Francúzske bilingválne gymnázium Tajovského Banská Bystrica

Som študentkou bilingválneho francúzsko-slovenského programu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici a taktiež stážistkou v Alliance Française v Banskej Bystrici. Už niekoľko rokov sa podieľam na organizovaní rôznych podujatí zameraných na francúzsky jazyk.

V máji tohto roka som mala príležitosť zúčastniť sa na regionálnom kongrese LabelFrancEducation v Bukurešti, v Rumunsku. Cieľom tejto akcie bolo posilniť väzby medzi bilingválnymi sekciami strednej Európy. Mala som to šťastie zúčastniť sa kvízu s názvom Parlez-vous Europe?, ktorý bol vysielaný na TV5Monde, a získala som v ňom prvé miesto.

Rovnako som sa zapojila do projektu Inside/Out, ktorý inicioval francúzsky fotograf JR. Ide o participatívny umelecký projekt, ktorý umožňuje jednotlivcom a komunitám prenášať správy prostredníctvom portrétov vystavených v uliciach. V Banskej Bystrici bolo vystavených dvanásť portrétov reprezentujúcich frankofóniu, medzi nimi aj môj, ktorý ste mohli vidieť na strope tunela smerom na železničnú stanicu Banská Bystrica mesto.

Alliance Française ma pravidelne pozýva moderovať ich podujatia, ako je festival GymnAFest, kde vystupujú mladé talenty z nášho regiónu. Taktiež som mala česť komentovať francúzsko-slovenský kvíz a robiť reportáže so známymi športovcami. Najvýznamnejšou skúsenosťou pre mňa bolo predstavovanie finalistov súťaže Spievam po francúzsky.

Pokiaľ ide o moje štúdium, aktuálne sa pripravujem na skúšku DALF C1 po tom, čo som pred dvoma rokmi získala certifikát DELF B1.

Bilingválne gymnáziá patria medzi stredné školy, resp. odbory, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania (odbory, kde sa vyžaduje talentová skúška). Prečítajte si, na aké bilingválne gymnáziá môžete podať prihlášky podľa jednotlivých krajov.

Bilingválne gymnázium v Sučanoch tvrdí, že obrovská väčšina žiakov nie je zo Sučian ani z Martina. „Takmer zo všetkých okresov od Levíc až po Liptovský Mikuláš. V Banskej Bystrici majú možnosť ubytovania na stredoškolských internátoch,“ pridáva sa banskobystrické gymnázium J. G.

Školy, z ktorých absolventi odchádzajú na zahraničné univerzity, majú spoločné aj to, že u nich študujú aj žiaci z iných miest, niekedy aj z iných okresov. „Väčšina študentov je zo spádovej oblasti okresov Rimavská Sobota, Lučenec, Detva, Brezno, Revúca a sporadicky aj zo vzdialenejších miest,“ menuje škola.

To, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia na univerzity, nemusí byť zlé, horšie je, že sa často nevracajú a ostávajú v zahraničí pracovať. Dnes by sa zo študentov, s ktorými Denník N hovoril, po škole vrátila len Adriana. „Rada by som učila psychológiu,“ hovorí. Matej chce robiť výskum a pôsobiť na univerzite. „Neuvažujem o návrate, chcel by som žiť v krajine, ktorá sa mi bude páčiť aj kultúrne a aj v nej mám príležitosti,“ hovorí. Tak ako Samuel, ktorý sa chce venovať viac vede, čo je podľa neho na Slovensku veľmi komplikované a takmer nemožné, pre zlé financovanie.

„Ak sa to na Slovensku zlepší vo financovaní výskumu, ale aj v politickej sfére, že sa posunieme viac k Európe, tak áno. Peniaze sú pre nich otázka už teraz, štúdium v zahraničí treba zaplatiť. Všetci priznávajú, že s tým môžu mať problémy. Okrem školného sú tam aj omnoho vyššie náklady na život, len ubytovanie môže ročne stáť porovnateľne ako školné. V Anglicku stojí rok štúdia takmer 10-tisíc eur. Riešením pre nich je trojročná študentská pôžička. Mnohí si chcú nájsť brigádu, niektorým šetrili rodičia, hľadajú aj štipendiá. Adam tak školné plánuje zaplatiť z pôžičky, život tam chce platiť zo štipendia, jedno by už podmienečne mal dostať.

„Do Holandska veľmi štipendiá nie sú. Školné je tam 2000 ročne. Aj keď sa niektorí študenti rozhodnú vrátiť, nemajú to často ľahké, hovorí učiteľka z Gymnáziu Jura Hronca, kde študenti práve zložili záverečné skúšky. „Väčšina sa podľa mňa chce vrátiť, urobiť si tam školu, nabrať skúsenosti a potom ísť domov,“ hovorí Eva Žitná, zástupkyňa školy, ktorá má na starosti medzinárodné programy. Pridáva sa jej kolegyňa, učiteľka chémie a triedna učiteľka práve končiacich študentov Anna Špačeková: „Narazia však na realitu. Ak prichádzajú z nejakých významných inštitúcií alebo firiem, nevedia si tu nájsť zodpovedajúcu prácu. Ale majú tu väzby, rodinu.

A prečo podľa nich ich študenti tak často odchádzajú do zahraničia na vysoké školy? Triedna učiteľka Špačeková za tým vidí nekvalitné školstvo, ktoré sa roky zanedbávalo. „Keď sledujeme aféry vo vedeckých ústavoch a porovnávame výsledky nášho školského systému, je zreteľné, že - česť výnimkám - už sme dávno stratili kontakt s vyspelými krajinami,“ hovorí. Naši maturanti odchádzajú húfne študovať minimálne do Česka a je podľa nej prirodzené, že po vyštudovaní napríklad medicíny tam aj zostanú a u nás potom chýbajú mladí odborníci.

Aj na bratislavskej škole pre mimoriadne nadané deti vidia hlavný problém v tom, že slovenské vzdelávanie má veľa nedostatkov a chýba mu smerovanie. „V mladej generácii vládne do istej miery skepticizmus v súvislosti so smerovaním našej spoločnosti a hľadajú transparentnejšie podmienky na profesionálny i osobný rozvoj,“ hovorí riaditeľka Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline Zrníková.

„Prípadným záujemcom o návrat je dôležité pomôcť v tom, aby sa napojili na infraštruktúru, z ktorej sa pred rokmi odpojili, aby medzi nami neboli ako cudzinci,“ hovorí Jaura zo C. S. Mnohí však chodia do zahraničia nielen za štúdiom a prácou, ale aj preto, aká je u nás spoločenská a politická situácia, hovorí Miroslava Štefániková z gymnázia v Tisovci. Ale o to, aby sa mladí vracali zo zahraničia, by sa mali podľa Vasila Dorovského a Ľubice Bošanskej z Bilingválneho gymnázia v Sučanoch, starať tí, ktorí majú silnejšie nástroje ako stredná škola.

Martin, Adam, Adriana a Samuel nedávno spravili záverečné skúšky na jednom z najlepších bratislavských gymnázií. Ani jeden z nich nechce študovať univerzitu na Slovensku. O školách vedia veľa, pýtali sa študentov, na viacerých školách boli osobne, pozreli si ich prednášku. Nemajú klasickú maturitu, pretože posledné dva roky študovali na medzinárodnom IB programe na gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Predstavme si ich. Adam je z Dubnice nad Váhom, v Bratislave je dnes na internáte. Nechcel už chodiť na bežnú strednú školu, kde sa musel veľa memorovať. Aj preto nerozmýšľa o slovenskej univerzite, predpokladá, že spôsob výučby bude ako na strednej škole. „Tu nás učili rozmýšľať, zamyslieť sa nad vecami, spájať informácie. Vymýšľali sme si experimenty, navrhujeme riešenia. Keď si predstavím, že by som išiel na vysokú školu na Slovensku, kde by to bolo podobné ako na bežnej strednej škole, tak to naozaj nechcem. Pohovor, ktorý absolvoval v Británii, mu dáva za pravdu, prebiehal podobne ako ich testy na bratislavskom gymnáziu. „Dostal som otázku, že Trump berie nejaké lieky na prostatu - ako je možné, že mu to pomáha aj na vlasy? Adam chce študovať medicínu. Od zahraničnej školy očakáva, že ho naučí nielen to, ako funguje telo, čo sa učia medici u nás, ale aj ako hovoriť s pacientom a ako k nemu pristupovať. „V medicíne sú oproti iným odborom na Slovensku dobré školy. Ale nepáči sa mi, ako sa medicína učí,“ hovorí. Prihlášku si dal na britské školy, podmienečne ho prijali do Londýna a Edinburghu. Na britskú školu chce ísť aj Matej, Karlovu univerzitu tiež berie ako poistku. Chce študovať fyziku. „Na škole v zahraničí mi skôr ponúknu miesto, keď si myslia, že na to mám, a potom sa mi snažia pri štúdiu pomôcť. Adriana chce študovať psychológiu, dala si štyri prihlášky - všetky na holandské univerzity. Majú podľa nej porovnateľné meno ako anglické, ale je to lacnejšie. Samuela podmienečne prijali do Manchestru a Londýna, kde bol na pohovore. Ešte sa nerozhodol, či si vyberie genetiku alebo fyziológiu. Okrem toho sa hlásil na školu do Holandska, ktorú berie ako istotu. Tam sa prihlásil na biológiu, ale najradšej by šiel do Manchesteru. Dnes chce študovať biológiu, aj keď to nebol vždy jeho obľúbený predmet. Bavila ho na základnej škole, ale na strednej mal učiteľa, ktorý bol starší a nútil ich memorovať, ale nerozumel tomu.

Keď hovoríme so študentmi z Bratislavy, mnohí z nich si nevedia predstaviť, že by si vybrali školu v inom slovenskom meste a aj preto je ich prvá voľba zahraničie, lebo v hlavnom meste ostať nechcú. „Pravdepodobnosť, že začnú zvažovať štúdium v zahraničí, je v Bratislave omnoho vyššia ako v iných častiach Slovenska. „Podľa mňa každý na Gymnáziu Jura Hronca niekedy rozmýšľal, že by išiel do zahraničia mimo Česka a Slovenska.

Nielen bratislavské školy však majú veľkú časť študentov, ktorí ani neuvažujú nad univerzitami na Slovensku a chcú ísť rovno do zahraničia. Slovensko je jednou z krajín, odkiaľ odchádza najviac študentov na univerzity v zahraničí. Oficiálne údaje o tom, z ktorých stredných škôl odchádzajú najčastejšie, dostupné nie sú. Nemá ich ministerstvo školstva ani iné štátne inštitúcie. Takto sme vytvorili zoznam 20 škôl, z ktorých nám na otázky odpovedala zhruba polovica.

„Snažíme sa vzdelávať a vychovávať ku kritickému mysleniu. Debatujeme so študentmi, čo považujú v živote za dôležité, kým chcú byť o päť, desať, či päťdesiat rokov,“ hovorí Dušan Jaura, riaditeľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. „Občas aj tlmíme mierne neurotickú potrebu byť úspešnými za každú cenu. Ak sa za tie roky nenaučili nič iné, len sa dobre učiť, je to žalostne málo. Môžu celkom dobre skončiť ako predčasne vyhorené neurotické myši,“ varuje Jaura. Ak má škola rozvíjať v žiakoch kritické myslenie, musia byť na iný spôsob vyučovania pripravení aj učitelia. „Náš učiteľ je ochotný pracovať aj nad rámec bežného úväzku. Práca učiteľa sa nekončí zatvorením dverí od triedy,“ hovorí Jana Zrníková, riaditeľka Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline. V poslednom ročníku, z ktorého má škola dáta - 2016/2017, odišlo do Česka 18 absolventov, traja išli na školy v iných krajinách. A čo by mal mať ideálny učiteľ? „Učiteľ, ktorý je profesionál v akademickej oblasti, ale zároveň je aj empatický a ľudský. Je prísny, ale vytvára si dobré medziľudské vzťahy,“ hovorí riaditeľ Gymnázia Poštová v Košiciach Otto Révesz. Jaura zo C. S. Lewis v Bratislave si veľký odchod študentov do zahraničia vysvetľuje tým, že u nich v škole si študenti zvyknú na určitý štandard, okrem toho sú aj veľmi dobre jazykovo vybavení.

tags: #francúzske #bilingválne #gymnázium #Tajovského #Banská #Bystrica

Populárne príspevky:

• Čaro Francúzska: Skvosty a mestečká
• Exotické ovocie pre každého
• Tipy na reštaurácie pre promočný obed
• Neskoré zemiaky Jelly
• Lahodná syrová omáčka z Nivy