Diviak v chove ošípaných: Hrozba a riešenia afrického moru ošípaných na Slovensku

Africký mor ošípaných (AMO) predstavuje vážnu hrozbu pre slovenské profesionálne chovy ošípaných. SPPK predstavila riešenia na zabránenie šírenia nákazy, ktoré by Slovensko prostredníctvom vlády, poľovníkov a poľnohospodárov malo urobiť. Medzi hlavné opatrenia patrí dôsledná ochrana veľkochovov prostredníctvom monitoringu pozitívnych prípadov diviakov na AMO v ich okolí a rapídne znižovanie stavov premnoženej diviačej zveri.

Najväčšia hrozba nákazy

Roky skúšané odvetvie chovu ošípaných aktuálne podľa SPPK čelí najväčšej hrozbe v podobe rozširujúcej sa nákazy naprieč krajinou.

K tomu, aby sa SR dokázala lepšie vysporiadať s nákazou, má okrem spomínaných dvoch opatrení pomôcť aj dôsledné dodržiavanie opatrení na zabránenie šírenia nákazy poľnohospodármi, zjednodušenie evidencie chovu ošípaných a k jedinej kafilérii na Slovensku pri Žiline pridať aspoň druhú.

"Diviaky, ktoré sú aktuálne výrazne premnožené, musíme čo najskôr depopulovať. Pri šírení nákazy sú najväčším rizikom. Chovatelia chcú naďalej chovať ošípané na svojich farmách. Toto je jedno z hlavných riešení ako im pomôcť k bezstarostnému chovu. Musíme si poradiť s AMO čím skôr, aby sme neotvorili cestu ďalším dovozom bravčového mäsa a výrobkov z neho na Slovensko a podržali domácich chovateľov," povedali v stredu spoločne podpredsedovia SPPK.

Vysoká úmrtnosť pri more

Africký mor ošípaných je vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine.

Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Typický je rýchly priebeh.

Africký mor ošípaných na území Trebišovského okresu sa rozšíril o ďalší prípad. Teraz ale ide o diviaka. Ide o prvý prípad diviaka, u ktorého testy potvrdili nákazu AMO.

Miesto nálezu je v poľovnom revíri v katastri obce Svätuše (okres Trebišov), asi 7 km od spoločnej slovensko-maďarskej hranice, kde v oblastiach na maďarskej strane hranice je už dlhodobejšie diagnostikovaný výskyt AMO u diviačej zveri (len od 1.Informuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Ide o dôležité zistenie, keďže diviak je zdrojom nákazy aj pre domáce ošípané. Z dôvodu vysokého rizika šírenia vírusu upozorňujeme chovateľov, aby u zvierat nepodcenili nasledujúce príznaky, ktoré signalizujú nákazu africkým morom:

• zvýšená teplota zvieraťa
• krvou podliate štípance po muchách
• krvné podliatiny na koži
• hnačka a znížený príjem krmiva

Nahlásenie infikovaných zvierat štátnemu alebo súkromnému veterinárnemu lekárovi je EXTRÉMNE dôležité na zamedzenie šírenia nákazy do ďalších oblastí Slovenska.

Manuál pre odber vzoriek - AMO, KMO

Dátum aktualizácie: 2.

• u domácich ošípaných a zvierat podozrivých z nákazy sa vždy zasiela tkanivo mandlí, sleziny, obličky, lymfatickej uzliny

Ak sa nejedná o zviera podozrivé z nákazy AMO a ide o vyšetrenie v rámci monitoringu AMO u diviačej zveri, stačí, ak vo vzorke je aspoň jedno tkanivo z uvedených orgánov, resp. jeho časť o veľkosti vlašského orecha najvhodnejšie je odobrať tkanivo sleziny, min 5g, 5×2 cm.

V pokročilom štádiu rozkladu kadáveru je vhodné odobrať na laboratórne vyšetrenie dlhú rúrovitú kosť alebo hrudnú kosť.

Virologické vyšetrenie u živých ošípaných, ktoré preukazujú príznaky horúčky alebo iné príznaky ochorenia na AMO sa musia odobrať vzorky nekoagulovanej krvi alebo zrazenej krvi v súlade s pokynom laboratória.

Sérologické vyšetrenie je vhodná odobratá krv od živých ošípaných, resp. krvná zrazenina u diviakov zo srdca alebo veľkých dutých ciev , min.4x4cm.Množstvo vzorky pri odbere od živých ošípaných je min.3 cm3. Krvná zrazenina u diviaka musí byť minimálne veľkosti vlašského orecha.

Odber vzoriek

Od živých zvierat môže vzorku odobrať len veterinárny lekár alebo veterinárny asistent pod dozorom veterinárneho lekára v súlade s medicínskymi postupmi pri vykonaní tohto úkonu.

