Pôst a zdržanlivosť od mäsa v Gréckokatolíckej cirkvi

Pôst je od nepamäti súčasťou ľudstva a má svoje miesto takmer vo všetkých kultúrach a náboženstvách. V kresťanstve je najrozšírenejší pôst v období pred Veľkou nocou. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pôstnu disciplínu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, s dôrazom na pravidlá, vekové obmedzenia a formy pôstu.

Začiatok a charakter obdobia Štyridsiatnice

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v pondelok, 3. marca 2025, začína Svätá Štyridsiatnica, známa aj ako Veľký pôst. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.

Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov.

Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou.

Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.

Symbolika čísla 40

Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu (porov. Lk 2, 22); 40 dní sa Ježiš postil na púšti (porov. Mk 1, 13); 40 dní sa zjavoval zmŕtvychvstalý Ježiš apoštolom (porov. Sk 1, 3).

V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu. V 3. stor. sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy. Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv.

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.

Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona (tzv. metánie). Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta.

Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter svätej omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny.

V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.

Čo je pôst a čo zdržanlivosť?

Je dôležité rozlišovať medzi "pôstom" a "zdržanlivosťou" od nejakých pokrmov.

Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda - v daný sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov.

Pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života.

Pôstna disciplína v Gréckokatolíckej cirkvi

V Gréckokatolíckej cirkvi platia špecifické pravidlá pôstu, ktoré sa líšia od tých v Rímskokatolíckej cirkvi.

Dni, kedy platí zdržanlivosť od mäsa:

• Takmer v každý piatok počas roka
• Takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu
• Vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august)
• V deň pred Narodením Krista (24. december)
• V deň pred Bohozjavením (5. január)

Dni, kedy platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec:

• V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok)
• Vo Veľký piatok

Popri uvedených zdržanlivostiach aj „pôst“ platí v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.

Vekové obmedzenia a povinnosti

• Zdržanlivosť od vymenovaných pokrmov zaväzuje každého gréckokatolíka od 7. roku života.
• Pôst zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života.

Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 a 629.

Uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť.

Výnimky z pôstnej disciplíny

Od pôstu i od zdržanlivosti od mäsa sú oslobodení:

• Chorí
• Tehotné a dojčiace ženy
• Cestujúci
• Stravujúci sa vo verejných zariadeniach

Ak niekto nemôže dodržať pôstnu disciplínu, tak ju má možnosť legitímne nahradiť skutkom nábožnosti alebo skutkom lásky k blížnemu. Napríklad: modlitbou krížovej cesty, pôstneho molebenu, pôstnej večierne alebo bolestného ruženca či konkrétnou pomocou chorému alebo hmotnou pomocou núdznym.

Odporúča sa aj zdržiavanie sa nadmerného hluku, televízie, fajčenia, prázdnych rečí atd‘.

Praktické rady a usmernenia

V pôstnom období je dôležité zamerať sa nielen na zdržiavanie sa určitých pokrmov, ale aj na duchovný rozmer pôstu. To zahŕňa:

• Modlitbu
• Pokánie
• Sebareflexiu
• Konanie skutkov lásky k blížnemu

Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí - v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7).

Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 - 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch“ (porov. Homília na Genezis VI, 1).

Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého - najmä od ťažkého hriechu - je najpodstatnejšou časťou pôstu.

Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi

Pre porovnanie, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum.

Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.

Základné rozlišovanie podľa Jána Pavla II.

Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje:

• Dni pokánia: Každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250).
• Pôst: Treba zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251).
• Zdržanie sa mäsitého pokrmu: Majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na Popolcovú stredu (kán. 1251-52).

Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na mysli najmä mladých ľudí.

Čo sa rozumie pod "mäsitým pokrmom"?

Akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.

Alternatívne formy pokánia

Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia:

• Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne.
• Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu.
• Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.

Pôst a zdravie

V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.

Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.

Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu.

Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst.

Tabuľka: Významné sviatky v Gréckokatolíckej cirkvi s pôstnou disciplínou

tags: #greckokatolicka #cirkev #pôst #a #zdržanlivosť #od

Populárne príspevky:

• Rýchle višňové guľky
• Recept na Penovú Tortu
• Návod na miesenie chleba
• Recept na rebarborovú bublaninu
• Sprievodca pestovaním špargle