Dôvody vysokej ceny vajec na Slovensku v roku 2012

V roku 2012 slovenské domácnosti pocítili zvýšené náklady na potraviny, pričom jedným z produktov, ktorého cena vzrástla, boli aj vajcia. Ešte pred rokom sme desaťkusové balenie vajíčok kúpili aj za 1,50 eura, dnes už stojí v priemere o 5 centov viac a cena bude aj naďalej rásť.

Poďme sa pozrieť na možné príčiny tohto javu, analyzujúc vtedajšiu situáciu v poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku, ako aj vplyv legislatívnych opatrení a potravinových škandálov.

Potravinové škandály a ich vplyv

Potravinové škandály sa stávajú novodobým fenoménom. Tento rok potrápili nielen Slovensko, ale aj naše susedné štáty. Jedným z prvých za posledných 9 mesiacov bola aféra s poľskou cestárskou soľou. Vypukla vo februári tohto roka. Dovtedy nič netušiaci zákazníci sa zrazu dozvedeli, že jedlá, ktoré konzumovali takmer dennodenne môžu obsahovať škodlivé chemikálie. Išlo predovšetkým o mäsové výrobky, ale aj chlieb a pečivo. O pár dní na to čelilo Poľsko ďalšiemu veľkému problému. Miestni podnikateľ údajne nakupoval od farmárov pokazené vajcia. Prášok z nich potom odoberali výrobcovia sušienok, cestovných a majonézy. V letných mesiacoch sa v obchodoch objavili vajcia nakazené salmonelózou a kolovali po celej krajine. Podľa medializovaných informácií išlo opäť o poľské produkty prebaľované na Slovensku. Naposledy sa salmonelóza objavila v polovici septembra na východe Slovenska. Lekári ošetrili asi 170 pacientov, časť z nich hospitalizovali.

Najväčšiu a najtragickejšiu potravinovú aféru v týchto dňoch zažívajú naši západní susedia. Začiatkom septembra sa otrávili šiesti ľudia. Napili sa z čapovaného alkoholu, ktorý obsahoval jedovatý metylalkohol. Spustila sa lavína a otravy alkoholom nemajú konca. Na ich následky zomrelo už 25 ľudí. Situácia prinútila českú vládu vyhlásiť 14. septembra prohibíciu. Kriminalistom sa už podarilo odhaliť dvojicu podozrivých, ktorí údajne vedeli, že jedovatý koktail miešajú.

Tieto udalosti mohli mať vplyv na spotrebiteľskú dôveru a preferencie, čo sa mohlo prejaviť aj na cenách vajec.

Situácia v poľnohospodárstve

Pred výdatnými prehánkami, ktoré v ostatných dňoch postihli prakticky celé Slovensko, mohli mať naši poľnohospodári dôvod na radosť - ukazovala sa nielen dobrá úroda, ale na neobvykle vysokej hladine sa pohybujú aj nákupné ceny hustosiatych obilnín či repky. No nielen počasie spôsobuje poľnohospodárom vrásky ne čele. Radosť z dobrej úrody a dobrých cien im kalí aj nepriaznivý vývoj cien produktov živočíšnej výroby.

Chovatelia jatočných ošípaných momentálne prerábajú na každom kilograme 10 - 15 centov a chovatelia brojlerov asi dva centy. Navyše, nie je ani predpoklad, že by sa nákupné ceny v dohľadnej dobe výrazne zvýšili, nehovoriac o nejakej podpore zo strany štátu. Ako ďalej uviedol, ceny kŕmnych zmesí sa v období medzi dvoma ostatnými žatvami medziročne zvýšili o 28 až 40 percent, čo pre chovateľa znamená zvýšenie nákladov o 15 až 21 percent. Podľa prepočtov zväzu tak chovatelia zaplatia v hospodárskom roku 2010/2011 za kŕmne zmesi medziročne o 4,6 milióna eur viac. „Z tohto pohľadu sa teda opakuje situácia z rokov 2007 - 2008, kedy došlo k pamätnému prudkému rastu cien rastlinných komodít a teda aj cien kŕmnych zmesí. No ceny mäsa či vajec tento vývoj nekopírovali a výsledkom bol pokles stavov ošípaných o 21 percent, počet brojlerov klesol o 20 percent a stavy nosníc sa znížili o štyri percentá.

Prejavom doslova alarmujúceho stavu v živočíšnej výrobe je aj situácia vo výrobe kŕmnych zmesí - ich produkcia sa v priebehu rokov 1990 - 2010 prepadla z 2,8 milióna ton na 661-tisíc ton. „Slovenské poľnohospodárstvo sa teda čoraz viac a čoraz zreteľnejšie orientuje na export zrnín či olejnín, teda produktov bez pridanej hodnoty. Tú potom spätne dovážame napríklad vo forme mäsa či mäsových výrobkov. Už teraz osem z desiatich ošípaných spotrebovaných na Slovensku pochádza zo zahraničia a ak sa nič nezmení, domáce ošípané už prakticky ani nebudeme konzumovať.

Súčasná situácia speje k likvidácii živočíšnej výroby, ktorá je pritom všade vo vyspelom svete považovaná za stabilizačný prvok poľnohospodárskej výroby. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva či vláda nepodnikajú žiadne reálne kroky, ktoré by dokázali tento negatívny trend zastaviť. Ako ďalej dodal, nízke ceny živočíšnych komodít nie sú len problémom slovenského poľnohospodárstva, ale zápasia s nimi aj v ostatných štátoch Európskej únie. Tam však, na rozdiel od nás, vlády svojich poľnohospodárov skrytou, respektíve aj otvorenou formou podporujú. Ďalším nezanedbateľným faktorom sú aj veľké rozdiely vo výške priamych platieb medzi nami a starými členskými štátmi.

Okrem toho, významní producenti bravčového či hydinového mäsa, ako sú napríklad Dáni, Francúzi, Nemci či Holanďania, dokážu okolo 60 percent svojej produkcie predať za veľmi dobré ceny na trhoch tretích krajín, zvyšok potom zmrazia a doslova za cenu dopravy vyvážajú na Slovensko. To možno označiť za jasný dumping. To ale nebude trvať večne a potom môžeme zabudnúť na lacné dovozy. Keďže tržby z rastlinnej výroby už dlhšiu dobu prevyšujú tržby zo živočíšnej výroby, práve úroda obilnín a olejnín zohráva rozhodujúcu úlohu v ekonomike väčšiny poľnohospodárskych podnikov. A z tohto pohľadu asi vládne v radoch poľnohospodárov spokojnosť. Teda u tých, ktorí stihli aspoň rozhodujúcu časť úrody pozberať pred zmenou počasia.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z pohľadu úrody a nákupných cien hustosiatych obilnín a olejnín je hospodársky rok 2010/2011 lepší ako ten predchádzajúci. Predpokladá sa vyššia úroda u všetkých poľnohospodárskych plodín, a to v rozpätí od 25 až do 40 percent. Celková úroda hustosiatych obilnín by mala dosiahnuť asi 2,2 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 566-tisíc ton. Produkcia repky by mala medziročne vzrásť síce len o vyše 13-tisíc ton (na 335-tisíc ton), ale to len preto, lebo jej osevná plocha sa medziročne znížila o takmer 19-tisíc hektárov. Namiesto nej však poľnohospodári vysiali slnečnicu, ktorej celková úroda by mala dosiahnuť takmer 220-tisíc ton, čo by bolo o necelých 69-tisíc ton viac ako vlani.

Ako ďalej Marian Uhrík uviedol, keďže spotreba zrnín a olejnín je na Slovensku viac - menej konštantná a úroda by mala byť podstatne vyššia, vzrastie i prebytok na domácom trhu. Zväz ho pritom v prípade hustosiatych obilnín odhaduje na 734-tisíc ton a u kukurice na 400-tisíc ton. Celkový vývoz však bude zrejme ešte vyšší, keďže po vlaňajšej slabšej žatve sa v období od 1. júla 2010 do 30.

Pre pestovateľov je potešujúci najmä fakt, že teraz, v čase žatvy, kedy predávajú najväčšiu časť úrody, sa na trhu vygenerovali dobré, respektíve až veľmi dobré nákupné ceny. Podľa slov ďalšieho predstaviteľa Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozefa Rebra, aktuálna trhová cena potravinárskej pšenice sa pohybuje na úrovni 180 - 190 eur za tonu, čo je o 50 - 60 eur viac ako v rovnakom období minulého roku. Pokiaľ ide o sladovnícky jačmeň, jeho cena sa medziročne zvýšila zhruba o 60 eur/t a pohybuje sa na úrovni 210 - 220 eur/t. Výhodnejšia ako vlani by mala byť aj nákupná cena kukurice a v čase zberu by sa mohla pohybovať na úrovni 160 - 165 eur.

Z pohľadu pestovateľov by v tomto roku mala byť najvýnosnejšou plodinou repka, ktorej je v Európe značný nedostatok. Preto sa jej cena medziročne zvýšila až o 60 percent a momentálne sa pohybuje v rozmedzí 420 - 490 eur za tonu.

Na účtenke za nákup potravín svieti rovnaká suma, košík je však oproti minulému roku prázdnejší.

Mnohé z nich domáci chovatelia a pestovatelia len ťažko ovplyvnia. Slovenskí spracovatelia agrokomodít, inými slovami pekári, cukrári či cestovinári, nepoužívajú pri svojej výrobe len obilie dopestované u nás. Mnohých tak k vyšším výkupným cenám tlačí hlavne nižšia úroda pšenice v celej Európskej únii. Ten spoločne s väčším dopytom z afrických krajín a Číny a stále vyššími exportnými clami z Ruska, vytláča nahor nielen ceny pečiva, ale aj rastlinných olejov a tukov.

Sledujeme horúčavy v USA a Kanade, čo určite zníži produkciu pšenice a kukurice, alebo aj požiare v Južnej Amerike. Do hry však vstupujú aj domáce faktory. „Príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov,“ hovorí analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. Len tento rok sa štátom garantovaný najnižší mesačný zárobok zvýšil z 580 na 623 eur. Príplatky za prácu v noci či cez víkendy sa už síce neurčujú percentuálnou výškou z minimálnej hodinovej mzdy, no v určitej forme aj tak ostali. Rast cien agrokomodít ovplyvňuje aj to, koľko pri pokladni zaplatíme za mäso či vajcia. Pšenica je totiž súčasťou kŕmnych zmesí.

Za pravdu jej dáva aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holeciová. V prípade bravčového mäsa, ktorého cena citeľne stúpa už od roku 2019 a dnes karé s kosťou nekúpite pod 5 eur za kilogram, sa podľa nej nedá hovoriť ani o pokrytí výrobných nákladov. Navyše, situáciu komplikuje mor ošípaných. Ten sa z Číny rozniesol do viacerých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ceny ženú nahor aj ďalšie náklady priamo súvisiace s produkciou, ako zdražovanie obalových materiálov a technológií, či tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií.

Producentom tak neostáva iné, len vyjednávať s obchodníkmi vyššie nákupné ceny, čo nie je vždy jednoduché. Pozitívne nevyzerajú ani najbližšie mesiace. Poľnohospodárom tak neostáva iné, ako počkať, s akými výsledkami sa skončí žatva v celom európskom regióne. Tendencie naznačí aj zber úrody u hlavných mimoeurópskych pestovateľov. „Rozhodujúce bude množstvo a kvalita obilia.

Z prehľadu je zrejmé, že viacero faktorov ovplyvňovalo ceny potravín, vrátane vajec. Zvýšené náklady na krmivá, nízke ceny živočíšnych komodít a potravinové škandály mohli prispieť k rastu cien vajec na Slovensku v roku 2012.

Zhrnutie faktorov, ktoré mohli ovplyvniť cenu vajec:

• Zvýšené náklady na krmivá
• Nízke ceny živočíšnych komodít
• Potravinové škandály
• Vyššia minimálna mzda
• Zdražovanie obalových materiálov a technológií
• Tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií

V roku 2012 bol prijatý Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014, ktorý mal za cieľ zber a spracovanie údajov pre potreby demografickej štatistiky v súlade so štandardmi európskeho štatistického systému. Výsledky zisťovania mali poskytnúť komplexné informácie pre potreby štátnej správy a verejnej správy, regionálneho plánovania, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu Slovenskej republiky, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.

Medzi tieto zisťovania patrili:

• Hlásenie o uzavretí manželstva
• Hlásenie o narodení
• List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí
• Hlásenie o rozvode
• Hlásenie o sťahovaní

Tieto štatistické zisťovania mali prispieť k lepšiemu prehľadu o demografickej situácii na Slovensku, čo mohlo mať vplyv aj na plánovanie a reguláciu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.

Tabuľka: Porovnanie cien pšenice a jačmeňa v roku 2011

tags: #dôvod #vysokej #ceny #vajec #2012 #Slovensko

Populárne príspevky:

• Jednoduché recepty na predkrmy
• Kto pečie najlepšie vianočné pečivo vo Vrábloch?
• Recepty s kuracími nugetkami a ryžou
• Cukrárske výrobky a ich základné suroviny
• Recept na karfiolové fašírky