Dijon: Historické srdce Burgundska a jeho poklady

Pri mojej ceste do Burgundska sa ma veľa ľudí opýtalo, že kde to je. Možno si len neuvedomili historické súvislosti tohto kraja či Francúzsko ako také. A pritom je „Bourgogne“ bezpochyby najprestížnejším vinárskym regiónom Francúzska, ktorý sa rozprestiera vo východnej časti krajiny. Možno, keď povieme názov hlavného mesta Dijon, mnohým je už jasnejšie, kde sa Burgundsko nachádza. Ale zároveň nás napadne ako prvé dijonská horčica a na víno zase pozabudneme.

Burgundsko je plné presláveného vína, slimákov a bohatej histórie. Každému musí byť sympatické motto tohto regiónu: „L´Art et le plaisir de vivre“ - Radosť a umenie žiť.

Burgundsko vďačí za svoje meno germánskym kmeňom Burgundov, ktorí už v piatom storočí v juhovýchodnej Gálii založili svoju ríšu. Burgundské kráľovstvo sa v roku 1033 stalo súčasťou Svätej ríše rímskej a v roku 1378 ho cisár Karol IV. daroval francúzskemu princovi, budúcemu Karolovi VI., a týmto bolo pripojené k Francúzsku.

Tak krátka história.

Dnes je Burgundsko plné špičkového viniča, ktorý sa priam neuveriteľne vinie v úhľadných pásoch na svahoch s vápencovým podložím. Najznámejšie sú asi tie na úpätí svahov, ktoré sa nazývajú „Côte d´Or“. Vína sú vyrábané takmer exkluzívne predovšetkým z odrôd Pinot Noir a Chardonnay. Znalci určite poznajú, ktoré je červené a ktoré biele.

Oblasť Burgundska v porovnaní s ostatnými vinárskymi regiónmi krajiny je síce veľmi malá ale o to prestížnejšia. Rozdeľuje sa do podoblastí, ktorými sú Chablis, Côte de Nuits, Côte de Beaune, Côte Chalonnaise, Maconnais, Beaujolais. Côte de Nuits, ktoré leží južne od Dijonu, sa pýši asi najvyšším počtom viníc s označením „Grand Cru“. Aj pre laikov je asi najznámejšia oblasť Beaujolais, ktoré leží na najjužnejšej časti územia, severne od Lyonu. Práve odtiaľto obletí svet každý rok v tretí novembrový štvrtok známe „Beaujolais Nouveau“. Vína s názvami ako Moulin a Vent, Chénas, Juliénas či Saint Amour ma odprevádzali až domov.

Nikde na svete nie je slovo „terroir“ tak silné a významné ako práve v Burgundsku. Všetko tajomstvo jedinečných burgundských vín sa dá zhrnúť práve do tohto slova terroir, ktoré sa ani nedá preložiť. Je to kombinácia zloženia pôdy a jej podložia, mikroklimatických podmienok, vďaka ktorým sa víno môže úplne líšiť od toho susedovho. Burgundské vinice sú rozdelené do niekoľkých parciel a tak môžu mať aj niekoľkých vlastníkov.

Typickým príkladom je napríklad vinica Clos de Vougeot, ktorú obhospodaruje až 90 pestovateľov vína. Po smrti vlastníka pozemku sa uplatňuje dedičský zákon, ktorý parcelu rozdelí medzi všetkých potomkov. Tu je snáď základný rozdiel medzi Burgundskom a napríklad Bordeaux, kde honosné „chateaux“ o veľkých rozlohách viníc pôvodne vlastnila šľachta a kde sa terajšími vlastníkmi stávajú čím ďalej tým viac nadnárodné podniky, ktoré usadlosti schudobnenej šľachty skupujú. Rodinný monopol je tu dnes veľmi ojedinelý. Tiež existuje vtip, že keď Bordelais navštívi burgundský sklep, predloží sa mu celý sortiment vín. V opačnom prípade, keď Burgunďan príde do sklepa v Bordeaux, tak dostane len jedno jediné víno.

V Chateau Clos de Vougeot sídli bratstvo „Chevaliers du Tastevin“. Dnes sa tu už neprodukuje víno, ale od roku 1945 tu sídlia hore uvedení „rytieri“. Zároveň je zámok preslávený ako mekka francúzskej gastronómie. Už od vzniku chevaliers du Tastevin v roku 1934 bolo ich hlavnou úlohou podporovať Burgundsko, najmä jeho vína a kuchyňu, zachovať a oživiť jeho tradičné festivaly a zvyky. Rád má až 12 000 rytierov po celom svete.

Cestou po Burgundsku v jesennom období vás budú sprevádzať tabule s nápismi „Bourgogne en fete“ Burgundsko oslavuje. Vinári sú známi svojim „joie de vivre - zmyslom pre radosť a veselie“. Možno by sa zdalo, že tu neustále čosi oslavujú, ale pohľad na rozsiahle vinice, ktoré sa ťahajú po úbočiach kopcov dáva každému jasnú správu, že lahodné víno je výsledkom ťažkej driny. A možno práve preto sa tak tešia zo života a z darov, ktoré život robia veselším. Preto je tu tak vynikajúce víno a dokonalá kuchyňa.

Dijon a preslávená dijonská horčica, rôznych farieb a príchutí, o ktorých ani netušíte, žeby bolo možné vyrobiť z nich horčicu. Staré mesto Lyon - Vieux Lyon, ktoré je vybudované v rámci ostrova uprostred dvoch riek Rhôny a Saony, je celé zapísané v Unesco. Katedrála Saint Jean či nad mestom týčiaca sa Bazilika Notre Dame de Fourviere, to všetko vás okúzli. Kláštor v Cluny, ktorý pohol svetom Cirkvi svojou obrovskou reformou, nikoho nenechá na pochybách o výnimočnosti týchto pamiatok.

Veľa rokov burgundské vojvodstvo bolo mocnejšie ako parížski vládcovia. Z nenávisti k francúzskemu kráľovi zradili aj mladú Johanku z Arku a predali ju Angličanom. Hoci tu dnes stretneme prívetivých obyvateľov so silnou regionálnu príslušnosťou a nezávislým duchom, nie sú to žiadni dobráci. Veď počas druhej svetovej vojny tvorili hlavné ohnisko francúzskeho odporu a vzdorovali nacistom.

Vína, na ktoré sú miestni právom hrdí, krásny kraj s farebnými strechami, jasná zelená farba kopcovitých pastvín, na ktorých sa pasú stáda bielych kráv, to všetko je hrdé Burgundsko.

Milovníci vína, horčice, zradcovia či vlastenci, Burgundsko je jednoducho kus krásneho regiónu Francúzska. Hlavné mesto francúzskeho departmentu Côte-d’Or (Zlaté pobrežie) na východe Francúzska je dnes známe predovšetkým v kulinárskej oblasti. Dijonská horčica je asi tou najznámejšou vecou pochádzajúcou odtiaľto. Dijon sa môže však pochváliť aj menej známymi (ale rozhodne nie menej zaujímavými) faktami.

Dijon však v ešte dávnejšej histórii zastával ešte dôležitejšiu rolu - bol hlavným mestom Burgundska, jedného z najväčších a najmocnejších vojvodstiev Európy na konci stredoveku. V tejto dobe tu vďaka podpore miestnych vládcov prekvitali viaceré druhy umenia, vrátane hudby či sochárstva a maliarstva. Dnešný Dijon je vďaka tomu veľmi zaujímavým a obľúbeným turistickým cieľom a tí, ktorí sa ho rozhodnú navštíviť, nezvyknú odísť sklamaní. Dijon má čo ponúknuť - architektúru, obchody, romantické uličky, múzeá, chrámy, parky a samozrejme výborné jedlo.

Oblasť dnešného mesta bola osídlená už v praveku, písomná história však prišla s Rimanmi, ako tomu bolo vo väčšine francúzskych miest. Latinský názov kolónie bol Divio, čo mohlo znamenať posvätný alebo božský. Mesto ležalo na rímskej ceste medzi Parížom a Lyonom, resp. vtedajšími názvami Lutetia a Lugdunum. V staroveku však nešlo o veľmi významné mesto a jedinou väčšou udalosťou bol príchod kresťanstva do regiónu, ktoré sem údajne v 3. storočí priniesol sv. Situácia sa zmenila v stredoveku, keď sa mesto stalo hlavným mestom Burgundska. Burgundskí vojvodovia tu sídlili od 11. do 15. storočia a práve toto obdobie je považované za zlatý vek Dijonu.

