Hnisavý absces v pečeni: Príčiny, diagnostika a liečba

Absces pečene je závažný stav, ktorý si vyžaduje včasnú diagnostiku a adekvátnu liečbu. Ide o hnisavé ložisko v pečeňovom tkanive, ktoré vzniká v dôsledku infekcie. V tomto článku sa podrobne pozrieme na príčiny vzniku abscesu pečene, jeho diagnostiku a možnosti liečby.

Hnisavý vred, známy aj ako absces, je dutina v tkanive vyplnená hnisom, ktorá vzniká v dôsledku infekcie. Môže sa objaviť na rôznych miestach tela, vrátane kože, brušnej dutiny, pľúc, svalov alebo dokonca miechy.

Čo je absces?

Absces je hnisavá dutina v tkanive, ktorá vzniká ako reakcia tela na infekciu, najčastejšie bakteriálnu. Organizmus sa snaží zabrániť šíreniu mikróbov tým, že ich "uzavrie" do ohraničeného ložiska vyplneného hnisom.

Absces sa môže objaviť takmer kdekoľvek v tele - na koži, v ústach, brušnej dutine, pľúcach, svaloch či dokonca na mieche.

Pečeňový absces je definovaný ako hnisavé ložisko v pečeni, ktoré sa môže vyvinúť pri poranení pečene alebo intraabdominálnej infekcii šírenej z portálneho obehu. Ročná miera výskytu je asi 2,3 prípadu na 100 000 ľudí. Väčšina abscesov je spôsobená pyogénnymi baktériami alebo amébiami, parazitmi a hubami. Väčšinu amébových infekcií spôsobuje Entamoeba histolytica. Pyogénne abscesy sú zvyčajne polymikrobiálne, ale častejšie sa v nich vyskytujú niektoré organizmy, napríklad E. coli, Klebsiella, Streptococcus, Staphylococcus a anaeróby.

Príčiny abscesu pečene

Skin Abscess, Causes, Signs and Symptoms, Diagnosis and Treatment.

Absces pečene môže byť spôsobený rôznymi faktormi, pričom väčšina abscesov je spôsobená pyogénnymi baktériami, amébami, parazitmi alebo hubami. Tvorba abscesu je často podmienená únikom črevného obsahu do brušnej dutiny, ktorý prechádza portálnou žilou do pečene.

Medzi najčastejšie príčiny patria:

  • Bakteriálne infekcie: Pyogénne abscesy sú zvyčajne polymikrobiálne, ale častejšie sa v nich vyskytujú niektoré organizmy, napríklad E. coli, Klebsiella, Streptococcus, Staphylococcus a anaeróby.
  • Amebióza pečene: Najčastejšie ju spôsobuje Entamoeba histolytica, ktorá sa do pečene dostáva fekálno-orálnou cestou, najmä v tropických a subtropických oblastiach. Améby napádajú črevnú sliznicu a môžu sa dostať do systému portálnej žily a potom preniknúť do pečeňového tkaniva, kde sa transformujú na trofozoity a upchávajú pečeňové kapiláry.
  • Ochorenie žlčových ciest: Žlčové kamene, striktúry, malignity a vrodené anomálie žlčových ciest môžu viesť k vzniku pyogénnych abscesov. Polovica bakteriálnych abscesov je vyvolaná cholangitídou (zápal žlčových ciest).
  • Poranenie pečene: Absces sa môže vyvinúť aj pri priamom poranení pečene.
  • Intraabdominálna infekcia: Infekcie v brušnej dutine sa môžu šíriť do pečene cez portálny obeh.
  • Apendicitída: Hoci je to menej časté ako v minulosti, apendicitída môže viesť k vzniku pečeňového abscesu, ak sa nelieči včas.
  • Parazitárne infekcie: Askaridy a echinokoky môžu spôsobiť abscesy pečene. Echinokokové cysty sú spôsobované larválnym štádiom parazita Echinococcus granulosus.
  • Hnisavý alebo hnisavý absces pečene: má vždy infekčnú etiológiu. A patogenéza je spojená so vstupom mikróbov do pečene (najmä E. coli, St. milleri, St. pyogenes, St.

