Francúzske plnovýznamové slovesá: Gramatický sprievodca

Prítomné časy (present tenses) používaš pri opisovaní zvykov, dejov, faktov a udalostí, ktoré sú spojené s prítomnosťou. V tejto obsiahlej príručke preskúmame gramatiku francúzskych plnovýznamových slovies, ich použitie, formy a nuansy.

Plnovýznamové slovné druhy

Plnovýznamové slová označujú:

• osoby, zvieratá, veci a abstraktné pojmy - podstatné mená (substantíva)
• vlastnosti a vlastnícke vzťahy - prídavné mená (adjektíva)
• číselné vzťahy - číslovky (numeráliá)
• okolnosti alebo vlastnosti deja a vlastnosti - príslovky (adverbiá)
• odkazujú alebo ukazujú na všetko predchádzajúce - zámená (pronominá)
• označujú činnosť alebo stav - slovesá (verbiá)

Podstatné mená (substantíva)

Sú pomenovania vecí a samotné názvy vlastností, dejov, duševných hnutí a stavov. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád.

• konkrétne - sú pomenovania zjavov prístupných našim zmyslom: osoby, zvieratá, rastliny, veci; napr.: človek, pes, jačmeň, atrament
• abstraktné - sú pomenovania pojmov vzniknutých zovšeobecnením rozumových a myšlienkových vzťahov: vlastností, dejov, duševných hnutí, stavov; napr.: priateľstvo, beh, zdravie
• všeobecné mená - sú také, kt.

Prídavné mená (adjektíva)

Vyjadrujú vlastnosti vecí. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád, ktorými sa vždy zhodujú s podstatnými menami, ku ktorým patria.

• akostné - vyjadrujú vlastnosti osôb alebo vecí, čiže ich akosť, napr.: kvetnaté lúky, skvelý výkon, horúci čaj. Slovný význam sa môže stupňovať tvorením druhého a tretieho stupňa (komparatív a superlatív). Napr.: statočný človek - statočnejší človek - najstatočnejší človek.
• vzťahové - vyjadrujú, z čoho alebo odkiaľ predmet pochádza, alebo vyjadrujú osobu alebo vec, ku ktorej alebo ktorej určená osoba alebo vec patrí, čia je: horský potok, poľná tráva, otcov hlas, hlasový ústroj.

Zámená (pronominá)

Zastupujú podstatné alebo prídavné mená, predmety nepomenúvajú, ale iba na ne poukazujú.

• určité zámená - naznačujú vo forme zisťovacej otázky a pozitívnej odpovede osobu, vec, vlastnosť ako všeobecné pojmy.
• osobné: ja, ty, on, ona, ono, sa, my, vy, oni, ony;
• privlastňovacie: môj, tvoj, svoj, náš, váš;
• ukazovacie: ten, tá, to, istý, istá, isté, sám, sama, samo (presnejšie určovacie); taký, taká, také, iný, iná, iné, inší, inšia, inšie, inakší, inakšia, inakšie (presnejšie akostné alebo vlastnostné). Ich význam sa zosilňuje príponou -to (tento, takáto, …) alebo predponami tam- (tamten, …), hen- (henten, …) a ten- (tento, ten istý, …).
• opytovacie: kto, čo, čí, aký, ktorý. Ich význam sa zosilňuje príponou -že (ktože, akýže, čože) Záporné zámená sa tvoria predponou ni- (nikto, nič, ničí, nijaký), zápor ku ktorý je žiaden, žiadna, žiadno.
• neurčité zámená - poukazujú na osobu, vec, vlastnosť len približne, neurčito. Tvoria sa z opytovacích zámen pridaním týchto predpôn alebo prípon: n(i)e-, da-, málo-, bár(s)-, voľa-, všeli-, hoc(i)-, leda-, bohvie-, kde-, kade-, -si, -koľvek.

Číslovky (numeráliá)

Vyjadrujú číselný význam, a to najmä počet a poradie. Majú rôzne typy skloňovania, niektoré sú aj nesklonné.

• určité číslovky - vyjadrujú počet jedincov alebo celkov určitým číslom, možno ich označiť aj číslicami (1, 2, 10, 100, 1948, ...).
• základné: jeden, tri, dvadsať, deväťdesiatdeväť, sto, sto jeden, tisíc, milión, ...
• rozčleňovacie: dvoje, troje, štvoro, pätoro, desatoro, ...
• druhové: jednaký, dvojaký, jednako, dvojako, desatoraký, desatorako, ...
• násobné: dvojnásobný, päťnásobne, raz, dva razy, jedenkrát, trojmo, …
• podielové: po jednom, po dva, po tri, …
• radové: prvý, druhý, tretí, dvadsiaty, dvadsiaty druhý, sto prvý, …
• neurčité - neudávajú presné číslo, len neurčité množstvo. Delia sa ako určité číslovky. Napr.: mnoho, málo, menej, viac, najviac, hodne, veľa, …

Slovesá (verbiá)

Sú pomenovania dejov. Slovesné tvary sa delia na určité a neurčité, určité rozlišujú osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, sčasti gr.

• činnostné slovesá - pomenúvajú činnosti, ktoré niekto koná, činiteľom je podmet vety. Pýtame sa: Čo robí podmet vety?
• predmetové - dej konaný činiteľom zasahuje nejakú vec. Napr.: Rezačka (podmet) odrezáva vždy štyri tehly (predmet) odrazu.
• bezpredmetové (podmetové) - tieto slovesá majú úplný význam aj bez predmetu. Napr.: Kŕdlik sýkoriek (podmet) poletoval z konára na konár.
• stavové slovesá - vyjadrujú stav, zmenu stavu alebo nadobúdanie vlastnosti (belieť sa, belieť; všetky sú bezpredmetové. Pýtame sa: Čo sa deje s podmetom vety?

Prítomné časy

Prítomný čas jednoduchý (present simple) vyjadruje hlavne trvalý stav alebo opakovaný dej, ktorý je všeobecný. I live in Nitra. He visits his grandparents every week.

Predprítomný čas jednoduchý (present perfect) označuje dej/stav, ktorý sa začal alebo odohral v minulosti (nie je dôležité, kedy), ale má následky aj v prítomnosti. Nie samotný proces, ale výsledok je dôležitý. We have been neighbours since 2015. I have lost my wallet.

Prítomný čas priebehový (present continuous) použiješ predovšetkým na vyjadrenie dejov a činností, ktoré prebiehajú práve teraz, alebo sú dočasné. What are you doing? I am reading a book. Mom is cooking dinner for us. Častejšie sa môžeš stretnúť s názvom present continuous, ale je dobré, aby si vedel, že sa môžeš stretnúť aj s druhým pomenovaním.

Predprítomný čas priebehový (present perfect continuous) použiješ, keď hovoríš o deji, ktorý začal v minulosti, ale má svoje následky v prítomnosti alebo stále pokračuje. Celý priebeh deja je v tomto prípade dôležitý. It has been raining for two weeks now. I have been trying to make him to stop smoking here.

Takže, v 1. osobe jednotného čísla použiješ v kladnej vete tvar „am“ a v zápornej „am not“. Pri všetkých ostatných osobách, t.j. 2. osoba jednotného čísla a 1.,2.,3. Svoje miesto vo vete si vymení pomocné sloveso s osobou.

Príklady použitia:

• I am reading this article. - Čítam tento článok.
• You are talking too fast. Hovoríš príliš rýchlo.
• We can´t visit you this weekend because we are painting our apartment.

Veta naznačuje to, že mám knihu rozčítanú. Takáto otázka by sa mohla podľa kontextu líšiť vo význame. Daná osoba by otázku mohla myslieť tak, či pracuje v banke práve v tejto chvíli. Ale taktiež by mohla byť otázka myslená tak, či sa dotyčný venuje práci v banke, či je to jeho aktuálne zamestnanie. Tu tiež platí, že v momente rozhovoru prerábka prebiehať nutne nemusí.

Všimni si, že v prvej časti vety je použitý present simple, keďže sa jedná o zvyk. Avšak v druhej vete musí byť present continuous, keďže tu ide o dočasný dej. Bežne tlačiareň funguje, ale veta naznačuje, že je teraz dočasne pokazená.

Present continuous sa bežne používa aj na opis činnosti alebo situácie, ktorá sa zvykne až notoricky opakovať.

• He is constantly forgetting my birthday.
• She is always asking me silly questions.
• He always plays video games. (Stále sa hrá videohry.
• He is always playing video games. (Stále sa hrá videohry.

Aj v tejto vete ide o dohodnutú činnosť. The other day, I‘m just walking down the street when suddenly this woman comes up to me and asks me to lend her some money. Len sa tak prechádzam po ulici, keď ku mne pristúpi žena a opýta sa, či jej požičiam nejaké peniaze.

Mike is preferring the pork schnitzel over the chicken schnitzel. Mike preferes the pork schnitzel over the chicken schnitzel. Tu vidíš, že statočnosť v tomto prípade neoznačuje vlastnosť, ktorou osoba dlhodobo disponuje. Tu môžeš vidieť, že sloveso jasne označuje určitý stav - to, že je niekto jednoducho vysoký a pekný.

Používanie prítomného priebehového času kvôli zveličeniu alebo zdôrazneniu je zaužívaný štylistický trend.

Tvorba záporu

Zápor v jednoduchom minulom čase tvoríme použitím pomocného slovesa did (teda minulého času slovesa do). K nemu pridáme časticu not, ktorá značí, že ide o zápor. Pomocné sloveso na seba prevezme všetky gramatické funkcie.

Keďže pomocné sloveso indikuje aj minulý čas, plnovýznamové sloveso, ktoré za ním nasleduje, bude už v prítomnom čase. Pri zápore môžeme tiež často naraziť na skrátenú formu didn’t.

Výnimka zase vzniká v prípade slovesa to be, ktoré pri tvorbe záporov pomocné sloveso do nepotrebuje.

Otázky

Aj v slovenčine sa vieme pýtať záporom, robíme to pomerne často a nie je to nič nezvyčajné. (Napríklad: Nechceš niečo? Neprídeš ma pozrieť? Nedáš si kávu? Nezostávame doma?

• Are you reading any interesting books these days? Čítaš posledné dni nejaké zaujímavé knihy?
• Think of your favorite celebrity. Zamysli sa nad tvojou obľúbenou celebritou.
• Show your partner a picture on your phone. Ukáž tvojmu partnerovi obrázok na mobile.
• What is your favorite sports team? Aký je tvoj obľúbený športový tím?

Vzdelávacie štandardy

Ciele sú jasné a zrozumiteľné. Bude však potrebné ich dobre odkomunikovať učiteľom, ktorí ich ešte stále berú dosť formálne, neriadia sa cieľmi, ale skôr obsahom učebnice a kladú príliš veľký dôraz na jazykové prostriedky vytrhnuté z kontextu.

Zdá sa, že takto postavený obsah bude realizovateľný aj pri dotácii 2 hod. týždenne (na 2. cudzí jazyk ) od 7. ročníka. Záleží na tom, aký bude stanovený rozsah slovnej zásoby.

Tabuľka: Prehľad vzdelávacích štandardov pre cudzí jazyk

Máte úplnú pravdu v tom, že preberanie akéhokoľvek času je v prvom cykle nevhodné. Vhodné je napríklad počúvanie krátkeho, ilustrovaného príbehu, dialógu, a pod. Následné opakovanie použitých jednoduchých viet v zmysluplných kontextoch a zahranie si samotného dialógu priamo v triede. V tomto prípade sa netreba obávať ani prítomného priebehového času.

Prítomný priebehový čas odporúčame zaviesť až v 2. cykle. Treba hlavne klásť dôraz na to, aby učivo cudzieho jazyka nepredbiehalo učivo materinského jazyka. Nenútiť deti čokoľvek si písať, ak ešte písanie nemajú zvládnuté v materinskom jazyku.

Osobne som za to, aby vyučovanie cudzieho jazyka v 1. a 2. cykle nebolo vôbec povinné. Deti majú dosť čo robiť, aby zvládli materinský jazyk. Treba, aby sa najprv naučili komunikovať, písať a čítať s porozumením v rodnom jazyku. Až potom je možné na týchto schopnostiach stavať a rozvíjať ich v cudzom jazyku.

Učenie sa cudzieho jazyka nie je postavené na znalosti štruktúry materinského jazyka; je nevyhnutné, aby si žiaci osvojovali cudzí jazyk prirodzene; deti zvládnu toľko jazykov, koľkým sú vystavené (existuje na to dostatok dôkazov v posledných viac ako 50 rokoch), dôležité je, akým spôsobom sú tomu to jazyk vystavené a aby sa predčasne nezačalo so zbytočnou orientáciou na uvedomelý učebný proces tradinčne orientovaný na štruktúry jazyka.

Nesúhlasím s návrhom niektorých kolegov - doplniť zámená - these a those- zaviedla by som ich až v 2. Prítomný priebehový čas- vypustiť z 3. ročníka a presunúť ho do 2. Prítomný čas jednoduchý základných plnovýznamových slovies - 3. osoba - tvorenie otázok, kde majú vlastne iba prevrátiť slovosled zvládajú samostatne iba šikovní žiaci.

Nie je presne stanovené, či to majú vedieť žiaci na základe reprodukovania alebo samostatne, ústnou alebo aj písomnou formou ?čiastočne We, they - nie je nutné, deti v tomto období sa sústreďujú výhradne na seba (ja a moje okolie) až neskôr vnímajú svet okolo nich.

Abeceda nechýba, je uvedená jednotne pre všetky cudzie jazyky v druhom cykle. Prítomný priebehový čas sa presunul do druhého cyklu; s uvádzaním spelovania/hláskovania môžeme začať už v treťom ročníku tak, že sa žiaci oboznamujú s hláskovaním, ale je to natoľko náročné vzhľadom na úroveň abstraktného myslenia, že nie je vhodné to dávať ako požadovaný výstup, úplne to stačí dať do druhého cyklu, kde sa to aktuálne nachádza.

To isté platí pre "there is/are", ak to bude učiteľ dostatočne často používať v rámci osvojovania si to žiaci budú uvedomovať, ale zamerať na to pozornosť a dať to ako výstup stačí pre druhý cyklus. Pre prvý cyklus sa jednoznačne presadzuje pri všetkých uvedených štruktúrach len ich osvojovanie si a nie ich vedomé ovládanie, pri ktorom žiaci vedome so štruktúrami pracujú. Majú im rozumieť a používať ich podľa príkladov, ktoré okolo seba vidia a počujú.

Prítomný čas jednoduchý základných plnovýznamových slovies - v singulári aj pluráli? Časovanie v PST nezvládajú ani vo 4. , mnohí aj v 5. ročníku vnímajú ako problém. Na akej kognitívnej úrovni majú zvládať PST v 3. ročníku, ak je to zároveň 1. rok vyučovania CJ ? Rovnako chýba aj štandard, čo má žiak vedieť v PST. Len reprodukovať, alebo aj tvoriť. Tvoriť otázku? Zápor? Počúvať , hovoriť, čítať, či aj písať...? Rovnako pre prítomný priebehový čas....! - nepatrí do 3. ročníka.

Vyučovanie cudzích jazykov je činnostne zamerané, žiaci sa učia jazyk, nie o jazyku a jeho štruktúrach. V 1. cykle rozhodne nehovoríme o zvládaní gramatických javov - žiaci sa s nimi oboznamujú v kontexte zmysluplných aktivít, najmä prostredníctvom recepcie cudzieho jazyka - počúvaním (učiteľ vytvára v triede "prirodzené jazykové prostredie", žiaci počúvajú krátke dialógy, audio nahrávky, sledujú krátke videá a pod. - aktivity na počúvanie slúžia ako jazykový vzor (výslovnosť) a zdroj jazykových prostriedkov) + prostredníctvom hovorenia (produkcia) - žiaci v prvom rade reprodukujú modelové vety, prostredníctvom nich si osvojujú jazykové prostriedky a teda aj gramatické javy, automatizujú si ich a následne používajú v personalizovaných kontextoch v rámci tematických okruhov.

Osobne by som časy nechávala až v druhom cykle - prípadne začala iba s prítomným jednoduchým časom. V prvom cykle - čiže pre menšie deti - by som sa zameriavala skôr na učenie formou rôznych ilustrácii - obrázky im môžu slúžiť svojím spôsobom aj ako mnemotechnická pomôcka, ľahšie si učivo môžu zapamätať. Obrázky by som využívala aj ako formu skúšania - napr. ukázala by som druh oblečenia alebo nejaké zviera a dieťa by ho pomenovalo.

Sme za to, aby sa v 1. cykle doplnili aj osobné zámená WE a THEY a zámeno THESE. niewe, they - nie je to nutné - zo psychologického hľadiska deti v tomto období sa sústreďujú výhradne na seba (ja a moje okolie) až neskôr vnímajú svet okolo nich.

Prakticky to bude znamenať, že keď je to raz dané, že sa to má preberať, budú na to aj písomky a musí sa zmeniť učebnica. ( Alebo sa idú písomky zrušiť?) V tých doterajších učebniciach 3.ročníka sa to nepreberá, až vo 4.ročníku. Slabší žiaci to nezvládajú ani tam. To, čo sa MÔŽE len hravou formou preberať, by nemalo byť dané od štátu. (Všetci sa snažia učiť hravou formou, no v písomnej podobe už to tak hravo nejde.

Mimochodom, pokiaľ sa budú dávať známky len za písomky - verte, že niekde to tak je, a nič iné, nikde sa neposunieme. Možno by bolo dobré mať odporúčanie, čo sa známkuje, a čo nie. Takže si treba dobre rozmyslieť, či ten čas bude už v 3. ročníku.

Výber učebníc pre anglický jazyk je obrovský, každý učiteľ si môže vybrať takú, ktorá vyhovuje konkrétnej skupine žiakov v konkrétnej škole. Spôsob hodnotenia v prvom cykle by určite nemal byť postavený na písomkách. Hodnotenie bude určite spracované v iných dokumentoch, nemôže byť súčasťou tohto dokumentu, ale vo všeobecnosti platí, že hodnotenie v primárnom vzdelávaní musí byť v provm rade motivačné a komplexné, zohľadňujúce individuálny vývoja žiakov.

Je preto veľmi ťažké dať žiakom "písomnku" a očakávať, že mi ponúkne spoľahlivý dôkaz o tom, čo žiak ovláda. Písomky (aj keď nie je jasné, čo sa pod týmto termínom v komentári myslí, či test, ktorý sa vyskytuje v učebnici alebo samostatne vytvorený test učiteľom, ktorý môže a často aj je nevhodným spôsobom overovania zvlánutia učiva, ako napríklad fenomenálne päťminútovky na preklad slovíčok) majú mať najmä orientačný význam pre učiteľa, aby bolo jasné, ako žiaci postupujú a kde je potrebné vytvoriť väčší priestor na nácvik.

Prítomný priebehový čas - iba recepcia: počúvanie a čítanie s porozumenímčiastočnewe, they - deti v tomto období sa sústreďujú výhradne na seba (ja a moje okolie) až neskôr vnímajú svet okolo nich.

Je nezládnuteľné preberať prítomný priebehový čas v 1. cykle.ánoVzdelávací štandard nepožaduje "preberanie" časov.

Ukazovacie zámeno this - doplniť ,,these".

- vyučovanie čísloviek nielen 0 - 20, ale 0 - 100niepre prvý cyklus je pre žiakov náročné, aby preberali všetky modálne slovesá. a pre žiakov je postačujúce v prvom cykle ovládať číslovky do 20. Radšej nech sa naučia ich ja používať, potom v 2.

Sloveso to be v prítomnom čase jednoduchom - len v singulári, alebo aj pluráli.... ? Potom chýbajú osobné zámená: WE, THEY. Platí rovnako aj pre ,,can" .we, they - nie sú nutné pre tento cyklus, deti v tomto období sa sústreďujú výhradne na seba (ja a moje okolie) až neskôr vnímajú svet okolo nich.

Zámeno ,,those" nikto nespomína, samozrejme zaradiť neskôr. This / these- nevyhnutné vzhľadom na SIng. a plurál podstatných mien a tvorbe viet. Napr. These are shorts. ... apod.je v 2.

Náročnosť osvojovania si časov v anglickom jazyku, vzhľadom na vek je neprimerané. 4 časy za 2 ročníky, pričom sa 1. cudzí jazyk učí od 3. ročníka, aj v prípade , že je vyučovanie CJ od 1. ročníka. MInulý čas v 5. ročníku je absolútne zbytočný, taktiež blízka budúcnosť pomocou ,, going to" , vzhľadom na to , že v tomto veku nie sú. schopní poňať 4 rôzne časy.

Problematika tvorby jednoduchého prítomného času, najmä 3. osoba singuláru, kde majú žiaci najväčší problém. Gramatické pravidlá opäť predbiehajú gramatické učivo SJL. Nedostatočný čas na pochopenie jednoduchého času a následné čas ako prítomný jednoduchý čas, a spomínané minulý čas. Neovládajú present simple, a už majú aplikovať present continous, následne past simple.... going to....

