Sviečková manifestácia v Bratislave: Tichý protest, ktorý predznamenal pád režimu
Sviečková manifestácia 25. marca 1988 bola prvým protestným zhromaždením na Slovensku počas obdobia normalizácie. Od roku 1993 je 25. marec zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky ako Deň zápasu za ľudské práva.
Sviečková manifestácia bola pred 35 rokmi | Teleráno
Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa 25. marca 1988 konala Sviečková manifestácia, na ktorej sa zišli tisícky občanov z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. Manifestácie sa zúčastnilo viac ako 3 000 ľudí, ďalších približne 6 000 až 7000 zostalo zablokovaných Verejnou bezpečnosťou v okolitých uliciach.
Sviečková manifestácia na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, 25. marca 1988 (zdroj: Wikimedia Commons)
Požiadavky manifestácie
Účastníci držali zapálené sviečky na znak podpory troch požiadaviek:
- slobodného vymenovania biskupov,
- plnej náboženskej slobody,
- úplného dodržiavania občianskych práv.
Vzhľadom na aktuálnosť prvej požiadavky a organizátorov podujatia bolo na manifestácii prítomných veľa katolíkov, avšak iba prvá požiadavka bola „čisto katolícka“, a to menovanie biskupov. Manifestácia svojimi požiadavkami zjednocovala všetkých.
Príprava a priebeh manifestácie
Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície, biskup Ján Chryzostom Korec, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, František Mikloško a ďalší členovia katolíckeho disentu. Už v ohlásení manifestácie sa jasne spomína čisto občiansky charakter manifestácie. Aj keď v aktuálnej situácii na námestí zaznievali spevy, modlitby, najsilnejším hlasom manifestácie malo byť „ticho“ prítomných.
Autor myšlienky Sviečkovej manifestácie a bývalý hokejový reprezentant Marián Šťastný na tlačovej konferencii 21. marca 2013 v Bratislave uviedol, že v roku 1987 bol zvolený do Svetového kongresu Slovákov za výkonného podpredsedu. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Avšak už samotný iniciátor manifestácie Marián Šťastný navrhol koncom decembra 1987 dátum manifestácie na 25. marca 1988.
Na programe verejného zhromaždenia bola tichá manifestácia občanov za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v ten deň pre verejnosť zatvorili.
Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali verejne modliť. Prítomní neposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach áut bezpečnostných zložiek.
Zásah bezpečnostných zložiek
Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli bezpečnostné sily aj vodnými delami. Polícia použila i slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa im náhodne dostali na dosah. Zásah proti účastníkom manifestácie nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistami ovládaného socialistického režimu.
Zasahujúce zložky sa správali brutálne počas zásahu i vyšetrovania. Pani Mária spomína: „Keď okrem sviečky nenašla nič, čo by ich mohlo zaujímať, kázala mi vyzliecť sa. Najskôr do pása a potom aj dole. Ešte aj nohy som musela zdvihnúť, aby videla aj chodidlá nôh, či tam niečo neskrývam… Bolo to ponižujúce a odporné.“
Rovnako o zásahu informuje rezolúcia Európskeho parlamentu z dňa 14. apríla 1988, v ktorej europoslanci píšu o pobúrení z „nehoráznej brutality“; „sme zdesení, že v srdci Európy (…) vláda cynicky a neľudsky obišla vážne sľuby zahrnuté v Záverečnom akte Helsinskej konferencie.“
Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo bolo zadržaných 126 československých občanov a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorými boli aj akreditovaní novinári.
Reakcie a význam manifestácie
Na policajný zákrok proti pokojnej modlitbovej manifestácii vtedy zareagoval aj demokratický svet, ktorý ho ostro odsúdil. O bratislavskej udalosti sa slovenská verejnosť dozvedela len z vysielania rozhlasových staníc BBC, Slobodná Európa, Hlas Ameriky či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda uverejnila len správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
Manifestácia v roku 1988 sa stala najväčším verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR od roku 1968. Sviečkovú manifestáciu neprekazilo jazdenie obrnených transportérov po meste, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave, ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci. Tisíce ľudí okrem Hviezdoslavovho námestia zaplnili aj priľahlé ulice pri námestí, a to aj napriek nepriaznivému počasiu.
Totalitný československý komunistický systém padol nasledujúci rok po Novembrových udalostiach v roku 1989. Sviečková manifestácia sa považuje za jedno najvýznamnejších protirežimných vystúpení v bývalom Československu počas takzvanej normalizácie (1969-1989).
Na Slovensku sa 25. marec pripomína ako pamätný deň - Deň zápasu za ľudské práva.
Americký historik Padraic Kenney v knihe Karneval revolúcie píše o Sviečkovej manifestácii v Bratislave a demonštráciách v Budapešti z 15. marca 1988 ako o prvých masových demonštráciách v bývalom Východnom bloku. Je tiež potrebné dodať, že kým 15. marec je pre Maďarov štátnym sviatkom osláv Maďarskej revolúcie z rokov 1848 až 1849, u nás sme 25. marca 1988 začali písať dejiny novej udalosti.
Inšpirácia pre ďalšie krajiny
Od Sviečkovej manifestácie v Bratislave uplynulo 564 dní a podobné zhromaždenie ľudí so sviečkami v rukách v nemeckom Lipsku (9. október 1989) viedlo o mesiac neskôr k pádu Berlínskeho múru - symbolu studenej vojny. Bratislava bola teda inšpiráciou pre Nemecko.
Súčasný nemecký prezident Frank Walter Steinmeier ešte ako nemecký minister zahraničných vecí zdôraznil: „Chcem to povedať nahlas a jasne: Zjednotenie Nemecka by nebolo možné bez slovenských ľudí a ľudí východnej a strednej Európy! V marci 1988 ľudia v Bratislave zapálili sviečky a svetlo týchto sviečok sa rozšírilo do celej východnej Európy!“
tags: #svieckova #manifestacia #1988 #priebeh
