Exotická zelenina: Objavte nové chute a možnosti pestovania

Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Čoraz viac Slovákov objavuje čaro exotických druhov zeleniny, ktoré vnesú do záhrady farby, nové chute a poriadnu dávku záhradkárskeho dobrodružstva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.

Odvážni pestovatelia hľadajú nové výzvy. Niektorí dorastajú do veľkých rozmerov a potrebujú dostatok miesta, slnka aj trpezlivosti. Ale práve to je na pestovaní krásne - skúšať, pozorovať a objavovať, čo všetko príroda dokáže. Ak sa do exotických plodín púšťate prvýkrát, začnite skromne. Vysádzajte po pár kusoch, sledujte, ako reagujú na naše počasie, a nenechajte sa odradiť prvým neúspechom. Každý rok je iný - niekedy praje slnku, inokedy dažďu. To, čo sa nepodarí dnes, môže v ďalšej sezóne prekvapiť hojnou úrodou.

Mnohí si ešte pamätajú, ako sa kedysi na Slovensku objavil mangold - listová zelenina, ktorá mala byť alternatívou špenátu. Dnes je bežnou súčasťou záhrad, pretože rastie rýchlo, znáša chlad a dá sa zberať aj v zime. Podobný príbeh má aj topinambur, vzdialený príbuzný slnečnice. Dlhé roky sa pestoval len ako okrasná rastlina, no pod zemou ukrýva jedlé hľuzy plné inulínu, zdravej látky vhodnej pre diabetikov.

Pestovanie nových druhov priťahuje ľudí, ktorí radi experimentujú, ale aj tých, čo hľadajú zdravšie alternatívy či druhy odolné voči horšej pôde alebo tieňu. Niektoré listové rastliny majú výraznú chuť, ktorá sa výborne hodí do ázijských jedál - napríklad pak choi alebo mizuna. Ďalším dôvodom, prečo skúsiť exotiku, je kvalita. Zelenina z obchodu prejde dlhú cestu, kým sa dostane na pult, a stratí časť chuti aj výživy. Domáce pestovanie znamená čerstvosť, ekologickú ohľaduplnosť a istotu, že viete, čím ste rastliny prihnojili.

Menej známe druhy zeleniny a ich pestovanie

Okrem tradičnej zeleniny existuje mnoho menej známych druhov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Tieto rastliny často ponúkajú jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie.

Čierny koreň (Scorzonera hispanica)

Čierny koreň, známy aj ako hadomor španielsky, pochádza zo Stredomoria a je cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu. Táto koreňová zelenina má čiernu vonkajšiu šupku a bielu dužinu bohatú na vlákninu, vitamíny a minerály. Je vhodná do polievok, omáčok či ako príloha k mäsu. Na pestovanie vyžaduje hlbokú, dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH. Darí sa mu na slnečných stanoviskách, no znesie aj polotieň. Vysieva sa na jar a zberá sa na jeseň alebo až na jar nasledujúceho roka.

Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis)

Pak Choi, známy aj ako čínska kapusta, pochádza z Ázie a je obľúbenou ingredienciou v orientálnej kuchyni. Má šťavnaté, biele stopky a tmavozelené listy s jemne pikantnou chuťou. Konzumuje sa surový v šalátoch, no najčastejšie sa dusí, varí v polievkach alebo rýchlo opeká na panvici. Obsahuje množstvo vitamínov A, C a K. Pak Choi je nenáročný na pestovanie a rýchlo rastie. Najlepšie sa mu darí v úrodnej, vlhkej pôde s dostatkom humusu.

Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis)

Táto exotická fazuľa pochádza z Ázie a je známa svojimi mimoriadne dlhými, tenkými strukmi, ktoré môžu dosahovať až 80 cm. Chuťovo pripomína klasickú zelenú fazuľku, no je o niečo sladšia a jemnejšia. V kuchyni sa využíva podobne - dusená, opekaná, varená či do polievok. Obsahuje množstvo bielkovín a vlákniny. Na pestovanie vyžaduje teplé a slnečné prostredie, pričom sa najlepšie darí v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Semená sa vysievajú po posledných mrazoch a rastlina potrebuje oporu, po ktorej sa môže ťahať.

Chayote (Sechium edule)

Chayote, nazývaný aj mexická uhorka alebo rastlinná hruška, je popínavá rastlina pochádzajúca zo Strednej Ameriky. Plody majú hruškovitý tvar, svetlozelenú farbu a jemnú, mierne sladkastú chuť. Konzumujú sa surové v šalátoch, ale aj varené, dusené či pečené. Sú bohaté na vitamíny C a B6, ako aj na minerály. Táto rastlina potrebuje dostatok priestoru na popínanie, preto je ideálne vysádzať ju pri plotoch alebo mrežiach. Vyžaduje teplé podnebie a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Pestovanie na Slovensku je možné v skleníkoch alebo na chránených miestach.

Oka (Oxalis tuberosa)

Oka, známa aj ako andská reďkovka, pochádza z Južnej Ameriky a patrí medzi menej známe hľuzovité plodiny. Produkuje malé, farebné hľuzy s jemne kyslastou chuťou, ktoré sa konzumujú pečené, varené alebo surové. Hľuzy majú vysoký obsah vitamínu C a sú výživnou alternatívou k zemiakom. Na pestovanie potrebuje dlhé vegetačné obdobie a mierne podnebie. Najlepšie sa jej darí v dobre priepustnej, humóznej pôde na slnečných miestach. Na Slovensku je vhodné pestovanie v skleníkoch alebo ako jednoročná rastlina v záhonoch s dostatočnou ochranou pred chladom.

