Veľký čínsky múr: História, diplomacia a vnímanie

Napriek tomu, že Veľký čínsky múr je známy po celom svete, encyklopedická literatúra nám ponúka až prekvapujúco rozporuplné informácie. O jeho dĺžke možno nájsť údaje od 2 400 až do 6 250 km (najčastejšie sa však uvádza číslo 8 850 km) a ani začiatok výstavby nie je jednoznačný.

Počiatky budovania múrov v Číne

Budovanie ochranných múrov nebolo v Číne ničím nezvyčajným. Spočiatku si predkovia dnešných Číňanov stavali ochranné valy okolo svojich príbytkov. V priebehu 3. tisícročia sa valy začali stavať okolo dedín a osád. S postupujúcou centralizáciou Číny sa ich rozsah zväčšoval. Najintenzívnejšie obdobie tejto prvotnej etapy budovania múrov v Číne nastalo v 8. až 3. st. pred n.l., za vlády dynastie východných Čou.

Po zjednotení Číny cisárom Čchin-š' chuang-ti roku 221 pred n.l. vznikla v priestore Ďalekého východu nová geopolitická situácia. K moci sa dostala dynastia Čchin, ktorá za svojej krátkej vlády (221-206 pred n.l.) vytvorila základy efektívne fungujúceho štátu. V tomto období bola nútená práca jednou z foriem odvodu dane a pracovná sila, ktorá bola k dispozícii, sa využívala aj na stavbu Dlhého múru (čchang-čcheng). Podľa niektorých autorov sa stavby zúčastnilo 400 000 osôb. Múry sa stavali zo zmesi kameňov a udupanej hliny a dosahovali iba niekoľkometrovú výšku.

Dlhý múr mal byť fyzickou prekážkou proti nájazdom nečínskych etník ("barbarov") a zároveň tvoril aj istú hranicu vlastnej expanzie čínskej dynastie. Dlhý múr mal zároveň zabrániť čínskym obyvateľom, aby unikali pred vyberačmi daní, ktorých vysielala centrálna vláda. Múry, ktoré stáli v čínskom vnútrozemí, stratili svoju opodstatnenosť a pôsobením prírodných živlov zanikli.

Obdobie dynastií Chan a Tchang

Ani ďalšia dynastia neprikročila k obnoveniu Dlhého múru, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou v tom čase už vôbec neexistoval. Pred 2 000 rokmi Číňania prikladali tejto stavbe oveľa menšiu dôležitosť ako v súčasnosti, o čom svedčí aj fakt, že zakladateľ čínskej historiografie S'-ma Čchien (asi 135-85 pred n.l.) v rozsiahlom diele Historikove zápisky (Š' ťi) Dlhý múr spomína iba veľmi stručne.

Vzhľadom na ekonomickú, politickú a vojenskú silu sa vládcovia tejto dynastie neuspokojili s takým územným rozsahom Číny, aký dosiahla dynastia Čchin. V období vlády nasledujúcich dvoch najvýznamnejších dynastií, Chan (206 pred n.l. Budovali síce na niektorých miestach obranné valy proti nomádskemu etniku Siung-nu (niekedy ich identifikujú ako Hunov), ale nemáme dôkazy o tom, že by existoval jeden súvislý Dlhý múr. Dynastia Chan rozšírila vplyv až do Strednej Ázie a v tomto období sa zintenzívnila kultúrna a obchodná výmena po tzv. V Strednej Ázii Číňania vytvorili systém signálnych veží, ktorý v prípade nebezpečenstva zabezpečoval komunikáciu medzi perifériou a vnútrozemím.

V dobových prameňoch niet nijakej zmienky o Dlhom múre, či inej podobnej rozsiahlej obrannej stavbe. Dynastie Chan a Tchang, ktoré k budovaniu ríše pristupovali s ambicióznejšou víziou ako Čchinovia, teda nemali záujem vytvoriť nejakú pevnú fyzickú hranicu, ktorá by jasne a dlhodobo fixovala geopolitickú realitu.

Dynastie Sung, Jüan a Ming

Nasledujúca čínska dynastia Sung (960-1279) nebola ani ekonomicky, ani vojensky dostatočne silná, aby jej vládcovia mohli pomýšľať na rozšírenie svojho vplyvu do vnútornej Ázie. Vláda tejto dynastie bola poznačená trvalým tlakom nečínskych dynastií zo severu a severozápadu: najprv kitanských panovníkov ríše Liao (946-1125) a neskôr dynastie Ťin (1115-1234), ktorej zakladateľmi boli Džürčeni. Číňania po prvý raz vo svojich dejinách obrátili pozornosť na pobrežie a tradičné suchozemské cesty nahradili morskými obchodnými trasami.

V priebehu prvej polovice 13. storočia sa od severu rozširoval vplyv euroázijskej Mongolskej ríše. Čína tvorila jej súčasť v rokoch 1279-1368. Z tohto dôvodu mongolskí štátnici nepociťovali potrebu opevňovať sa proti vonkajšiemu nepriateľovi a pomyselná hranica medzi svetom usadených roľníkov a kočujúcich nomádov zanikla.

Napriek tomu Mongoli úzko súvisia s konštrukciou rozsiahleho systému obranných múrov na severe Číny. Najprv však museli opustiť územie Číny a uvoľniť cisársky trón. Presun hlavného mesta Číny roku 1421 z juhu do dnešného Pekingu, ktorý sa nachádzal neďaleko línie stretu Mongolov a Číňanov, súvisel s tým, že cisársky dvor chcel z bezprostrednej blízkosti pozorovať a riešiť tento konflikt.

