Výroba dreveného korpusu bubnov: Umenie a remeslo

Už desať rokov sa Miro Tomáš venuje výrobe afrických bubnov. Od detstva ho bubnovanie fascinuje. Keď spoznal partiu mládencov, ktorí ovládali umenie djembe bubnov, neustále ich otravoval, kým ho nezasvätili do tajov ich výroby.

Fascinuje ho hlavne jej technická stránka. Ako hovorí, nie je to síce atómová bomba, ale aj tak tomu treba dobre rozumieť, ináč bubon bude na nič.

Čo bubon, to iný tvar, iný zvuk.

Making a djembe drum. Rzeźbienie korpusu bębna djembe

Výber dreva: Lipa, javor, jaseň alebo vŕba?

Za tie roky sa utvrdil v tom, že na výrobu afrických bubnov sú najlepšie lipové alebo javorové drevo. Málokedy natrafí na poriadny kmeň, ale vystačí si aj s hrubšími konármi. Nie je ľahké sa k nim dostať, stromy sa dnes po dedinách už tak bezhlavo nerúbu ako kedysi.

Ak má byť korpus bubna kvalitný, musí drevo rýchlo vydlabať, aby nepopraskalo pri vysychaní. Potom môže postáť aj niekoľko mesiacov. Zo začiatku vydlabával a tvaroval dlátami vlastnej výroby, neskôr, keď na prvých bubnoch zarobil, kúpil si kvalitné profesionálne nástroje.

Na výrobu šamanských bubnov sa používajú korpusy vyrobené výhradne z masívneho jaseňového a vŕbového dreva, ktoré sú známe svojou pružnosťou, pevnosťou a krásnou kresbou. Naše rámy sú ručne vyrábané s dôrazom na remeselnú precíznosť, prírodný vzhľad a výborné akustické vlastnosti.

Masívny jaseň je tvrdé, húževnaté drevo, ktoré výborne rezonuje. Je ideálny pre bubny s hlbokým, silným zvukom. Vŕba je ľahšia a mäkšia, vhodná pre jemnejšie, intuitívnejšie bubny. Má prirodzenú ohybnosť a krásne odtiene svetlého dreva.

Vlastnosti rámov:

100 % prírodné masívne drevo
Ručná výroba s dôrazom na kvalitu a jednotnosť tvaru.
Hladko opracované, pripravené na napnutie kože.
Dostupné v rôznych priemeroch podľa vašich potrieb.

Tento rám je určený pre každého, kto si chce vytvoriť vlastný nástroj - či už na rituálne účely, relaxáciu, terapiu alebo umelecký prejav.

Pre koho sú vhodné?

Pre tvorcov vlastných bubnov (DIY).
Pre šamanov, terapeutov a hudobníkov.
Pre každého, kto chce cítiť spojenie so svojím nástrojom už od jeho začiatku.

Bubinga: Exotická voľba pre náročných

Snare bubon s priemerom 14" zo špeciálnej série Sound Lab Project, ktorého korpus je vyrobený z 10 mm hrubého dreva dreviny bubinga, s povrchom z preglejky z tej istej dreviny. Materiál korpusu: Bubinga Bubinga je husté, exotické drevo, ktoré poskytuje silný, bohatý zvuk s výraznými basmi a silnou projekciou.

Ponúka hlboké, úderné basové tóny, sústredené stredy a hladké, zreteľné výšky. Jej prirodzená tvrdosť zabezpečuje výborný attack a sustain, čo ju robí obľúbenou voľbou pre bubeníkov hľadajúcich hĺbku aj čistotu. Korpusy z bubingy sa často používajú v špičkových súpravách určených pre rock, fusion a štúdiové nahrávanie.

Počet vrstiev ovplyvňuje celkovú rezonanciu, sustain a tónové vlastnosti bicích.

Koža z kôz a zvuk bubna

Hudobní fajnšmekri, ktorí si djembe bubny nekupujú ako dekoráciu do prázdneho kúta obývačky, hodnotia kvalitu bubna podľa zvuku, aký dokážu z jeho útrob vydolovať. Kvalita zvuku a vlastne i bubna záleží na dvoch veciach. Na zvuk majú vplyv tvar bubnového kotla a hrúbka blany, na ktorú sa bubnuje. Hrubšia koža vydáva dunivý basový zvuk, tenšia jemnejšie tóny.

Podobne veselé príhody zažíva aj pri zháňaní kože na výrobu blán. Najvhodnejšia je koža z kôz, lenže kozy nie sú prasiatka, aby sa zabíjali, keď nadíde ich čas. Preto niekedy aj celé týždne obieha okolité dediny s nezvyčajnou otázkou, či náhodou nejaká koza nepôjde v dôsledku staroby alebo choroby pod nôž. Možno to znie trochu morbídne, ale iným spôsobom sa ku kozej koži neviem dostať.

Príbehy a skúsenosti výrobcu

Keď zabubnoval na svoj prvý bubon, myslel si, že sa ich výrobou bude celkom slušne živiť. Aspoň spočiatku to tak vyzeralo. Za jeden bubon zinkasoval v priemere 130 eur, za mesiac v pohode stihol urobiť štyri. Na zbohatnutie to nebolo, ale ani jeho kamaráti nezarábali na stavbách viac. Lenže čas „týpkov“, ktorí si brali na trampy jeho bubny, pominul a africké bubny sa preňho stali iba zaujímavým koníčkom.

Raz ma jeden hudobník požiadal, aby som mu vyrobil bubon, ktorý bude rozbíjať okná. Aj sa mi to podarilo, keď som vo svojej izbe na poschodí poriadne zabubnoval, mama vystrašene pribehla z kuchyne, čo sa to deje.

Pri zdobení bubnov uprednostňuje maľované vzory. Zakaždým volí prírodné motívy, ktoré vraj najlepšie vystihujú charakter tradičného ľudového nástroja afrických národov.

Osud mu však na revanš prihral iné šance. Jedna ho nečakane stretla pri prechádzke lesom za hradom Podčičva. Našiel obrovské korene vyvaleného stromu, ktoré už na prvý pohľad vyzerali tajomne. V tej chvíli mu napadlo, že by sa z tej poprepletanej masy dreva dal urobiť mohutný podstavec pod konferenčný stolík.

Pár týždňov tvrdej roboty a výsledkom je stolík, ktorý ozaj stojí za pohľad. Už teraz sa mi črtá ako kupec prvého stolíka solventný majiteľ vily tróniacej nad vodnou nádržou Domaša. Jeho ponuka znela na 1 300 eur. Aj ráno pred naším stretnutím doviezol domov na fúriku staré korene, ktoré vážia dobrých 80 kilogramov. Či z toho bude môj ďalší koníček, alebo si s tým aj čosi privyrobím, ukáže život.

Keď akurát nevydlabáva čerstvý kmeň lipy, nesnorí po starých koreňoch, zarába si na luxusných výletných lodiach. Absolvent humenskej chemickej priemyslovky sa v lodnom biznise uchytil so svojím bratom Jánom ako údržbár.

Robíme, čo príde. Ťaháme nové elektrické vedenie, meníme vodovodné potrubia, inštalujeme bezpečnostné kamerové systémy. Je to práca ako každá iná, akurát že nás zakaždým čaká na inej lodi, na inom mori, v inom prístave. Ich mame sa občas zatočí hlava, keď sa jej ozvú z Bahám, Kajmaních ostrovov, Kanady, Mexického zálivu či z prístavu v Karibiku.

Tento rok som tri mesiace strávil v prístave Mobile v americkom štáte Alabama, kde naša medzinárodná pracovná čata resuscitovala po veľkom požiari obrovskú výletnú loď Carnival Triumph. Požiar ju zachvátil počas plavby v Mexickom zálive, do prístavu ju pritiahli remorkéry. Bola z toho pre lodnú spoločnosť veľká blamáž, lebo po požiari ostalo 4 200 pasažierov z celého sveta bez elektriny, bez klimatizácie, fungovalo iba päť toaliet.

Po požiari na lodi pracovalo asi dvesto remeselníkov, technikov, inžinierov, zišli sa tam azda všetky remeslá a všetky národnosti. Bolo to pre nás dosť drsné, koberce boli nasiaknuté močom, všade smrad až hrôza. Naša partia v suchom doku inštalovala na lodi novú elektroinštaláciu.

Mimochodom, tejto spoločnosti patrí aj loď Costa Concordia, ktorá pri talianskom pobreží narazila na plytčinu a o život prišlo 32 pasažierov. Pár týždňov predtým na inej luxusnej lodi v prístave na Bahamách Miro inštaloval bezpečnostné kamery do lodného kasína, v talianskom prístave Terst pracoval v partii, ktorá na výletnej lodi montovala protipožiarnu techniku a tepelnú izoláciu.

Čo loď, to iná práca, iný prístav, iné končiny sveta. A preto je to také fantastické. Denne robia 12 hodín, nie je čas na prestávku, pracoval v mnohých prístavoch, ale veľa z nich obdivoval iba z paluby lode. Na prechádzku po meste jednoducho nie je čas.

Ešte horšie je to, keď loď opravujeme počas plavby. Na palubách sú často najkrajšie dievčatá sveta, ale my sa k nim nesmieme priblížiť a už vonkoncom nie ozvať. Kapitán by to považoval za sexuálne obťažovanie a bez milosti nás vysadil v najbližšom prístave. To je jediné negatívum tejto práce.