Príznaky a prejavy

Klinické príznaky pečeňového abscesu sú nešpecifické a podobné iným zápalovým procesom a infekciám hepatobiliárneho systému. Medzi najčastejšie príznaky patria:

  • Bolesť v oblasti pravého rebrového oblúka: Bolesť sa môže zosilňovať tlakom.
  • Horúčka: Pyrexia (horúčka nad +38,5 °C) so zimnicou a nadmerným potením v noci.
  • Zhoršené dýchanie
  • Výskyt žltačky
  • Nepokoj
  • Prehĺbené dýchanie
  • Letargia a celková malátnosť
  • Popolavý sfarbený odtieň pleti
  • Nechutenstvo
  • Nevoľnosť
  • Únava
  • Zväčšené lymfatické uzliny

Diagnostika

Včasná a presná diagnostika je kľúčová, pretože neliečený absces sa môže rozšíriť do okolitých tkanív alebo spôsobiť sepsu (otravu krvi). Diagnostika abscesu pečene zahŕňa:

  • Klinické vyšetrenie: Lekár zmeria teplotu pacienta a prehmatá brucho, pričom si všíma jeho citlivosť a bolestivosť.
  • Laboratórne testy: Vyšetrenie krvi môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a ďalšie indikátory zápalu. Z laboratórnych vyšetrení má najvyššiu diagnostickú hodnotu onkomarker alfafetoproteín (AFP). Zvýšená koncentrácia AFP sa zisťuje u 69 - 93% pacientov s HCC pri cirhóze pečene (> 20 mg/L). U pacientov bez cirhózy pečene je koncentrácia zvýšená len u 33% pacientov.
  • Zobrazovacie metódy:
    • Ultrasonografia (USG): Patrí medzi prvé vyšetrenia pri podozrení na nádorové ochorenie pečene.
    • Počítačová tomografia (CT): Trojfázové CT vyšetrenie brucha je indikované pri pozitívnom náleze na USG. CT výborne zobrazí priestorové vzťahy tumoru k cievnym štruktúram.
    • Magnetická rezonancia (MRI): Využíva sa pri zložitých alebo nervových lokalizáciách.
  • Perkutánna corecut biopsia: Definitívne potvrdí diagnózu.
  • Odber vzorky (biopsia) abscesu: Rozbor odobranej vzorky (biopsia) abscesu. Z aspirovaného obsahu abscesu sa kultivujú patogény zápalu. Ak existuje podozrenie na extraintestinálnu amebiázu (ak sa ukáže, že pacient sa nachádzal v endemických oblastiach), je potrebné vyšetriť stolicu na prítomnosť cýst alebo trofozoitov dysenterickej améby, ako aj výsledky sérologických testov. Kontrast počas vyšetrenia umožňuje presnejšie určiť povahu útvarov, stanoviť ich veľkosť a prítomnosť vnútorných priečok.

Diferenciálna diagnostika

Diferenciálna diagnostika pečeňových abscesov je veľmi náročná. Po prvé, je ťažké jasne rozlíšiť amébové pečeňové abscesy od pyogénnych.

Liečba

Základom liečby abscesu pečene je odstránenie hnisu a eliminácia infekcie. Liečba zvyčajne zahŕňa:

  • Drenáž abscesu: Ide o najúčinnejšiu metódu - lekár absces otvorí, vyčistí a v prípade potreby zavedie drén, ktorý umožní postupný odtok zvyškov hnisu. Na odstránenie hnisavého obsahu z dutiny sa vykonáva punkčná drenáž pečeňového abscesu kontrolovaná ultrazvukom alebo CT. Drenážne katétre sa zavádzajú cez kožu všetkým pacientom buď ihneď po úvodnej aspirácii počas diagnostiky, alebo do 24 hodín od exacerbácie. Trvanie zavedenia katétrov, cez ktoré vychádza hnis, sa môže pohybovať od troch dní do týždňa, čo závisí od výsledkov opakovanej vizualizácie abscesu a klinického stavu pacientov.
  • Antibiotiká: Podávajú sa podľa typu baktérie zistenej kultiváciou. Najčastejšie sa používajú antibiotiká zo skupiny penicilínov, cefalosporínov alebo linkozamidov (napr. klindamycín). Súčasne sa predpisujú nasledujúce lieky: antibiotiká Amoxiclav (Amoxil, Augmentin), Clindamycín (Klimitsin, Cleocin, Dalacin C), Ceftriaxón atď. Lieky sa podávajú intravenózne: Amoxiclav - 1000 mg každých 8 hodín; Clindamycín - 250-300 mg až 4-krát denne; Ceftriaxón - 50 mg na kilogram telesnej hmotnosti.
  • Antiprotozoálne lieky: Pri amébovom abscese pečene sa používajú metronidazol, tinidazol a diloxanid. Metronidazol pôsobí priamo na trofozoity E. histolytica. Metronidazol sa najčastejšie používa parenterálne - vo forme dlhodobých infúzií 0,5-1 g 4-krát denne.
  • Chirurgická liečba: Chirurgická liečba abscesu pečene je nevyhnutná, keď je konzervatívna terapia neúčinná. A spravidla je chirurgický zákrok potrebný, keď je absces komplikovaný.
  • Starostlivosť o ranu: Miesto treba udržiavať v čistote, pravidelne dezinfikovať podľa pokynov lekára a nedotýkať sa ho neumytými rukami. V prvých 24 až 48 hodinách po drenáži treba postihnuté miesto chrániť, udržiavať prekryté čistým obväzom a vyhnúť sa nadmernému pohybu.

Komplikácie

Komplikácie abscesu pečene sú početné a veľmi nebezpečné. V prvom rade ide o ruptúru abscesovej dutiny s vyliatím nekrotických hmôt do pleurálnej alebo peritoneálnej dutiny. Výsledkom je pleurálny empyém alebo peritonitída s rizikom sepsy. Prienik hnisu a jeho hromadenie v priehlbine nachádzajúcej sa pod kupolou bránice vedie k tzv. Neliečenie abscesu v dutine ústnej môže viesť k vážnym zdravotným problémom:

  • Šírenie infekcie do okolitých tkanív: Baktérie sa môžu rozšíriť do podslizničných priestorov, do sánky či čeľuste.
  • Zápal tvárových a krčných priestorov (flegmóna): Ide o nekontrolované šírenie hnisu do voľných tkanivových štrbín v oblasti hlavy a krku.
  • Sepsa: Ak sa infekcia dostane do krvného obehu, môže spôsobiť celotelovú zápalovú reakciu (sepse), ktorá je životu nebezpečná.
  • Poškodenie kosti: Dlhodobý zápal môže postupne poškodiť kostné tkanivo okolo koreňa zuba, čo vedie k nestabilite zuba a ďalším komplikáciám.

Prevencia

Prevencia abscesov zahŕňa:

  • Dobrú hygienu: Pravidelné umývanie rúk a dodržiavanie hygienických zásad pri príprave jedál.
  • Posilňovanie imunitného systému: Zdravá strava, dostatok spánku a minimalizácia stresu.
  • Včasné riešenie infekcií: Najmä zubných, kožných a pohlavne prenosných.
  • Opatrnosť pri cestovaní: Pri cestách do exotických tropických či subtropických krajín je odporúčané konzumovať len riadne balenú vodu a rovnako potraviny, o ktorých sme si istí, že sú bezpečné.

Prognóza

Podľa WHO sa prognóza výsledku abscesu pečene za posledných 30 rokov výrazne zlepšila.

Benígne nádory pečene

Predtým, ako sa zameriame na hnisavé vredy, je dôležité spomenúť benígne nádory pečene, ktoré môžu byť niekedy diagnostikované ako náhodné nálezy pri zobrazovacích vyšetreniach.

