Kolíska od Alfonza Bednára: Existenciálna kríza v slovenskej próze
Novela Kolíska od A. Bednára patrí do zbierky noviel Hodiny a minúty. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia vyšiel román A. Bednára Sklený vrch a neskôr zbierka noviel Hodiny a minúty. Obe prózy sa vymykali vtedajšiemu charakteru literatúry socialistickému realizmu, ktorý nadobudol schematickú podobu.
Dej tejto prózy začína procesom s partizánom Majerským, ktorý počúva Zita Černeková z rádia. Aj v novele Kolíska sa prítomnosť stáva rámcom pre rozprávanie udalostí odohrávajúcich sa v minulosti. Jadro rozprávania sa presúva do obdobia konca druhej svetovej vojny po zatlačení odboja do hôr. Na súde má vypovedať aj jej manžel Mišo Černek. Proces v Zite vyvolá spomienky na noc spred siedmich rokov, kedy sa odohrala udalosť, ktorá súvisí s prebiehajúcim súdom.
Partizán Majerský utečie od svojej jednotky kvôli zdravotnému stavu. Majerského ukryje napriek tomu, že v ich dedine (Lieskovom) sa nachádzajú nemecké jednotky. Náhodou hľadá útočisko v dome Zity Černekovej, svojej bývalej milenky a súčasne manželky veliteľa partizánskeho oddielu Miša Černeka. Zita má v dome v kolíske chorého syna.
Poloha Slovenska v Európe
Existenciálna situácia v hraničnej situácii
V chalupe u Zity Černekovej obe postavy vstupujú do situácie s potencionálnou hrozbou smrti. Tvarovanie deja v tejto časti novely má veľmi blízko k existencialistickej próze. Postava Majerského a Zity sa ocitajú v hraničnej situácii, najmä potom, ako do domu príde jednotka SS.
Okrem telesných prejavov strachu môžeme vnímať zasiahnutie protagonistov tragickým dejom cez reč postáv. V úvode scény, keď sa Majerský objaví v chalupe Zity Černekovej, sa ich dialóg stáva nelogickým, nenadväzuje na seba, v prehovoroch sa nachádzajú apoziopézy. Prejavy strachu identifikovateľné v reči postáv môžeme vnímať aj v konaní. Zita najprv váha, posiela Majerského preč, vzápätí ho ukrýva. Potom bojuje s výčitkami, či ho mala ukryť. U Majerského je to podobné.
Ďalším dôležitým motívom, ktorý dokresľuje úzkostnú atmosféru deja, je uzavretý priestor izby, kde je Zita s chorým chlapčekom a spolu s ňou sedem nemeckých vojakov. Podobne priestorovo a dokonca aj pohybovo je obmedzená postava Majerského ukrytého pod perinami.
V novele Kolíska sa na vykreslení existenciálnej situácie okrem priestoru podieľa aj motív času. Čas je v konkrétnej dejovej línii ohraničený jednou nocou. Cez optiku postáv Zity a Majerského vnímame čas ako raz dlhý a inokedy príliš krátky. Postavy očakávajú vlastnú smrť alebo vyslobodenie. Nastáva tu istý paradox, ktorý Bednár umocňuje motívom kolísky. Kolíska sa stáva symbolom zrodu a zároveň smrti.
Motív kolísky a konfrontácia časových plôch
V spojení s postavou Zity motív kolísky hromadí napätie. Postave Obmanna (veliteľa SS) kolísanie pripomína zvuk dieselového motora poháňajúceho mlyn. Taký mlyn vlastnila jeho rodina. Spomienky Obmanna na šťastné detstvo naďaleko Ahlenu čitateľa vytrhávajú z napätého, ba až tiesnivého času, ktorý prežíva aktuálne Zita a uvoľňujú napätie. Reminiscencie Obmanna sa stávajú retardačným prvkom v deji a zároveň sú v ostrom kontraste s tým, kým je postava Obmanna tu a teraz.
Tvarovanie času má u Bednára svoj význam. Bednárova práca s časom tak často napomáha modelovaniu viacvrstvových, rozporuplných postáv. Bednár nezjednodušuje ľudské konanie a myslenie.
V minulosti bol Majerský podvodník, ktorý okrádal na veľkostatku robotníkov. Aby sa očistil, obviní falošne Zitu a jej matku, pričom so Zitou udržiava milenecký pomer. Od partizánov uteká kvôli problémom s očami. Z Černekovho domu uteká, ale po výkriku svojej bývalej milenky strieľa do nemeckého vojaka a nakoniec zastrelí aj niektorých členov SS vrátane Obmanna. Stane sa tak akýmsi hrdinom „nasilu“.
V rôznych časových rovinách vykresľuje autor postavu Černekovej ako plynúcu rieku. Zita je zasahovaná okolnosťami deja. Zdá sa, akoby jej chýbala vôľa pre tvorbu svojich vlastných dejín. Manželstvo s Ragalom je zas výsledkom Majerského vlastných záujmov. Černeka si protagonistka vezme z núdze. Keď príde vojna, ich dom, šťastnou náhodou, nevypália, hoci je Černek pri partizánoch. V tú noc, keď sa v jej dome objaví Majerský, rozhodne sa ho ukryť. Celý večer Zita prehodnocuje svoje rozhodnutie a znova si ho potvrdzuje.
Koniec novely je situovaný do prítomnosti, kde pomaly končí vypočúvanie Majerského a zaznie rozsudok. Domov prichádza z pojednávania Mišo Černek. Majerského odsudzujú a Zita neverí manželovi, že vypovedal v prospech Majerského. Autor odkazuje touto mikrofabulou na monster procesy z päťdesiatych rokov. Novela končí otvorene a ťaživo. Autor necháva čitateľa, rovnako ako Zitu, v pochybnostiach, ako v skutočnosti Černek vypovedal.
Zita sa tu opäť dostáva do prúdu okolností, ktoré vníma ako nezvratné, vôľou nezmeniteľné. Bednárova zbierka noviel Hodiny a minúty spolu s románom Sklený vrch umelecky nadviazala na literatúru tvorbu po druhej svetovej vojne pred udalosťami, ktoré uviedli literatúru do područia ideologizmu. Mnohoprúdovosť v literatúre driemala. Pri A. Bednárovi môžeme ešte spomenúť návrat k individuálnym, a nie kolektívnym, problémom človeka. Bednárove postavy sa potrebujú konfrontovať s vlastnou minulosťou, zistiť jej presah do prítomnosti.
Literatúra:
- BEDNÁR, Alfonz.2008. Sklený vrch a iné.
- PLUTKO, Pavol. 1986. Alfonz Bednár.
- RAKÚS, Stanislav. 1982. Próza a skutočnosť.
- MARČOK, Viliam a kol. 2006. Dejiny slovenskej literatúry 3.
Veronika Benikovská (1986) vyštudovala estetiku v kombinácii so slovenským jazykom a literatúrou na Prešovskej univerzite v Prešove. Popri rodine sa rada venuje umeleckému prednesu, literatúre pre deti a mládež a komiksu.
tags: #dusit #sa #chlapce #chod #domov #vyznam
