Zemiaky: Príbeh plodiny, ktorá zmenila Európu
Zemiaky, dnes základná potravina v mnohých európskych krajinách, prešli dlhú a zaujímavú cestu, kým sa stali súčasťou európskeho jedálnička. Ich príbeh sa začal v Južnej Amerike, odkiaľ sa postupne rozšírili do celého sveta.
Pôvod a rozšírenie zemiakov v Južnej Amerike
Zemiaky pochádzajú z oblasti Ánd v Južnej Amerike, konkrétne z územia dnešného Peru a Bolívie. Domorodí obyvatelia, ako napríklad Inkovia, ich pestovali už pred tisíckami rokov. Zemiaky boli pre nich dôležitým zdrojom potravy a energie, a to najmä vďaka svojej schopnosti rásť v náročných podmienkach vysokohorského prostredia. Inkovia vyvinuli rôzne techniky pestovania a konzervovania zemiakov, ktoré im umožňovali prežiť v drsných podmienkach.
Príchod zemiakov do Európy
Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí, po príchode španielskych conquistadorov do Južnej Ameriky. Španieli si všimli, že zemiaky sú pre domorodých obyvateľov dôležitým zdrojom potravy, a tak ich začali dovážať do Európy. Spočiatku však zemiaky neboli v Európe veľmi populárne. Ľudia ich považovali za zvláštnu a neznámu plodinu, a preto ich konzumovali len zriedka. Okrem toho sa šírili aj rôzne povery a mýty o zemiakoch, ktoré odrádzali ľudí od ich konzumácie.
Postupné prijatie zemiakov v Európe
Trvalo niekoľko storočí, kým si zemiaky získali popularitu v Európe. Jedným z dôvodov bol hladomor a nedostatok obilia, ktorý postihol Európu v 17. a 18. storočí. Zemiaky sa ukázali ako plodina, ktorá dokáže rásť aj v menej úrodných pôdach a v chladnejšom podnebí, a preto sa stali dôležitým zdrojom potravy pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Ďalším faktorom, ktorý prispel k popularite zemiakov, bola ich vysoká nutričná hodnota. Zemiaky obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, a preto sú dôležitou súčasťou zdravej výživy.
Jedáci zemiakov od Vincenta van Gogha
Zemiaky ako súčasť európskej kultúry
Postupom času sa zemiaky stali neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry a kuchyne. V mnohých krajinách sa stali základnou potravinou a používajú sa na prípravu rôznych tradičných jedál.
Pestovanie zemiakov na Slovensku: Pohľad do minulosti obce Lúky
Zemiaky sa postupne rozšírili aj na Slovensko, kde sa stali dôležitou plodinou pre obživu obyvateľstva. Kronika obce Lúky, prepísaná Valérom Ježovicom, poskytuje zaujímavý pohľad na život v obci v prvej polovici 20. storočia a okrajovo sa dotýka aj pestovania plodín, hoci priamo o zemiakoch nehovorí. Kronikár Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej školy, bol ustanovený za kronikára v roku 1933. Opisuje polohu obce Lúky v Púchovskej doline, medzi Púchovom a Moravou. Zmienka o úrodnosti pôdy v doline naznačuje, že aj zemiaky sa tu mohli pestovať.
História obce Lúky
Obec Lúky, podľa kroniky, leží v údolí Púchovskej doliny. Domy boli väčšinou drevené, s murovanými budovami ako kostoly, fary, školy, notársky úrad, pošta, četnícka stanica a domy židovských obyvateľov. Za domami sa nachádzali záhradky a polia, na nížine úrodné, na stráňach kamenisté.
Náboženský a školský život
V obci sa nachádzal rímskokatolícky kostol, jeden z najstarších v okolí, postavený pravdepodobne v roku 1228. Okrem neho tu bol aj židovský kostol postavený v roku 1872. Katolícka škola bola založená v roku 1826 a v roku 1929 bola rozšírená na dvojtriedku. Ev.a.v. škola bola založená v roku 1913. Židovská škola, ktorá existovala od roku 1872, zanikla pre nedostatok žiakov.
Život obyvateľov
Obyvatelia Lúk boli prevažne robotníci, s menším počtom roľníkov. Mnohí chodili na sezónne práce na majere, do tovární alebo na stavby. Dôležitý bol chov hovädzieho dobytka a miestna mliekareň. V obci pôsobili rôzni živnostníci: kováč, pekár, obchodníci, mäsiari, hostinskí, krajčír, obuvníci, stolári a zámočník.
Doprava a úrady
V roku 1937 bola v obci zriadená železničná stanica, čo zlepšilo dopravu.
Kroje a tradície
Obyvatelia nosili pestré kroje, ktoré sa však postupne vytrácali, najmä u mužov. Ženy si kroj zachovávali dlhšie, najmä pri slávnostných príležitostiach.
Lesy a pôda
V okolí obce sa nachádzali lesy, ktoré patrili urbáru a jednotlivcom. Pôda bola rôznorodá, od piesku a hliny po štrk. Na rovine bola úrodná, na stráňach menej.
Význam zemiakov v kontexte kroniky obce Lúky
Hoci kronika priamo nespomína pestovanie zemiakov, zmienka o úrodnej pôde a živobytí obyvateľov naznačuje, že zemiaky mohli byť dôležitou plodinou pre miestnych roľníkov. V kontexte ťažkých životných podmienok a sezónnych prác, ktoré obyvatelia vykonávali, zemiaky mohli predstavovať stabilný zdroj potravy a príjmu.
Zemiaky sa nám zdajú ako surovina známa od nepamäti. Chudobný ľud akoby mal zemiaky vždy po ruke a mohol si ich pestovať. No po pravde do Rakúsko-Uhorska dorazili len v 18. storočí a ani v 19. storočí o nich stále nevedeli všetci na celej ploche súčasného Slovenska.
Prvé pestovanie bolo v prímorských oblastiach a v Španielsku. No ich pôvod je viac než pravdepodobný v oblasti pôvodnej ríše Inkov v Andách, čiže v západnej časti južnej Ameriky. Inkovia sú na zemiaky hrdí, majú dokonca niekoľko viacero druhov zemiakov, farebných a aj chuťových odrôd.
V americkej domovine pripravovali pre nás zložitý proces fermentácie a sušenia na slnku aj s inými bylinami. Používali aj opekanie na ohni, alebo varenie rozvarených zemiakov do jedál podobných na kaše. Surové totiž spôsobujú veľké zdravotné ťažkosti. Indiánsku kuchyňu tiež tvorili rajčiny, papriky, ale tiež fazuľa, alebo kukurica.
Zaujímavosťou je aj fakt, že zemiaky sa pestovali na políčkach bez akéhokoľvek oplotenia. Indiáni oplotenie nikdy nepotrebovali a ani nepoznali. Španielski dobyvatelia do krajiny priniesli aj prasatá, zámerne ich vypustili do lesov, aby sa rozmnožili a mohli ich loviť tí, čo prídu po nich.
Najskôr zemiaky doviezli ako špeciálnu plodinu. Pestované boli aj kvôli kvetu a neobyčajnej zvláštnej rastline. Pôvodne sa dokonca konzumovali surové. Ľudia však nevedeli, že konzumáciou surových zemiakov do seba dostávajú aj vážne smrteľný toxín. Už 15 surových zemiakov totiž môže byť smrteľných, no našťastie nikomu nenapadne pre ich nie príliš vábnu chuť také množstvo aj naozaj skonzumovať.
Jedným z prvých, ak nie celkom prvý dovozca zemiakov, mal byť slávny pirát pôsobiaci v karibskej oblasti v službách britskej koruny, Francis Drake. Sir Walter Raleigh časť zemiakov venoval kráľovskej rodine, ktorej kuchári však nepoužili zemiaky, ale zelené rastliny. Omylom.
Zemiaky sa dostali do Európy v hodine dvanástej. Ľudí bolo mnoho, v mnohých krajinách bol hlad. Choroby, chudoba. Obilie, ako hlavná plodina, ktorá mala nakŕmiť ľud, nestačila. Keď sa podarilo z Ameriky priviesť kukuricu a zemiaky, stali sa rýchlo populárnymi plodinami.
Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov. Varené a pečené zemiaky sa následne stali dôležitou súčasťou jedál a aj našej gastronómie.
Riešením hladomoru sa zemiaky stali najmä v Írsku, kde boli záchranou tisíckam až miliónu obyvateľov. Rok 1840 je historicky známy ako rok katastrofickej úrody. Aj pár rokov potom sa neurodila veľká úroda pre vyčíňanie hubového ochorenia Phytopthora infestans.
Zemiakmi sa nekŕmili len ľudia, ale aj dobytok a ošípané. Varené zemiaky sa sypali aj hydine. Menej potravy pre rozšírenú populáciu domácich zvierat znamenalo jej úbytok. Menej vajec, menej mäsa, menej mláďat, menej najedeného obyvateľstva, viac hladu a smutných osudov.
TIP: Zaujímavosťou je, že hranolky vznikli v Belgicku.
Potraviny ako liek - zemiaky
Zemiaky dnes
Dnes sú zemiaky jednou z najdôležitejších plodín na svete. Pestujú sa takmer vo všetkých krajinách a používajú sa na prípravu nespočetného množstva jedál. Ľudské dejiny sú do veľkej miery príbehom jedla. Objavmi nových zdrojov potravy nimi hýbali rovnako, ako dejinné udalosti tvarovali naše stravovacie návyky.
Európania sa dlhé desaťročia na obyvateľov strednej a južnej Ameriky pozerali „cez prsty“, ako na zaostalé národy. Napriek chybnej mienke dali ľudia tohto kontinentu celému svetu zemiaky, kukuricu, rajčiny, ale aj tabak a iné návykové látky.
Do Európy boli zemiaky dovezené z Ameriky v rozmedzí rokov 1618 - 1648. V roku 1717 sa dostali do Saska, odtiaľ do Čiech a v roku 1773 do Rakúska. Panovník v snahe zabrániť hladomoru v ríši (1772 - 1773) nariadil vo svojom cisárstve pestovanie novej plodiny - zemiakov.
Dňa 24. mája 1774 kráľovským rozkazom bolo prikázané Antonovi Pongrácovi z Ondrašovej zaviesť na Liptove pestovanie zemiakov. V jeho službách pruský záhradník Vojtech Prúša bol zaviazaný na dva roky učiť poddaných likavského panstva pestovať „švábku“ ako zemiaky v tom čase nazývali. Pestovanie zemiakov je na Slovensku stále populárne.
Novoty sa neuplatňovali ľahko. Ružomberskí mešťania a poddaní boli naučení jesť repu, odmietali zemiaky a odhovárali ľudí od ich pestovania. Odporcov pestovania a trucovania zlomili až tresty palicovaním na dereši. Nakoniec sa pestovanie ujalo a pre málo úrodný kraj Liptova bolo požehnaním. Pretože v málo úrodných rokoch zachránilo ľudí od hladu.
Keď sa už zemiaky v Liptove a inde udomácnili a ľuďom chutili, chceli ich mať stále viac. Odborná literatúra o pestovaní zemiakov nebola a z času na čas sa len v časopisoch objavil „odborný“ článok o pestovaní zemiakov.
tags: #do #europy #boli #privezene #plodiny #z