V 3. aj 4. ročníku sa predbieha učivo slovenského jazyka, najmä pri časovaní slovies : To be, to have got, aj keď sa s tvarmi oboznamujú už od začiatku výučby, pri aplikovaní v tvorbe viet žiaci nevedia aplikovať ani vo 4. ročníku. Odporúčame vynechať časy v 2.cykle : past simple, blízka budúcnosť.

Problematika členov: a/ an, the - ktoré sú značne náročné na pochopenie vo veku žiakov 5. ročníka. Množstvo gramatických javov počas 2 rokov je neprimerané. čiastočneosvojovanie si cudzieho jazyka nie je založené na porovnávaní štruktúr slovenského jazyka; vysvetľovanie gramatických pravidiel je nežiaduce, pri osvojovaní si lexiky i gramatiky je dôležitý kontext.

Osvojovanie si cudzieho jazyka neprebieha lineárne, ale je komplexné a naviazané na aktuálnu potrebu pri vyjadrení zámeru, funkcie. Na tomto princípe je stavaný aj tento dokument, ktorý zdôrazňuje, že v prvom cykle je dôraz na procedurálne vedomosti, teda také, aby žiaci jazyk dokázali jazyk používať aj s minimálnou lingvistickou kompetenciou.

To znamená, že v prvých rokoch si "osvoja" používanie slovesa byť, mať z konextov, ktoré im ponúkneme a systematické uvedomenie si slovies (to, čo nazývame časovanie) môže byť využité až vtedy, keď žiaci majú dostatočnú úroveň abstraktného myslenia a dokážu pochopiť jazyk ako systém. Preto môžeme využívať aj minulý čas (napríklad v príbehoch) ak je to nutné a z kontextu pochopiteľné aj skôr, ako upriamime pozornosť žiakov na to, ako sa minulý čas tvorí.

Jeho zaradenie do druhého cyklu sa viaže na úroveň A1, pre ktorú sa tento čas odporúča východiskovými dokumentami. Avšak to neznamená, že žiaci majú ovládať všetky pravidlá tvorby minulého času v pravidelných alebo nepravidelných slovesách.

Učiteľ si môže vybrať tie, ktoré sa pre jeho kontext hodia a zaradiť ich do činností, ktoré sa v triede odohrávajú. Môže to pomôcť už aj pri jednoduchej autentickej komunikácii so žiakmi pri otázkach ako napr. čo robili cez víkend. Vôbec to však neznamená, že to má byť predmetom hodnotenia, testovania, ale má to slúžiť účelu, ktorý pomôže funkčne využívať jazyk na komunikáciu.

Vyjadrenie blízkej budúcnosti bolo presunúté do tretieho cyklu, takže v druhom cykle sa venuje pozornosť upevňovaniu vyjadrovania prítomnosti a úvodu do minulosti (najmä cez príbehy, zážitky). Problematika členov v AJ je postavená v tomto dokumente na rovnakých princípoch: začíname osvojovaním - teda učiteľ ich používa od začiatku výučby, aby si ich žiaci mohli všimnúť a imitovať vo svojich výpovediach; pozornosť na nich upriamime, keď sú žiaci pripravení na kognitívnej úrovni, teda v druhom cykle a po zvyšok vzdelávania tomu budeme venovať pozornosť už na vedomej úrovni, aj keď k úplnemu zvládnutiu ich používania veľmi pravdepodobne nedôjde ani na konci vzdelávania, keďže je to pre slovenských používateľov AJ zásadný odlišnosť oproti ich materinskému jazyku.

Odporúčame znížiť náročnosť na množstvo, zamerať sa na rozširovanie aktívnej slovnej zásoby, na podporu a rozvoj komunikačných zručností ako sú : počúvanie a rozprávanie, ako východiskové pri učení sa CJ. Nie zahltiť žiaka množstvom javov a časov, pričom nedokážu opísať jednoduchý obrázok, pretože nemajú dostatočnú slovnú zásobu, aj keď ju majú, nevedia ju v komunikátoch použiť.

Súhlasíme s komentárom, vzdelávací štandard kladie dôraz práve na komunikačné jazykové činnosti a stretégie. "Zahltenie žiakov množštvom časov" nie je cieľom vyučovania cudzích jazykov.

tags: #francuzske #plnovyznamove #slovesa #gramatika

Populárne príspevky:

• Recept na Malinová Limonáda
• Polievka zo zelenej fazuľky s klobásou
• Recept na francúzske zemiaky
• Recept na kuskus do polievky
• Rýchly Recept na Kuracie Gnocchi