Pestovanie a Klasifikácia Zeleniny v Poľnohospodárstve na Slovensku

Priaznivé podmienky pre poľnohospodársku výrobu určovali celý spôsob života tunajších ľudí. Obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat ovplyvňovalo nielen stravovanie a stavebný vývoj obce, ale aj miestne zvykoslovie, ľudový odev, hudobné a tanečné prejavy a umeleckú a výtvarnú kultúru obyvateľov.

Historický Kontext Pestovania Obilnín a Kukurice

V 18. a 19. storočí sa na poliach v okolí dediny hojne pestovalo proso, s ktorým sa obchodovalo. Z obilnín sa pestovala predovšetkým pšenica a sladovnícky jačmeň. Výnosy z raži boli o 300 kilogramov nižšie ako u pšenice a z toho dôvodu sa pestovala len pre najnutnejšiu potrebu. Slama z raži mala veľké využitie. Vyrábali sa z nej „provéslá“ (povriesla), dávala sa do slamníkov a vyrábali sa z nej aj otiepky na pokrytie striech.

Otiepky sa dávali na strechy „dolu klasmi“ (dolu rezanou stranou) a priväzovali sa k paliciam alebo latám. Kukurice sa pestovalo asi 5% z osevnej plochy. Zemiakom sa v miestnych podmienkach veľmi nedarilo, preto sa pestovali iba pre vlastnú potrebu. Na „rolách“ sa pestovala aj cukrová repa, fazuľa, šošovica, bôb a mak.

Pod vplyvom obilnej konjunktúry sa veľkostatok v druhej polovici 19. storočia začal orientovať na výrobu poľnohospodárskych produktov pre trh. Skončil zabehnutý tisícročný trojpoľný systém, úhorové hospodárenie a začali sa pestovať nové plodiny, predovšetkým kukurica, zemiaky a ďatelina. Cukrovú repu začali na veľkostatku pestovať po roku 1870. Pestovali aj sladovnícky jačmeň.

Dobrá úroda bola vždy závislá od kvalitne obrobenej pôdy. Najstarším známym typom náradia na oranie bolo radlo, ktoré neskôr nahradil drevený pluh. V druhej polovici 19. storočia bol drevený pluh nahradený položelezným so železnou odvalnicou, ktorú vyrábali dedinský kováči. Položelezné pluhy boli v prvej polovici 20. storočia nahradené železnými, vyrábanými vo fabrikách.

Obilie sa gepľami alebo ručnými mláťačkami mlátilo zväčša na humnách. Strojové mláťačky začali v obci zavádzať zväčša vyučení kováči a zámočníci. Roľníkom chodili mlátiť za podiel. Pred sejbou sa obilie morilo zmesou vápna a liadku, neskoršie sa už dali kúpiť aj hotové moridlá. Pri sejbe si dali roľníci obilie do konopnej plachty - kobera. Jednou rukou si pridŕžali dva rohy plachty, ktorú mali oviazanú ďalšími dvoma koncami okolo krku a druhou rozhadzovali osivo po poli. Takýmto spôsobom sa sialo na malých plochách aj v období, keď sa už na sejbu používali sejačky.

Keď obilie dozrelo, kosilo sa srpom. Bol to nástroj veľmi podobný kosáku, no na rozdiel od neho mal zúbkované ostrie. Kosák v tvare ako ho dnes poznáme, sa začal používať až v priebehu 18. storočia. Začiatkom 20. storočia sa už obilie kosilo kosou. Pri kosení obilia sa na kosu pripevňovala drevená alebo drôtená hrablica, aby sa pokosené obilie ukladalo rovnomerne.

V septembri sa vylamovala kukurica. Neošúpané klasy sa nosili na kopy a večer odvážali vozmi do stodôl. Kukurica sa ošúpala a nechali sa na nej iba vnútorné listy, ktorými sa zväzovala do viazaníc. Viazanice sa vešali na povalu, aby sa kukurica usušila. Keď bola vysušená, moržovala sa na drevených stoličkách s upevneným nožom. Zrná sa pomocou noža oddeľovali od klasov. Prázdnymi kukuričnými „gombami“ (šúľkami) sa kúrilo v peci alebo „šporheli“ (sporáku). Na moržovanie kukurice sa neskôr používali „moržuváky“ (moržováky). Obsluhovali ich dvaja ľudia. Jeden vkladal klasy do otvoru a druhý ťahal kľukou. Namoržovaná kukurica sa dávala do mechov. Kukuričné „kóroví“ (kôrovie) sa viazalo do snopov a zvážalo na kopy.

Neuveriteľná logistika pestovania kukurice

Daň z Pozemkov pre Podnikateľov

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady upravuje aj daň z nehnuteľností. V nasledujúcej časti sa budeme zaoberať daňou z nehnuteľností, ktorá pozostáva z dane z pozemkov, dane zo stavieb, dane z bytov v tých prípadoch, ak daňovníkom dane z nehnuteľností je podnikateľ. Za podnikateľa považujeme osobu vymedzenú v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podnikateľ je daňovníkom dane z pozemkov ako vlastník nehnuteľnosti, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností. Vlastnícke práva je možné nadobudnúť kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zaopatrovacou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu. Daňovníkom dane z pozemkov je podnikateľ aj ako správca pozemku v prípade, že obec alebo vyšší územný celok mu prenechal pozemok do správy na základe zmluvy o výkone správy.

Na účely zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Predmetom dane z pozemkov nie sú časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov, pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s výnimkou účelových komunikácií a železničné dráhy a pozemky alebo časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods.

Daň z pozemkov sa vypočíta vynásobením základu dane a sadzby dane z pozemkov. Pri ornej pôde, chmeľnici, vinici, ovocných sadoch a trvalých trávnych porastoch je hodnota pôdy za 1m2 uvedená v prílohe č. Hodnota pozemku za 1m2 pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy a rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, sa určí podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Hodnota pozemku za 1 m2 pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, stavebných pozemkoch, ostatných plochách okrem stavebných pozemkov sa určí podľa prílohy č.

Príklady Výpočtu Dane z Pozemkov

Príklad 1: Spoločnosť M. R. S. nadobudla ornú pôdu v apríli roku 2007 o výmere 450 m2. Daňová povinnosť vznikne daňovníkovi k 1. 1. 2008 a v lehote do 31. 1. 2008 je povinný podať daňové priznanie k dani z pozemkov.

Príklad 2: Obchodná spoločnosť podľa zákona o exekúcii a exekútorskej činnosti nadobudla vydražením ovocné sady o výmere 4 721 m2 na základe právoplatného rozhodnutia súdu o udelení príklepu dňa 14. 8. 2007. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti, t. j. 1. 9. 2007. Daňové priznanie daňovník je povinný podať do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti, t. j. do 16. 9. 2007.

Príklad 3: Stavebná firma vlastní záhradu o výmere 1 400 m2, za ktorú podala daňové priznanie. Dňa 12. 6. 2007 bolo vydané stavebným úradom stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. Parcela uvedená v stavebnom povolení má výmeru 1 000 m2. Vydaním stavebného povolenia sa záhrada zmenila pre účely dane z pozemkov na stavebný pozemok, čím došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane k 1. 1. 2008 a v lehote do 31. 1. 2008 je stavebná firma povinná podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností za stavebný pozemok o výmere 1 000 m2 a za zvyšnú časť záhrady o výmere 400 m2.

Príklad 4: Fyzická osoba - podnikateľ, nadobudla do vlastníctva v roku 2007 priemyselnú stavbu a pozemky, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 200 m2 a ostatná plocha o výmere 230 m2. Zastavaná plocha priemyselnej stavby je 1 000 m2. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z pozemkov a k dani zo stavieb v lehote do 31. 1. 2008. K dani z pozemkov podáva daňovník daňové priznanie za zastavanú plochu o výmere 200 m2, pretože 1 000 m2 je zastavaných stavbou a nie je predmetom dane z pozemkov.

Daň zo Stavieb pre Podnikateľov

Podnikateľ je daňovníkom dane zo stavieb, a to predovšetkým, ak je vlastníkom stavby. Vlastnícke právo k stavbe môže nadobudnúť napr. od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Ak stavbu nadobudne do vlastníctva niekoľko spoluvlastníkov, zákon o miestnych daniach umožňuje určiť daňovníka dane zo stavieb na základe dohody spoluvlastníkov stavby. Ďalej môže byť podnikateľ daňovníkom dane zo stavieb aj v prípade, ak stavbu v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej SPF) prenechá SPF podnikateľovi do nájmu. Podnikateľ je daňovníkom dane zo stavieb aj v prípade, ak stavby vo vlastnícke obce alebo vyššieho územného celku prenechá obec alebo vyšší územný celok podnikateľovi do správy.

Stavbu vymedzuje § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Predmetom dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach nie sú všetky stavby definované stavebným zákonom, ale iba tie stavby, ktoré sú vymedzené v predmete dane. Ďalšou podmienkou, aby stavba mohla byť predmetom dane, je spojenie nadzemného alebo podzemného podlažia stavby so zemou pevným základom.

Ak má stavba jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, ktoré sú spojené so zemou pevným základom, nachádza sa na území Slovenskej republiky a zároveň nie je stavbou, ktorá nie je predmetom dane podľa § 10 ods. 3 zákona o miestnych daniach, zaraďuje sa do predmetu dane zo stavieb podľa členenia uvedeného v § 10 ods. Na správne zaradenie stavieb do predmetu dane je podstatné, na aký účel sa konkrétna stavba skutočne využíva.

Investovanie do Pozemkov

Investovanie do pozemkov je jedným z najstabilnejších spôsobov, ako zhodnotiť svoj kapitál. Na rozdiel od investičných bytov alebo domov, investičný pozemok nevyžaduje žiadnu pravidelnú údržbu. Stavebné pozemky sú najlepšou možnosťou pre dlhodobú investíciu. Ich hodnota rastie spolu s dopytom po bývaní. Je dôležité uvedomiť si, že voľných pozemkov je stále menej a menej, v dôsledku čoho sa postupne dostávame do situácie, že kúpiť samostatný pozemok je stále náročnejšie a náročnejšie.

Poľnohospodárske pozemky sú často prehliadanou, no veľmi perspektívnou investíciou. Ich cena je spravidla nižšia ako pri stavebných pozemkoch, no vďaka strategickému umiestneniu a možnostiach využitia dokážu priniesť zaujímavé výnosy. Priemyselné pozemky zohrávajú kľúčovú úlohu v ekonomike. Slúžia na výstavbu výrobných hál, skladov, logistických centier, či obchodných parkov. Sú atraktívne pre developerov, ale aj pre investorov, ktoré ich kupujú s cieľom dlhodobého zhodnotenia. Rekreačné pozemky sa stávajú čoraz obľúbenejšou investičnou príležitosťou, najmä v dôsledku rastúceho dopytu po relaxe v prírode.

Kľúčové Faktory Pri Investovaní do Pozemkov

  • Lokalita: Ide o najdôležitejší faktor pri investovaní do akéhokoľvek typu nehnuteľnosti.
  • Územný plán: Pred kúpou pozemku si určite overte, aké využitie povoľuje územný plán obce alebo mesta.
  • Vlastnícke vzťahy a právny stav: Skontrolujte list vlastníctva, exekúcie, záložné práva, či vecné bremená.
  • Budúci rozvoj oblasti: Skúste zistiť, či sa v okolí pozemku, o ktorý máte záujem plánuje nejaká výstavba. Napríklad výstavba diaľnice, obchodného centra, či rezidenčných štvrtí.

Riziká Investovania do Pozemkov

  • Dlhá návratnosť investície: Pozemky nezarábajú pasívne, ako prenajímané byty. Ide o stratégiu dlhodobého investovania a v podstate ide o najjednoduchšiu stratégiu.
  • Nízka hodnota pozemku bez určenia na výstavbu: Ak Váš pozemok nie je určený na výstavbu, jeho hodnota môže byť nízka.
  • Pozemok bez infraštruktúry a inžinierskych sietí je menej atraktívny.

Investovanie do pozemkov môže byť vysoko výnosné, ak viete, ako na to. Dôležité je správne si vybrať lokalitu a zvážiť stratégiu zhodnotenia. Ak uvažujete o kúpe investičného pozemku, dôkladne sledujte danú oblasť a potenciálny rozvoj, kde pozemok plánujete kúpiť.

Poľnohospodárske Družstvo Spišské Bystré

Pri vjazde do obce Spišské Bystré od Popradu vás uvíta krásne upravený areál miestneho družstva so zrekonštruovanými maštaľami. Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré v okrese Poprad patrilo medzi veľkých pestovateľov zemiakov tak, ako sa na Spiš patrí. Aj tu však podľahli ekonomickému tlaku a túto tradičnú plodinu vyradili.

V súčasnosti dosahujú úrody pšenice 8-9 ton na lepších parcelách. Pestujú 150 ha repky, zhruba 250 ha pšeníc, 200 ha jačmeňa, okrajovo ovos pre mladý dobytok a triticale, zvyšok pripadá na krmoviny na ornej pôde. Upustili od pestovania olejného ľanu. Avšak minulý počasím výnimočný rok prekvapil aj Spišiakov. Zvyčajne so zberom silážnej kukurice začínajú okolo 20. septembra, minulý rok však ukončili siláže už 9. septembra. Podobne aj zber obilnín: „Žatvu začíname okolo 10. augusta, minulý rok sme ukončili zber 31. júla.

Spišskobystrania zvádzajú nekonečný boj nielen s počasím, ale aj s kameňmi. Z hľadiska účinnosti sa ako najlepšie ukázalo to najjednoduchšie - zber. V súčasnosti nahradili ručný zber mechanizovaným. Družstevníci volajú služby a prednostne odkameňujú pozemky s krmovinami. Ako stavebný materiál končia pod cestami, prípadne pod vynovenými maštaľami.

Chovajú až 1 200 jedincov dobytka všetkých kategórií. Tristo dojníc plemena červený holštajn dosahuje úžitkovosť približne 10 000 l mlieka, čo je v ťažkých prírodných podmienkach aj ich hranica pre ekonomickú výrobu. Majú aj mäsový program tvorený šľachtiteľským chovom pinzgauského plemena a mäsových plemien limousine a charolais. Mladý dobytok väčšinu roka pasieme na 380 ha v oplôtkoch. Výkrm býkov do jatočnej hmotnosti asi 700 kg je v maštali. Podnik s rozsiahlou ŽV v podhorskej oblasti si môže dovoliť predávať slamu obilnín. Stelú totižto repkovou hmotou. Jej zber nevyžaduje veľké špecifiká. Repka sa zberá kombajnami bez drvenia, hmotu zberajú štandardné zvinovacie lisy a viažu do sieťky. Podmienkou je nechať hmotu preschnúť na poli, inak balíky plesnivejú.

Problémy s Vlastníckymi Vzťahmi Pod Hospodárskymi Dvormi

Mnohí poľnohospodárski manažéri sa zhodujú v tom, že keby mali vyriešené vlastnícke vzťahy pod objektmi hospodárskych dvorov, že by im to zľahčilo modernizáciu budov. Súčasný stav však častejšie reprezentujú zarastené a opustené objekty, ktoré sa neraz stávajú terčom ekologickej kriminality.

„Je to dedičstvo minulosti v ktorom absentuje aj štát, pretože sa dostatočne jasne nevyjadril. Vlastníci pôdy pod strediskami, ktoré ich majú v liste vlastníctva sú ich majiteľmi. My sme majiteľmi maštalí, hospodárskych budov a silážnych žľabov. Majitelia pôdy si často za pozemkami pod hospodárskymi budovami nárokujú na komerčné ceny, čo nevedia mnohé poľnohospodárske podniky zaplatiť a bráni im to v ďalšom rozvoji,“ hovorí Ľubomír Grell z Poľnohospodárskeho družstva Plavé Vozokany okres Levice.

„Klasifikácia je taká, že už to nie je orná pôda, ale klasifikuje sa to ako stavebný pozemok a tam je cena vyššia. Keď sú objekty napríklad na výmere niekoľkých hektárov, tak sú to značné prostriedky na to, aby sa to mohlo v jednom podniku vysporiadať,“ pripomína Grell problémy, ktoré riešia mnohí jeho kolegovia najmä v nástupníckych organizáciách po niekdajších JRD.

„Okrem toho, v prípade Slovenského pozemkového fondu je daná cena, za ktorú je možné pôdu odkúpiť. Tam je to jednoduchšie. Máme ale objekt skladového hospodárstva a bývalého objektu živočíšnej výroby a tam je približne 50 vlastníkov. Každý vlastní po 15-20 árov. Niektorí súhlasia s odpredaním, i...

Ochrana rastlín - Askon

Prípravok Askon obsahuje dve účinné látky: azoxystrobin a difenoconazole. Účinná látka azoxystrobin patrí do chemickej skupiny B- methoxyakrylátov (strobilurinové deriváty). Mechanizmus účinku spočíva v inhibícii transportu elektrónov pri dýchaní mitochondrií. Účinná látka preniká do pletív (translaminárny a systémový účinok). Účinok azoxystrobinu je predovšetkým preventívny, a preto musí byť aplikovaný pred alebo na začiatku infekcie. Azoxystrobin pôsobí dlhodobo, môže tak zabrániť vzniku neskoršej infekce. Ošetrené porasty sú dlhšiu dobu zelené (tzv. Účinná látka difenoconazole zo skupiny triazolov zastavuje vývoj húb inhibíciou biosyntézy ergosterolu v bunkových membránach - pôsobí ako demetylačný inhibítor (DMI). Difenoconazole pôsobí systémovo a má preventívny a kuratívny účinok. Formulácia prípravku Askon je suspenzný koncentrát bez bifenylov, ktorá umožňuje jeho jednoduchú aplikáciu. Karfiol ošetrujte od začiatku tvorby hlávky, keď je šírka rastového vrcholu > 1 cm (BBCH 41) až do štádia, kedy je dosiahnutá typická veľkosť a tvar a kvetná ružica je pevne uzavretá (BBCH 49). Aplikujte max. 2 x počas vegetácie. Interval medzi aplikáciami je min. Kapustu hlávkovú a kel ošetrujte od začiatku tvorby hlávky, keď dva najmladšie listy nie sú ešte rozvinuté (BBCH 41) až do doby, kedy je veľkosť, tvar a pevnosť hlávky typická pre daný druh (BBCH 49). Kel ružičkový ošetrujte, keď sa bočné púčiky začínajú vyvíjať až do doby, kým puky pod terminálnym pukom sú tesne uzavreté. Aplikujte max. 2 x počas vegetácie. Interval medzi aplikáciami je min. Mrkvu ošetrujte od začiatku hrubnutia koreňa, (priemer väčší ako 0,5 cm ) (BBCH 41) až do štádia, kedy koreň už dosiahol typický tvar a veľkosť (BBCH 49). Aplikujte max. 2 x počas vegetácie. Interval medzi aplikáciami je min. Cibuľovú zeleninu (na skladovanie) ošetrujte, keď listové bázy začínajú hrubnúť (BBCH 41) až do štádia, kedy je už suchý vrchol cibule aj listy (dormancia) (BBCH 49). Aplikujte max. Pór ošetrujte od štádia, kedy listové základy začínajú hrubnúť (BBCH 41) až do štádia, kedy dĺžka a priemer stonky sú už typické pre danú odrodu (BBCH 49). Aplikujte max. Pažítku (semenné porasty) ošetrujte od začiatku rozšírenia listových báz (10% listovej hmoty je už typickej pre danú odrodu) (BBCH 41) do štádia konečného vzrastu, keď je už dosiahnutá typická listová hmota (BBCH 49). Aplikujte max. Neaplikujte v zime (november až marec). Aplikujte najskôr tri týždne po presádzaní. Podmienky pri aplikácii by mali umožniť urýchlené zaschnutie postreku. Neaplikujte za chladného počasia a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu (napr. Niektoré odrody jabloní sú veľmi citlivé na prípravok Askon. Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom.

Základné zložky prostredia pre rast a vývoj rastlín

Vegetačné činitele RV

  • Činitele neživej prírody - abiotické faktory
    • poveternostné a klimatologické činitele / svetlo, teplo, voda, vzduch /
    • topografické činitele / nadmorská výška, sklon terénu, tvárnosť zemského povrchu a iné /
    • edafické, čiže pôdne činitele / vlastnosti pôdy a jej zloženie /
  • Činitele živej prírody - biotické faktory
    • pôsobenie kultúrnych rastlín na prostredie / vplyv koreňovej sústavy na pôdu, rastlinné zvyšky a iné /
    • medzidruhové a vnútrodruhové vzťahy v spoločenstve kultúrnych rastlín
  • Pôsobenie človeka - antropogénne faktory
    • Tieto faktory predstavujú cielené práce človeka pri úprave prostredia pre kultúrne rastliny, rôzne melioračné zásahy ako aj vhodný výber kultúrnych rastlín do daného konkrétneho prostredia, ktoré je pre jednotlivé druhy najvhodnejšie.

Hlavné vegetačné činitele ako voda - svetlo, teplo - voda sú však navzájom nenahraditeľné. Ich celkový vplyv na rastliny je nezvratný proces a prípadný nepriaznivý účinok prostredia na rastliny nemožno vrátiť do pôvodného stavu.

Poveternostné a klimatické činitele

Klimatické faktory zaraďujeme medzi trvalé pôsobiace faktory prostredia so sezónnou a ročnou dynamikou. Pri pestovaní rastlín je nutné ich rešpektovať a to spôsobom výberu skupín poľnohospodárskych rastlín vhodných pre pestovanie v daných klimatických - agroklimatikých oblastiach. Výrazom klimatické podmienky sa označuje stav atmosféry nad určitou zemepisnou oblasťou. Ako klíma sa však označuje typický priebeh počasia v tejto oblasti. Druh klímy sa určuje podľa obvyklej teploty a tlaku vzduchu, množstva slnečného žiarenia, zrážok a vetra na určitom mieste.

Zemeguľa sa zhruba rozdeľuje na jedno tropické, dve mierne a dve polárne klimatické pásma. V rámci týchto pásem však na mnohých miestach panujú celkom rozdielne klimatické podmienky. Klíma oblasti totiž nezávisí iba od jej matematicky vyrátanej zemepisnej šírky, ale rozhodujúcu úlohu tu zohráva aj jej vzdialenosť od mora a nadmorská výška.

Vždy platí, že o čo väčšia je vzdialenosť zemepisnej oblasti od mora, o to rozdielnejšie sú jednotlivé ročné obdobia.

Počasie, podnebie a ich prvky

Poľnohospodárska a hlavne rastlinná výroba je špecifická tým, že je vo veľkej miere závislá od počasia a preto má meteorológia veľký význam aj pri predpovedaní počasia. Klimatológia napomáha pri plánovitom rozmiestňovaní poľnohospodárskej výroby v konkrétnej oblasti.

Meteorológia je náuka o počasí a klimatológia je náuka o podnebí.

Počasie je okamžitý stav atmosféry na danom mieste, charakterizovaný súhrnom okamžitých hodnôt všetkých meteorologických prvkov a javov. Prejavuje sa ako súbor zložitých fyzikálnych javov, ktoré v atmosfére prebiehajú a je časovo aj priestorovo značne premenlivé.

Na poznanie presných údajov o počasí slúžia meteorologické prvky. K najdôležitejším meteorologickým prvkom patria:

  • slnečné žiarenie a slnečný svit
  • teplota pôdy
  • teplota vzduchu
  • tlak vzduchu
  • prúdenie vzduchu
  • vlhkosť vzduchu
  • atmosferické zrážky
  • oblačnosť
  • výška a kvalita snehovej prikrývky
  • br. heliograf

Infračervené žiarenie má najväčšiu vlnovú dĺžku. Pre rastliny má význam ako tepelné žiarenie.

Význam merania hodnôt slnečného žiarenia pre poľnohospodárov je pochopiteľný. Z biológie vieme, že dĺžka a intenzita slnečného žiarenia ovplyvňujú rast a vývin rastlín. Úlohou technológa je poznať požiadavky rastlín na svetlo, dokázať merať a hodnotiť svetelné podmienky stanovišťa. Musí vedieť aj to, ako a akými prostriedkami ich môže rastlinám upravovať. V rastlinnej veľkovýrobe sú to najmä: voľba stanovišťa, termín sejby (vysádzania), hustota a organizácia porastu. V súvislosti s lepším využitím slnečného žiarenia rastlinami stoja neľahké úlohy aj pred šľach titeľmi.

Podľa požiadaviek na dĺžku slnečného žiarenia rozdeľujeme rastliny na:

  • rastliny dlhého dňa, ktoré prejdú všetkých etapami organogenézy len vtedy, keď dĺžka osvetlenia v priebehu dňa je nad 12 hodín,
  • rastliny krátkeho dňa, ktoré prejdú všetkými etapami vývinu aj za podmienok kratšieho osvetlenia ako je 12 hodín,
  • rastliny neutrálne, ktoré kvitnú pri krátkom i dlhom osvetlení.

Podľa požiadaviek rastlín na intenzitu slnečného žiarenia ich rozdeľujeme na: