Francúzske Zámorské Územia: Prehľad a Charakteristika

Francúzsko, krajina bohatá na históriu a kultúru, disponuje rozsiahlym územím, ktoré sa neobmedzuje len na európsky kontinent. Okrem svojho územia v Európe spravuje aj rozsiahle zámorské územia, ktoré sú pozostatkom niekdajšej francúzskej koloniálnej ríše. Tieto územia majú rôzny status a administratívne usporiadanie, čo ovplyvňuje ich vzťah k Francúzsku a Európskej únii.

Francúzska republika sa nachádza v západnej Európe. Jej výhodná poloha v miernom pásme medzi Atlantikom, Severným a Stredozemným morom prispela k včasnému hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju. Na severe ju ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu Pyreneje a Stredozemné more. Východné hranice sledujú Alpy a pohorie Jura, ako aj tok Rýna.

Rozloha Francúzska je 547 026 km2 (bez zámorských území a zámorských departmentov). Spolu s ostrovom Korzika má 22 oblastí členených na 96 departmentov a 36 394 miest a obcí. Okrem toho má aj 4 zámorské departmenty (Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinique, Réunion) a 4 zámorské územia (Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna). Francúzsko má aj územia za južným polárnym kruhom a územia so špeciálnym štatútom (Mayotte, Saint-Pierre-Miquelon).

Štátne zriadenie Francúzska je republika s prezidentom voleným obyvateľstvom na sedemročné funkčné obdobie. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Národného zhromaždenia a zo senátu. Vrcholným orgánom výkonnej moci je vláda, ktorej predsedu menuje prezident republiky.

Administratívne usporiadanie Francúzska

Francúzsko má špecifické administratívne usporiadanie, ktoré zahŕňa:

  • 22 okresov (Région)
  • 96 krajov (Département)
  • 4 zámorské departmány
  • 2 zámorské pridružené územia
  • 4 zámorské závislé územia

Tieto administratívne jednotky majú rôzne právomoci a postavenie v rámci Francúzskej republiky.

Zámorské departmenty a zámorské regióny

Medzi tieto územia patrí Guadeloupe, Martinik, Francúzska Guyana, Réunion a Mayotte. Uvedené ostrovné územia sú síce súčasťami EÚ, na vstup nie je potrebné vízum, avšak napriek tomu odporúčame občanom SR cestovať s platným cestovným pasom SR, ktorým je potrebné sa preukázať v prípade, ak sa občan SR ocitne mimo územia EÚ v dôsledku problémov s dopravným spojením.

Guadeloupe

Súostrovie v Karibiku s nádhernými plážami, sopkami a dažďovými pralesmi. Turisticky obľúbené, no menej preplnené ako iné karibské destinácie. Grande-Terre je vápencový, plochý a vyprahnutý. Basse-Terre je zasa divokejší, dominuje mu sopka Souffriere vysoká 1 467 metrov.

Okrem bežných prechádzok a turistiky sa možno venovať vodným športom, chytaniu veľkých rýb, potápaniu, kaňoningu alebo si dopriať trošku kultúry. Na vodných farmách vám porozprávajú, ako sa pestujú „ouassou“, riečne raky. V parku Mamelles objavíte flóru a faunu, akú ste ešte nevideli. „Ak milujete kávu, skutočne kvalitnú kávu, určite sa zastavte v múzeu kávy v Bonifier,“ odporúča miestny sprievodca Jean-Luc.

Martinik

Jedna z perál Malých Antíl, idylická scenéria len kúsok od Dominikánskej republiky a Ostrova Sv. Elegantnejšia karibská sestra Guadeloupe s nádychom francúzskej kultúry a karibského šarmu. Miesto, kde sa mieša rum, kreolská kultúra a francúzsky šik. Severná hornatá časť je zarastená tropickými lesmi, ktoré sú ideálnym cieľom zdatných športovcov. Všetky tie políčka zostupujú z menších i väčších kopčekov priamo do tyrkysového mora s plážami jemného piesku.

Ak sa niekomu v tejto krajine omamných vôní a hýriacich farieb nechce leňošiť, môže celý deň veslovať, ponárať sa do lagúny, prenikať do tajomstiev mangrovníkových lesov, kde rastú stromy s nadzemnými koreňmi. Alebo objavovať neosídlené ostrovčeky. Bola by veľká škoda vynechať fantastickú exkurziu na morskom kajaku na južnom myse Cap Chevalier v Saint-Anne.

Réunion

Ostrov v Indickom oceáne, východne od Madagaskaru. Krásne miesto so sopečnými pohoriami, džungľami a vodopádmi. Je to ostrov s divokou prírodou, ktorý však víta návštevníkov prívetivo a s otvorenou náručou. A nezabudnite si pozrieť múzeum vanilky, pretože práve na Réunione sa vyrába tá najlepšia vanilka na svete. Možno vám jeden z pestovateľov Alain de Floris aj vysvetlí, ako sa v troch etapách pestuje a spracováva. „Treba myslieť na to,“ pripomína, „že vanilka je ako víno. Čím sú struky staršie, tým sú lepšie.

Mayotte

Nachádza sa v Indickom oceáne medzi Madagaskarom a Mozambikom a je to doslova tropický klenot. Mayotte je obklopený jednou z najväčších a najzachovalejších lagún na svete, chránenou koralovým útesom. Ponúka perfektné podmienky na šnorchlovanie, potápanie a pozorovanie morského života. Mayotte je islamský región, no zároveň európsky - čo vytvára zaujímavý mix. Ostrov je vulkanického pôvodu a ponúka zelené pohoria a dramatické výhľady.

Výstup na Mount Choungui (594 m n. m.) je jedným z najkrajších zážitkov s panorámou ostrova a lagúny. Ostrov má rozsiahle mangrovové pobrežia, ktoré môžete preskúmať pešo alebo kajakom. Pozrite si aj pláž N’Gouja, ktorá je známa tým, že na nej voľne plávajú morské korytnačky len pár metrov od brehu. Úžasné sú miestne dediny a mešity.

Francúzska Guyana

Divoká a fascinujúca Guyana leží na severovýchodnom pobreží Južnej Ameriky, medzi Surinamom a Brazíliou. Takmer celé jej územie je zarastené amazonským pralesom, ktorým pretekajú široké rieky. Ak aj ste typom dobrodruha, pozor! Vstúpiť do tejto takmer panenskej prírody znamená vnoriť sa do sveta plného tajomstiev a nástrah. Na Guyane možno stretnúť ľudí rôznych etník, od juhoamerických Indiánov po Buschenegov, ktorí stále žijú spôsobom svojich predkov.

Divokú prírodu možno objavovať aj z plachetnice a doplávať až k zeleným ostrovom Salut, kde sa kedysi nachádzala jedna z najslávnejších väzníc na svete. Túto úžasnú základňu, z ktorej odpaľujú rakety a satelity, možno navštíviť na pobreží medzi ústím riek Kourou a Sinnamara.

Zámorské spoločenstvá a zámorské územia

Medzi tieto územia patria: Svätý Martin, Svätý Bartolomej, Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia, ostrovy Wallis a Futuna a ostrovy Saint Pierre a Miquelon. Uvedené ostrovy či súostrovia netvoria súčasť EÚ, ich status nie je jednotný. Je preto potrebné rátať s tým, že vstupné formality môžu byť odlišné, aj keď na vstup na tieto územia nie je potrebné vízum. V niektorých prípadoch hraničná polícia vyžaduje výlučne cestovný pas, vyplnenie vstupnej imigračnej karty, predloženie spiatočnej letenky alebo preukázanie dostatočných finančných prostriedkov na pobyt. Platí to najmä pre územie Novej Kaledónie.

Francúzska Polynézia

Francúzska Polynézia je jednou z najznámejších zámorských oblastí Francúzska - a zároveň snom mnohých cestovateľov. Dovolenka so zvieraťom. Vysnená destinácia uprostred južného Pacifiku. Tahiti je jeden zo 130 ostrovčekov a atolov Francúzskej Polynézie. Obklopujú ho koralové útesy, tyrkysové lagúny a krásne pláže s čiernym alebo bielym pieskom. Tahiti je však predovšetkým rajom potápačov.

Modrá farba trblietajúca sa všetkými odtieňmi, útesy, prielivy, skalné výbežky - to všetko vidieť nad hladinou. Francois Popet je tu už sedem rokov inštruktorom potápania a hovorí, že keď už sa na Tahiti niekto dostane, podmorský svet si rozhodne nemá nechať ujsť. „Stretnete sa s húfom motýlikových rýb, nebudete môcť odtrhnúť oči od kamenných kvetov a vlniacich sa živočíchov.

Nová Kaledónia

Nová Kaledónia je síce francúzske zámorské územie, ale nie je departementom. Je to špeciálne zámorské spoločenstvo (Collectivité sui generis) so širokou autonómiou a vlastným politickým štatútom. Nachádza sa prakticky úplne na „konci sveta“ uprostred južného Pacifiku. Pretiahnutý ostrov obmývaný smaragdovými vodami. Majestátna príroda, ktorá je výsledkom búrlivého tektonického vývoja. Nová Kaledónia je krajinou extrémov - na východnom pobreží rastie bujná vegetácia, kokosové palmy, liany, kvety hrajúce farbami.

Podľa profesionálneho sprievodcu Patricka Temauryho je poznávanie ostrova najlepšie začať v mestečku Nouméa. Odtiaľ možno ísť k majáku Phare Amédée, ktorý si ešte pamätá bývalý Port de France. Len čo opustíte mesto, otvorí sa pred vami svet dobrodružstiev. Z rozľahlých fariem stockmenov, kovbojov západného pobrežia, sa dá na koni vyraziť do Chaine Centrale, kde uprostred úchvatnej prírody žijú miestne kmene. No a to najlepšie na koniec - na typickom člne sa dá doplaviť k ostrovu Ile des Pin. V srdci tohto raja s krištáľovo priezračnou vodou čakajú na návštevníkov tradičné tance. „Pridajte sa, ak máte chuť…“ pozýva hostí sympatický Patrick.

10 najlepších miest na návštevu vo Francúzskej Polynézii - Sprievodca cestovaním

Francúzska koloniálna ríša

Francúzska koloniálna ríša bola v 19. a 20. storočí po Britskom impériu najrozsiahlejšia koloniálna ríša. Prvé územia, ktoré možno de facto označiť ako francúzske kolónie, boli križiacke štáty v Svätej zemi ako dôsledok križiackych výprav (najväčší z nich Jeruzalemské kráľovstvo). Na základe štvrtej križiackej výpravy namierenej proti Byzantskej ríši si francúzski a talianski dobyvatelia územie tejto východnej kresťanskej veľmoci rozdelili na viacero menších štátov, a najväčší a najvýznamnejší z nich - Latinské cisárstvo, bolo spravované predovšetkým burgundskými a flámskymi šľachticmi. V rámci siedmej križiackej výpravy malo Francúzsko na čas v držaní nílsku deltu, medzi rokmi 1192 - 1489 vlastnilo Cyprus ako Cyperské kráľovstvo.

Francúzsko sa pokúšalo o zámorskú expanziu už od 16. storočia; objaviteľské cesty Giovanniho da Verrazana ani Jacquesa Cartiera ešte nepriniesli krajine územné zisky. Prvé kolonizačné pokusy viedlo Francúzsko v Amerike, kde ale narážalo na húževnatý odpor v tejto oblasti už etablovaných Španielov a Portugalcov. Jedným z týchto pokusov bolo založenie osady na mieste budúceho Ria de Janeira v roku 1555 (tzv. France antarctique), na mieste budúceho São Luís v roku 1612 (tzv.

Francúzsko uspelo s koloniálnymi aktivitami až v Severnej Amerike - založením Port Royal (27. júla 1605) na území dnešného Nového Škótska. Tri roky potom založil Samuel de Champlain mesto Québec, ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom rozsiahlej, ale veľmi riedko osídlenej kolónie Nové Francúzsko, francúzski kolonisti osídlili prakticky len úzky pás pri brehoch Rieky svätého Vavrinca, na zvyšku územia žili domorodí obyvatelia. Toto územie ale bolo brané ako obchodná kolónia, Francúzsko sa skôr sústredilo na upevňovanie svojej pozície v Európe. Lepšie podmienky pre samotnú kolonizáciu nastali až v polovici 17. storočia, francúzske kolónie na severoamerickom území boli ale ekonomicky slabšie než britské. Zo založením Louisiany (hlavné mesto New Orleans) sa rozšírili francúzske územia ďalej na západ. Súčasne s expanziou na severoamerickom kontinente začalo Francúzsko budovať menšie, ale výnosnejšie kolónie v Karibiku. Osídľovanie dnešnej Francúzskej Guyany začalo v roku 1604, kolónia na ostrove Svätý Krištof bola založená roku 1625, na Guadeloupe a Martiniku roku 1635, na Svätej Lucii roku 1651. Tieto kolónie boli postavené a udržované predovšetkým otrokmi z Afriky.

