Plemená hovädzieho dobytka: Prehľad a charakteristiky

Hovädzí dobytok je hospodárske zviera chované na mlieko, mäso, vedľajšie produkty ako koža, rohovina, alebo používané ako ťažné zviera. Je to najvýznamnejšie hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva. Samica sa nazýva krava, v období laktácie sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť (dĺžka teľnosti je okolo 280 dní).

Plemená hovädzieho dobytka predstavujú základnú klasifikáciu zvierat chovaných pre mäso, mlieko či prácu. Každé plemeno má svoje špecifické charakteristiky a využitie, ktoré boli špeciálne vyvinuté a zdokonalené počas generácií. Hovädzí dobytok sa delí podľa úžitkového typu, pričom rozpoznávame mliečny, mäsový a kombinovaný úžitkový typ. V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zameraných na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa.

Hovädzí dobytok, alebo Bos Taurus, je výsledkom domestikácie Bos primigenius, ktorý je známy ako praveký uroch, alebo tur domáci. Tento proces sa odhaduje na obdobie pred približne 10 000 rokmi, kedy ľudia začali s domestikáciou vo viacerých regiónoch sveta nezávisle na sebe. Prvotné plemená hovädzieho dobytka slúžili primárne ako zdroj mäsa, mlieka a pracovnej sily. Záznamy o prvých plemenách pochádzajú z rôznych častí sveta, vrátane oblastí dnešnej Ázie a Európy, kde plemená ako sivý, svetložltý a plavý tur domáci tvorili základ pre budúci chov.

V 19. storočí bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zameraných na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa. Plemená hovädzieho dobytka sa veľmi líšia v závislosti od ich primárneho využitia a adaptácie na miestne podmienky.

Charakteristiky hovädzieho dobytka výrazne ovplyvňujú jeho využitie v poľnohospodárstve. Medzi dôležité parametre patria:

Priemerná produkcia mlieka: Závisí od konkrétneho plemena a môže sa líšiť.
Mäso: Závisí od genetiky a chovných podmienok.
Sfarbenie: Jednoliate pšeničné až tmavé oči, mulec často obklopený bielym sfarbením.

Tieto parametrové vlastnosti sú kritické pri rozhodovaní o výbere plemena pre konkrétne chovateľské a produkčné ciele.

Manažment chovu hovädzieho dobytka je komplexná disciplína zahŕňajúca kŕmenie a výživu, reprodukciu a odchov, ako aj zdravotnú starostlivosť. Kvalitné kŕmenie je základom zdravia a produkčných výkonov hovädzieho dobytka. Vhodne zvolená výživa prispieva k efektívnej produkcii mlieka a kvalitného mäsa. Teľatá po narodení vyžadujú kvalitné mlieko alebo náhradné mliečne výrobky, zatiaľ čo dospelé hovädzie dobytky sú krmené senom, silážou a koncentrovanými krmivami. Úspešná reprodukcia a odchov sú kľúčovými pre kontinuitu a rozvoj stáda. Reprodukčný manažment zahŕňa starostlivosť o plemenicu počas teľnosti, pôrod teľaťa a následnú podporu jeho rastu. Zdravotná starostlivosť predstavuje nevyhnutnú súčasť manažmentu chovu. Zaisťuje prevenciu chorôb, ošetrovanie chorých jedincov a pravidelné vakcinácie. Efektívna starostlivosť vyžaduje aj spoluprácu s veterinárnym lekárom.

Hovädzí statok má zásadný význam pre poľnohospodárstvo a ekonomiku. Plemená ako holštajnskofrízsky alebo shortornský sú využívané na produkciu mlieka a mäsa, čo má priamy vplyv na potravinový priemysel. Voly a býky, historicky využívané ako ťažné zvieratá, prispeli k rozvoju poľnohospodárskych prác. Hovädzie mäso patrí medzi základné živočíšne produkty vo výžive ľudí a predstavuje dôležitý exportný artikl mnohých krajín. Hovädzí dobytok neovplyvňuje len ekonomiku, ale má aj hlboký kultúrny význam, ktorý sa odráža v tradíciách, náboženstvách a dokonca umení. Volý a býky sú v mnohých kultúrach symbolmi sily a plodnosti. Tradície ako lichva, spojená s výmenou zvierat pri uzatváraní manželstiev alebo iných sociálnych dohôd, poukazujú na hlboké spoločenské korene týchto zvierat.

Klasifikácia plemien hovädzieho dobytka

Plemená hovädzieho dobytka sa delia podľa úžitkového typu:

Mliekové plemená: Chovajú sa pre produkciu mlieka. Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria čierny a červený holjštajnský dobytok. Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete.
Mäsové plemená: Chovajú sa pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy, mohutné sudovité telo a malé vemeno.
Kombinované plemená: Tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh.

Vybrané plemená hovädzieho dobytka na mäso

Medzi známe mäsové plemená patria:

Aberdeen Angus: Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete. Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.
Belgické modré: Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku.
Charolais: Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.
Chianina: Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
Dexter: Mini kravy sú v súčasnosti veľmi obľúbené v domácich chovoch, ako aj na malých farmách. Dôvodom sú zväčša obmedzené priestory na chov, nižšie nároky na objem krmiva, ľahšia manipulácia so zvieratami a pomerne dobré úžitkové vlastnosti. Dexter je najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka. Plemeno dexter pochádza z južného a juhozápadného Írska, kde bolo veľmi obľúbené medzi miestnymi farmármi. Nazývalo sa aj krava chudobných. Najstaršie záznamy o tomto plemene sú z roku 1879. V roku 1880 bola založená plemenná kniha. Do Veľkej Británie sa plemeno dostalo v roku 1882. Dexter je priamym potomkom čiernych kráv Keltov. Vyšľachtené bolo pánom Dexterom. Cieľom bolo vytvoriť malé plemeno kráv s dobrou mäsovou aj mliečnou úžitkovosťou. Dexter je hovädzí dobytok pôvodne s kombinovanou úžitkovosťou. Dnes sa chová najmä kvôli produkcii mäsa. Je to dlhoveké a nenáročné plemeno. Toto miniatúrne plemeno dosahuje v dospelosti polovičnú veľkosť v porovnaní so strednými plemenami a len tretinovú výšku oproti plemenám ako je napríklad holstein. Kravy majú v dospelosti hmotnosť 270 - 350 kg. Výšku 91 až 112 cm. Býky vážia do 500 kg a v dospelosti majú výšku v kohútiku 96 až 121 cm. Má tri farebné varianty. Najčastejšie sa vyskytuje ako čierna. Menej často ako červená a šedo hnedá. Má široký a hlboký trup a silne osvalenú zadnú časť, hlava je krátka a široká. Väčšina zvierat je rohatá, rohy smerujú hore. Dexter je prirodzene rohaté plemeno, ale od roku 1990 sa začali v populácii vyskytovať aj geneticky bezrohí jedinci. Končatiny sú krátke, u časti zvierat je skrátenie končatín výraznejšie. Rozlišuje sa teda krátkonohý a dlhonohý typ. Výraznejšie skrátenie končatín často býva spôsobené prítomnosťou génu spôsobujúceho chondrodyspláziu, poruchu rastu chrupaviek, ktorá vo svojej heterozygodnej podobe spôsobuje trpasličí rast, čo je s životom nezlučiteľná deformácia teliat. Plemeno dexter sa vyznačuje kľudným temperamentom, veľmi ľahkým priebehom telenia a jednoduchým zaobchádzaním. Vzhľadom k svojej hmotnosti má relatívne veľkú plochu paznechtov. Preto je vhodné na spásanie vlhkých a podmáčaných lúk, ktoré nezničí. Je vhodné do všetkých klimatických podmienok a na rôzne druhy pastvín. Väčšina chovateľov v Európe chová toto plemeno kvôli produkcii mäsa. Kravy majú dobré materské vlastnosti a ľahko sa telia. Dexter je ranné plemeno a môže sa zapúšťať už medzi 15. a 18. mesiacom veku. Zvieratá sú dlhoveké a môžu mať teľatá aj dlhšie ako počas 14 rokov. Teľatá vážia po narodení 15 až 25 kg. Okamžite po narodení sú vitálne. Plemeno je veľmi mliečne a teľatá dosahujú vysoké odstavové hmotnosti. Jatočnú hmotnosť dosahujú veľmi skoro. Jatočné býky sa porážajú vo veku dvoch rokov a jatočná výťažnosť presahuje 56%. Mäso je kvalitné, dobre mramorované, má výbornú chuť.
Hereford: Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov. Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.
Limousine: Ostatné mäsové plemená: limusiene, hereford, americký simentál, abredeen angus, piemont a blonde d´aquitaine.
Plavý Aquitánsky (Blonde d'Aquitaine): Plavý aquitánsky dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa. Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitanie tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.
Wagyu: Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícií, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu". Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. Vďaka členitému terénu bola migrácia zvierat pomalá a obmedzená, takže ich kríženie nebolo takmer možné. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve. Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie. Zvieratá majú rohy, sú čiernej alebo červenej plnej farby a nízkeho vzrastu. Pri chove tohto plemena sa dodržiavajú striktné poľnohospodárske zásady, ktoré dohliadajú viac na kvalitu mäsa ako na rýchlosť svalového rastu.

Mliekové plemená

Medzi hlavné mliekové plemená patria:

Holštajnský dobytok: Je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky 1200 kg a viac. Majú silne zvýraznený mliekový charakter. Stavba tela je pevná, suchá, odvalenie slabšie, koža tenká. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytok vo vyspelých štátoch aj 8000 až 1000 kg mlieka na dojnicu.
Lakenvelder: Plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa charakteristického sfarbenia: "laken" znamená lak a "feld" čierne pole. Zadné a predné nohy má čierne alebo červené. Po druhej svetovej vojne toto plemeno skoro vymizlo. Je šľachtené predovšetkým na tvorbu mlieka, ktorá dosahuje 5000 kg mlieka za rok.

Kombinované plemená

Medzi významné kombinované plemená patria:

Simentálsky dobytok: Simentál je švajčiarske plemeno, ktoré získalo svoje meno podľa údolí v švajčiarskych Alpách, cez ktoré preteká rieka Simmen. Patrí k najstarším plemenám vôbec, podľa archeologických nálezov začiatky chovu siahajú až do mladšej doby kamennej. Plemeno má charakteristickú bielu hlavu, srsť je sfarbená do zlatožlta až červena.
Slovenský strakatý dobytok: Je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté.
Slovenský pinzgauský dobytok: Vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska. Je to skromné, zdravé a otužilé plemeno s dobrou chodivosťou, vhodné do podhorských a horských oblastí. Základná farba je červená až červenohnedá, od kohútika cez chrbát, medzinožie a podbrušie sa ťahá výrazne ohraničený biely pás. Nohy nad pätovými a zápästnými kĺbmi sú biele. Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg.

Plemenná kniha

Plemenná kniha (PK) mäsových plemien dobytka je vedená formou počítačovej databázy. Je priebežne aktualizovaná preberaním údajov z prvotnej evidencie vedenej v chovoch zapísaných do RCH (register chovov) Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, údajov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv a údajov odhadu plemenných hodnôt, ak sú k dispozícii.

Zápis do plemennej knihy

Jednotlivé zvieratá sú v dobe zápisu do PK začleňované podľa svojho genotypu a ďalších hľadísk do jedného z oddielov, označovaných písmenami A, B, C. Začlenenie prebieha na základe kritérií uvedených v článku 5.2. Štatút PK. Oddiel A je označovaný ako hlavný oddiel PK.

Podmienky pre zápis býkov do PK

Do PK sa zapisujú býky jednotlivo, na základe prihlášky majiteľa a dokladov uvedených pod bodom č. 5.2.1.2. Býky, ktoré nespĺňajú uvedené podmienky, nemôžu byť do PK zapísané.

Podmienky pre zápis kráv do PK

Kravy sa zapisujú jednotlivo, za podmienok uvedených v bode 5.2.2.2. a na základe prihlášky chovu a jednotlivých zvierat do PK a záznamu do registra chovov. Vylúčenie nevhodných kráv pre vstup do PK bude označené v evidencii KUMD a DK.

Za plemenný dobytok sa považujú býky a kravy zapísané v oddiele A PK, ich potomstvo zapísané v plemennom registri PK a pre tento účel i samičie pohlavné bunky a embryá od plemenníc zapísaných v PK.

Aký je vek býka?

tags: #hovädzina #býk #plemeno #charakteristika