Hlad vo Svete: Príčiny a Riešenia

Hlad je univerzálny pocit, ktorý pozná každý z nás. Je to signál tela, ktorý nám hovorí, že potrebujeme prijímať potravu na zabezpečenie energie a optimálneho fungovania organizmu. Hlad predstavuje jeden z najzávažnejších problémov súčasného sveta. Nejde len o nepríjemný pocit, ktorý zažívame pred jedlom, ale o rozsiahlu pohromu, ktorá každoročne vedie k úmrtiu státisícov ľudí, najmä detí. Napriek vedeckému a technickému pokroku, ktorý by mal zabezpečiť blahobyt pre celé ľudstvo, trpí nedostatkom jedla značná časť svetovej populácie.

Hoci sa vo svete vyprodukuje dosť jedla na to, aby zasýtilo všetkých 7 miliárd ľudí, takmer miliarda z nich nemá čo jesť. Skutočnosť, že viac ako miliarda obyvateľov našej planéty hladuje, je nepochybne najväčším škandálom súčasnosti.

Je nevyhnutné uvedomiť si závažnosť situácie, pretože kvôli hladu a biede denne umierajú milióny ľudí.

Definície hladu

Existuje viacero spôsobov, ako definovať hlad. Politici a humanitárne organizácie zvyčajne hovoria o dlhodobom nedostatku jedla, tzv. chronickom hlade. Ten je spôsobený zlou dostupnosťou potravín, ich nedostatkom alebo chudobou a vyskytuje sa najmä v rozvojových krajinách a vojnových zónach. Na druhej strane, fyzický hlad predstavuje dočasné nepohodlie spojené s potrebou najesť sa.

Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.

Čo sa deje s telom, keď máme hlad?

• ŽALÚDOK - ak sme sa dlho nenajedli, dá signál mozgu, že je prázdny
• KRV - po spotrebovaní zvyšku energie z posledného jedla nám klesá hladina glukózy v krvi
• MOZOG - informácie z celého tela idú do mozgu, ktorý rozdá ďalšie pokyny
• TRÁVIACA SÚSTAVA na čele so ŽALÚDKOM začne produkovať hormón ghrelín
• PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA (pankreas) - zareaguje na pokles hladiny glukózy v krvi a prestáva produkovať inzulín

Ako hlad dopadá na naše telo?

• BLÚDIVÝ NERV - Vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny váš žalúdok je. Funguje ako diaľnica medzi mozgom a črevami.
• BUNKY TRÁVIACEJ SÚSTAVY - Bunky v žalúdku a čreve začnú produkovať hormón ghrelin, ktorý vyvolá pocit hladu. Vyššie hladiny ghrelinu sú spojené s nárastom obezity.
• ŽALÚDOK - Keď je váš žalúdok prázdny po dobu najmenej dvoch hodín, začne sa sťahovať, čím posúva zostávajúce jedlo do čriev. Toto sťahovanie môže byť tak intenzívne, že môže aj bolieť a spôsobovať kŕče.
• MOZOG - Pocit hladu zvyšuje vašu impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia. Preto sa hovorí, že nie je vhodné nakupovať nalačno, často totiž kúpime aj to, čo nepotrebujeme.
• KREV - Ak máte hlad, hladiny kľúčových živín v krvi, vrátane glukózy, aminokyselín a mastných kyselín, dosahujú najnižších koncentrácií. V tejto chvíli je teda na čase ísť si dať niečo dobré na jedenie, pretože inak vaše telo nebude mať dostatok energie pre jeho fungovanie. To môže byť spojené s impulzívnou náladou, bolesťou hlavy a nevoľnosťou.
• PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA - Hlad zamedzuje pankreasu produkovať hormón inzulín. Ten sa teda nemôže správne uvoľňovať do krvného riečišťa a roznášať živiny po celom tele.

Na fyziologickej úrovni je hlad riadený komplexným mechanizmom, v ktorom hrajú hlavnú úlohu hormóny a mozog. Keď hladina glukózy v krvi klesne pod optimálnu hodnotu, telo začne produkovať hormón ghrelín, ktorý vysiela signály do hypotalamu - centra hladu v mozgu. Ghrelín spôsobuje pocit hladu a motivuje nás hľadať potravu. Naopak, hormóny ako leptín a inzulín pomáhajú regulovať chuť do jedla a potlačiť pocit hladu po násytnej strave.

Okrem hormónov hlad ovplyvňujú aj metabolizmus, energetické potreby organizmu a dokonca aj genetika. Niektorí ľudia majú genetickú predispozíciu k vyššej chuti do jedla, zatiaľ čo iní majú práve opačný sklon a jedlo si uvedomujú len minimálne.

Hlad nie je len o fyzickej potrebe tela, ale aj o emocionálnych a psychologických faktoroch. Častokrát cítime "hlad", aj keď v skutočnosti nie sme fyziologicky hladní. Tento jav sa nazýva emocionálny hlad a je často vyvolaný stresom, smútkom, osamelosťou alebo nudou. Ľudia si zvykli využívať jedlo ako prostriedok na reguláciu svojich emócií.

Hlad a stravovacie návyky sú taktiež formované kultúrnymi a sociálnymi faktormi. V rôznych krajinách existujú odlišné stravovacie vzorce, ktoré ovplyvňujú naše vnimanie hladu. Tiež rodinné a spoločenské stretnutia často zahŕňajú jedlo, čo nás podnecuje k jedeniu nezávisle od našich skutočných potrieb.

Mnohí si neuvedomujú, že spánok má obrovský vplyv na našu chuť do jedla. Nedostatok spánku narušuje produkciu hormónov regulujúcich hlad, čo vedie k zvýšenej chuti na nezdravé jedlá a prejedaniu sa. Keď spíme menej ako potrebujeme, hladina ghrelínu stúpa a leptínu klesá, čo nás robí hladnejšími a menej spokojnými po jedle.

Kvalitný a dostatočný spánok pomáha udržiavať hormonálnu rovnováhu a predchádza nadmernému hladu.

Príčiny hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Tieto faktory sú často prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom
• Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi
• Rýchly rast počtu obyvateľstva
• Ozbrojené konflikty
• Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment
• Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť
• Chudoba a systémové nerovnosti

Bohaté krajiny majú tendenciu využívať chudobné krajiny ako zdroj lacnej pracovnej sily a surovín, čo vedie k prehlbovaniu nerovností. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká. Rýchly rast počtu obyvateľstva, najmä v rozvojových krajinách, zvyšuje tlak na zdroje a životné prostredie.

Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Chudobné krajiny sú často závislé od bohatých krajín v oblasti informácií, telekomunikácií a masmédií, čo obmedzuje ich schopnosť rozvíjať sa.

Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku "hurikánu hladu", keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu.

Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Teória sveto-systému Immanuela Wallersteina vysvetľuje nerovnosti medzi krajinami tým, že bohaté krajiny (jadro) profitujú z chudoby chudobných krajín (periféria). Semiperiféria stojí niekde uprostred a jej úlohou je tlmiť politický odpor voči nerovnému rozdeleniu bohatstva.

Afrika je kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín, kde prevláda chudoba, hlad a podvýživa. Klimatické zmeny a suchá majú pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky katastrofálne následky, pretože vedú k neúrode a hladomoru.

Dôsledky hladu, biedy a chudoby

Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Podvýživa a choroby
• Vysoká detská úmrtnosť
• Nízka úroveň vzdelania
• Sociálne nepokoje a konflikty
• Ekonomická nestabilita
• Degradácia životného prostredia

Hlad a podvýživa oslabujú imunitný systém a zvyšujú náchylnosť na choroby. Deti trpiace hladom a podvýživou majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť úmrtia. Deti z chudobných rodín majú často obmedzený prístup k vzdelaniu, čo obmedzuje ich budúce možnosti. Hlad, bieda a chudoba môžu viesť k sociálnym nepokojom a konfliktom. Chudoba znižuje produktivitu a ekonomický rast.

Možnosti riešenia

Medzi najdôležitejšie patria:

• Zvýšenie produkcie potravín
• Zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín
• Ochrana potravín pred škodcami
• Podpora vzdelávania
• Podpora ekonomického rastu
• Znižovanie nerovností
• Riešenie ozbrojených konfliktov
• Boj proti klimatickým zmenám
• Podpora plánovaného rodičovstva
• Investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít
• Politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu
• Politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach

Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých. Je potrebné zabezpečiť, aby sa potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Ochrana potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami, môže výrazne znížiť straty potravín. Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok ľudí z chudobných rodín. Ekonomický rast môže vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť životnú úroveň ľudí. Znižovanie nerovností v príjmoch a majetku môže pomôcť znížiť chudobu. Riešenie ozbrojených konfliktov je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a stability. Boj proti klimatickým zmenám je kľúčový pre ochranu poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti.

Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít. Politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu, riešia chronické choroby súvisiace so stravovaním, environmentálne problémy a klimatické zmeny. Investície do zdravia žien a matiek sú rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy.

Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.

Treba si uvedomiť, že skutočnosť, že viac ako miliarda obyvateľov našej planéty hladuje, je nepochybne najväčším škandálom súčasnosti. Napriek tomu, že ľudstvo disponuje takým bohatstvom ako nikdy v minulosti, zomiera každých 5 sekúnd od hladu jedno dieťa do desať rokov.

GMO ako riešenie hladu?

Hoci záchrana ľudstva od hladu patrí medzi argumenty obhajcov geneticky modifikovaných organizmov (GMO), nie je to jednoznačné riešenie. Cieľom modifikácií nie je primárne zvýšenie hektárových výnosov, ale zjednodušenie používania pesticídov. Štatistiky ukazujú, že aj napriek pestovaniu GMO na 20% svetovej ornej pôdy sa počet hladujúcich neznížil. Príčinou hladu nie je nedostatok potravín, ale chudoba a s ňou spojený nedostatok prostriedkov na ich obstaranie.

Globálny index hladu

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu "hladu" v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.

Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.

Podľa správy nemeckej humanitárnej organizácie Welthungerhilfe je najhoršia situácia v afrických štátoch južne od Sahary a v južnej Ázii. Veľmi vážna situácia, teda druhý najhorší stupeň, podľa správy panuje v Čade, Južnom Sudáne, Somálsku, Burundi, Jemene a na Madagaskare. Vážna situácia je vo väčšine krajín Afriky južne od Sahary a tiež v Indii, Pakistane či Afganistane. V kategórii najnižšie sú však aj niektoré európske krajiny, vrátane Slovenska či Maďarska a väčšiny krajín na Balkáne.

Podľa organizácie však nie je vývoj indexu hladu vo svete len pesimistický. V Mozambiku a Nepále sa podarilo od roku 2016 zlepšiť situáciu takmer o tretinu.

Rebríček krajín podľa Globálneho indexu hladu

Hara Hachi Bu: Japonský princíp stravovania

Keď sa hovorí o hlade, väčšina ľudí si predstaví prázdny žalúdok. V skutočnosti však ide o proces riadený mozgom. Japonci tento princíp pochopili už pred stáročiami a dali mu meno Hara Hachi Bu. Ide o konfuciánsky inšpirované pravidlo, ktoré znamená: „Jedz, kým nie si z 80 percent sýty.“

Nejde o úplné nasýtenie ani o pocit preplnenosti, ktorý je typický pre západnú kultúru. Práve tento prístup sa považuje za jeden z dôvodov, prečo obyvatelia Okinawy patria medzi najdlhšie žijúcich ľudí na svete.

Hara Hachi Bu učí človeka prestať jesť v momente, keď hlad mizne, a nie až vtedy, keď sa dostaví ťažoba. Výskum medzi okinawskými seniormi preukázal, že tí, ktorí jedli menej, no kvalitne, mali dlhší a zdravší život. Nešlo len o nižšiu hmotnosť, u týchto ľudí sa ukázali lepšie hormonálne profily, nižšie riziko chronických chorôb a pomalšie procesy starnutia.

Prejedanie vedie k známemu pocitu ťažoby, nafúknutému bruchu a strate energie. Ak sa však človek zastaví pri 80 percentách, telo sa cíti ľahšie, trávenie je efektívnejšie a energia sa rozkladá rovnomernejšie počas celého dňa.

Hara Hachi Bu nie je diéta. Je dôležité zdôrazniť, že tento prístup nie je ďalším módnym výživovým trendom ani drastickým obmedzovaním kalórií. Nevyžaduje počítanie makier, sledovanie tabuliek ani extrémne pôsty. Je to skôr životná filozofia, ktorá sa opiera o rešpekt k telu, jedlu a samotnému procesu jedenia.

Pravidlo 80 percent vedie k väčšej všímavosti pri jedle. Ide o schopnosť načúvať telu a zastaviť sa včas. Okinawčania nejedia preto, aby sa cítili plní. Jedia preto, aby sa cítili živí. V tom je podstata Hara Hachi Bu - rešpektovať signály tela, rešpektovať samotné jedlo a naučiť sa zastaviť v správnom okamihu.

Možno práve preto sa tento prístup považuje za jedno z najväčších tajomstiev dlhovekosti.

Globalizácia a chudoba

Globalizácia je často kritizovaná za prehlbovanie chudoby. Napriek normalizácii a štandardizácii spoločnosti klesá životná úroveň väčšiny ľudí, prehlbuje sa sociálna nerovnosť a bieda tretieho sveta sa dostáva do Európy.

Oleg Suša hovorí o globálnej nerovnosti ako o viditeľnej nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom). Globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas. Kapitál mizne za hranicami a nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu.

Ulrich Beck upozorňuje, že nadnárodné spoločnosti vypovedajú lojalitu národnoštátnym aktérom a vyhýbajú sa plateniu daní. Naomi Kleinová pripomína vykorisťovanie v nadnárodných korporáciách, ktoré sa dostalo na úroveň 19. storočia. Zefektívňovanie výroby vedie k znižovaniu pracovných miest, prehlbovaniu chudoby a nezamestnanosti.

tags: #hlad #vo #svete #príčiny #a #riešenia

Populárne príspevky:

• Zimné uskladnenie zemiakov
• Ako zlepšiť chuť do jedla u psov a mačiek
• Pôvod pizze
• Recept na kurací steak
• Tradičný Slovenský Recept na Kapustnicu