Ekonomické aspekty produkcie mlieka na Slovensku
Slovenský mliekarenský sektor čelí rôznym výzvam a príležitostiam. V tomto článku sa pozrieme na aktuálnu situáciu v produkcii mlieka na Slovensku, vrátane ekonomických faktorov, problémov, ktorým čelia mliekari, a vyhliadok do budúcnosti.
Aktuálna situácia v mliekarenskom sektore
Slovenskí mliekari majú problém, hrozí im zánik. Sľúbená finančná pomoc od štátu neprichádza. Aj mliekari hlásia problémy vo výrobe. Hrozí, že sa bude viac mlieka dovážať zo zahraničia. Ministerstvo žiadajú o mimoriadnu pomoc. Slovenského mlieka je čoraz menej. Každý rok klesá počet dojníc. Mliečne produkty môžu byť ohrozené.
Regionálne mliekarne majú problémy s prežitím. Ak nepríde pomoc dostatočne rýchlo, hrozí im zánik.
Už v júni 2025 Slovenský mliekarenský zväz upozorňoval na možné negatívne scenáre vývoja na slovenskom trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a to najmä v súvislosti s vývojom zahraničného obchodu.
Dobytok trápia horúčavy, vysoké teploty ovplyvňujú množstvo a kvalitu mlieka. Farmári musia s teplom bojovať, aby zachránili mlieko. Sucho a vysoké teploty vplývajú aj na pasienky pre zvieratá. Priemysel pociťuje zníženie odbytu svojich výrobkov v súlade s celkovou situáciou v odbyte, ako to naznačujú zástupcovia obchodu.
Naviac je nevyhnutné opakovane uviesť, že chronickou konkurenčnou nevýhodou slovenského sektoru prvovýroby a spracovania mlieka je pretrvávajúci investičný dlh.
Ekonomické aspekty a podpora sektora
Štát podporí mliečny sektor 10 miliónmi eur, chovatelia však žiadajú viac. Problémy v sektore sú dlhodobé.
Napriek tomu, že na svetovom trhu sa prejavuje prebytok mlieka, ktorý tlačí ceny surového kravského mlieka smerom nadol, na Slovensku k poklesu cien mliečnych výrobkov dôjsť nemôže.
„Slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí zvýšeným nákladom, poplatkom, odvodom a daniam, ktoré zvyšujú finančnú záťaž výrobcov a znižujú ich konkurencieschopnosť na domácom i európskom trhu,“ upozornila generálna sekretárka zväzu Zuzana Nouzovská.
Vývoj cien mlieka
Menej mlieka za viac peňazí. Tak hodnotí Slovenský mliekarenský zväz na základe štatistických údajov uplynulý rok. Kým rok 2022 bol v rámci celej EÚ rokom s rekordnou nákupnou cenou surového kravského mlieka, takéto zhodnotenie sa najnovšie týka Slovenska aj za rok 2023.
Ceny mlieka sa totiž na Slovensku medziročne ešte viac zvýšili, a tak dnes na základe oficiálnych štatistík môžeme vyhlásiť práve rok 2023 za rok s historicky najvyššími cenami surového kravského mlieka. Podľa aktuálnych údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (štatistiky o surovom kravskom mlieku a mliekarenských výrobkoch) bola nákupná cena surového kravského mlieka za rok 2023 vyššia ako v roku 2022, a to o 2,46 %.
V decembri 2023 dostali farmári za mlieko v priemere 0,4409 eur/kg, pričom v decembri 2022 získali za bielu surovinu výrazne viac, a to 0,5138 eur/kg.
Priemerné ceny surového kravského mlieka na Slovensku
| Mesiac | Priemerná cena (EUR/kg) |
|---|---|
| December 2022 | 0,5138 |
| December 2023 | 0,4409 |
Produkcia mlieka v roku 2024
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti.
Nákup mlieka bol v roku 2024 porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, tak ako aj obsah tuku, obsah bielkovín bol najvyšší za ostatné desaťročie. Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR.
Pre lepšie pochopenie vývoja cien za surové kravské mlieko môžeme uviesť, že priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%.
Zvýšenie výroby sa premietlo aj do zvýšenia exportu mliekarenských výrobkov o 3,3 %, avšak zvýšenie dovozu o 8,7 % a celkové záporné saldo vo výške -232 mil. Tržby za vlastné výrobky a služby na úrovni 864,6 mil.
Vplyv rezanky na produkčnú výkonnosť krmiva
Na farmách dojníc predstavujú objemové krmivá nenahraditeľný pilier výživy dojníc. Sú významným zdrojom živín potrebných pre zdravie a tvorbu mlieka, avšak plné využitie ich nutričného potenciálu, obzvlášť vlákninovej zložky, je kľúčové pre optimalizáciu produkčnej výkonnosti a dosiahnutie ekonomickej efektívnosti chovu. Už niekoľko desaťročí, resp. od začiatku získavania údajov je mliečny sektor spojený so zvyšovaním úžitkovosti dojníc. V tomto texte sa podrobne zameriavam na jeden konkrétny aspekt tejto komplexnej problematiky: hodnotenie vplyvu rezanky na produkčnú výkonnosť krmiva a predovšetkým vplyvu na ekonomickú efektívnosť.
