Francúzska kolónia Mayotte: História a vplyv

Francúzska koloniálna ríša bola v 19. a 20. storočí po Britskom impériu najrozsiahlejšia koloniálna ríša. Francúzsko získavalo prvé kolónie na začiatku 17. storočia a postupne sa stalo jednou z rozhodujúcich svetových koloniálnych veľmocí. Prvé územia, ktoré možno de facto označiť ako francúzske kolónie, boli križiacke štáty v Svätej zemi ako dôsledok križiackych výprav (najväčší z nich Jeruzalemské kráľovstvo).

Mayotte, jeden zo zámorských regiónov Francúzska, má bohatú a zložitú históriu, ktorá je úzko spätá s francúzskou kolonizáciou. Tento ostrov, nachádzajúci sa v Indickom oceáne, prešiel mnohými zmenami a vplyvmi, ktoré formovali jeho súčasnú identitu. Poďme sa ponoriť do fascinujúcej histórie Mayotte a preskúmať jej kľúčové míľniky.

Poloha Mayotte v súostroví Komory

Prvé osídlenie a arabský vplyv

História Mayotte sa začala oveľa skôr, než na ostrov vstúpili Francúzi. Prvé osídlenie ostrova sa datuje do obdobia okolo 500 rokov n. l., keď sem prišli osadníci z východnej Afriky. Neskôr, v 15. storočí, sa Mayotte dostal pod vplyv arabských obchodníkov a moreplavcov. Arabský vplyv bol silný a zanechal trvalé stopy v kultúre, jazyku a náboženstve ostrova. Islam sa stal dominantným náboženstvom a arabské slovo "Ma'uta" (čo znamená "vynikajúci ostrov") sa stalo základom pre názov Mayotte.

Francúzska kolonizácia

Francúzsky záujem o Mayotte sa začal prejavovať v prvej polovici 19. storočia. V roku 1841 ostrov formálne prešiel pod francúzsku kontrolu, keď ho sultán Andriantsoly predal Francúzsku. Tento krok bol motivovaný snahou sultána získať francúzsku ochranu pred rivalmi z okolitých ostrovov Komorského súostrovia.

Francúzska kolonizácia priniesla na Mayotte zmeny v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Ostrov sa stal súčasťou francúzskeho koloniálneho impéria a bol spravovaný francúzskymi úradníkmi. Francúzština sa stala úradným jazykom a francúzske zákony a inštitúcie boli zavedené na ostrove.

Mapa Mayotte z roku 1898

Komorské súostrovie a otázka nezávislosti

Počas dekolonizácie Afriky v 60. rokoch 20. storočia sa Komorské súostrovie, ktorého súčasťou je aj Mayotte, stalo nezávislým štátom v roku 1975. Avšak, obyvatelia Mayotte sa v referendách opakovane vyjadrili za zotrvanie vo Francúzsku. Tieto rozhodnutia boli motivované obavami z politickej nestability a ekonomických problémov, ktoré sužovali nezávislé Komory.

Rozhodnutie Mayotte zotrvať vo Francúzsku viedlo k dlhodobému sporu medzi Francúzskom a Komorami. Komory si naďalej nárokovali Mayotte ako súčasť svojho územia a medzinárodné spoločenstvo sa v tejto otázke rozdelilo. Napriek tomu, Mayotte zostal súčasťou Francúzska a postupne získaval rozsiahlejšiu autonómiu.

Mayotte dnes

V roku 2011 sa Mayotte stal 101. departementom Francúzska, čo znamenalo ďalší krok smerom k plnej integrácii do francúzskeho štátu. V roku 2014 sa Mayotte stal súčasťou Európskej únie ako jeden z tzv. zámorských regiónov (régions ultrapériphériques). Táto integrácia priniesla na ostrov ekonomické výhody a prístup k európskym fondom, ale zároveň aj výzvy spojené s prispôsobením sa európskym normám a reguláciám.

Dnes je Mayotte dynamický ostrov s rozmanitou kultúrou, ktorá kombinuje africké, arabské a francúzske vplyvy. Ostrov čelí mnohým výzvam, vrátane vysokej miery nezamestnanosti, nízkej úrovne vzdelania a problémov s migráciou. Napriek tomu, Mayotte zostáva jedinečným miestom s bohatou históriou a potenciálom pre budúci rozvoj.

Človek sa teda pri príchode do krajiny stále nachádza v EÚ. Generálna rada Francúzskej Guyany oficiálne prijala vlajku departementu v roku 2010. V referende v tom istom roku sa Francúzska Guyana vyslovila proti autonómii. Vlajka nie je oficiálna, používa sa vlajka Francúzska, ale často ju môžeme vidieť. Používa ju napríklad národný futbalový tím.

Discover Mayotte History, Customs, Festivals, Cuisine, and Culture

Francúzska Guyana susedí na východe a juhu s Brazíliou, čo je zároveň najdlhšia hranica Francúzska s inou krajinou (730km) a na západe so Surinamom. Väčšina územia je nížina pokrytá tropickým dažďovým pralesom (98,9 % územia), z čoho väčšina je primárny/pôvodný les. To je pozitívny fakt, lebo to znamená, že ľudia ho v minulosti nevyrúbali. Len 5 % územia je obývané, prevažne popri atlantickom pobreží. Krajina má veľmi teplé a vlhké rovníkové podnebie.

Obyvateľstvo je veľmi rôznorodé a populácia je celkovo považovaná za mladú, keďže 44 % obyvateľov má vek pod 20 rokov. Z hľadiska etnických skupín kreoli a mulati tvoria najväčšiu časť, približne 60 %. Okolo 14 % obyvateľstva má európsky pôvod. Počet pôvodných obyvateľov sa odhaduje len na 10 000. Medzi ostatné skupiny patria ázijské komunity, ako Číňania a komunita Hmong z Laosu. Ďalej obyvatelia z iných karibských ostrovov ako Haiti, Dominika a Svätá Lucia.

Venujú sa hlavne poľnohospodárstvu, chovu dobytka, ťažbe dreva, zlata, bauxitu a výrobe rumu a kože. Nie sú tu vhodné podmienky pre agrikultúru. Francúzska Guyana má jednu z najchudobnejších pôd na zemi, čo sa týka živín a minerálov. Hospodárstvo je veľmi zaostalé. Priemysel a železnica nie je. Z Guyán je ale najrozvinutejšia, pretože patrí do EÚ/Francúzsku.

Francúzska Guyana slúžila v rokoch 1852 - 1953 ako trestanecká kolónia. Ostrovy spásy, kde bol uväznený aj Alfred Dreyfus, patria dnes medzi najnavštevovanejšiu turistickú atrakciu, aj keď davy turistov tam nenájdeme.

Udalosť	Dátum
Prvé osídlenie	Okolo 500 n.l.
Arabský vplyv	15. storočie
Francúzska kolonizácia	1841
Nezávislosť Komorského súostrovia	1975
Mayotte ako departement Francúzska	2011
Súčasť Európskej únie	2014