Francúzske šansóny: História a význam
Kabaret je slovo francúzskeho pôvodu a znamená miesto zábavy, kde sa hrajú hudobné a humorné scény. História kabaretu sa začala vo Francúzsku v roku 1881, keď amatérski či profesionálni herci a speváci predvádzali v reštauráciách a krčmách šansóny, satirické básne, humorné scénky a paródie. Ich terčom bola zvyčajne vládnuca trieda tej doby. Spočiatku interpreti texty improvizovali, až neskôr predviedli vopred napísané a dôkladne nacvičené čísla.
Moulin Rouge v Paríži, jeden z najznámejších kabaretov.
Kabaret tak začína svoju dobyvateľskú cestu z Francúzska, aby sa rozšíril do ďalších krajín. K nám sa dostal pred 1. svetovou vojnou. Týmto trendom sa zaoberalo mnoho vynikajúcich umelcov, okrem iných Béla Salamon, Gyula Kabos, Kálmán Latabár. Po vojne vznikali celé súbory. Úroveň a funkcia domácich kabaretov sa mierne líšila od tých zahraničných. Kabaret vznikol fúziou (spojením) viacerých trendov a jeho hlavnou úlohou je vzdelávať a zabávať vtipnou a hravou formou.
Význam šansónu
Šansón je viac ako len pieseň. V šansóne sa skrátka očakáva krásny text a kvalitná hudobná zložka. Pre mňa to bolo vždy prirodzené, ale na Slovensku akoby nebol text najpodstatnejší. Tu oveľa viac ide ľuďom o hudbu. Slováci akoby viac nasledovali americký vzor, Česi skôr európsky - ruský, francúzsky, ktorý ide viac pod kožu. To nakoniec počujete aj z rádií.
Podľa Lucie Šoralovej, speváčky, ktorá sa venuje šansónom, ide najmä o vyjadrenie, o posolstvo piesne. A tiež o hudbe, ktorá otvára stavidlá emóciám.
Lucia Šoralová, súčasná interpretka šansónov.
KMN | SOKRATES | Starożytna Grecja | Kabaret Moralnego Niepokoju | Historia Świata wg kabaretu
Súčasní umelci a šansón
V Česku teraz nastupuje silná generácia spievajúcich hercov - popri Tomášovi Klusovi tiež Bára Poláková, Vojta Dyk, Jakub Prachař a ďalší. Je čaro v tom, že vedia lepšie komunikovať s publikom, ako tvrdí český magazín Reflex? Ide o interpretáciu textu.
Ján Demenčík, Slovák žijúci vo Francúzsku, hovorí: "Hrávali sme francúzske šansóny. U nás sme ich možno tak zdiaľky poznali, lebo Hegerová niektoré takéto veci spievala, ale tu to bolo skutočne fantastické. Dirigent si robil vlastné krásne aranžmány."
Edith Piaf, jedna z najznámejších šansoniérok.
Lucia Šoralová o šansóne
Keď som v dvadsiatich sama chcela spievať, odhovárali ma od toho. Vraj musím najskôr niečo zažiť. Ale ja som mala pocit, že to mám všetko prežité aspoň tisíckrát, len to bolo niečo ako prastará spomienka. Aj tak bol už môj prvý album viac-menej šansónový. Ale okolie mi uverilo až dnes. Aj keď byť prirovnávaná práve k Hane Hegerovej nie je najhoršie.
Byť prirovnávaná je najhoršie. A nejde o to, kto je predlohou - či Lucie Bílá alebo Hana Hegerová. Verím však, že je to len neobratná poklona od kritikov. Pretože ja som autorka hudby, v tom som iná - som šansoniérka. Hanu Hegerovú mám riadne pod kožou a je to asi cítiť, ale inšpirovali ma aj Nerez a neskôr Zuzka Navarová - jej piesne sú živšie a nie je v nich pátos. Páčilo sa mi, že si skladby píše sama. Jarek Nohavica, Vladimir Vysockij, Pavel Dobeš... Nakoniec, každý umelec, aj pani Hegerová, sa niekým inšpiroval.
tags: #francúzske #šansóny #história #a #význam
