Francúzske gotické katedrály a ich charakteristika
„... mohutná kamenná symfónia, výtvor ľudský, veľkolepý a bohatý ako výtvor božský, od ktorého akoby si bol prisvojil dve základné vlastnosti, rozmanitosť a večnosť,“ týmito slovami ovenčil parížsku katedrálu Notre-Dame slávny francúzsky románopisec, esejista a básnik Victor Hugo v 19. storočí. Asi nikto nepreslávil Chrám Matky Božej v Paríži viac ako Hugo. Aj tí, ktorí ho nikdy nenavštívili, všetci poznáme parížsky chrám Notre-Dame. Aj tí, pre ktorých je hlavným symbolom sna o Paríži.
Všetci poznáme parížsky chrám Notre-Dame. Aj tí, ktorí ho nikdy nenavštívili. Aj tí, pre ktorých je hlavným symbolom sna o Paríži.„Paris n'est pas un rêve“ - Paríž nie je sen, hlásal nápis na ktoromsi parížskom múre, keď som tam prišla prvýkrát, a ťažko nesúhlasiť: Paríž nie je len sen.
V novodobých európskych dejinách je niekoľko udalostí, ktoré rozhodujúco zmenili a nasmerovali vývoj myslenia a politiky. Náhle sa ukázalo, že čokoľvek človek považuje za svoj vlastný „prirodzený a správny“ chod vecí, sa obvykle zvrtne vo svoj opak. Naše tisícročie podobne rozhodujúco nasmeroval 11. september 2001, ktorého dôsledkom je jedna ničivejšia vzdušná vojna za druhou od Afganistanu po Líbyu, ponížené národy, mestá zrovnané so zemou a utečenecká kríza. Zbombardovanie bagdadskej mešity a Irackého národného múzea v roku 2003 kultúrne inštitúcie prirovnávali k ničeniu konquistadorov či s druhou svetovou vojnou.
„Dokážeš si predstaviť, že by niekto toto spravil Notre-Dame? Živelná katastrofa, samozrejme, nie je ani zďaleka to isté ako cielené zničenie duchovného srdca civilizácie. No predsa: pohľad na plamene olizujúce veže jednej z najslávnejších kresťanských stavieb sveta spôsobil všade taký šok, že len málokto sa zmohol na plač. Popieralo by to význam historických pamätníkov, ktoré sú tu predovšetkým na to, aby nám pripomínali, že nič z toho, akí sme dnes, sa nedeje bez toho, akí sme boli. Popieralo by to aj zmysel iných, pre samotné prežitie ľudstva možno zásadnejších bojov.
Samotná stavba chrámu Notre-Dame trvala takmer dve storočia, od roku 1163 do roku 1345, ale prvý kameň vraj položil už Karol Veľký, na miestach osídlených dávno pred rímskym starovekom. V okolí staveniska sa vymenilo aspoň päť pokolení, prišli nové vplyvy, nové módy. Podľa Huga sú však veľké stavby tak ako veľké pohoria dielom dlhých vekov. Nové umenie sa zmocní stavby tam, kde ju práve nájde, zaštepí sa do nej, prispôsobí ju, rozvíja podľa vlastnej fantázie a ak môže, dokončí ju, bez zmätkov, bez násilia, bez odporu. Často sa v tom niekoľkorakom spájaní rozličných umeleckých slohov, ako po sebe nasledujú v rozličných výškach jednej historickej stavby, odrážajú celé dejiny ľudstva. Len vďaka tomu duchu dokážu gotické klenby odolávať trom druhom základných poškodení: času, politickým a náboženským prevratom, prchavej móde.
Katedrála Notre-Dame v Paríži
Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Márie, chrám Matky Božej ) sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dome, bolo už v minulosti významným a posvätným . Za čias Rímskej ríše ( 4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky.
Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345. Na porovnanie -bazilika Sagrada Familia v katalánskom meste Barcelona ešte nie je úplne dostavaná a stavia sa už 141 rokov. Je jedným z kostolov, ktorých stavba trvala najdlhšie na svete. Od založenia základných kameňov, až po posledné úpravy exteriérov ubehlo 182 rokov.
Strecha, ktorú tento požiar kompletne zničil, pozostávala z dreva z francúzskych lesov. Jedna z najstarších častí Notre-Dame bola jej drevená kostra. Pozostávala najmä z dubového dreva francúzskych stromov, ktoré boli vyrúbané medzi rokmi 1160 a 1170. Pracovníci vyrúbali 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Predpokladá sa, že stromy rástli už v 9. storočí. Drevená časť stavby však zhorela počas požiaru, ktorý Notre-Dame zachvátil v roku 2019.
Zaujímavosti o Notre Dame
- Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi ( lo) 13,6 milióna turistov.
- Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
- Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu. No keďže v tých časoch nemali veľa peňazí, väčšinu dní ich platili odmenou v podobe muštu. Práve kvôli tomu používali kamenári pri práci rôzne značky. A práve podľa nich potom mnísi na konci dňa vedeli spočítať, koľko kusov kameňa ktorý z nich spracoval a toľko mincí alebo muštu mu vyplatili.
- Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky.
- Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa.
- Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula.
Notre-Dame je jedným z najznámejších chrámov sveta a krásnym dielom gotickej architektúry. Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky.
Charakteristickými ozdobami Notre Dame boli aj zaujímavé sochy chrličov vody. Tie síce vyzerajú staro, ale nie sú to pôvodné gotické prvky. Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky. Fasádu pôvodne zdobili sochy 28 biblických kráľov. Tie počas revolúcie zhodili dole a symbolicky im odťali hlavy. Až pri jednej z neskorších renovácií objavili 21 z nich a dali ich dokopy.
V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania. Počas požiaru ju zachránil známy francúzsky kňaz, ktorý je súčasťou tímu parížskych hasičov. Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. 12. Na vrcholku vežičky, ktorú úplne zničil požiar, sa nachádzal medený kohút. Ten nebol len jej ozdobou, ale v jeho útrobách sa nachádzali malé kúsky z troch relikvií - tŕňovej koruny, patrónky Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Veriaci totiž verili, že odrazy slnka im dodajú duchovné posvätenie.
Portály katedrály sú taktiež pokryté hustou výzdobou. Nachádza sa na nej množstvo malých podobizní svätcov. Odborníci pri podrobnejšom skúmaní odhalili, že niektoré sochy nesedia do celkového dizajnu týchto fasád.
Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bola katedrála Notre Dome takmer zničená. Celú ju vyrabovali, drahé kovy roztavili a k tomu ešte i všetkých 28 judských kráľov, ktoré boli na priečelí katedrály pripravili o hlavy. O záchrannú katedrály sa pričinil aj cisár Napoleon Bonaparte, ktorý sa tu sám korunoval za francúzskeho cisára spoločne so svojou vtedajšou manželkou Jozefínou. Počas tejto ceremónie boli zničené steny pozakrývané obrovskými tapisériami, vitrážové okná a rozety boli vysklenené.
Najväčšiu vlnu záujmu a snách vzbudil o niekoľko rokov neskôr Victor Hugo. Ten práve písal nový román a rozhodol sa, že príbeh situuje práve do tejto katedráli. Vo svojom románe o krásnej cigánke Esmeralde a hrbáčovi Quasimodovi vykreslil na 21 stranách krásy tejto katedrály. Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet - de Duc, ktorý sa v polovičke 19 storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V Južnej veži sa zas nachádzajú zvony. Ten najväčší je Emanuel. Má 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.
Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. požiar katedrály Notre-Dame v Paríži vo Francúzsku vypukol v priestoroch strechy katedrály 15. apríla 2019. Požiar bol zistený okolo 18.50 SELČ.
V roku 1831 francúzsky spisovateľ Victor Hugo vydal jeden z najznámejších románov francúzskeho romantizmu Chrám Matky Božej v Paríži. Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1482 a katedrála Notre-Dame hrá v diele ústrednú rolu. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály.
V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk.
V streche katedrály sa v čase požiaru nachádzalo dvestotisíc včiel. Išlo o 3 vzácne druhy tohto nesmierne užitočného hmyzu.Parížski chovatelia im tak ich chovom chceli vzdať úctu . Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu. Vďaka tomu spĺňajú jednotlivé krivky prototyp umeleckej dokonalosti. Zlatý rez predstavuje najmä v európskej kultúre dokonalosť v architektúre a umení. Geometrické tvary odvodené od čísla zlatého rezu sa považujú za veľmi estetické. Predpokladá sa, že pochádza už zo staroveku.
V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. Katedrála Notre-Dame je skutočnou ikonou Paríža a Francúzska a je známou po celom svete.
Notre-Dame je katedrálou rímskokatolíckej cirkvi, no je postavená na kedysi pohanskom meste. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia. Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.
Medzi ozdobami na Notre Dame nájdete aj podobizeň svätého Denisa. Toho v roku 250 zajali Rimania, keď kázal o kresťanskej viere. V tom čase sa šírenie kresťanstva trestalo smrťou. A tento krutý osud postihol i tohto budúceho svätca. Vyriekli nad ním rozsudok, že mu na vrchu Montmartre odseknú hlavu. No keďže bolo zlé počasie, tak si to vojaci zjednodušili a popravu vykonali v polovici cesty. Po chvíli vraj jeho telo ožilo a zobralo si svoju pohodenú lebku. Po 6 km prišiel k rímskej žene Calutte. Podal jej svoju hlavu a mŕtvy padol na zem. Na tom mieste ho i pochovali a následne po niekoľkých rokoch postavili v tých miestach na jeho počesť baziliku sv. Denisa. Sochu sv.
NOTRE-DAME: Nejnovější zprávy o obnově katedrály
Biscornet bol talentovaný mladý kováč, ktorý žil v 13. storočí vo Francúzsku. Dostalo sa mu veľkej cti, keď bol poverený vytvorením bočných dverí katedrály Notre Dame v Paríži. Mladík vytvoril naozaj prenádherné dvere, ktoré boli dovtedy nevídané a zaslúžil si veľký obdiv a slávu. No nesmeli sa otvoriť, pokým nebudú pokropené svätenou vodou.
Fasádu zdobí množstvo sôch a výjavov, ktoré boli vytesané do kameňa. Podľa istej legendy sa tam snažili stavitelia zakódovať pre budúce generácie rôzne odkazy.
Spomínam si, ako som po jednej demonštrácii kráčala z Bastily smerom k Notre-Dame s francúzskymi Alžírčanmi, zhovárajúc sa o tom, ako počas alžírskej vojny Francúzi v Paríži krvavo potlačili pokojnú demonštráciu Alžírčanov. Telá mnohých ešte dlho potom vyplavovala Seina, cynizmus bol ponižujúci. Opýtala som sa, ako sa s takým vedomím žije, hľadiac na rieku v meste, kde sa toto stalo ich príbuzným.
Vášnivý obhajca starej architektúry Victor Hugo však mohol byť čímkoľvek, len nie konzervatívnym obhajcom cirkevných alebo štátnych dogiem. Architektúra, ktorá vyrástla na ostrove podobnom veľkej lodi, čo uviazla na plytčine uprostred Seiny, je, slovami Victora Huga, priamym spojením s rímskou a gréckou antikou. Hlavnou postavou románu je katedrála Notre-Dame. Viac ako čas a revolúcie jej podľa neho v jeho časoch uškodili „akadémie“, školení odborníci oháňajúci sa opovrhnutím k dejinám, ktorí stredoveké modly nahradili bezútešnou, vyčerpávajúco nevkusnou modlou pokroku. Hugovi sa nakoniec podarilo milovanú stavbu zachrániť a zásadne sa pričinil o jej veľkú rekonštrukciu podľa pôvodných kánonov.
„V achátom svätovítskych zdesený vidíš svoje vlastné rysy / na smrť si smutný bol v deň, keď seba v nich objavil si…,“ píše Guillaume Apollinaire o Prahe v najslávnejšej básni Pásmo, skôr ako sa v nej zas vráti do Paríža. Slová venované Chrámu sv. Ľudia neplakali, len v zhrození hľadeli, pretože nemožné sa zas raz stalo skutočným. Možno sme v nich mnohí skutočne uzreli svoje vlastné črty, a to vydesenie bolo smrteľné. Veľmi veľa ľudí má spojené s Chrámom Matky Božej v Paríži prežívanie, trebárs len podvedomé, ako jeho slávny hrbatý zvonár: Vráskavá katedrála je ich pancierom, je im kolískou, hniezdom, domovom, vlasťou, celým svetom, Paríž oceánom.
Nebolo v tom žiadne protirečenie, ak modliaci sa dav spieval Ave Maria, a do toho viala francúzska republikánska zástava. O každej jednej veľkej sakrálnej pamiatke ľudstva sa dá povedať, že vypovedá o moci, pokrytectve, bolesti a ponížení, rovnako tak je však neodškriepiteľným dôkazom ľudského zmyslu pre prekonávanie vlastných hraníc a vytváranie trvalej krásy. Je v nej ukryté všetko, a preto to tak bolí.
tags: #francuzske #goticke #katedraly #charakteristika