Cardoon (Cynara cardunculus)

Cardoon, čiže kardón, je príbuzný artičokov a pochádza zo Stredomoria. Vyznačuje sa mohutnými, dekoratívnymi listami a jedlou dužinou v stonkách, ktoré majú jemne horkastú chuť pripomínajúcu zeler. Pred konzumáciou sa stonky často blanšírujú, aby stratili svoju prirodzenú horkosť. Využívajú sa v dusených jedlách a zapekaných pokrmoch. Táto rastlina obľubuje teplé, slnečné miesta a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Na Slovensku sa dá pestovať ako letnička alebo vo vyvýšených záhonoch. Potrebuje dostatok priestoru na rast a pravidelnú zálievku.

Cucamelon (Melothria scabra)

Cucamelon, známy aj ako mexická mini uhorka, je popínavá rastlina produkujúca drobné plody pripomínajúce miniatúrne melóny. Chuťovo sú podobné klasickým uhorkám, no s jemne citrusovým nádychom. Konzumujú sa čerstvé v šalátoch alebo nakladané ako kyslé uhorky. Sú bohaté na antioxidanty a vitamín C. Na pestovanie potrebuje oporu, po ktorej sa môže šplhať, a dostatok slnečného svetla. Darí sa mu v ľahkej, priepustnej pôde s dostatočnou zálievkou.

Wasabi (Wasabia japonica)

Wasabi je japonská rastlina známa pre svoju ostrú, výraznú chuť. Používa sa najmä v japonskej kuchyni ako prísada k sushi, no čerstvo nastrúhaný wasabi je vzácnou pochúťkou. Pestovanie je náročné, pretože vyžaduje tieň, stálu vlhkosť a chladnejšie podnebie. Na Slovensku sa dá pestovať v skleníku alebo v tienistých, vlhkých oblastiach záhrady. Potrebuje kvalitnú, kyslú pôdu a časté rosenie. Rastie pomaly, pričom na zber koreňov treba čakať minimálne dva roky. Listy a stonky sa však dajú konzumovať aj skôr ako súčasť šalátov.

Ďalšie zaujímavé druhy exotickej zeleniny:

Kvet banánovníka: Používa sa predovšetkým v juhoázijskej a indickej kuchyni. Má zaujímavú banánovú príchuť.
Fenikel: Stonky sa vyznačujú sladkou chuťou, ktorá pripomína zeler. Semená sa používajú ako korenie.
Salikornia: Sukulentná rastlina so slanou chuťou, ktorá pripomína špenát.
Okra (Ibištek jedlý): Plody majú podlhovastý zašpicatený tvar a chuťou pripomínajú cuketu.

Pěstování zeleniny ve skleníku na podzim a v zimě

Pestovanie exotického ovocia a zeleniny v skleníku

Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia a zeleniny ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu. V skleníku môžeme pestovať napríklad banány, mango, citrusové plody a ananás.

Základné podmienky pre pestovanie v skleníku

Svetlo: Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny.
Teplo: Teplo je veľmi úzko spojené so slnečným svitom.
Vlhkosť: Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou.

Pestovanie vybraných druhov v skleníku

Banánovník: V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty.
Mangovník: Mangovník miluje teplo a potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C. Najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou vodou a uvíta vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Citrusové plody: Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie.
Ananás: Pre dobrý rast a vyzretie plodu ananásu je nevyhnutné slnko, ale nie priamo úpek.

Hľuzová zelenina

Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny, ktorých jedlé časti rastú pod zemou. Počas rastu naberá klíček rastliny na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Hľuzová zelenina je bohatá na energiu, minerálne látky a vitamíny.

Druhy hľuzovej zeleniny

Medzi hľuzovú zeleninu patrí napríklad:

Zemiaky
Mrkva
Paštrnák
Zeler buľvový
Reďkovka
Kvaka
Okrúhlica
Topinambur
Maniok
Jam

Využitie hľuzovej zeleniny

Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa. V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú.

Nutričná hodnota hľuzovej zeleniny

Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov. Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo.

Kde zohnať exotické semená a sadenice?

Lokálne záhradníctva a špecializované predajne: Niektoré menej známe druhy zeleniny sa dajú kúpiť aj v klasických záhradníctvach.
Špecializované e-shopy: Internetové obchody ponúkajú široký výber exotických semien a sadeníc.
Výmeny medzi záhradkármi a semenárske burzy: Skvelým spôsobom, ako získať neobvyklé druhy semien, sú výmeny medzi nadšencami záhradníčenia.

Aké druhy zeleniny existujú?

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Druhy podľa použitia

Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta
Listová zelenina: Hlávkový šalát, mangold alebo špenát
Plodová zelenina: Tekvica, uhorky a cuketa, paradajky, paprika a baklažány
Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka
Hľuzová zelenina: Zemiaky
Cibuľová zelenina: Medvedí cesnak, cesnak a pažítka, cibuľa
Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica, kukurica
Klíčková zelenina: Špargľa

tags: #exotická #zelenina #druhy #pestovanie