Hemangiómy

Hemangiómy patria medzi najčastejšie benígne tumory pečene, vyskytujú sa u približne 7 % dospelej populácie a častejšie postihujú ženy. Sú tvorené cievami arteriálneho pôvodu a malé hemangiómy sú zvyčajne asymptomatické. Diagnostikujú sa náhodne pri USG alebo CT vyšetrení brucha. Liečba asymptomatických hemangiómov nie je potrebná, chirurgická resekcia sa zvažuje len pri rýchlom raste nádoru a vzniku klinických príznakov. Predpokladá sa, že užívanie antikoncepcie môže mať vplyv na veľkostnú progresiu hemangiómov.

Fokálna nodulárna hyperplázia (FNH)

Fokálna nodulárna hyperplázia je druhý najčastejší benígny tumor pečene, ktorý sa väčšinou diagnostikuje u žien vo veku 30 - 50 rokov. Väčšinou je asymptomatická a diagnostikuje sa náhodne pri USG vyšetrení. Chirurgická resekcia sa zvažuje iba u symptomatických pacientov. FNH sa považuje za hyperplastickú reakciu, ktorá vzniká v dôsledku arteriálnej malformácie.

Hepatocelulárny adenóm (HA)

Hepatocelulárny adenóm je zriedkavá benígna lézia pečene, ktorá sa vyskytuje častejšie u mladých žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu. Riziko vzniku HA narastá s dĺžkou užívania orálnych kontraceptív a mierou obsahu steroidov v nich. HA je spojený s rizikom krvácania a malígnej transformácie.

Peritonitída

Neliečený absces v brušnej dutine môže predstavovať pre pacienta veľké riziko, pričom v konečnom dôsledku môže byť až život ohrozujúci. Ak absces nie je drénovaný, môže sa ďalej plniť hnisom a zväčšovať svoj objem, čím vyvíja tlak na okolité orgány a krvné cievy. V konečnom dôsledku môže až prasknúť, čo spôsobí rozšírenie baktérií do ďalších tkanív.

Peritonitída je zápal pobrušnice, tkaniva, ktoré lemuje vnútornú stenu brucha a pokrýva väčšinu brušných orgánov. Peritonitída sa delí na primárnu a sekundárnu. Primárna, spontánna peritonitída sa vyvíja v pobrušnici a je veľmi častá infekčná komplikácia pacientov s cirhózou pečene a ascitom (voľnou tekutinou v brušnej dutine). Úmrtnosť na zápal pobrušnice môže byť u týchto pacientov až 40 %. Sekundárna peritonitída zvyčajne vzniká v dôsledku nejakej traumy, alebo infekcie v brušnej dutine pri ktorej hrozí prechod baktérií na pobrušnicu. Neinfekčné príčiny zápalu pobrušnice zahŕňajú dráždivé látky ako žlč, krv, alebo cudzie látky v bruchu, ako je bárium.

Prvé príznaky zápalu pobrušnice sú nešpecifické, podobajúce sa na mnohé ochorenia gastrointestinálneho traktu, ako napríklad nechuť do jedla, nevoľnosť a tupá bolesť brucha. Ak máte akékoľvek príznaky zápalu pobrušnice, ihneď volajte lekára. Peritonitída môže rýchlo viesť k potenciálne smrteľným komplikáciám, ako je sepsa a septický šok, ktoré spôsobujú masívny pokles krvného tlaku, zlyhanie orgánov a smrť.

Po diagnostikovaní peritonitídy začne pacient ihneď dostávať širokospektrálne antibiotiká. V mnohých prípadoch je potrebná núdzová operácia, najmä ak bola peritonitída spôsobená stavmi, ako je zápal apendixu, perforovaný žalúdočný vred alebo divertikulitída.

Vredy: Všeobecný prehľad

Vred (Ulcus) je defekt kože alebo sliznice vyznačujúci sa zhoršenou hojivosťou. Porušenie alebo zranenie kože či mukóznej membrány vyplýva z dezintegrácie povrchu epitelového (výstelkového) tkaniva. Vred môže byť povrchový alebo hĺbkový a vyskytuje sa v rôznych vrstvách kože či iného tkaniva (žalúdok, črevo, …). Jedná sa o spadnutú spodinu alebo kráter obkolesený ostro ohraničenými okrajmi. Tie niekedy vystupujú nad povrch okolitého tkaniva. Medzi hlavné príčiny vzniku vredov patria infekcie, zhoršené prekrvenie, poškodenie nervu či trauma. Niekedy spôsobujú vred vitamínové deficiencie (avitaminóza - nedostatok). Konkrétne sa jedná hlavne o tiamín - vitamín B1. Rakovina tiež môže viesť k vredovému ochoreniu. Infekcie ako tuberkulóza či syfilis môžu viesť k vzniku vredov na hociktorom povrchu ľudského tela. Iné infekcie môžu viesť k vzniku kožného zapáleného vredu.

Charakteristika a typy vredov

  • Predkolenné vredy: Sú spôsobené oslabenou cirkuláciou krvi žilami dolnej končatiny.
  • Dekubitálne vredy: U imobilných pacientov sa môže objaviť vred dekubitálny, t.j. z preležaniny.
  • Peptický vred: Vzniká v oblasti žalúdka a začiatku tenkého čreva, v dvanástniku (duodenum). Sú vyvolané nerovnováhou v zložení žalúdočnej šťavy. Rozlišujeme aj pojem stresový vred.
  • Ulcus cruris (vred predkolenia): Je rana, ktorá sa nachádza medzi kolenom a členkom. Niekedy sa dlhodobo hojí. Ľudia s varixami (kŕčové žily) sú náchylnejší na vznik vredu predkolenia.
  • Ulcus durum (tvrdý vred): Sa vyskytuje ako vred na penise v prvom štádiu ochorenia syfilis. Je to sexuálne prenosné ochorenie spôsobené baktériou Treponema pallidum.

Príčiny vzniku vredov

  • Infekcia Helicobacter pylori: Môže viesť k vzniku žalúdkového alebo dvanástnikového vredu.
  • Nesteroidné protizápalové lieky: Môžu viesť k vredu gastroduodena (žalúdku či dvanástnika).
  • Zölinger-Ellisonov syndróm: Môže tiež viesť k vzniku žalúdočných vredov.
  • Úraz, stagnácia krvi v žilách dolnej končatiny: Sú príčiny vzniku ulcus cruris (vredu predkolenia).
  • Diabetická neuropatia, poranenie, zhoršené prekrvenie cievami nohy, celulitída: Sú príčiny vzniku vredu nohy a priľahlých prstov.
  • Úraz, vírusové ochorenie: Bývajú najčastejšou príčinou rohovkového vredu.

Prejavy vredov

Veľa ľudí s peptickým vredom nemá žiadne prejavy ochorenia. Pri vredovej chorobe gastroduodena sa zvykne vyskytovať silná pálivá bolesť v oblasti žalúdka. Táto bolesť nevyžaruje. Vyskytuje sa aj pocit plnosti či netolerancia jedál s obsahom tukov. Niekedy je pridružená nauzea (pocit na vracanie). K prejavom peptického vredu môžu patriť vracanie krvi či čierna natrávená krv v stolici.

Ulcus cruris (vred predkolenia) sa prejavuje bolesťou, pálením a opuchom.

Prevencia a liečba vredov

  • Peptický vred: Medzi hlavné preventívne ciele patrí obmedzenie alkoholu a cigariet, vyhýbanie sa korenistým jedlám a citrusom. Liekom prvej voľby sú inhibítory protónovej pumpy.
  • Ulcus cruris: Medzi hlavný liečebný prístup patrí čistenie rany a kompresia elastickou bandážou. Prevencia sa zakladá na skončení fajčenia, znížení telesnej váhy a pravidelné cvičenie.
  • Tvrdý vred pri syfilise: Je možné liečiť penicilínom.
  • Rohovkový vred: Sa lieči antibiotikami, avšak rieši sa aj chirurgicky - transplantácia rohovky.

Stres a jeho vplyv na zdravie

Ak ste dlhšie v napätí, kompletne sa menia hormonálne hladiny a telo prestáva fungovať, ako má. Stres môže mať negatívny vplyv na rôzne orgány a systémy v tele.

Ochorenia, ktoré môžu súvisieť so stresom

  • Celiakia: Predpokladá sa, že veľká časť ľudí postihnutých celiakiou o tejto poruche nevie.
  • Cukrovka: Je postihnutých až 5 % populácie.
  • Vírusové a bakteriálne ochorenia: Pri pretrvávaní stresu dochádza k oslabeniu imunitného systému a k vyššej náchylnosti na vírusové aj bakteriálne ochorenia.
  • Ochorenia štítnej žľazy: Chronický stres nám dokáže rozhodiť celý imunitný systém.
  • Ochorenia čriev: Ide najmä o zápalové ochorenia čriev ako Crohnova choroba.
  • Hnačky: Jedným zo spúšťačov hnačky môže byť stres.
  • Nechutenstvo: Jedným z fyzických prejavov stresu je strata chuti do jedla.
  • Žalúdočné vredy: Vznik žalúdočných vredov spôsobuje stres, vážne zranenia, popáleniny.
  • Pálenie záhy: Provokujúce momenty, ktoré spätný tok žalúdočnej kyseliny dokážu vyvolať.
  • Potravinové alergie: Stres zhoršuje všetko, alergie nie sú výnimkou.
  • Ekzémy: Atopický ekzém je jednou z najčastejších chorôb kože.
  • Astma: Astma alebo záduch je záchvatovito sa vyskytujúca, spravidla intenzívna dychová nedostatočnosť (dýchavičnosť), ktorá môže mať rôzne príčiny.
  • Srdcovo-cievne ochorenia: Vystresovali ste sa? Tak si rýchlo povedzte, že to za následky na vašom zdraví nestojí.
  • Nádorové ochorenia: Liečba nádorových ochorení spočíva v chirurgickom odstránení karcinómu, chemoterapii a rádiologickej terapii. Dôležitá je prevencia - zdravý životný štýl, samovyšetrovanie (prsníkov u žien, semenníkov u mužov), pravidelné preventívne prehliadky a zbavenie sa stresu.
  • Oslabenie imunity: Metanalýza ukázala, že starší ľudia a chronickí chorí sú náchylnejší na imunitné zmeny súvisiace so stresom.
  • Oslabenie plodnosti: Za ženskou neplodnosťou sa môže skrývať endometrióza, nepriechodnosť vaječníkov, ich poškodenie, hormonálne poruchy, vývojové chyby, no aj iné ochorenia ako anorexia, choroby štítnej žľazy či psychický tlak.
  • Ťažkosti s menštruáciou a menopauzou: Ak však máte rozhádzané hormóny aj pre stres, môžete pociťovať výraznejšiu hormonálu nerovnováhu a ťažšie príznaky pri menopauze i pri menštruácii.
  • Bolesti hlavy, migrény: Spúšťačom bolesti hlavy je v mnohých prípadoch stres.
  • Bolesti chrbtice: Bolesť chrbta, nazývaná aj ako dorzalgia a lumbalgia môže byť spôsobená mnohými faktormi.

Často kladené otázky

  • Je absces nákazlivý? Nie, absces sám o sebe nie je nákazlivý, pretože ide o lokálny zápalový proces v tele - teda reakciu organizmu na infekciu, pri ktorej sa hnis hromadí v ohraničenom mieste (napr. v koži, tkanive či orgáne).
  • Môže sa absces vyliečiť len antibiotikami? Áno, v prípadoch malých abscesov (< 30 mm) je v literatúre opísaný úspech aj pri liečbe samotnými antibiotikami.
  • Kedy je nutná drenáž alebo chirurgický zásah? Ak absces presahuje určitú veľkosť, je hlboko uložený, nevypúšťa sa spontánne alebo sa objavia celkové príznaky, je potrebný zásah.
  • Môže absces viesť k sepse? Áno, ak sa infekcia rozšíri do krvného obehu, hrozí sepsa (otrava krvi).
  • Je možné použiť domácu liečbu (bylinky, obklady)? Môžu sa použiť ako doplnok (napr. teplé obklady, niektoré bylinné prostriedky), ale nenahradia lekársky zásah, najmä pri hlbších alebo komplikovaných abscesoch.

Bolesti pečene a ich príčiny

Problém s pečeňou sa môže prejaviť vzdialenou bolesťou. Je to najväčší orgán v tele. Ako zistíte, že vás bolí práve pečeň? Občas si za bolesť pečene môžeme zameniť pichanie v boku, často sa ozve po alkoholovej noci. No možno si ju pomýliť s bolesťou žalúdka, ten je však naľavo. Pečeň bolí skôr v strede alebo v pravej časti brucha, ale cítiť ju možno aj v chrbtici či dokonca v ramenách.

„Pečeň v skutočnosti nemá žiadne receptory bolesti. Zvyčajne k bolesti dochádza preto, že membrána, ktorá ju obklopuje, je zapálená v dôsledku choroby alebo zranenia,“ vysvetľuje WebMD. Bolieť môže z banálnych príčin, ktoré prehrmia, no aj z vážnych. Prečo vás teda bolí pečeň?

  1. Vírusová hepatitída
  2. Alkoholová hepatitída
  3. Tukové ochorenie pečene
  4. Fitz-Hugh-Curtisov syndróm
  5. Absces alebo cysta pečene
  6. Buddov-Chiariho syndróm
  7. Trombóza portálnej žily
  8. Poranenie pečene
  9. Rakovina pečene

Cysty heparu sú diagnostikované stále častejšie, a to najmä v dôsledku narastajúcej frekvencie zobrazovacích vyšetrení z rôznych príčin. Sú teda často náhodným nálezom a väčšinou bývajú asymptomatické. Diferenciálna diagnostika nemusí byť vždy jednoduchá.

Echinokokové cysty (nazývané aj hydatidózne cysty) sú spôsobované larválnym štádiom parazita Echinococcus granulosus. Hlavným hostiteľom sú psy a mačky, ktorým parazituje v črevách. Medzihostiteľom sú ovce, kozy, dobytok a tiež človek. Tí sa obyčajne nakazia vajíčkami z trusu hlavných hostiteľov. V ich tráviacom trakte sa potom uvoľňujú z vajíčok larvy, ktoré väčšinou končia v pečeni, kde vytvárajú cysty.

V súčasnosti sa za indikáciu liečby považuje len prítomnosť symptomatológie. Pacienti s asymptomatickými cystami sú observovaní. Symptómy sa v priebehu života vyskytnú cca u 10-16 % pacientov s cystami pečene.

Skleroterapia podľa literatúry vykazuje z dlhodobého hľadiska veľmi rozdielnu efektivitu.

Pečeňový absces je definovaný ako hnisavé ložisko v pečeni, ktoré sa môže vyvinúť pri poranení pečene alebo intraabdominálnej infekcii šírenej z portálneho obehu. Väčšina abscesov je spôsobená pyogénnymi baktériami alebo amébiami, parazitmi a hubami.

Absces je hnisavá dutina v tkanive vznikajúca v dôsledku infekcie. Objaviť sa môže na koži aj v brušnej dutine, pľúcach, svaloch alebo na mieche. Prejavuje sa bolesťou, opuchom, začervenaním a často aj horúčkou. Liečba kombinuje chirurgické vypustenie hnisu a podávanie antibiotík.

Absces vzniká ako reakcia tela na infekciu, najčastejšie bakteriálnu. Organizmus sa snaží zabrániť šíreniu mikróbov tým, že ich „uzavrie“ do ohraničeného ložiska vyplneného hnisom.

tags: #hnisavý #absces #v #pečeni #príčiny, #diagnostika,

Populárne príspevky: