Charakteristika divých husí: Od migrácie po domestikáciu

Je čas sezónnej migrácie. Kŕdle divých husí sa presúvajú po oblohe za hlasného gagotu. Vo vzduchu, ale aj na zemi vydávajú zvolávacie či varovné zvuky. Majú vlastnú reč, ktorá im umožňuje udržať skupinu pohromade.

Pre husi už Slovensko ostatné roky nebýva len „tranzitná krajina“. Čoraz častejšie u nás tieto sťahovavé vodné vtáky trávia miernejšie zimy. Najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Ich prezimovanie závisí od počasia. S príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy.

Hus divá (Anser anser)

Hus divá je najväčšia zo všetkých husí, no i tak veľmi plachá. V minulosti sme na Slovensku vídali divé husi v období migrácie viac-menej len ako typické útvary na oblohe, ktoré cez naše územie s hlasným gagotom prelietali. Let v klinovom útvare im šetrí energiu. Členovia kŕdľa majú o sebe dobrý prehľad. Sledujú súkmeňovca na čele formácie. Keď sa ten unaví, vo vedení ho vystrieda iný. Husi sú schopné prekonať bez zastávok veľmi veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je práve oblasť Dunaja.

Ostatné roky však u nás i v zimnom období vídať celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky. Časť z nich potom na jar pravidelne hniezdi na Záhorí, čoraz viac aj na Podunajskej nížine a na východe krajiny. Ich hniezdenie bolo zaznamenané tiež pri Leviciach či na Oravskej priehrade.

Verné spolu

Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim jarným hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi vždy v skupinách. Sú monogamné, čo znamená, že vytvárajú páriky na celý život. Ak uhynie jeden z partnerov, druhý si málokedy nájde nového. Partnerské vyhľadávanie spočíva v opatrnom, ale vytrvalom približovaní sa, za súčasného gagotania. Pár vzniká vtedy, keď oba vtáky gagocú spoločne.

Husi sú napohľad mohutnejšie než kačice, majú dlhší krk, samce a samice sa od seba farebne nelíšia tak ako u kačíc. Viete však napríklad odlíšiť hus divú a bieločelú, s ktorou sa u nás takisto možno stretnúť?

O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Až do nasledujúcej jari zostáva celá rodina pohromade.

Hus bieločelá (Anser albifrons)

Hus bieločelá sa od divej odlišuje hlavne bielim sfarbením koreňovej časti zobáka a čela.

Patrí k najpočetnejším európskym druhom divých husí. Hniezdi v severnej Európe, v pásme tajgy a tundry od Škandinávie až po východnú Sibír a v Grónsku. Je veľmi podobná husi divej. Odlišuje sa farbou krku a hlavy, na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Je veľmi spoločenská.

Často sa ozýva jasným dvojslabičným hlasom, ktorý znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej. Sme zimoviskom aj týchto husí. Môžeme ich pozorovať na poliach, kam prilietajú za potravou a odpočívajú na vodných plochách. Najmä na Východoslovenskej nížine sa pasú stovky husí bieločelých, ktoré prilietajú zo severu Európy, aby tu prečkali zimu.

Na oba uvedené druhy u nás možno poľovať od 1. októbra do 20. januára.

Poľovačka na Dunaji

Najviac husí sa u nás loví na Dunaji a táto poľovačka má svoje špecifiká. Optimálne podmienky na lov nastávajú, keď všetky stojaté vody zamrznú a nezamrznutý zostane iba hlavný tok Dunaja. Z druhov, ktoré môžeme loviť, to znamená hus divá, siatinná a bieločelá, je najpočetnejšia hus siatinná. Poľovačka na ne je veľmi zaujímavá a nevyspytateľná.

V jeden večer môžete vidieť pomerne veľa kŕdľov a v nasledujúci večer žiadny. Kombinujeme ju s lovom kačice divej, ktorá je podstatne početnejšia a na husiach si tak najviac zastrieľate na kačice. Nikto učený z neba nespadol, a ak s lovom divých husí nemáte skúsenosti, radšej sa spoľahnite na rady a pomoc domácich poľovníkov.

Je logické, že poľovníci musia mať k dispozícii dostatočný počet poľovne upotrebiteľných psov. Dunaj je široký, husi a kačice ťahajú najčastejšie stredom toku a bez dobrého psa ulovené jedince z vody jednoducho nedostanete.

Strelivo

Pri streľbe na husi používame hrubšie broky, najvhodnejšie s priemerom 4 až 4,5 milimetra. Hovorí sa, že optimálna vzdialenosť pri streľbe na husi je, keď im strelec vidí nohy. V praxi je to však oveľa zložitejšie, lebo strieľame na večernom alebo rannom ťahu za zníženej viditeľnosti. Neskúsený poľovník môže narobiť viac škody ako osohu, lebo by si mohol v šere pomýliť s husami kŕdeľ kormoránov alebo labutí. Husi pri lete jednoznačne gágajú a ich gagot počuť už zďaleka.

Ak nepočujete gagot, určite ide o iný druh. Lovec má väčšinou dostatok času prebiť si náboje s menším priemerom brokov na divé kačice za hrubšie broky na divé husi. Pre poľovníka s nedostatkom skúseností s lovom divých husí je výhodnejšie, keď stojí pri skúsenom lovcovi, ktorý ho upozorní, či skutočne ide o druh, ktorého lov je povolený a upozorní ho, keď letia napríklad kačice. Veľa času na mierenie nie je a v kŕdli je dostatok jedincov, takže lovci sa navzájom neobmedzujú a môžu strieľať obaja. Po skončení ťahu a poľovačky nenechávame na brehu prázdne nábojnice, ale každý strelec si ich má pozberať a odniesť z revíru.

Žijú vo vernom a v oddanom páre. Mladé vtáky sa dávajú dokopy už počas prvej zimy. Husi divé potom ešte minimálne rok spolu vychutnávajú život bez hniezdenia. Samozrejme, nie všetkým husiam sa pošťastí nájsť toho pravého. Aj ich vzťahy môžu byť komplikované. Z nášho pohľadu žijú vo veľkých neprehľadných kŕdľoch, pravidlá v nich však platia. Tvoria klany a rôzne viac či menej konfliktné skupiny.

Etológia a husi

Husiam sa podaril husársky kúsok, keď výrazne posunuli jeden vedný odbor o kus vpred. Etológia je náuka, ktorá sa zaoberá správaním zvierat. V minulosti sme oficiálne vnímali zvieratá len ako nejaké bezduché, síce živé, no akoby bezvýznamné stvorenia. Túto hlúposť šírilo aj kresťanstvo a ďalšie náboženstvá po Kristovi. Boli síce pod vplyvom kázania, že sú to podradné bytosti, no zažívali s nimi často až neuveriteľné príhody.

Ľudia si už dávno všimli, že ich mladé si môžu adoptovať a stávajú sa z nich verní spoločníci, a dokonca ochrancovia často oddanejší ako psy. Hus je od prírody nastavená ako oddaný tvor chrániaci svojich kamarátov.

Rozumieť gagotu

Samozrejme, na to, aby husi posunuli etológiu, potrebovali sprostredkovateľa a verného „kamoša“. Bol ním rakúsky zoológ Konrad Zacharias Lorenz (1903 - 1989). Narodil sa a zomrel vo Viedni. Ešte kým pomohol na svet etológii, bol zoológ a ornitológ.

Práve vďaka etológii dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 1973. Nie za husi, ale za to, že dokázal vysvetliť takzvaný včelí tanec, veľmi zrozumiteľnú a presnú komunikáciu týchto malých tvorčekov.

Lorenzova veta je trefná: „Dlho hľadaným medzičlánkom medzi zvieraťom a skutočne humánnym človekom sme my.“

Na okraji zobáka majú husi rohovinové zúbky. Nie preto, že by boli dravé, ale na cedenie vody a bahna z ktorého tiež získavajú potravu.

Husi okolo neho lietali odmala. Vyrastal pri Dunaji kúsok od Viedne. Za to, že sa mohol neskôr venovať svojim obľúbeným zvieratkám, vďačil manželke. Bola gynekologička a zabezpečovala z väčšej časti rodinu a peniaze.

Zdá sa, že najaktívnejší bol Lorenz na dôchodku. Chodil na etologické konferencie, písal vedecké štúdie a vedecko-náučné knihy. Na svet prišiel aj Rok husi divej. Husi mu na vlastnom príklade potvrdili aj to, že ľudské emócie sa rozvíjajú veľmi skoro a často zostávajú nezmenené do konca života.

Ako malý chlapec ich videl nad hlavou lietať celé kŕdle. Už vtedy túžil letieť s nimi a rozumieť ich gagotu.

Žalostné stavy

S husami fungoval tak, že prišiel k jazeru, zakričal na ne megafónom a ony prileteli či priplávali. Boli niečo ako jeho deti. Stačilo, aby sa mláďat včas ujal namiesto ich skutočných rodičov.

Stačilo vystihnúť chvíľu, ktorá je dôležitá pre takzvané vpečatenie (imprinting). Húsa považuje za svoju matku prvého živého tvora, ktorého uvidí a nasleduje ho po celý svoj život.

Husi ho sprevádzali všade, kam sa pohol. Keď plával vo vode, na kajaku, alebo keď sa prechádzal po chodníku okolo jazera.

Divých a domácich husí boli v minulosti plné aj slovenské dediny. Pri každej vodnej ploche si delili priestor s ostatnými živočíchmi.

Ako by to mohlo vyzerať dnes, možno vidieť už iba niekde. Napríklad pri Neziderskom jazere. Obrovské kolónie divých husí žijú pri maďarskom brehu neďaleko Šopronu, kde majú svoje letné sídlo. Hniezdia aj v nive riek Morava a Dyje, rybníky na Morave sú jedným z najvýznamnejších hniezdisk v strednej Európe.

Žiaľ, na Slovensku sme im veľa priestoru na život nenechali. Občas sa objavia na Záhorí a výnimočne v Podunajsku a na východnom Slovensku. Ich stavy u nás zostali žalostné a vyhliadka, že by sa zlepšili, nie je takmer žiadna. Skôr naopak.

Hus sa živí rastlinnou potravou vo vode i na zemi. Zhltne takmer všetkým čo nájde a nepohrdne ani drobnými živočíchmi na vegetácii.

Oddaný gunár

Divé husi si potrpia na denný režim. Zvyky od nich prevzali aj naše husi domáce. Babičky a deduškovia spomínali, že sa podľa nich a toho, čo robia, dali hodinky nastaviť, keby v tom čase nejaké mali.

Divá hus váži 3 až 4 kilogramy. Staré gunáre sa dokážu „vypapať“ až do 5 kilogramov. Rozpätie ich krídel môže mať až 170 centimetrov. Domáce husi majú krídla menšie a sú tučnejšie. Nelietajú takmer vôbec. Spoliehajú sa na to, že je o ne postarané a ani pri príchode chladnejšieho obdobia a zimy nebudú musieť nikam odlietať. Gazda a gazdiná sa postarajú. Schovajú ich do tepla a budú mať pre ne dosť potravy.

Divé husi si stavajú pohodlné veľké hniezda na kopách tŕstia alebo na starých vŕbach pri vode. Vystielajú ich jemným páperím. Hus znáša koncom marca 3 až 8 vajec. Gunár ďaleko neodchádza a keď treba, spoločne svoj domov bránia údermi krídel a štípaním zobákom.

Husi sú v obrane nebojácne. Dokážu sa postaviť proti komukoľvek a snažia sa ho zahnať. Takto sa bránia i navzájom. Niekedy stačí, aby hus za hlasného gagotu ukázala na niečo alebo niekoho dlhým krkom či zobákom a gunár ani na chvíľu nezaváha, hoci by ho to malo stáť krk.

Potom môže nastať tá smutnejšia časť ich správania. Husi dokážu trúchliť tak, že jedna bez druhej prežívajú len ťažko.

Potrava husí je výlučne rastlinná: byliny, obilniny, tráva a všetko, čo v nej nájdu. V zime sa celé kŕdle pasú na oziminách a poľnohospodári idú z kože vyskočiť.

Pripomínajú pelotón

Divé husi odlietajú na zimu do teplých krajín. Ako malý chlapec som sa s otvorenými ústami díval na oblohu a nedokázal som si vysvetliť, prečo po oblohe plachtí obrovská jednotka. Žeby pre tú zlú známku, ktorú som sa snažil zatajiť?

Presne ako v dennom režime majú aj počas diaľkového letu vo všetkom poriadok. A nielen počas neho. Aj keď sa ich presúva len niekoľko na kratšiu vzdialenosť, radia sa do tvaru 1 alebo V.

Šetria tým energiu a využívajú vzdušné prúdenie. Hus na čele sa síce nadrie, no ušetrí tým veľa energie všetkým za ňou. Jedna za všetky a všetky za jednu. Tak trochu pripomínajú cyklistický pelotón.

Na koncoch krídel prvej husi vznikajú malé vzdušné víry. Ju samu brzdia, no ďalšiu hus už nadnášajú a ťahajú nahor. Takýto priestor pre ľahší let sa vytvára za obomi krídlami.

Preto jedna hus na čele umožňuje, aby sa na ňu „zavesili“ hneď dve ďalšie. Tie sa ťahajú vždy do jednej strany preto, aby si nespôsobili problémy s vírením uprostred tvaru.

Najľahšie sa im lieta vtedy, keď sa konce krídel vtákov letiacich v rade za sebou prekrývajú. Okrem toho, čo vidíme, že letia tesne jedna za druhou, sa držia aj mierne jedna nad druhou.

Vodiaci vták vydrží prerážať vzduch len krátky čas, po ktorom sa sťahuje na výhodnejšiu pozíciu. Husi dokážu podržať na lepších pozíciách aj tie, ktoré sú chorľavé alebo menej húževnaté bez toho, aby ich niekto nútil raziť cestu ostatným.

Plemená husí: Prehľad a charakteristiky známych druhov

Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemen siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrod z divých prémií, napríklad z divých druhov ako je hus divá (Anser anser) v Európe a hus labutia (Cygnopsis cygnoides) v Ázii. Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska, kde je napríklad rozšírené plemeno ako slovenská biela hus.

Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov a sú cenene pre svoje vysokokvalitné mäso aj perie. Pohľad na rôzne plemená husí odhalí široký spekter charakteristík, ako sú veľkosť, farba, znášanlivosť a kvalita peňaťových výrobkov. Niektoré plemená, ako sú stredne veľké až veľké sivostrakaté husi, sú obľúbené pre ich robustnosť a dobre vyvinuté materinské inštinkty.

V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Jednou z domestifikovaných druhov bol aj husica egyptská (Alopochen aegyptiacus), známa svojou adaptabilitou a odolnosťou. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, včetne Európy a Ázie. Medzi významné európske plemená patrí česká hus, ktorá je známa pre svoje kvalitné mäso a peří. V Rusku bol chov husí tiež populárny - russké plemena hus, ako je adlerská hus alebo russká hus, sú cené pre svoju hmotnosť a plodnosť. Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie.

Chov husí vyžaduje dostatočný priestor pre pohyb, prístup k čistej vode a kryté priestory pre ochranu pred nepriaznivým počasím. Je dôležité poskytnúť husiam možnosť pravidelného pásačky, čo prispeje k ich fyzickej kondícii a zníži náklady na krmivo.

Šlechtění husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia. Plemená ako Emdenská hus a Cholmogorská hus sú vyhľadávané pre svoju veľkú živú hmotnosť a schopnosť produkovať vysoký počet vajec.

Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husie jatra, pričom každé plemeno môže byť špecializované na rôzne produkty. Emdenská hus je známa svojím objemným a kvalitným mäsom. Hus Pilgrimská poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Berneška veľká, plemeno ceněné pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov. Husacie mäso sa spravidla predáva ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná.

Udržateľnosť chovu husi a ochrana plemien sú kľúčové aspekty pre zachovanie genetickej diverzity a tradičných plemien, ako sú Slovenská biela hus či Pomoranská hus. Toto plemeno bolo vyšľachtené na Slovensku a vyznačuje sa dobrým prispôsobením na lokálne podmienky. Zodpovedný chov husí sa nezameriava len na produktivitu, ale aj na zachovanie genetického zázemia a zdravých populácií.

tags: #diva #hus #charakteristika

Populárne príspevky:

• Recepty na obdĺžnikovú tortu
• Ako pripraviť bravčový poľský rezeň
• Sprievodca varením klobásy
• Osviežujúci šalát s kuracím mäsom
• Čerstvá zelenina