Pestovanie okrasných tekvíc: od výsevu po zber a využitie

Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) je najznámejší a najrozšírenejší druh z rodu tekvíc. Pôvodom je zo strednej Ameriky, ale dnes sa pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlozelenými listami a žltými kvetmi. Plody majú rôzne tvary, veľkosti a farby. Tekvica obyčajná je obľúbená na kulinárske účely, ale aj ako okrasná rastlina. V tomto článku sa zameriame na pestovanie okrasnej tekvice, jej využitie a špecifiká odrody Shenot.

Druhy tekvíc

Existuje množstvo druhov tekvíc, ktoré sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou a využitím. Medzi najznámejšie patria:

  • Tekvica Hokkaido: Patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha.
  • Špagetová tekvica: Má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám.
  • Maslová tekvica: Má charakteristický hruškovitý tvar a hlboko oranžovú farbu dužiny.
  • Tekvica Goliáš (Cucurbita maxima 'Goliáš'): Je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Používa sa na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých halloweenskych lampiónov.
  • Cuketa: Je odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti.
  • Okrasná tekvica: Je typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány.
Rôzne druhy tekvíc.

Pestovanie tekvice

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Existujú dve možnosti: vysievať tekvicu priamo zo semienok alebo vysádzať sadenice.

Výsev a výsadba

Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Tekvica potrebuje priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny.

  • Priamy výsev: Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm.
  • Predpestovanie sadeníc: V prípade tekvíc nemá tento postup žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode.

Sadenice môžeme dať do záhona až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.

Ako pestovať tekvice zo semien – krok za krokom

Starostlivosť počas vegetácie

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.

Zber

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň.

Zber tekvice hokkaido.

Okrasné tekvice

Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase. Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla.

Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku.

Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

Okrasná tekvica Shenot

Okrasná tekvica Shenot je jednoročná rastlina s poliehavými a dlhými výhonkami, ktorá sa pestuje podobne ako ostatné druhy tekvice. Táto estetická rastlina je ideálna na pestovanie na pergolách či iných konštrukciách, kde vytvára vizuálne pôsobivú kulisu. Tekvica Shenot vyniká bohatstvom drobných plodov rôznych farieb a tvarov.

Pestovanie tekvice Shenot

Uprednostňuje slnečné stanovištia a dobre vyhriate pôdy. Tekvicu Shenot vysievame od apríla do júna do hniezd po 2 - 3 semenách do hĺbky 1 - 2 cm. Pri pestovaní na pergolách alebo konštrukciách vytvára vizuálne pôsobivé porasty. Zber plodov sa začína v júli a trvá do októbra.

Charakteristika a využitie

Okrasná tekvica Shenot je dekoratívna odroda pestovaná najmä pre svoje netradičné tvary a výrazné farby plodov. Plody bývajú menšie, často s výraznými rebrami, výbežkami a zaujímavým členitým povrchom, vďaka čomu priťahujú pozornosť v každej jesennej dekorácii. Ich farebnosť sa pohybuje od žltej, oranžovej až po zelené pruhované kombinácie, neraz s mramorovaním či škvrnami. Rastlina patrí medzi rýchlo rastúce tekvice a vytvára bohatý porast, ktorý dokáže rýchlo zakryť pôdu.

Odroda Shenot je vhodná na pestovanie v záhrade, pri plotoch aj na okrajoch záhonov. Plody slúžia najmä ako dekoratívny prvok do misiek, košíkov, vencov a jesenných aranžmánov. Správne usušené exempláre vydržia pekné aj niekoľko mesiacov, takže sú ideálne na dlhotrvajúcu jesennú a zimnú výzdobu.

Podmienky pestovania

Okrasná tekvica vyžaduje slnečné a teplé stanovište, kde má dostatok svetla väčšinu dňa. Najlepšie rastie v výživnej, humóznej a dobre priepustnej pôde, ktorá udrží vlhkosť, ale nebude dlho premokrená. Pred výsadbou sa odporúča pôdu obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj, aby mala rastlina dostatok živín po celú sezónu. Nevhodné sú ťažké, podmáčané pôdy, v ktorých môže dochádzať k zahnívaniu koreňov a mladých plodov.

Rastlina vytvára dlhé ťahavé výhony, preto potrebuje dostatok priestoru alebo oporu, po ktorej sa môže popínať. V chladnejších oblastiach je vhodné zvoliť záhon chránený pred studeným vetrom. Pri splnení týchto podmienok tekvica Shenot vytvára silný porast s bohato nasadenými plodmi.

Výsev a výsadba

Výsev okrasnej tekvice priamo na záhon je vhodný, keď sa pôda prehreje aspoň na 12-14 °C, zvyčajne od polovice mája po pominutí mrazov. V chladnejších oblastiach je výhodné predpestovať sadeničky v interiéri alebo skleníku už v apríli. Semená sa sejú do hĺbky približne 3-4 cm, po dvoch až troch do jednej jamky. Po vzídení nechávame len najsilejšiu rastlinu, aby mala dostatok priestoru na rast. Rozostupy medzi rastlinami by mali byť minimálne 80-100 cm, podľa bujnosti porastu. Pred presadením na vonkajší záhon je dôležité priesady postupne otužovať. Správne načasovaný výsev a výsadba podporujú rýchle zakorenenie rastlín a tvorbu bohatého množstva dekoratívnych plodov.

Starostlivosť počas sezóny

Počas vegetácie je dôležitá najmä pravidelná, ale rovnomerná zálievka, aby rastliny netrpeli dlhým suchom ani premokrením. Zalievame ku koreňom, nie na listy, aby sme znížili riziko vzniku múčnatky a plesňových chorôb. Mulčovanie slamou, trávou alebo kompostom pomáha udržať vlhkosť v pôde a obmedzuje rast burín. Rastliny dobre reagujú aj na priebežné prihnojovanie organickými alebo tekutými hnojivami každých 10-14 dní. Výhony môžeme usmerňovať, aby nezatieňovali ostatné plodiny a lepšie využili dostupný priestor. Je dôležité pravidelne kontrolovať výskyt škodcov, ako sú vošky či slimáky, a včas zasiahnuť šetrnými prípravkami. Pri správnej starostlivosti zostáva porast vitálny a prináša množstvo tvarovo aj farebne zaujímavých plodov.

Využitie plodov

Plody okrasnej tekvice sa využívajú predovšetkým ako dekorácia, a to v interiéri aj v exteriéri. Sú ideálne do jesenných aranžmánov, misiek, košíkov, vencov či ako doplnok k sušeným kvetom a listom. Vďaka netradičnému tvaru a výrazným farbám dokážu vytvoriť výrazný vizuálny efekt aj samostatne v jednoduchej miske.

Jedlé alebo jedovaté?

Všeobecne sa okrasné tekvice, vrátane odrody Shenot, neodporúčajú konzumovať, pretože môžu obsahovať vyšší podiel horkých látok (kukurbitacínov). Tieto látky môžu pri požití spôsobiť tráviace ťažkosti, preto je bezpečnejšie používať tieto plody výhradne na estetické účely. Na varenie, pečenie či polievky je vhodné siahnuť po jedlých odrodách muškátových, hokkaido alebo špagetových tekvíc. Správne usušené plody Shenot si svoju krásu udržia aj niekoľko mesiacov a skrášlia domov až do zimy.

Ako dlho vydrží okrasná tekvica?

Správne usušená okrasná tekvica vydrží mesiace až celý rok. Trvácnosť však závisí od odrody, stupňa vyzretia a skladovania. Po zbere je dôležité plody nechať niekoľko dní doschnúť na suchom mieste. Tekvice by sa mali skladovať pri izbovej teplote, mimo vlhkosti a pri dobrej cirkulácii vzduchu. Ak sa na povrchu objaví mäknutie alebo plesnivenie, trvácnosť sa výrazne skracuje. Pri vhodných podmienkach však môžu slúžiť ako dekorácia počas celej zimy.

Aké typy okrasných tekvíc existujú?

Existuje množstvo okrasných tekvíc rôznych tvarov, farieb a veľkostí. Medzi najobľúbenejšie patria pruhované, bradavičnaté a hruškovité odrody, ktoré sú esteticky veľmi výrazné. Ďalšou skupinou sú tvary pripomínajúce turban alebo hviezdu. Farby siahajú od zelenej cez žltú až po oranžovú a bielu, často v kombináciách. Pestovatelia si vyberajú podľa toho, či chcú tekvice na aranžovanie alebo na popínanie. Sortiment okrasných tekvíc je široký a každoročne vznikajú nové zaujímavé kultivary.

Ako zberať?

Ostrými nožnicami alebo nožom zrežte stopku tak, aby aspoň niekoľko centimetrov z nej ostalo na tekvici. V princípe sa snažte ponechať stopku čo najdlhšiu. Okrem toho, že pôsobí hravo a zaujímavo, ochráni plod pred zahnívaním. Rana po odstránení stopky alebo jej zrezanie tupým nástrojom býva vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.

Dosušenie tekvíc

Po úspešnom a správnom zbere a po prvotnom usušení tekvičiek je čas postarať sa o to, aby plody naozaj kvalitne preschli. Osvedčilo sa ponechať ich niekoľko dní až dva týždne v miestnosti, kde je suchý teplý vzduch. Rozmiestnite ich do debničky vystlanej slamou, aby sa neotlačili a boli na vzdušnom podklade. Neskôr na dlhodobé skladovanie je najvhodnejšia teplota v rozmedzí 10 až 18 °C, priestory by mali byť naďalej vzdušné a podklad mäkký.

Toto radšej nerobte:

  • Niektorí ľudia si myslia, že prepichnutie tekvice zabezpečí ľahšie preschnutie aj vnútri. V skutočnosti však ide o neželanú ranu, okolo ktorej plod často začne hniť či plesnieť.
  • Neodporúčame ani prestriekať ich transparentným matným lakom. Skúsenosti hovoria, že ak tekvica nie je dobre presušená, lak zakonzervuje len vlhkosť vnútri a plod sa začne pomerne rýchlo kaziť. Tekvička by mala dýchať a naďalej pomaly schnúť, aby vydržala čo najdlhšie.
  • Tekvice navŕšené na kôpke v košíku síce vyzerajú efektne, ale nevydržia dlho. Otlačia sa navzájom a miesta, na ktoré je sústavne vyvíjaný tlak, začínajú postupne mäknúť a hniť.

Jesenné zátišie, ktoré vydrží

Bežne sa tekvičky rozkladajú na poličky či na kuchynskú linku. Ak sa tak rozhodnete urobiť, je dobré ich podložiť napríklad hoblinami alebo slamou. Tento materiál dotvorí výzdobu a zároveň im poskytne mäkký a vzdušný podklad. K mäknutiu, zahnívaniu či plesniveniu dochádza zvyčajne odspodu, na mieste najväčšieho tlaku. Ak si chcete vytvoriť zátišie s tekvicami, opäť odporúčame použiť suchý a vzdušný prírodný materiál ako podklad. Dobre poslúži aj jutovina, rafia či sisal. Okrasné tekvice ostanú najdlhšie krásne v chladnej a slnečnej miestnosti, akou je napríklad chodba alebo hala.

Okrasné a jedlé tekvice

Pre niekoho odpudivá, pre iného krásna. Aj takto je vnímaná tekvica odrody ‘Galeuxe Déysines’ s výraznými bradavičnatými výstupkami, no lahodnou dužinou a dobrou skladovateľnosťou.

Vo všeobecnosti obsahujú plody rastlín z rodu Cucurbita látky kukurbitacíny. Ide o toxické horčiny, ktoré, hoci sa v malých množstvách prirodzene nachádzajú napríklad aj v uhorkách, plody zo skupiny okrasných tekvíc ich obsahujú príliš veľa. Pri konzumácii by vám teda mohli spôsobiť zdravotné problémy − vyvolať zvracanie, no možnosť náhodnej otravy je dosť nepravdepodobná. Kukurbitacíny sú také horké, že tekvicu by ste v takom množstve, ktoré by vám mohlo ublížiť, neboli schopní skonzumovať. „Najvyšší obsah horčín majú okrasné odrody príbuzné divým tekviciam z druhu Cucurbita texana. Z bežne pestovaných ide napríklad o žlto-zelené tekvice v tvare hrušky ‘Pear Bocolor’,“ vysvetľuje Gajdoštin. Vo všeobecnosti však boli okrasné tekvice špeciálne šľachtené na krásu a nie na chuť. Preto, hoci by neboli horké, dužina väčšiny týchto drobnoplodých odrôd je veľmi tenká a bez chuti. Svetlou výnimkou sú podľa zeleninára odrody typu crookneck s kríčkovitým rastom.

Acorny sú v našich záhradách stále trochu neznámou skupinou tekvíc, no je to veľká škoda. Dalo by sa o nich povedať, že sú skvelou voľbou 3 v 1. Menšie, rebrovité plody zúžené do špičky sú nielen veľmi dekoratívne, ale aj chutné. Skvelo sa hodia na pečenie a zapekanie so syrovou alebo mäsovou plnkou. Odroda ‘Cream Of The Crop’ je smotanovobiela, ’Jet Set F1’ tmavozelená a ‘Table Gold’ jasnooranžová. Tekvice typu acorn patria k zimným odrodám, preto sa po dobrom vyzretí dajú dlho skladovať. Dostupné sú v troch farbách a vynikajú nielen skvelou chuťou, ale aj pekným tvarom plodov. Aj vám pripomínajú žalude?

Plody okrasných tekvíc nie sú najlacnejšie, preto vám možno napadne, dopestovať si ich. Nie je to však úplne jednoduché, hlavne ak ich budete vysievať v blízkosti iných, konzumných tekvíc. Môže sa stať, že dôjde k nepríjemnému kríženiu. Následným zberom semien na ďalšiu sejbu sa vysoký obsah horčín často prenesie aj na pôvodne chuťou lahodné odrody.

Inak sa pestovanie okrasných tekvíc výrazne nelíši od klasík. Ideálna je slnečná hriadka, pôda bohatá na živiny a dostatok vlahy. Oplatí sa, predpestovať si priesady a v druhej polovici mája ich vysadiť na pripravené hriadky - ideálne do hniezd. Čas zberu závisí od príslušnej odrody. Ak sa do šupky už nedá spraviť otlačok nechtom a stopka plodu je tvrdá a suchá, okrasné tekvice sú pripravené na zber. „Mladé plody s mäkkou šupkou rýchlo hnijú a na dlhodobú dekoráciu sa nehodia,“ upozorňuje Gajdoštin.

tags: #druhy #okrasných #tekvíc #pestovanie

Populárne príspevky: