Hradisko Divinka: Legenda o poklade kováča

Divinka patrí medzi obce, ktoré majú doložené osídlenie hlboko do obdobia praveku. Už prvé nálezy z obdobia paleolitu a neolitu naznačovali, že tu máme mimoriadne bohatý priestor najstaršieho osídlenia. Úštep čepieľky z kremeňa nájdený na brale Všivák indikuje osídlenie tohto priestoru už v období staršej doby kamennej, ale omnoho intenzívnejšie sú však nálezy z mladšej doby kamennej ( neolitu ) a z neskorej doby kamennej ( eneolitu ). Pod bralom Všivák na poli našiel Ľ. Hroš keramiku z obdobia neolitu a A. Petrovský - Šichman priamo na Veľkom vrchu črepy bádenskej kultúry z obdobia eneolitu. V neďalekej Divine sa našiel aj kamenný sekeromlat z 3. tisícročia. Je preto viac ako pravdepodobné, že už v 4. - 3. tisícročí pred n.l.

Najdôležitejšou lokalitou v chotári obce je ale hradisko na Veľkom vrchu, inak nazývanom aj Bučník ( zrejme podľa bukov, ktoré tu rastú aj dnes najmä na severnom svahu kopca ). Hradisko sa nachádza na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny, priamo nad Hričovskou priehradou a patrí medzi najdôležitejšie opevnenia severného Slovenska, ktoré sa stali významnými hospodárskymi aj kultúrnymi centrami v období najmenej troch časových horizontov: v neskorej dobe bronzovej, v neskorej dobe laténskej i v 9. stor.

Ani opevnenia na Veľkom vrchu nepatria k najmenším, práve naopak, aj v dnešných dobách je tu vidieť mohutné valy, ktoré obopínajú nielen hornú plošinu kopca, ale aj široký priestor na jeho severnej strane, takže celková plocha opevnenia dosahuje 12 ha. Dr. A. Petrovský-Šichman nazval opevnenie v Divinke najväčším predhistorickým hradom na severnom Slovensku a považoval ho za ústredný hrad severoslovenského kmeňa v období 9.

O hradisku v Divinke písal už Alexander Lombardíni v Slovenských Pohľadoch v roku 1885. Opísal nielen mohutné valy:na južnej strane 1 siahu vysoký a 790 krokov dlhý, ale aj cisternu na severnej strane opevnenia, do ktorej zachytávali dažďovú vodu. Spomína aj najstaršieho občana Divinky 85 ročného Jána Kišoňa, ktorý rozprával, že asi pred 72 rokmi na najvyššom bode hradiska ešte aj rumy múrov bolo možno vidieť. Ján Kišoň našiel asi pred 60. rokmi pod šiancami Veľkého vrchu v hore Bukovina v hĺbke dvoch strevícov železnú kopiju a Eva Stražanová v tom čase tu našla vraj zlatý háčik.

Čo všetko je v článku A. Lombardíniho pravda, už dnes nevieme s istotou povedať, faktom však zostáva, že hradisko na Veľkom vrchu patrí k najdôležitejším objektom na celom území Slovenska a jeho význam možno prirovnať k takým opevneniam ako sú Devín, Nitra, Bratislava, Liptovská Mara, Spišský hrad a ďalšie. Hradisko zohralo dôležitú úlohu pri formovaní osídlenia najmenej v troch časových horizontoch najstarších období, pričom aj jeho okolie bolo intenzívne osídlené najmenej v mladšej a neskorej dobe bronzovej, v období okolo prelomu letopočtov a potom v 8.-9.

Najintenzívnejšie sa hradiskom na Veľkom vrchu v Divinke zaoberal Dr. A. Petrovský-Šichman, ktorý už v roku 1947 urobil aj prvý náčrt valov, ktorý zaslal svojmu učiteľovi na Katedre archeológie v Bratislave prof. Vojtechovi Budinskému-Kričkovi DrSc. Pri pozorovaniach v roku 1955 si všimol, že na vedľajších polohách Štvrtce a Putnisko chýbajú archeologické nálezy, preto sa počas výskumu roku 1959 sústredil iba na priestor Ohrádze. Tu sa mu podarilo identifikovať aj sídliskové objekty s ohniskami, súvislé vrstvy kameňov, ktoré mohli byť podlahami obydlí, ale najmä ohromné množstvo keramických zlomkov(vyše 3000 kusov typických črepov ), ktoré datovali tunajšie osídlenie najmenej do 2-3 časových horizontov.

Najintenzívnejším osídlením bolo sídlisko ľudu lužickej kultúry zo staršej doby železnej, potom sídlisko púchovskej kultúry z neskorej doby laténskej až staršej doby rímskej a ojedinelo sa našli aj čriepky zo slovanských nádob. Prvýkrát sa podarilo na severnom Slovensku zachytiť aj nálezy keramiky dáckej a kvádskej. To znamená, že až do týchto končín zasahovali vplyvy Dákov i Kvádov z južného Slovenska, či už priamou prítomnosťou v prostredí púchovskej kultúry, alebo skôr výmenným obchodom s tunajšími výrobcami. Iba niekoľko čriepkov pochádza z nádob dovážaných z rímskych provincíí, čo zároveň umožňuje datovať tunajšie osídlenie až do doby rímskej, čiže do obdobia keď už vlastné hradisko bolo zničené vpádom Germánov, ktorý sa odohral v prvých desaťročiach n.l.

Zopár drobných nálezov zo staršej doby rímskej sa podarilo zachytiť i v základoch prí- stavby Jozefa Faltýna v r. 1975. Najunikátnejším nálezom z okolia sídliska na Ohrádzi je zlatá náušnica, ktorá sa našla v 60-tych rokoch pri prozaickej práci na poli - kopaní zemiakov. Našla ju sestra p. Kišoňa, dlhoročného svedomitého pracovníka Považského múzea v Žiline. Náušnica je spolu s podobným exemplárom z Oravy-Veľkého Bysterca vynikajúcim dokladom šperkárskeho remesla ľudu púchovskej kultúry.Obe možno nateraz vidieť v expozícii Klenoty Slovenska na Bratislavskom hrade.

Keď vo februári roku 1971 začal Geologický prieskum Žilina robiť na lokalite Veľký vrch sondovanie za účelom získania vhodného miesta pre ťažbu materiálu na stavbu diaľnice, bolo vidieť, že tu narušili nielen pôvodné sídliskové vrstvy, ale na viacerých miestach aj zemné valy, ktoré obopínali centrálnu časť hradiska, akropolu. Pri prehliadke lokality sa podarilo nájsť vo vyhádzanej zemine sondy položenej na južnom svahu akropoly neskorolaténsku sponu vyrobenú z tzv. bieleho kovu ( zliatina medi a cínu s vyšším obsahom cínu ). Spona svojim stvárnením aj zachovalosťou ( je úplne celá ) nemala v tej dobe na území Slovenska obdobu.

Patrí k typu Almgren 66 ( triedenie laténskych a rímskych spôn podľa švédskeho bádateľa Olafa Almgrena, ktoré publikoval v Lipsku ešte v roku 1923 ) a podobné nálezy pochádzajú z keltských oppíd v Čechách v Třísove a Stradoniciach. Svojim dokonalým tvarom a výbornou zachovalosťou patrí k unikátom neskorolaténskych spôn, ktoré sa vyrábali v období polovice 1.st. pred n.l. Po intenzívnych rokovaniach s geológmi v Žiline aj na samotnom hradisku, sa rozhodol Archeologický ústav SAV v Nitre a Považské múzeum v Žiline urobiť na Veľkom vrchu výskum v letných mesiacoch roku 1972, ktorý sa však následne predĺžil aj na leto roku 1973. Keďže podľa plánov na ťažbu materiálu mala byť najviac poškodená centrálna časť hradiska, výskum sme sústredili priamo na akropolu.

Už prvé sondy na západnej plošine akropoly ukázali, že tu bude mimoriadne zložitá nálezová situácia a identifikovať jednotlivé vrstvy a časové horizonty bude veľmi náročné, nakoľko sa jednotlivé nálezy z rôznych období nachádzali tesne vedľa seba ( napr. veľkomoravské črepy boli pri sponách ). Nálezy z výskumov pána Dr.

Nálezy keramiky vyrobenej na hrnčiarskom kruhu dokazovali, že tu bolo nielen stredisko výroby tejto ušľachtilej keramiky, ale že sa týmito výrobkami zásobovali aj okolité sídliská ľudu púchovskej kultúry. Výhodná poloha hradiska nad starou obchodnou cestou, ktorá viedla popri Váhu už od najstarších čias, predurčilo opevneniu stať sa centrálnym objektom pre Žilinskú aj Bytčiansku kotlinu, kde sa sústreďovala nielen výroba a obchod aj strategická sila tunajšieho ľudu, ktorý si tu mohol v čase napadnutia sústrediť všetok svoj majetok. Po presnom zameraní všetkých valov sme odhadli celkovú opevnenú plochu na vyše 12 ha. Tým patrí hradisko v Divinke k najväčším opevneniam na Slovensku.

V roku 1973 sa tento predpoklad plne potvrdil, keď sme prerezali južný val akropoly a zistili, že pod opevnením púchovskej kultúry z 1. stor. pred n. l., ktoré reprezentoval kamenný val o šírke asi 2m, sa nachádza staršie a mohutnejšie opevnenie - val široký 4 m- vybudované z veľkých pieskovcových balvanov, ktoré boli spevnené zvislo zapustenými kolmi i vodorovne uloženými brvnami. Na povrchu valu sa podarilo identifikovať črepy halštatskej misky, ktoré sa nachádzali aj na vnútornej strane opevnenia a po ich zrekonštruovaní sme dostali veľmi peknú tvrdo vypálenú misku, na rovnom okraji zdobenú malými plastickými pupčekmi. Povrch misky je aj dokonale vyleštený a možno ju datovať na rozhranie 9. - 8. stor. pred n.l. Aj ďalšie nálezy z okolia valu a zo sídliskových vrstiev dokumentovali, že tento priestor bol intenzívne využívaný v neskorej dobe bronzovej, keď hradisko prežívalo prvé obdobie svojho rozkvetu.

O tom sme sa opäť presvedčili po prevzatí nových nálezov od Ľ. Hroša, ktoré vykopal pri amatérskych výskumoch na severnej strane opevnenia v Bukovine. Omnoho intenzívnejšie osídlenie však zažilo hradisko na Veľkom vrchu v 1. stor. pred n.l., keď tu opäť vznikol celý komplex valov, ktoré obopínali nielen centrálnu časť kopca, ale aj severné svahy až po Divinský potok. Nálezy vyše 50 kolových jám po vtedajších obydliach, ktoré postavili hneď tesne vedľa vnútornej steny valu, hovoria o hustej zástavbe, ktorá sa musela niekoľkokrát zopakovať za celú dobu trvania osídlenia minimálne od polovice 1.stor. pred n.l. po 20- 30 roky n.l. keď bolo hradisko opätovne zničené.

Zvyšky ohnísk ( prepálené plochy kameňov ), kováčske dielne ( vrstvy popola a kusy železnej kováčskej trosky ), domáca i na hrnčiarskom kruhu vyrábaná dokonalá keramika, veľa železných i bronzových predmetov : spony, kovania, nožíky, držadlo štítu, morská mušla kauri, dovezená až z Jadranu, zlomok jantárovej perly a ďalšie nálezy dokumentujú intenzívny život na hradisku až do jeho tragického konca. Zánik tejto fázy osídlenia sa odohral počas ničivého vpádu Germánov, ktorý zničili nielen všetky hradiská na severnom Slovensku, ale sa nebývalou mierou postarali aj o značné vybitie obyvateľstva, takže pokračovanie vývoja púchovskej kultúry v nasledujúcich dvoch storočiach sa odohrávalo už na omnoho menšom území aj v menšej intenzite.

Kým v 1. stor. pred n. l. Ľud púchovskej kultúry vybudoval na severnom Slovensku nielen veľa opevnení, ale svoj hospodársky rozvoj opieral najmä o intenzívne pestovanie kultúrnych plodín a chov domáceho dobytka, o ťažbu domácich surovín, najmä železných rúd, striebra i zlata. Dôkazom toho sú nielen spálené zvyšky obilovín, ktoré sa našli priamo na Divinke : 4 druhy pšenice, ovos, proso, jačmeň, ale aj strukovín: hrach, bôb i šošovica. Objavili sme ich uložené priamo v priestore výskumu v jame vyhĺbenej do skalnatého podložia, okolo ktorej boli tri kolové jamky po stĺpoch, čiže akási sýpka, kde mali uskladnené zásoby pre potreby zachovania života v čase napadnutia. Tento spôsob uskladnenia zásob potravín je unikátnym riešením na tú dobu, keď sa väčšina zásob uskladňovala v zásobných jamách, alebo veľkých hlinených zásobniciach.

Svojmu osudu sa nevyhlo ani hradisko na Veľkom vrchu. Veľká bronzová spona typu Almgren 67, ktorá patrí do prvých desaťročí n. l. je dôkazom, že vpád Germánov prišiel nečakane a zničil celé hradisko (prepálené vrstvy kameňov sa nachádzali hneď na povrchu sondy I ), ale nevyhol sa ani jeho širokému okoliu. Počas výskumu sa našli tesne pri vale uložené aj skoro celé nádoby, ktoré si tu uschovali pre pokojnejšie časy, ale tieto sa už nevrátili. Hradisko prestalo plniť svoju významnú funkciu hospodársku, kultúrnu aj vojenskú centra Žilinskej a Bytčianskej kotliny. Čakalo na svojich nových obyvateľov,, ktorými sa stali o tisíc rokov neskôr už naši slovanskí predkovia.

Význam laténskeho osídlenia na Veľkom vrchu podporil aj nález striebornej mince divinského typu ( názov je odvodený od miesta nálezu ), ktorá bola v tom čase jediným zástupcom tohto druhu mincí a razili ich pravdepodobne priamo v Divinke. Dnes už máme týchto nálezov viacero: jeden exemplár pochádza z hradiska na Považskom hrade, 10-12 kusov sa našlo na menšom opevnení Hradište v Nozdroviciach. Strieborné mince razené v prostredí púchovskej kultúry patria k tomu najvzácnejšiemu čo sa dá nájsť na lokalitách severného Slovenska. Preto sú teraz aj zdrojom najväčšieho vykrádania hradísk a hrádkov púchovskej kultúry a ich predaja do zahraničia.

Všetky tieto mince sa razili na centrálnych hradiskách jednotlivých kmeňov púchovskej kultúry, ktorú nateraz spájame s keltským kmeňom Kotínov. Na príkaz cisára Marca Aurelia boli však na konci markomanských vojen odvlečení do rímskej provincie Panónia za to, že odmietli pomoc rímskym légiám pri ich ťažkých bojoch proti germánskym Markomanom a Kvádom a sarmatským Jazygom počas vojenských akcií na našom území v rokoch 166-180. Tak aj koncom 2. stor. n. l. zanikla púchovská kultúra, pretože najdôležitejšia jej súčasť bola odvlečená mimo materského územia. Táto plnila významnú zložku osídlenia Slovenska v období od 3. stor. pred n. l. po koniec 2. stor. n. l. Vtedy sa severné Slovensko dostalo aj do povedomia rímskych historikov Tacita a Ptolemaia, ktorí spomínajú keltských Kotínov ako zdatných výrobcov železa aj železných predmetov ( najmä zbraní ), ktorými platili tribút ( poplatky ) germánskym Kvádom.

Púchovská kultúra sa stala nedeliteľnou súčasťou vývoja osídlenia Slovenska a natrvalo sa zapísala do dejín nášho územia i do kultúrneho rozvoja krajiny. Ešte aj dnes po dvoch tisícročiach, ktoré uplynuli od obdobia jej maximálneho rozvoja, musíme obdivovať kvalitu výrobkov, unikátne šperky aj dokonalú keramiku, ktorá reprezentuje vyspelé hrnčiarske dielne severného Slovenska a možno ju smelo porovnávať s podobnými nálezmi z južného Slovenska, kde sídlili Kelti už od prelomu 5. - 4. stor. pred n. Poslednou etapou opevnenia hradiska v Divinke na Veľkom vrchu je 9. stor. Slovanské osídlenie severného Slovenska má svoje začiatky už na rozhraní 5.-6. stor. Z tohto obdobia máme zatiaľ iba jeden sídliskový objekt, ktorý sa našiel v Žiline na Frambore, ale v budúcnosti sa môžu objaviť i ďalšie lokality so staroslovanskou keramikou...

Archeologické výskumy

Hradisko v novodobej histórii skúmal najskôr Dr. Petrovský - Šichman v roku 1947. Samostatné výskumy na hradisku sa uskutočnili na Veľkom vrchu v Divinke v rokoch 1972 - 73. Ako však uviedol archeológ Považského múzea v Žiline Dr. Jozef Moravčík v článku Opevnenia severozápadného Slovenska. (2002 VZP XXI: 7-36) "nálezy a výsledky výskumov neboli doteraz prehľadne spracované a komplexne publikované. V prípade Divinky sa jedná o veľké centrálne hradisko, umiestnené na kóte 530,1 a opevnené mohutnými valmi, ktoré sa budovali v troch časových horizontoch.

Celková plocha opevnenia presahuje 12 ha a sústava valov obopína hornú časť kóty, umiestnenej na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny (Moravčík 1980a. 19, 30). Využitie polohy je datované do troch časových horizontov: 1. mladšej až neskorej doby bronzovej, 2. neskorého laténu až staršej doby rímskej, 3. potom do 9. Štruktúra hradiska (autor G. Možný vzhľad hradiska v 9. Podľa dnešného stavu poznania zrejme Slovania opravili staré keltské opevnenie a osadili novú palisádu. Pre našu stránku poskytol pán Moravčík mimoriadne zaujímavý článok k histórii hradiska, ktorý na inom mieste nenájdete. Touto cestou sa mu chcem poďakovať za ústretový prístup a spoluprácu.

Prieskum na lokalite prevádzal A. Petrovský-Šichman (krajské múzeum Žilina vrokoch 1952, 1954). Záchranný výskum prevádzal J. Moravčík (Považské múzeum Žilina v rokoch 1972, 1973). Lokalita Veľký Vrch - temeno Veľkého vrchu má pozdĺžny tvar v smere SZ-JV a najvyšší bod má nad Z okrajom. Na V okraji sa mení na plošinu (možno umelo zarovnanú). Najstaršie osídlenie je z obdobia eneolitu (kanelovaná keramika). Celé temeno vrchu je obtočené jednoduchým valom a akropola v západnej časti je na terase.

Severný svah Veľkého vrchu končí nad potokom Divinkou, vysokou skalnou stenou. Od okraja na temene Veľkého vrchu, ktorý je vysunutý najviac na SZ ide až po spomenutú skalnú stenu iný val. V polohe Koleso val chýba. Od brán II-III po J-V okraj plošiny je na povrchu tmavá kultúrna vrstva s črepmi neskorolužickými, z doby rímskej a z obdobia včasného stredoveku. Stredná časť temena hradišťa medzi bránami II, III a akropolou asi nebola trvalo osídlená. Na celej akropole sa nachádza tmavá kultúrna vrstva s črepmi z doby rímskej ( Petrovský- Šichman 1957, s.88 ).

Valové opevnenie ( kóta 531 m) pravdepodobne pochádza z halštatskej doby, v dobe rímskej bolo asi zrekonštruované a rozšírené. Na akropole sa nachádzajú kamenné podmurovky zrubových objektov. Nálezy: nádoby, črepy, klince, prasleny, šidla, nože, brúsik, pracka, ostroha, štítkový prsteň, datované do pol. 9. - zač. 10. stor. (Pramene II 1992, s. 187). Na ochranu prístupu k temenu kopca asi v rímskej dobe vybudovali malé valové opevnenie Hradisko na Kolárovej. Tiež tu máme niekoľko mohylových útvarov tesne vedľa areálu Hradiska. Keramika z konca doby hradištnej bola zistená na temene hradiska na Kolárovej (Petrovský-Šichman 1964, s. 71).

Pôvodnú funkciu opevneného strediska v oblasti SZ Slovenska pred vznikom včasnostredovekého opevneného sídliska v Divinke asi plnilo opevnené sídlisko Ostrá skala vo Vyšnom Kubíne. Okolo polovice 9.stor. (Pozn. Orgoň: Nasledujúce fotografie nám poskytla archeologička Považského múzea v Žiline Mgr. Andrea Slaná. Autorkou fotografií je Anna Kucharčíková, fotografka múzea. Jedná sa o nálezy z Veľkého vrchu, najdené počas výskumu Jozefa Moravčíka v 70. lužická kultúra, 8.stor. púchovská kultúra, 1.pol. 1. stor. n. Štítkový prsteň, 9.

V rámci severozápadného Slovenska najviac mohýl bolo v Žilinskej kotline a tiež na zemepisnom rozhraní Žilina - Trenčín. Na juh od Beluše je mohylové pochovávanie len výnimočné. Skupiny mohýl zo severopovažskej a Zilinsko-Čadčianskej oblasti sa nachádzajú neďaleko seba. Tieto skupiny sa preto javia ako jeden rozsiahlejší konglomerát lokalít. Náznak ich prepojenia sa vytratí, ak sa z ich komplexu vyčlenia mohylníky z Jasenice, Rašova, Súľova a Podhoria so spochybniteľnou autenticitou (Hanuliak 2000-1-2, s.281) . (Pozn. Veľký vrch v 70.

Vo všeobecnosti na základe predmetov pohrebného inventára (majú úzku frekvenciu výskytu a slabú chronologickú citlivosť) datujeme lokality z mohylovým rítom tak, že ťažisko vypĺňa úsek druhej polovice 8.stor. až prvej polovice 9.stor. Podľa najnovšieho názoru by bolo azda možné dať mohylový spôsob pochovávania do súvisu s kolonizačným prúdom komunít prenikajúcich do príslušných oblastí cez severokarpatské priesmyky (Bialeková 1993, s. 44 obr. 2), na rozdiel od plochých hrobov v nížinatých oblastiach osídlených južným prúdom (Hanuliak 2000-1-2, s.

Na severnom Slovensku nepoznáme zatiaľ ani jedno trvale osídlené opevnenie, ktoré by bolo vzniklo po dobe rímskej. Výsledky doterajších archeologických výskumov nepotvrdzujú existenciu opevnených sídlisk na území terajšieho Slovenska, Moravy, priľahlích oblastí Dolného Rakúska a Čiech v prvej polovici 7.stor. (Hulínek - Čajka 2004-1, s.80). Od Považia až po Turiec poznáme niekoľko hrádkov z veľkomoravskými a neskoro stredovekými pamiatkami ( Puchov, Hatné, Udiča-Klape, Divina, Radoľa, Turie,Jasenové pri Rajci, Strečno-Bašta, Bystrička, Slovenské Pravno ).

Mapa Hradiska Divinka

tags: #hrniec #zlata #kovac #legenda

Populárne príspevky:

• Recept na Jablkový Koláč
• Zdravá Torta Čoko s Pomarančom
• Letný kváskový chlieb
• Tipy na spaľovanie tukov z Reštartu
• Maslo na Slovensku v roku 2010: Analýza cien