Odber mandlí u uhynutých zvierat

1. Zviera položíme do chrbtovej polohy.
2. Po oboch vnútorných stranách sánky vedieme hlboké rezy od brady až za hrtan (tesne za rozhraním hlavy a krku). Rezy vytvárajú klinovitý tvar.
3. Uvoľníme jazyk smerom od brady k hrtanu, až kým sa neobjaví hrtanová príklopka.
4. Na konci tvrdého podnebia tesne pred hrtanovou príklopkou sa nachádzajú mandle - dva útvary oválneho tvaru, asi 5mm hrubé, s drobnými jamkami na povrchu, ktoré odpreparujeme.

Odber sleziny, obličky a krvnej zrazeniny

1. Rezom v koži, podkoží a svalovine v strednej línii brucha otvoríme brušnú dutinu.
2. Vyberieme črevá, žalúdok a pečeň a položíme na nepriepustnú podložku. V blízkosti žalúdka nájdeme slezinu - elastický tmavočervený orgán s relatívne ostrými okrajmi jazykovitého tvaru.
3. Obličky sa nachádzajú v dutine brušnej, pod bedrovými stavcami. Sú fazuľovitého tvaru, na povrchu lesklé, hnedočervenej farby, zvyčajne obrastené tukom. Časť zasielanej obličky musí obsahovať kôrovú aj dreňovú časť.
4. Rezom cez hrudnú kosť otvoríme dutinu hrudnú. Vyberieme srdce a pľúca. Srdce uchopíme do ľavej ruky v oblasti ušiek (horná časť srdca, kde vyúsťujú cievy) tak, aby hrot srdca smeroval k zápästiu ľavej ruky. Od hornej časti srdca smerom k hrotu vykonáme rez naprieč srdcovými komorami a prepážkou. Vyberieme krvnú zrazeninu zo srdca. Ak sa nedá odobrať z rôznych dôvodov krvná zrazenina zo srdca (je rozstrieľané, príp. vykrvené) krvná zrazenina sa odoberie z veľkých dutých žíl alebo z krvnej zrazeniny, nachádzajúcej sa v telových dutinách.
5. Dbáme pritom, aby nebola znečistená obsahom tráviaceho aparátu.

Balenie odobratého materiálu

Časti odobratých tkanív a krvnej zrazeniny sa vložia do uzatvárateľného kontajnera na odber vzoriek na ktorom je nalepený identifikačný štítok s údajmi o odobratej vzorke.Uzavretý kontajner sa vloží do plastového vrecka a vrecko sa uzavrie. Obdobne sa zabalí krv, odobratá do skúmaviek, ktoré musia byť označené spôsobom, ktorý umožňuje jednoznačnú identifikáciu zvieraťa z ktorého bola vzorka odobratá

Údaje o vzorke

Osoba, ktorá vykonala odber vzorky musí k odobratej vzorke priložiť údaje (ak nevypisuje žiadanku na mieste) o mieste odberu (chove, maštali, koterci), dátume odberu, označení zvieraťa, vekovej kategórii, počte zvierat v chove, dôvode odberu, klinických príznakoch, materiáli, ktorý daná vzorka obsahuje.

Ak ide o ulovené diviaky, prikladajú sa údaje o identifikácii vzorky (číslo značky ulovenej zveri), vekovej kategórii, pohlaví, správaní sa pred zastrelením, obsahu vzorky (zaslaných orgánoch), majiteľovi vzorky, okrese, katastrálnom území, kde bol diviak zastrelený (nájdený uhynutý), poľovnom revíri -kód revíru, poľovnom hospodárovi, strelcovi, kto a kedy odobral vzorku.

V prípade podozrenia na ochorenie AMO u uloveného diviaka alebo ak ide o uhynutého diviaka je potrebné uviesť aj údaje o súradniciach GPS.

Uvedené údaje zapíše úradný (súkromný) veterinárny lekár do žiadanky na laboratórne vyšetrenie. Za správnosť údajov a obsah vzorky zodpovedá veterinárny lekár, ktorý žiadanku vypísal.

Prechodné uskladnenie a doručovanie vzorky

Odobraté a zabalené vzorky je potrebné uchovať pri 4 oC a doručiť v čo najkratšom čase od odberu na príslušnú RVPS. Transport vzoriek z RVPS do referenčného laboratória sa zabezpečuje najčastejšie zvoznou linkou ŠVÚ, najneskôr však do 7 dní od odberu vzorky. Vzorky je potrebné uchovat na RVPS a počas transportu do laboratória pri 4 oC. Vzorky nesmú zamrznúť.

RVPS vedie zoznam (resp. uchováva kópie žiadaniek) zaslaných vzoriek.

Sme slovenská spoločnosť s vyše 20 ročnou tradíciou. Patríme medzi najvýznamnejších spracovateľov a predajcov diviny. V našom sortimente nájdete mäso z jeleňa, daniela, diviaka, muflóna a srnca.

tags: #diviak #v #kozi #chov

Populárne príspevky:

• Tradičná jablkovo-orechová štrúdľa
• Recept na špenátové rizoto
• Domáci čierny chlieb
• Recept na zapekané zemiaky
• Bezpečnosť rozmrazovania rýb