Burgundskí vojvodovia za najväčšieho rozmachu ovládali veľké územie na východe dnešného Francúzska a prakticky celý Benelux. Burgundskí vládcovia si však nenechávali svoje bohatstvo len pre seba a boli známi ako mecenáši umenia - pozývali si umelcov a architektov, ktorí Dijon kultúrne obohatili. Z tejto doby pochádza množstvo budov, sôch a ďalších umeleckých diel, vďaka ktorým sa dostalo historické centrum mesta na zoznam UNESCO.

Začiatok úpadku prišiel v 16. storočí a predznamenala ho vojna, počas ktorej bol Dijon obliehaný švajčiarskou armádou. Bohužiaľ to asi s tým modlením nebrali veľmi vážne, pretože neskôr sa tu prehnali ďalšie vojny, počas ktorých sa Dijon dostal pod kontrolu rôznych armád - protinapoleonskej koalície a Prusov v 19. storočí, ale i fašistického Nemecka v 20. storočí. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto i zbombardované, ale väčšina jeho stavieb zostala našťastie nepoškodená, rovnako ako počas predchádzajúcich konfliktov.

Námestie oslobodenia a Palác vojvodov

Burgundskí vojvodovia si v Dijone vybudovali palác, ktorý stojí v samom srdci jeho historického centra. Za to by sa dalo označiť Námestie oslobodenia (Place de la Libération). Toto námestie v tvare polkruhu bolo postavené v 17. storočí a pôvodne sa volalo Place royale (Kráľovské námestie) a stála tu socha Ľudovíta XIV., známeho tiež ako Kráľ Slnko. Po Francúzskej revolúcii bola socha kráľa zničená a námestie premenované na Place d’Armes. V čele námestia stojí Palác vojvodov (Palais des ducs de Bourgogne), oficiálne Palác vojvodov a stavov Burgundska. Tento palác si burgundskí vojvodovia postavili ako svoje hlavné sídlo v 14. a 15. storočí, vo vtedy modernom gotickom štýle. Palác bol neskôr v ďalších storočiach rozšírený a prebudovaný v barokovom štýle a následne v štýle klasicistickom.

Námestie oslobodenia (Place de la Libération) a Palác burgundských vojvodov v Dijone, dnes Múzeum výtvarného umenia. Uprostred Veža Filipa III. Po smrti posledného vojvodu v paláci sídlili burgundskí guvernéri a následne zástupcovia stavov. Zároveň až do Francúzskej revolúcie slúžil palác aj ako kráľovské sídlo. Dnes tu sídli dijonská radnica, mestský archív a taktiež turistické informačné centrum. Najväčším lákadlom je však východné krídlo, kde sa nachádza Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts). Toto múzeum ukazuje len odlesk niekdajšej slávy Dijonu, ale i tak tu nájdete mnoho vzácnych obrazov a sochárskych diel. Medzi najväčšie atrakcie patria náhrobky dvoch burgundských vojvodov - Filipa II. Smelého a Jána I. Nebojácneho (a jeho manželky Margity Bavorskej).

I ďalšie diela, ktoré v múzeu nájdete, patria k tomu najlepšiemu, čo zlatý vek Dijonu mohol ponúknuť. A vek to bol zlatý doslova, pretože je tu množstvo rôznych religióznych predmetov pokrytých zlatom. Jedným z najzaujímavejších diel v múzeu je však tapiséria zobrazujúca obliehanie Dijonu Švajčiarmi. Tapiséria ukazuje dobre známe skutočnosti - ako Švajčiari spolu s imperiálnymi vojskami mesto obliehali, ako sa ľudia modlili k Panne Márii, ktorá sa zjavila a povedala im, že ich žiadosť bola vypočutá a ako nepriatelia postupne odišli. Čo známe nie je, je to, kto si tapisériu objednal a kto ju vyhotovil. Ide však o impozantné dielo a okrem iného je i výborným historickým prameňom o meste a o tom, ako vyzeralo tesne po obliehaní v roku 1513, keďže tapiséria bola vyhotovená veľmi krátko po skončení tohto obliehania a vystavená v Chráme Matky Božej (viď nižšie).

Na tapisérii je možné vidieť i samotný Palác vojvodov a jeho vežu, ktorá tu stojí dodnes. Veža (Tour Philippe le Bon) je pomenovaná po Filipovi III. Dobrom, jednom z burgundských vojvodov. Túto vežu je možné navštíviť, ale počet návštevníkov je obmedzený na 18 na jednu návštevu, ktorá trvá 45 minút. Počas nej budete mať možnosť prekonať 316 schodov a z vrcholu veže sa pozrieť na Dijon z vtáčej perspektívy. Mesto nemá veľa vysokých budov, takže výhľad nie je nijak obmedzený. Lístky na vežu sa kupujú v turistickom informačnom centre (vstup zo zadnej časti paláca z ulice Rue des Forges) a stoja 3 EUR (1/2017).

Chrám Matky Božej (Église Notre-Dame)

Hneď za Palácom burgundských vojvodov stojí ďalší zo symbolov mesta - Chrám Matky Božej (Église Notre-Dame). Jeden z hlavných kostolov mesta (aj keď nejde o katedrálu) bol postavený na mieste, kde predtým stála malá románska kaplnka. Dnešný chrám bol postavený v 13. storočí (1220) v gotickom slohu a ide o najstarší kostol v meste. Kostol napríklad nemá bočné podporné oblúky a celá váha i prípadný tlak pri nárazoch vetra pôsobí na piliere chrámu. Veľmi atypická je tiež západná fasáda chrámu (kde je aj bežný vchod doň), ktorá je obdĺžniková a plochá, čo v gotických chrámoch nebýva obvyklé. Táto fasáda je tvorená vysokými gotickými oblúkmi na prízemí, ale horné dve poschodia sú tvorené menšími stĺpmi a oblúkmi, ktoré tak trošku pripomínajú zvláštny mix medzi gotickým a klasicistickým štýlom, ktorý sa objavil až o niekoľko storočí neskôr.

Interiér chrámu je už typicky gotický so štíhlymi a vysokými piliermi a lomenými oblúkmi. Pôdorys chrámu je takisto štandardne krížový a transept (krížová loď) je vybavená z oboch strán veľkými rozetami (kruhovými vitrážovými oknami). Vitrážové okná sú veľmi precízne vyhotovené a zdobia celý chrám. Niektoré z nich (posledných päť) sú pôvodné a pochádzajú z 13.

V kostole (a na kostole) sa nachádzajú tri figúrky, ktoré sú pre Dijon najdôležitejšími symbolmi. Na jednom z rohov severnej fasády kostola je vytesaná malá sovička, ktorá je hlavným maskotom mesta. Nevie sa, kedy a kto túto sovičku vytesal, ale viažu sa k nej povery, že kto ju pohladí ľavou rukou prechádzajúc okolo kostola zľava, splní sa mu jedno želanie. Preto je sovička do veľkej miery opotrebovaná a vyhladená tak, že sa ani nedá poriadne rozoznať, že mohlo ísť kedysi o podobizeň sovy. Ulica, ktorá tadiaľto prechádza, sa vola Rue de la Chouette (Ulica sovičky) a malou sovou sú označené všetky zaujímavé mestá v Dijone.

Pri každej pamiatke sa nachádza na zemi plaketa so sovou a s číslom pamiatky, ktorú si potom môžete dohľadať na mape, kde sú jednotlivé body Trasy sovičky (Parcours de la Chouette) popísané. Mapu s Trasou sovičky nájdete v miestnom informačnom centre v Paláci vojvodov (viď vyššie).

Vo vnútri kostola sa nachádza jedna z najstarších sôch Panny Márie vo Francúzsku. Celým názvom Matka Božia Dobrej Nádeje (Notre-Dame de Bon-Espoir) sa “preslávila” počas spomínaného obliehania Dijonu Švajčiarmi v roku 1513, keď sa k nej miestni obyvatelia modlili za skončenie obliehania. Keď sa údajne na nebi zjavila Panna Mária a ohlásila, že ich modlitby boli vypočuté a následne obliehanie naozaj skončilo, dostala socha svoj prídomok “de Bon-Espoir” (Dobrej Nádeje).

Ako každé francúzske mesto, i Dijon má svoje Les Halles, teda mestskú tržnicu. Tá dijonská leží kúsok od Chrámu Matky Božej a dnes slúži hlavne ako miesto, kam sa miestni obyvatelia chodia najesť. Jedlo je tu servírované formou bufetu, stačí si zaplatiť tanier a môžete si nechať servírovať výborné čerstvé bagety, polievku alebo francúzsky syr. Okolie Les Halles je takisto miestom, kde sa s obľubou nakupuje. Nachádzajú sa tu obchodíky so suvenírmi, ale i potravinami a niekoľko reštaurácií.

Katedrála sv. Benigna

Aj napriek tomu, že je Chrám Matky Božej najstarším kostolom v Dijone a taktiež stojí v jeho úplnom centre, nie je jeho katedrálou, teda sídlom biskupa. Tento titul náleží kostolu, ktorý stojí na okraji historického centra, neďaleko hlavnej železničnej stanice. Katedrála sv. Benigna bola pôvodne kostolom Kláštora sv. Benigna, ktorý tu kedysi sídlil. Dnes v jeho priestoroch sídli Archeologické múzeum, zatiaľ čo jeho kostol bol povýšený na katedrálu.

Svätý Benignus je mučenník, ktorý do oblasti Dijonu priniesol kresťanstvo a jeho domnelá hrobka sa nachádzala pod bazilikou, ktorá tu bola postavená už v ranom stredoveku (v 6. Katedrála sv. Bazilika bola neskôr zničená pri požiari, ktorý zničil i veľkú časť Dijonu v 11. storočí. V tej dobe bolo rozhodnuté, že pôvodná budova bude úplne odstránená a na jej mieste vznikne nový pompézny chrám v gotickom slohu, ktorý v 13. storočí frčal. Stavba začala v roku 1281 a trvala do 1325 a je teda o niekoľko desaťročí mladšia, než Chrám Matky Božej.

Na rozdiel od predchádzajúceho chrámu však dijonská katedrála disponuje typickejším gotickým exteriérom. Zatiaľ čo Námestie oslobodenia (Place de la Libération) s Palácom vojvodov (a radnicou) sú politickým centrom mesta, srdcom spoločenského života je oveľa menšie námestíčko Place François-Rude, pomenované po sochárovi z Dijonu, ktorý sa stal čelným predstaviteľom sochárstva neoklasicizmu a romantizmu. Dnes sa medzi lokálnymi obyvateľmi námestie prezýva aj bareuzai alebo bareuzei, čo je lokálne pomenovanie pre človeka, ktorý lisuje hrozno šliapaním. Na výrobu vína odkazuje i fontána v strede námestia, nad ktorou stojí socha oberača hrozna. Námestie slúži aj ako trhovisko a je jedným z najturistickejších miest v Dijone. Nachádza sa tu tiež mnoho obchodov a kaviarní a je možné tu vidieť niekoľko zaujímavých stavieb z rôznych časových období.

Námestím prechádza hlavné nákupné korzo mesta - Rue de la Liberté (Ulica slobody). Táto ulica začína na námestí Place Darcy, kde sa nachádza i rovnomenný park Jardin Darcy. Začiatok ulice predznamenáva Viliamova brána (Porte Guillaume) vo forme oblúka, ktorý tu bol postavený v roku 1788. Na bočnej strane je možné vidieť panel venovaný Thomasovi Jeffersonovi. Ulica Rue de la Liberté je peším korzom a nájdete tu veľké množstvo obchodov a značkových butikov, ale aj kaviarní a cukrární. To isté platí i pre jej bočné uličky, ktoré sú taktiež pešie. Väčšinou sa tadiaľto prechádzajú davy ľudí, takže pokiaľ ju chcete vidieť tak prázdnu, ako na je fotografiach, navštívte ju v nedeľu.

Dijonská horčica

Dijon bol a stále môže byť považovaný za hlavné mesto horčice a výroba tejto prílohy patrila v tomto meste po stáročia k tradičným remeslám. Jedným z majstrov v obore bol aj Jean Naigeon, ktorý v roku 1856 skúsil menší experiment a nahradil pri výrobe horčice ocot prísadou s názvom verjus (vysl. veržü, z fran. “vert jus” - doslova “zelená šťava”). Verjus sa získava ako šťava lisovaním veľmi nezrelého zeleného hrozna. Dnes už veľká časť miestnej produkcia využíva horčičné semienka z Kanady, ale niektorí rodinní výrobcovia sa ešte stále spoliehajú na lokálne suroviny. Jedným z nich je podnik s názvom Edmond Fallot, ktorý má svoj obchodík hneď za Chrámom Matky Božej, kúsok od dijonskej sovičky (ulica Rue de la Chouette). V ňom kúpite obrovské množstvo druhov horčíc. K dispozícii sú rôzne balenia, od malých fľaštičiek po veľké - ale tiež napríklad veľké nádrže s dávkovačmi, kde si môžete horčicu načapovať do svojich fliaš. V obchode je možné vidieť i pár predmetov, ktoré kedysi slúžili pre výrobu horčice - napríklad kamenné koleso na drvenie horčičných semienok.

Dijon je vcelku malé mesto a jeho historické centrum sa dá preskúmať aj za pol dňa. Pokiaľ samozrejme navštívite niektoré z miestnych múzeí, budete asi potrebovať času viac. Ak by ste mali k dispozícii ešte viac času, môžete sa len tak potulovať jeho uličkami, ktoré sú veľmi malebné, rovnako ako celé centrum. Pokiaľ hľadáte inšpiráciu, môžete si v turistickom informačnom centre (Palác vojvodov) kúpiť mapu a sledovať Trasu sovičky (Parcours de la chouette).

Môžete navštíviť napríklad Justičný palác (Palais de Justice), v ktorom kedysi sídlil Dijonský parlament. Budova pochádza zo 16. storočia a kedysi predstavovala ústrednú moc celého vojvodstva. Bola postupne rozširovaná až do 19. V Dijone sa taktiež nachádza niekoľko divadiel, pričom najznámejším je zrejme Grand Théâtre (Veľké divadlo), kde okrem divadla sídli i dijonská opera. Toto divadlo je považované za jedno z najkrajších vo Francúzsku vôbec. Budova pochádza z 19. storočia a bola postavená v empírovom štýle. Ďalším zaujímavým divadlom je Théâtre Bourgogne-Dijon (Divadlo Burgundska a Dijonu), ktoré sídli v bývalom Kostole sv.

Pokiaľ by ste chceli vidieť nejaký ďalší kostol, ktorý stále funguje, môžete zamieriť na východ od Paláca vojvodov, okolo spomínaného divadla Grand Théâtre. Na námestí Place Saint-Michel sa nachádza Kostol sv. Michala (Église Saint-Michel), ďalší monumentálny svätostánok v gotickom (a renesančnom) štýle z počiatku 16. storočia. Gotickým štýlom sa radí k ďalším dvom starším kostolom, o ktorých som písal - Chrámu Matky Božej a Dijonskej katedrále.

Na námestí Saint-Michel sa nachádza ešte jeden bývalý kostol, ktorý dnes slúži ako spolok Priateľov dijonských múzeí.

Doprava do Dijonu

Priame linky zo Slovenska a Česka do Francúzska prevádzkuje autobusová spoločnosť Eurolines. Ďalšou spoločnosťou je RegioJet, ktorý prevádzkuje priame autobusové spojenie Praha - Paríž. Zo Slovenska je nutný prestup práve v Prahe.

Francúzske rýchlovlaky TGV spájajú Dijon s viacerými francúzskymi mestami priamymi linkami, vrátane Paríža. Cesta medzi Parížom a Dijonom trvá TGV niečo vyše hodiny a pol z parížskej stanice Gare de Lyon. Zo stanice Bercy sa potom do Dijonu dostanete za 3 hodiny. Lístky sú pomerne drahé, najlacnejšie sa dajú zohnať (v dostatočnom predstihu) za 30 EUR za pomalší vlak a za 44 EUR za rýchlejší (1/2017).

Dijon leží v blízkosti diaľnic A31 (Nancy) a A6 (Paríž), takže je dobre dostupný autom. Parkovať je možné v Dijone priamo v centre, napríklad na námestiach Place Grangier, Place Darcy alebo v obchodnom dome Dauphine. Ďalšou možnosťou je parkovanie na hlavnej železničnej stanici. Uvedené parkoviská sú podzemné a spoplatnené (2 EU...

tags: #francúzske #mesto #dijon #burgundsko #história #zaujímavosti

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre recepty z hrášku
• Lahodný pečený čaj
• Pomoc útulkom v Piešťanoch
• Všetko o kombinovaných parných rúrach
• Recepty na nedeľný obed