Až do roku 1449 sa čínskym štátnikom viac-menej úspešne darilo pomocou silnej armády pacifikovať Mongolov a udržať ich v bezpečnej vzdialenosti. Predchádzajúca flexibilnejšia politika, ktorá vytváraním pohraničných trhov a prostredníctvom mechanizmu tribútu úzko súvisiaceho s obchodom saturovala potreby mongolských kmeňov, stratila podporu a cisárski úradnící sa začiatkom 16. storočia rozhodli pre druhú - a drahú - alternatívu: prerušili všetky diplomatické a obchodné kontakty s Mongolmi. Tento pokus o totálnu izoláciu Mongolov fyzicky demonštrovali aj výstavbou Veľkého čínskeho múru.

Obranné valy a múry sa síce stavali už od začiatku vlády dynastie Ming, ale až od prvej polovice 16. Obhajcom myšlienky výstavby systému obranných múrov bol vysoký čínsky úradník Weng Wang-ta (1498-1552), ktorý nesúhlasil s vojenskými expedíciami do mongolského vnútrozemia a uprednostňoval sústredenú obranu pred mobilným nomádskym vojskom. V priebehu 16.

Veľký čínsky múr nikdy netvoril jeden súvislý pás, ale mal mnoho vedľajších vetiev a na strategicky najdôležitejších územiach - napríklad v blízkosti Pekingu - prebiehal dokonca v dvoch paralelných líniach. Na kľúčových miestach boli dislokované čínske vojenské posádky, ktoré medzi sebou komunikovali pomocou signálnych veží.

Pre čínskych vládcov predstavovala stavba ochranných múrov krajné riešenie konfliktu s nomádmi. Pre problematiku "Čínskeho múru" je príznačný aj fakt, že v samotnej čínštine neexistuje jednotný názov pre túto stavbu. Príčiny tohto nezvyčajného javu sú viaceré. Na jednej strane možno konštatovať, že Čína sa od založenia centralizovaného štátu roku 221 pred n.l. zväčša zaobišla bez súvislého obranného valu na severe (nech už ho nazveme hocijako) z čoho, prirodzene, vyplýva, že nemožno hľadať zmienky o tejto stavbe. No ani v 16. a 17. storočí, v období intenzívneho budovania, nenachádzame v dobovej literatúre termín čchang-čcheng.

Zlá reputácia legalistickej dynastie Čchin v očiach konfuciánskych úradníkov zapríčinila, že mingskí autori sa vyhýbali termínu čchang-čcheng ("Dlhý múr"), ktorý sa v ich mysliach spájal s touto mocou. Nečínske dynastie (najmä Jüan a Čching, no aj Liao a Ťin) tento problém nemuseli riešiť a výstavbe takéhoto druhu opevnení sa vôbec nevenovali. Horúčkovitá výstavba počas 16.

Veľký čínsky múr v európskom vnímaní

Európski misionári, obchodníci a cestovatelia sa do Číny vo väčšom množstve dostali v druhej polovici 16. a v priebehu 17. storočia, teda v období keď už Mingovia stihli postaviť toto opevnenie. Fascinácia Európanov Orientom aj v prípade Veľkého čínskeho múru nemala hraníc. Už v 17. storočí jezuitský misionár pôsobiaci v Číne Ferdinand Verbiest (1623-88) a po ňom napr.

Mýtus Čínsky múr začal žiť, spočiatku iba v Európe, vlastným životom a realita zapadala prachom. Začiatkom 20. storočia už niektorí autori tvrdili, že Veľký čínsky múr je jediným dielom ľudských rúk, ktoré voľným okom vidno z Mesiaca (odvážnejší dokonca uvádzali Mars!). Samotní Číňania ho objavili tento symbol, keď si všimli živý záujem Európanov o túto stavbu - až koncom 19. a začiatkom 20.

V tomto období sa prebúdzal čínsky nacionalizmus usilujúci sa odstrániť cudziu - mandžuskú - nadvládu a hľadajúci všetky účinné symboly zdôrazňujúce vlastnú identitu. Pre čínskeho revolucionára Sunjatsena (1886-1925) sa Veľký čínsky múr - paradoxne - stal záchrancom čínskej rasy v súperení s nomádmi.

Čo robí Veľký čínsky múr takým výnimočným - Megan Campisi a Pen-Pen Chen

V ČĽR sa obeťami zmenenej politickej klímy nestávali iba prezidenti, ale aj pamiatky. Počas kampane proti "štyrom starým" (mysleniu, zvykom, kultúre a morálke) na začiatku kultúrnej revolúcie roku 1966 boli veľké úseky múru poškodené. Niekoľko krátkych úsekov v blízkom okolí Pekingu sa zrenovovalo a stali sa obľúbenými turistickými atrakciami. Samotní Číňania ho objavili, keď si všimli živý záujem Európanov o túto stavbu.

Veľký čínsky múr, dôkaz neschopnosti čínskych štátnikov predchádzajúcich generácií, ktorý nezabránil tomu, aby v Číne niekoľko storočí vládli príslušníci cudzích etník, sa koncom 20.

Kedy naozaj vznikla táto pozoruhodná stavba? Môžeme hovoriť o jednom Veľkom čínskom múre (čín. Wan-li čchang-čcheng, "Múr dlhý 10 000 li")? Keď britská sinologička Frances Woodová písala svoju knihu Marco Polo nedošiel do Číny, všimla si, že Marco Polo vôbec v zápiskoch z Číny nespomenul Veľký čínsky múr.