Posledné štúdie hodnotenia vplyvu rezanky - zámerne intenzívneho mechanického spracovania zvädnutej hmoty z objemovej krmoviny (konkrétne lucerny) pred jej silážovaním, vychádzajú z hypotézy, že toto spracovanie zlepší stráviteľnosť vlákniny v bachore a následne povedie k vyššej produkcii mlieka a efektívnosti krmiva. To je primárnym cieľom týchto výskumov a v skratke môžeme povedať, že analýza výsledkov potvrdzuje potenciál tohto zámeru pre zlepšenie stráviteľnosti živín, vrátane kľúčovej vlákninovej frakcie NDV. To následne viedlo v tejto štúdií aj k štatisticky významnému zvýšeniu obsahu a produkcie mliečneho tuku a tiež k zlepšeniu efektívnosti krmiva (meranej ako produkcie energeticky korigovaného mlieka ECM, resp. Tieto experimenty s bachorovo kanylovanými kravami poskytujú ďalšie cenné údaje o vplyve diéty s kontrolnou konvenčne rezanou lucernou v porovnaní s intenzívne spracovanou lucernou na procesy prebiehajúce v bachore (živinovo identické hmoty).
Treba však podčiarknuť, že posledné výskumy a trendy zavádzané do praxe v tejto oblasti sú pomerne robustné hlavne pre kukuričné siláže a spravovanie zrna kukurice počas silážovania, ale sú zavádzané do praxe stále s pomerne zreteľnými rezervami z rôznych dôvodov. Ku kukuričným silážam by sa v tomto kontexte rád vrátil v inom čísle tohto časopisu.
Ďalším dôvodom pre poukázanie na tento aspekt je aj to, že akákoľvek regulácia dĺžky rezanky týchto krmív je sprevádzaná s obavami o zdravie dojníc. Najmä pri lucerne treba brať do úvahy, že nakoľko spravidla obsahuje menej vlákniny, môže to viesť k nižšiemu príjmu tej frakcie vlákniny, ktorá je kľúčová pre stimuláciu prežúvania a správnu činnosť bachora - tzv. fyzikálne efektívnej vlákniny.
Výzvy a vyhliadky
Slovenský mliečny sektor však nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení. Konsolidačné opatrenia vo forme zvýšených nákladov, poplatkov, odvodov a daní musia podľa nej mliekari premietnuť do svojich nákladov, čím sa zvyšuje ich finančná záťaž a znižuje konkurencieschopnosť v rámci domáceho a európskeho trhu.
Do konca roka 2025 dôjde na Slovensku k poklesu ceny za surové kravské mlieko, čo súvisí s celkovým znižovaním cien v sektore mlieka na európskej úrovni. Rozhodujúcim faktorom pre vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami je naďalej cena surového kravského mlieka.
Upozornil však, že potravinársky priemysel v SR čelí kríze v konkurencieschopnosti a v dôsledku konsolidácie znížený celkový príjem najmä rodín výrazne zníži ich kúpyschopnosť.
Slovenský mliekarenský zväz tiež upozorňuje na zásadnú krízu konkurencieschopnosti v potravinárskom priemysle, ktorá v dôsledku konsolidácie výrazne zníži príjmy najmä rodín. Nedostatočná konkurencieschopnosť je obohratou platňou slovenského poľnohospodárstva. Cena surového kravského mlieka láme na Slovensku historické rekordy. Celý mliekarenský sektor sa tým destabilizuje, pretože situácia v prvovýrobe vytvára tlak na spracovateľov a tí následne narážajú na obchodnú politiku reťazcov. Napriek tomu, že za posledný rok sa zvýšila aj spotrebiteľská cena mliečnych výrobkov, odbytová cena koncových mliečnych výrobkov nerastie takým tempom ako cena surového mlieka. „Odbytové ceny spracovaného mlieka a mliekarenských výrobkov, ktoré mliekarňam platia obchodníci, nekopírujú rast nákupnej ceny surového mlieka v plnej miere,“ konštatuje prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marian Šolty.
Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka z produkcie slovenských prvovýrobcov bola v decembri minulého roka takmer 53 centov za liter, čo bolo oproti decembru 2021 o 16 centov viac. V januári táto cena klesla, síce len o 0,33 centu, avšak podľa riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Margity Štefánikovej vysiela aj tento malý pokles jasný signál. „Musíme smutne konštatovať, že krivka nárastu nákupných cien surového mlieka sa na začiatku tohto roka zlomila a nákupné ceny mlieka začínajú klesať,“ vysvetľuje. Tento smútok sa dá pochopiť, keďže zo zvýšenej ceny za surové mlieko vedeli prvovýrobcovia aspoň čiastočne sanovať enormne vysoké vstupné náklady. Za minulý rok bola priemerná nákupná cena surového mlieka 43,5 centu za liter. V porovnaní s priemernou cenou za rok 2021 to je o 11 centov viac a je to 33-percentný nárast. Náklady prvovýrobcov však podľa M. Štefánikovej stúpli v priemere o takmer 40 percent.
Celý článok o vplyve rezanky si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 5/2025 na s. MVDr.
Všemocná koaličná rada rozhoduje o osude Slovenska. Ďalšie žmýkanie už nemusí ekonomika prežiť
tags: #ekonomické #aspekty #produkcie #mlieka
