Hlad a bieda vo svete: Globálne výzvy a možné riešenia

Svet čelí mnohým globálnym problémom, ktoré ohrozujú jeho stabilitu a udržateľnosť. Medzi najvýznamnejšie patria populačná explózia, hlad a bieda, prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti, ekologické problémy, militarizácia svetového hospodárstva, surovinové a energetické problémy a civilizačné choroby.

V nasledujúcich častiach sa zameriame na niektoré z týchto problémov, ich príčiny a dôsledky.

Globálna kríza hladu: ako sme sa sem dostali?

Populačná explózia a preľudnenie Zeme

Populačná explózia predstavuje rýchly rast počtu obyvateľstva, ktorý je spojený s vysokou pôrodnosťou a nízkym stupňom úmrtnosti. Populácia je spoločenstvo organizmov jedného druhu v určitom priestore, ktoré si navzájom vymieňajú genetické informácie; súbor obyvateľstva, ľudstvo.

Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. Približne do 1. storočia sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčmi v 20. storočí.

Pre rok 2000 odborníci predpokladali vyše 6 miliárd ľudí, čo prinieslo veľké problémy s ich výživou a s preľudnením zemegule. Na svete žije viac ako 6 miliárd ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť.

Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne prekročili 12. októbra 1999 (OSN - „Deň šiestich miliárd“), na prekročenie siedmej miliardy sme si museli počkať do roku 2011. Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je 12 - 13‰ (t.j. asi 80 mil. ľudí ročne). Rast počtu obyvateľstva sa však od 70-tych rokov spomaľuje. OSN predpokladá ustálenie počtu obyvateľov sveta na počte okolo 10 miliárd niekedy medzi rokmi 2050 - 2100.

Najhustejšie osídlené oblasti:

  • Čína (1 mld. 250 mil.)
  • India (1 mld.)
  • USA (280 mil.)
  • Indonézia (214 mil.)

Najhustejšie osídlené štáty (mestá):

  • Hongkong (4932 obyv. na km2)
  • Singapur (4018 obyv. na km2)
  • Monako (17 450 obyv.)

Najhustejšie obývané štáty:

  • Belgicko, Holandsko (380 obyv. na km2)
  • Slovensko (110 obyv. na km2, priemer 40 obyv. na km2)

Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.

Vývoj svetovej populácie za posledných 2000 rokov

Hlad a bieda

Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašlivá pohroma, ktorej každoročne padnú za obeť stovky tisíc ľudí, najmä detí. Vo svete sa dosyta najedia dvaja ľudia zo troch. Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v zemích s nepatrnými potravinovými zdroji, kde je zemědělská technika dosud na velmi nízké a pdprůměrné úrovni.

Najúčinnějším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť pak zajistit její rovnoměrnější rozdělování a ochranu potravin před škůdci, zejména z řad hlodavců. Zpráva OSN uvádí, že „množství potravin, které městský obyvatel vyhodí do odpadků, obsahuje v průměru tolik kalorií, kolik jeden Asiec nebo Afričan potřebuje na 24 hodin, aby neumřel hlady“.

V súčasné době hladoví v Africe desítky miliónů obyvatel a jejich počet se blíží až ke 100 miliónům. V posledním desetiletí trpí černý kontinent abnormálním suchem, daleko větším než byly sucha v minulém desetiletí, snad vůbec nejhorším v tomto století. Oblasti sveta, kde hrozí hladomorKatastrofální sucho ohrožuje bezprostředně životy více než 30-ti miliónů obyvatel Afriky v Angole, Botswaně, Lesothu, Malawi, Mozambiku, Nambii, Svazijsku, Tanzánii, Zambii, a Zimbabwe. Afrika je nejchudší kontinent s největším počtem nejméně rozvinutých zemí ( 32 ) na světě, kde vládne chudoba, hlad a v důsledku tohoto podvýživa a nemoci.

Pro chudé zemědělce v suchých oblastech Afriky mají klimatické změny a nedostatek vodních srážek nebo dokonce jejich dlouhodobá absence - jak je tomu letos - nedozírné následky. V rozvojových zemích, ve kterých je většina závislá na samozásobitelském zemědělství, mohou dlouhotrvající sucha způsobit všeobecné hladovění a smrt. Právě sucha jsou hlavní příčinou hladomoru v Africe a v některých částech Ázie, včetně Číny a Indie.

Hladomor je definován jako období dlouhotrvajícího nedostatku potravin, který vede k hromadnému hladovění a úmrtí obyvatelstva. Sucha mohou mít za následek snížení stavu vody ve vodních tocích, jezerech a v pramenech, které jsou napájeny ze zásob podzemních vod. Také způsobují mnohá strádání, zvláště pak jestli dojde k poklesu vlhkosti půdy. To způsobí neúrodu a nedostatek půdy pro pastvu hospodářských zvířat.

Jedným z východísk z tejto priepasti hladu a zúfalstva je snížení populačního růstu programy plánovaného rodičovství. Zmenšení populačního růstu a rozumnější hospodaření s přírodními zdroji by vedly i k odstranění nedostatku potravin a největší bídy.

Ekonomika a ľudské potreby

Ekonomika je oblasť spoločenskej praxe zameraná na cieľavedomú hospodársku činnosť. Ekonomika znamená v podstate hospodárstvo. Hovoríme o ekonomike štátu, t. j. o hospodárstve štátu, alebo o podnikovej ekonomike, t. j. o hospodárstve podniku.

  • Makroekonomika: Ide o hospodársku činnosť veľkých celkov.
  • Mikroekonomika: Je to hospodárska činnosť.
  • Podniková ekonomika: Hospodárska a výrobná činnosť podniku.

Ľudské potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo nám žiada uspokojiť. Existuje veľké množstvo potrieb:

  • Životne nevyhnutné potreby
  • Kultúrne a luxusné potreby
  • Individuálne potreby
  • Kolektívne (spoločenské) potreby
  • Hmotné (materiálne) potreby
  • Nehmotné (nemateriálne) potreby

Pri riešení ekonomických otázok sa kladú tri základné otázky:

  1. Čo sa má vyrábať, aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby sa uspokojili potreby spoločnosti.
  2. Ako vyrábať určuje konkurencia (súťaživosť) medzi výrobcami rovnakých tovarov, ktoré hľadajú technologické postupy, čo by im umožnili vyrábať lacnejšie ako vyrábajú iní.
  3. Pre koho vyrábať sa rozhoduje na trhu výrobných činiteľov, kde sa kupujú a predávajú prírodne zdroje, práca a kapitál.

Ekologické problémy vo svete

Počet obyvateľov na našej planéte sa neustále zväčšuje a tým aj výkon alebo proces rôznej výroby, najmä v priemyselnej časti. A tým si možno ani neuvedomuje, že ničí prostredie okolo seba. Človek pri zabezpečovaní svojich potrieb postupne ničí rastlinstvo, pôdy, znečisťuje rieky a vzduch okolo seba. V minulosti škody spôsobené človekom nepredstavovali také veľké znehodnocovania ako v súčasnosti.

Medzi hlavné ekologické problémy patria:

  • Znečisťovanie ovzdušia
  • Poškodzovanie zdravia ľudí
  • Kyslé dažde
  • Skleníkový efekt

Tieto dôležité globálne ekologické problémy by sa mali riešiť čím skôr, lebo potom môže byť neskoro. Národné a globálne problémy súvisiace so zmenami v životnom prostredí vstúpili v poslednom období do diania, ako otázky najvyššej dôležitosti, čoraz dôraznejšie vplývajú na orientáciu tradičnej politiky, spôsobujú prerozdeľovanie národného dôchodku medzi environmentálnu a sociálnu sféru a stávajú sa predmetom pozornosti aj občianskej verejnosti.

Stále častejšie sa preto stávame svedkami toho, že spoločnosti iniciatívne hľadajú cesty minimalizácie odpadov svojho konania na životné prostredie. Uvedomujeme si, že životné prostredie a spôsob, ako s ním budeme zaobchádzať nie je len vecou úzkej skupiny odborníkov v environmentálnej sfére, ale riešenie čaká na zmenu postojov na všetkých stupňoch riadenia, predovšetkým vo sfére priemyslu.

Skúsenosti zo sveta poukazujú, že environmentálne zákony a regulatívy sú účinné pre významnejšie zdroje znečistenia, no nemožno očakávať, že vyriešia všetky problémy životného prostredia a rozvoja. Ako príklad možno uviesť drobné zdroje záťaže ŽP, ktorých kumulatívny efekt môže spôsobovať vážne prehlbovanie nerovnováhy v stave životného prostredia. Práve pre zlepšenie podobného typu, ako podporné, doplňujúce riešenia sa ukazujú účinné ekonomicky a trhovo orientované postupy.

Mnoho zo snov minulosti bolo splnených. Zároveň sa však objavili hrozby tak veľkého rozsahu i dosahu, že v celej histórii ľudstva nemajú obdobu. Zneužitím jadrovej energie i ďalších vedeckých objavov fyziky, chémie a biológie vo vojne môže viesť k okamžitému zničeniu civilizácie na našej planéte. Nezmyselné zbrojenie spojené s bilancovaním nad priepasťou svetového vojnového konfliktu každodenne vyžaduje nesmierne finančné náklady, vedie k nekonečnému plytvaniu surovinami a energetickými zdrojmi.

S rýchlym rastom výroby a spotreby rastie na jednej strane čerpanie prírodných zdrojov, na druhej strane zase množstvo odpadu vyvrhovaného do prostredia. Honbou za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy, využívanie nových prírodne cudzích látok.

Postoje ku skutočnosti sa u každého človeka utvárajú a menia po celý život, a to i v súvislosti so zmenami situácie v životnom prostredí. Výchova k ochrane životného prostredia musia mať vždy celoživotný charakter.

Generačná chudoba a vzdelávanie

Chudoba je komplexný problém, ktorý postihuje ľudí na celom svete. Niekedy je to dôsledok nešťastnej životnej situácie, no oveľa hlbší problém predstavuje generačná chudoba, do ktorej sa človek narodí a z ktorej sa ťažko vymaniť.

Je dôležité rozlišovať medzi situačnou a generačnou chudobou. Situačná chudoba postihuje ľudí, ktorí sa do ťažkej finančnej situácie dostali v dôsledku choroby, nehody, rozvodu alebo inej nepredvídanej udalosti. Títo ľudia si však zachovávajú inštinkty a vedia, ako sa vrátiť späť do normálneho života. Generačná chudoba je oveľa komplexnejší problém. Ľudia, ktorí sa do nej narodia, nemajú príklady z rodiny, ako žiť inak. Ich rodičia a starí rodičia boli chudobní a oni nemali odkiaľ získať inštinkty strednej triedy.

Bludný kruh generačnej chudoby

Človek narodený do generačnej chudoby sa ocitá v bludnom kruhu. Od raného veku nedostáva podnety a príležitosti, ktoré sú bežné pre deti zo strednej triedy. Vyrastá v toxickom strese, ktorý negatívne ovplyvňuje vývoj jeho mozgu. Nie je dobre pripravený na školu, často sa mu ju nedarí dokončiť alebo ju dokončí len s ťažkosťami. Následne má problémy nájsť si a udržať si prácu. Jeho deti sa potom rodia do rovnakej chudoby a kruh sa uzatvára.

Vzdelávanie ako kľúč k zmene

Vzdelávanie je jedným z najefektívnejších nástrojov na prekonanie generačnej chudoby. Je však dôležité začať s ním čo najskôr. Rekvalifikačné kurzy pre dospelých sú často neefektívne, pretože ľuďom chýbajú základné vedomosti a zručnosti. Školiť človeka, ktorému chýba predchádzajúce vzdelanie, je ako stavať strechu bez základov. Vzdelávanie v školskom veku je efektívnejšie, no aj tu je dôležité začať čo najskôr. Deti z chudobných osád nastupujú do školy so značným sklzom.

Globálne problémy ľudstva

Aké globálne problémy dnes ohrozujú svet:

  1. Populačná explózia a preľudnenie Zeme
  2. Hlad a bieda
  3. Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom. Problémy ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývoja rozvojových krajín
  4. Ekologické problémy vo svete
  5. Militarizácia svetového hospodárstva a nebezpečenstvo svetovej jadrovej vojny
  6. Surovinové a energetické problémy
  7. Slobodný rozvoj ľudskej osobnosti, dodržiavanie ľudských práv a dôstojná budúcnosť človeka
  8. Civilizačné choroby 20. storočia
  9. Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť

tags: #hlad #a #bieda #vo #svete #grafi

Populárne príspevky: