 25 g soli, 1 dcl vody, 4 g práškového cukru, 50 gramov čiernych alebo zelených olív bez kôstky
Ako na to: Kuracie mäso nakrájajte na kocky a uložte do misy, posypte nakrájanými olivami a posoľte. Potom pridajte práškový cukor a dobre miešajte ručne 20 minút alebo pomocou kuchynského robota 10 minút, pričom prilievajte postupne vodu. Zmesou naplňte šunkovar asi jeden centimeter pod okraj, šunkovar uzatvorte a dajte na 48 hodín do chladničky. Šunku potom duste pri teplote 85 stupňov asi 50 minút.
Ako si vybrať šunkovar?
Pri výbere šunkovaru by vás malo zaujímať viacero parametrov, a tak sa na tie dôležité spolu poďme pozrieť.
- MateriálPri výbere materiálu, z akého je šunkovar vyrobený, je v prvom rade dôležité si všímať, či je zariadenie vyrobené z materiálov spĺňajúcich normy Európskej Únie. Materiály splňajúce túto normu sú bezpečné a máte istotu, že nie sú zdravotne závadné. K materiálom, z ktorých sa šunkovary vyrábajú najčastejšie, patrí nerezová oceľ, plast alebo hliník. Šunkovary z nerezovej ocele sú veľmi odolné, bezpečné a pevné. Ide o drahší materiál, a tak je cena nerezových šunkovarov vyššia. Môžete sa však spoľahnúť, že takýto šunkovar je odolný a dlho vám vydrží. Navyše má dobré schopnosti z hľadiska rozloženia tepla, a tak je šunka uvarená rovnomerne. Plastové šunkovary sa rýchlo zohrievajú, a tak je príprava šunky pomerne rýchla. Plast je menej odolný a ľahšie sa môže poškodiť, no na druhej strane je ľahký a veľmi dobre sa s ním manipuluje a tiež sa jednoducho čistí. Hliník je pri šunkovaroch celkom účinným materiálom, pretože sa rýchlo zohrieva a tým sa stará o dobré prehriate šunkovaru. No a vďaka tomu sa šunka pripraví za kratší čas. K výhodám hliníkových šunkovarov patrí aj to, že je ľahký a dobre sa s ním manipuluje.
- VeľkosťVeľkosť šunkovaru, čiže jeho kapacita, je veľmi dôležitým parametrom. Ide o údaj, ktorý hovorí o tom, koľko šunky viete pripraviť na jeden raz. Zvyčajne je kapacita od 0,5 kg až do 2 kg, no profesionálne šunkovary majú kapacitu aj 3 kilá. Niektoré šunkovary sú vybavené redukciou, pomocou ktorej si viete zmenšiť porciu pripravovanej šunky na polovicu, čo môže byť veľmi užitočné.
- TvarZ hľadiska tvaru najčastejšie na trhu natrafíte na valcové šunkovary, no nejde o jediný typ, s akým sa môžete stretnúť.
- kvádrové šunkovary - ide o šunkovary v tvare kvádra, ktoré majú zvyčajne kapacitu kilogram šunky a viac
- zvislé valcové šunkovary - tento typ šunkovaru sa najčastejšie odporúča do domácnosti, pretože ich nájdete aj s kapacitou okolo 500 gramov. Ich výhodou je, že sa zmestia aj do menších hrncov.
- vodorovné valcové šunkovary - ide o šunkovary využívané na profesionálne účely, pretože dokážu vyvinúť veľký tlak pri stláčaní mäsa a okrem toho ich kapacita môže byť aj viac ako dve kilá
Viete, čo je vlastne šunka? Mnohí ľudia si pod pojmom šunka predstavujú rôzne produkty. V podstate existujú tri rôzne druhy šunky, ktoré sa od seba odlišujú spôsobom úpravy. Šunky sú sušené, údené a potom dusené, resp. varené. No a pomocou šunkovaru si viete pripraviť dusenú šunku, ktorá je u nás veľmi obľúbená a nájdete aj množstvo receptov na to, ako si dusenú šunku v šunkovare môžete pripraviť doma z rôznych druhov mäsa. Dusenú šunku môžete doplniť aj o ďalšie prísady, napríklad olivy, kápiu, bylinky a iné. K najznámejším druhom sušených šuniek patrí prosciutto či španielska jamón curado. Spomedzi údených šuniek určite v rebríčku obľúbenosti vedie nemecká...
Porovnávací test šuniek na Slovensku
Porovnávací test kvality šuniek podľa medzinárodných spotrebiteľských štandardov aplikovaný na 8 druhov šuniek z bežnej obchodnej siete na Slovensku preukázal u všetkých nedodržanie noriem Potravinového kódexu SR. Testované šunky mali príliš vysoký obsah vody a veľmi nízky obsah bielkovín. Ani jedna šunka nemohla dostať lepšiu známku ako uspokojivo (5). Namiesto šunky tak spotrebitelia nakupovali prinajmenšom šunkovú salámu, čím boli výrobcami poškodení.
Najnižšie prípustné množstvo bielkovín musí byť 18 gramov na 100 gramov výrobku, ale ani toto kritérium nebolo splnené.
Slovenskí výrobcovia šunky nemajú pri jej výrobe s ohľadom na stanovené normy kvality návyky statočnosti ako ich partneri v západnej Európy. Z tohto dôvodu rezort pripravil pre časť Potravinového kódexu - mäkké mäsové výrobky novelu, ktorá by mala začať platiť od 1. júla 2003. Sprísni nároky na dodržiavanie noriem a zmení sa aj označenie na obale. Šunka bude namiesto doterajších troch podskupín I,II,III označovaná ako a, b, c, pričom najvyššej kvality bude šunka so znakom "a".
Tradičná výroba šunky
Vyrobiť naozaj dobrú šunku je umenie, ale keď sa pod jej receptúru podpíšu 4 generácie mäsiarskych majstrov, výsledok stojí za to. V mäsokombináte Berto väčšinu šuniek majstri dodnes vkladajú do foriem ručne, čo im pri každodennom objeme produkcie, ktorý sa ráta v stovkách kilogramov, dáva poriadne zabrať. Od ručnej výroby nechceme upustiť, pretože je základom poctivého mäsiarskeho remesla, na ktorom si môj otec vždy dal záležať. Keď sme v roku 2013 priniesli šunku s 90-percentným podielom mäsa, boli sme prví na slovenskom trhu, kde vtedy nikto ani netušil, že sa taký produkt vôbec dá vyrobiť.
tags: #detská #šunka #test #kvality