Francúzi sa vo svojich koloniálnych snahách neobmedzovali len na Ameriku, od prvej polovice 17. storočia zakladali obchodné strediská na pobreží Senegalu; v roku 1664 bola založená Francúzska východoindická spoločnosť, ktorá pomáhala zakladať kolónie na Indickom polostrove.

Rozpad koloniálnej ríše

Francúzska koloniálna ríša sa začala rozpadať v priebehu druhej svetovej vojny, kedy Japonsko okupovalo Indočínu, Spojené kráľovstvo Sýriu, Libanon a Madagaskar a Spojené štáty americké severnú Afriku (pri bojoch s Nemeckom). Ho Či Minov Viet Minh vyhlásil nezávislosť Vietnamu, čo bolo príčinou indočínskej vojny. V roku 1955 prebehlo v Kamerune povstanie za nezávislosť, ktoré bolo tvrdo potlačené. Potom, čo sa v roku 1954 Francúzi stiahli z Indočíny, boli nútený čeliť ďalšiemu krvavému konfliktu v súvislosti s alžírskymi snahami o nezávislosť, ktorú tomuto územiu odmietali udeliť. Háklivým problémom bolo hlavne postavenie značného množstvo európskych kolonistov vo francúzskej severnej Afrike (tzv. pied noirs). Alžírsko získalo nezávislosť po niekoľkoročnom konflikte v roku 1962.

Pod francúzskou správou dnes zotrváva len zlomok bývalej zámorskej koloniálnej ríše, najvýznamnejšie z týchto území je Francúzska Guyana (ďalšie pozri administratívne členenie Francúzska).

Mapa Francúzskej koloniálnej ríše v rokoch 1919-1939.

Frankofónne krajiny

Francúzština nepatrí len Francúzsku. Vďaka rozsiahlemu francúzskemu koloniálnemu impériu sa používala v diplomatických rokovaniach, obchode aj kultúre po celom svete. Dnes ho nájdete na viacerých kontinentoch - v Európe, Afrike, Amerike aj Oceánii. V mnohých štátoch je úradným jazykom, v iných sa používa ako druhý jazyk či jazyk školstva a diplomacie. Aj preto sú francúzsky hovoriace krajiny známe pod označením frankofónne krajiny.

Európske krajiny, kde sa hovorí po francúzsky:

  • Belgicko
  • Luxembursko
  • Monako
  • Vatikán
  • Švajčiarsko
  • Guernsey a Jersey

Africké krajiny, kde sa hovorí po francúzsky:

  • Benin
  • Burkina Faso
  • Kamerun
  • Konžská republika
  • Demokratická republika Kongo
  • Pobrežie Slonoviny
  • Gabon
  • Guinea
  • Nigéria (len časť populácie)
  • Senegal
  • Togo
  • Stredoafrická republika
  • Rovníková Guinea
  • Čad
  • Burundi
  • Rwanda
  • Džibutsko
  • Madagaskar
  • Komory
  • Seychely
  • Alžírsko
  • Mauritánia
  • Maroko
  • Tunisko
  • Libanon

Americké krajiny, kde sa hovorí po francúzsky:

  • Haiti
  • Kanada (Québec a New Brunswick)
  • Spojené štáty americké (Louisiana)

Tieto krajiny tvoria rozsiahlu sieť frankofónnych štátov, ktoré si zachovávajú francúzsky jazyk a kultúru ako dôležitú súčasť svojej identity.

Francúzske zámorské územia sú jedinečnou súčasťou Francúzskej republiky, ktorá kombinuje európsku kultúru s exotickými prírodnými krásami. Tieto územia ponúkajú bohatú históriu, rozmanitú kultúru a nádherné prírodné scenérie, ktoré lákajú turistov z celého sveta. Ich administratívne usporiadanie a vzťah k Francúzsku sú komplexné, ale zároveň umožňujú zachovanie ich jedinečnej identity a kultúrneho dedičstva.

tags: #francúzske #zámorské #územia #zoznam

Populárne príspevky: